Štepka nás učí o Štefánikovi

Autor, Popis: 
Gabriela Zábušková, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Banská Bystrica
Anotácia: 
Štepka svojím pohľadom na M. R. Štefánika v divadelnej hre Malý veľký muž pomáha ľuďom oživovať pamäť a informovať o významnej slovenskej osobnosti, ponúka nám konfrontáciu s jeho vnútorným svetom a najmä vyzýva na komunikáciu, komunikáciu aj so žiakmi a študentami v kontexte reálneho životného vzoru a študijnej možnosti objavovať svet, v ktorom žil Štefánik a porovnať ho s ich dobou, s ich snami a myšlienkami a možno šancou formovať ich postoje. „Prečo chodiť s deťmi a študentami do divadla, či už v rámci vyučovania alebo mimo vyučovania?“ Aby sa hodiny jazyka slovenského a literatúry stali miestom skúmania, objavovania, priateľstva, pochopenia pristúpime k ich realizácii integrovaným spôsobom cez návštevu divadelnej hry Stanislava Štepku „Malý veľký muž“, cez využitie prvkov a metód dramatickej výchovy, zážitkového učenia, integráciu tvorivého písania, integráciu mediálnej výchovy.

„Ja sa prebijem, pretoze sa prebit chcem...“

(z listu M. R. Štefánika pre Evu Vrchlickú z Paríza)

 

  1. Rok 2019, Rok Milana Rastislava Štefánika – pocta velicine slovenského národa

(schválené na návrh Ministerstva kultúry SR 6. 2. 2019)

Zaujímavým fenoménom na súcasnej európskej politickej a kultúrnej scéne bola udalost, ked dva národy, Cesi a Slováci, oslávili výrocie vzniku štátu, ktorý uz neexistuje, ale ktorého boli oba tieto národy súcastou a to 100. výrocie vzniku Ceskoslovenskej republiky. S uvedeným historickým medzníkom v zivote oboch národov je spojený aj rad historických osobností ako T. G. Masaryk, E. Beneš, M. R. Štefánik.

Štefánik je povazovaný za prototyp vlasteneckého vedca a vojaka, politika, za Slováka, ktorý získal uznanie sveta, co sa u malých národov obzvlášt cení. (Magazín N 2018, c. 10). Myšlienky, ciny a dobrodruzstvá Milana Rastislava Štefánika sa dockali v poslednom case netradicného spracovania. Komplexný román o M. R. Štefánikovi faktografického charakteru s odpovedami na zaujímavé otázky spracoval Jozef Banáš v románe „Prebijem sa!“, ktorý vydalo vydavatelstvo Ikar v r. 2018. Štefánikovu dobrodruznú a kreatívnu stránku predstavuje optikou hlavných detských hrdinov film Mohyla autorov Zuzana Dzurindová, Anna Fifiková a Andrej Kolencík. Vo filme sa kombinujú prvky dokumentárneho filmu s hraným filmom a animáciou. Rezisér Andrej Kolencík pouzil 150 trikových záberov a animácií. Autori mali snahu pracovat s autentickými zdrojmi, a preto vyuzili velké mnozstvo materiálu priamo zo Štefánikových archívov. Vdaka animácii tak Štefánik opät ozije a je mozné ho vidiet rozprávat. Film mal premiéru na festivale FEBIOFEST v roku 2019. Na motívy pôsobivých zivotných príbehov, ale aj svojej hry Generál (2004) napísal Stanislav Štepka verziu javiskovej inscenácie o zivotnom osude velkej, ak nie klúcovej, osobnosti novodobej slovenskej histórie Milanovi Rastislavovi Štefánikovi pod názvom Malý velký muz. Autor v hre sleduje zivot klúcovej osobnosti Ceskoslovenska od jeho narodenia v Košariskách koncom 19. storocia az po jeho mýtickú smrt v roku 1919.

Štefánik mal pri vzniku Ceskoslovenska zásadný vplyv a právom sa radí do najvyššej trojice zakladatelov vedla Tomáša Garriguea Masaryka a Eduarda Beneša. Slovenský vztah k Štefánikovi je však rozpacitý. Za komunizmu sa, samozrejme, význam spoluzakladatela burzoáznej republiky príliš nepestoval. Po roku 1989 obnovovaná úcta k Štefánikovi je skôr oficiálna, nez masová zálezitost a je zalozená skôr na mýtoch, ako na vedomostiach. Je to dané aj tým, ze okrem zopár historikov nemáme príliš jasno v Štefánikových názoroch. Nebol to vizionár, ