U prevaznej vacsiny laickej a casti odbornej verejnosti prevlada skreslena predstava o inkluzii a inkluzivnom vzdelavani. Spociva v presvedceni, ze inkluzivne vzdelavanie je redukovane len na spolocne vzdelavanie ziakov zdravych a so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami, ziakov roznych narodnosti, kultur ci nabozenstva. Menej sa prezentuje skutocnost, ze ide najma o vytvorenie takych podmienok v skole, aby sa kazde dieta bez vynimky citilo v skole dobre, aby do nej chcelo chodit, aby ju povazovalo za svoju.
Inkluzia je pojem humanneho a demokratickeho suzitia s uznanim rovnakych prav a sluzbou k bliznym. Inkluzia znamena, ze kazdy clovek:
- je plnohodnotnym clenom spolocnosti, bez ohladu na jeho vykony,
- ma pravo byt povazovany za rovnopravneho cloveka,
- je odkazany na spolocnost, aby sa mohol dalej rozvijat,
- ma pravo na participaciu, nevyradovanie.
Socialna inkluzia je proces, ktory zabezpecuje, aby ti, ktori su v riziku chudoby a socialnej exkluzie (vylucenia) ziskali prilezitosti a nevyhnutne zdroje na to, aby mohli plne participovat na ekonomickom, socialnom a kulturnom zivote a mali taku zivotnu uroven a blahobyt, ktory je povazovany za obvykly v spolocnosti, v ktorej ziju. Zabezpecuje im vacsiu ucast na rozhodovani, co ovplyvnuje ich zivoty a pristup k zakladnym pravam (Dzambarovic, R., 2010).
Inkluzivne vzdelavanie
UNESCO (2005) vymedzuje inkluzivne vzdelavanie ako dynamicky proces pozitivneho akceptovania roznorodosti ziakov, ked sa individualne rozdiely nechapu ako problem, ale ako moznost obohatit edukacny proces. Zaklada sa na troch hlavnych principoch, ktorymi su pristup k bezplatnemu a povinnemu vzdelavaniu, rovnost a nediskriminacia a napokon pravo na kvalitnu vychovu a vzdelanie.
Filozofia inkluzie sa opiera o zakladne hodnoty zdoraznujuce ludsku dostojnost, ludske prava a odlisnost ako normalitu. S. Stubbs (2008) a A. Arnesen a kol. (2009) za vychodiskove hodnoty inkluzie uvadzaju: rovnost a socialnu spravodlivost, toleranciu, vzajomny respekt, participaciu (byt sucastou komunity, demokraticke hodnoty, pristup ku kvalitnemu vzdelavaniu a moznost svojho rozvoja, rovnovaha medzi jednotou komunity a diverzitou), co je potrebne v plnej miere uplatnovat vo vztahu k romskym ziakom pri vytvarani inkluzivneho prostredia skoly.
T. Booth a M. Ainscow (2002) vymedzili tri dimenzie inkluzivnej skoly:
- inkluzivna kultura,
- inkluzivna politika,
- inkluzivna prax.
Autori povazuju kulturu za zakladny stavebny kamen inkluzivnej skoly. Zatial co inkluzivna politika a prax su oblasti viditelne a relativne dobre meratelne, inkluzivna kultura zostava z velkej casti skryta, premieta sa do presvedcenia jednotlivych ucitelov a celkoveho ideoveho nastavenia skoly (zmena skoly nespociva ani tak v zmene metod ako v zmene srdca). Inkluzivna kultura by mala vytvarat bezpecne, otvorene a spolupracujuce spolocenstvo, ktore si vazi kazdeho clena. Predstavuje aj hodnoty, ktore sa odovzdavaju novym zamestnancom, ziakom, rodicom, rade skoly aj zriadovatelovi. Principy a hodnoty obsiahnute v inkluzivnej kulture su rozhodujuce pre nastavenie politiky skoly a kazdodenny chod jednotlivych tried.
V sulade s T. Zacharukom (2010), ktory zaraduje vyhody inkluzivnej edukacie do troch skupin, tvrdime, ze:
- Inkluzivne vzdelavanie moze pomoct prekonat chudobu a vylucenie - ziaci z chudobnych rodin maju mensie sance na vcasnu intervenciu a pomoc. Prave inkluzivne vzdelavanie ponuka viacere moznosti, ako vzdorovat predsudkom a umoznit vsetkym ziakom budovat si vlastnu buducnost.
- Inkluzivne vzdelavanie moze zlepsit kvalitu vzdelavania pre vsetkych - moze totiz fungovat ako katalyzator zmien vo vzdelavani, mobilizovat k pouzivaniu a zdokonalovaniu vzdelavacich metod a byt vyzvou pre pedagogov.
- Inkluzivne vzdelavanie moze pomoct v boji proti diskriminacii - diskriminacia vo vztahu k romskym ziakom pretrvava v suvislosti s negativnymi postojmi majoritnej spolocnosti. Pri spolocnej skolskej dochadzke sa vsak diskriminacne bariery rucaju.
Inkluzivna skola ma podla Sailora (Sailor, in Correia, 2003, s. 9) zabezpecit ,,vzdelavanie ziakov v mieste ich trvaleho bydliska; zvysenie percentualneho podielu ziakov so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami (SVVP) v triedach beznych skol; skoly sa maju riadit principom ,,nuloveho odmietnutia", co znamena, ze ziadny ziak nema byt omietnuty na zaklade povahy alebo vaznosti svojho problemu; ziaci so SVVP maju byt vzdelavani v prisposobenom prostredi beznych skol primerane ich veku a stupnu vzdelavania; vo vyucovani sa ma uprednostnovat kooperativne vyucovanie a uplatnovat rovesnicke tutorstvo; specialny servis, ktory vznikne pre ziakov so SVVP, ma byt pouzity tak, aby nim ziskavali vsetci vo vychovno-vzdelavacom procese".
|
Tradicne vzdelavanie |
Inkluzivne vzdelavanie |
|
Niektori ziaci su v triede. |
Vsetci ziaci su v triede |
|
Ucitel je vylucne zodpovedny za proces ucenia a vyucovania. |
Tim profesionalov si deli zodpovednost za proces ucenia a vyucovania |
|
Ziaci sa ucia s ucitelom a ucitel riesi problemy. |
Ziaci a ucitel rozvijaju pracu kooperativnou formou |
|
Ziaci su zoskupeni podla urovne ich kompetencii |
Skupiny ziakov sa tvoria heterogenne. |
|
Proces vyucovania sa riadi vykonom priemerneho ziaka |
Proces vyucovania sa riadi rozlicnymi typmi kompetencii, schopnosti a rytmov ziakov. |
|
Umiestnenie ziaka do rocnika zodpoveda obsahu kurikula prislusneho rocnika. |
Umiestnenie ziaka do rocnika a kurikularna struktura, ktora sa pouzije, su nezavisle. |
|
V priebehu vyucovania su ziaci prilis pasivni, vyucovanie je zalozene na sutazi, je velmi formalne. |
Vyucovanie je zalozene na aktivite ziakov, kreativite a kooperacii. |
|
Pomoc pri vyucovani sa uskutocnuje predovsetkym mimo triedy. |
Edukativna pomoc sa realizuje predovsetkym v triede. |
|
Ziaci so SVVP su casto exkludovani z narocnych uloh. |
Aktivity su planovane tak, aby umoznovali participaciu vsetkych ziakov, hoci na rozlicnej urovni. |
|
Ucitel je zodpovedny za vyucovanie ziakov ,,bez problemov" a pracovnici servisu pre ziakov so SVVP su zodpovedni za vyucovanie tychto ziakov. |
Triedny ucitel, specialny pedagog a dalsi odborni pracovnici su spoluzodpovedni za vzdelavanie vsetkych ziakov |
|
Ziaci su hodnoteni na zaklade normalizovanych nastrojov hodnotenia. |
Ziaci su hodnoteni na zaklade odlisnych nastrojov hodnotenia. |
|
Uspech ziakov je hodnoteny podla normalizovanych cielov kurikula |
Uspech sa dosahuje, ked sa dosiahnu ciele skupiny a kazdeho ziaka. |
Namiesto zaveru
V inkluzivnej skole sa nestretavame s univerzalnou osobnostou ziaka, ziacka populacia sa stava rozmanitejsou. Ziaci sa mozu lisit etnicitou, nabozenstvom, socialnym zazemim, vedomostami, zrucnostami, zaujmami, motivaciou, pohlavim, vekom, fyzickymi moznostami, osobnou historiou a pod. Uspokojit potreby vsetkych ziakov nie je a nebude pre skolu jednoduche. Pre ich rozvoj bude nevyhnutne odhalit potencial kazdeho ziaka, akceptovat jeho osobnostne predpoklady a volit take strategie vyucovania, ktore budu tento potencial maximalne vyuzivat. Toto si vyzaduje ,,vybudovat" spolocenstvo triedy a skoly na principe vzajomneho respektu. V inkluzivnej skole je nevyhnutny respekt na vsetkych moznych urovniach, v rovine interpersonalnej (ziak - ziak) aj intrapersonalnej: ziak - pedagogicky pracovnik, pedagogicky pracovnik - pedagogicky pracovnik, pedagogicky pracovnik - nepedagogicky pracovnik, veduci pracovnik - podriadeny pracovnik, atd. Respekt medzi vsetkymi ucastnikmi edukacneho procesu povazujeme za dominantny princip inkluzivneho vzdelavania (Kratochvilova, J., Havel, J., Filova, H., 2013).
Predkladany text je jednym z vystupnym materialov narodneho projektu: ,,PRINED - PRojekt INkluzivnej EDukacie".
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
ARNESEN, A., ALLEN, J., SIMONSEN, E. (Eds.), 2009. Policies and Practices for Teaching Socio-cultural Diversity. Concepts, Principles and Challenges in Teacher Education. Strabourgh: Council of Europe, 2009. ISBN 978-92-871-6582-4.
BOOTH, T., AINSCOW, M., 2002. Index for inclusion. 2002. (online) Dostupne z http://www.eenet.org.uk/resources/resource_search.php?theme=indx&date=0&....
DZAMBAROVIC, R., 2010. Socialna inkluzia - inovacny potencial konceptu a jeho mozne aplikacie. Dostupne z http://www.fphil.uniba.sk/fileadmin/user_upload/editors/veda/cesiuk/team....
STUBBS, S., 2008. Wherethere are fewresources. Oslo: The Allas Alliance, 2008. Dostupne z http://www.eenet.org.uk/resources/docs/IE%20few%20resources%20200.pdfInc... Education.
UNESCO. Guidelines for Inclusion: Ensuring Access to Education for All. Paris: UNESCO, 2005, s. 12 - 16.
ZACHARUK, T., 2010. Inkluzivne vzdelavanie ako zaklad socialnej prace s ludmi so zdravotnym postihnutim. Ruzomberok: KU v Ruzomberku. ISBN 978-80-8084-575-9.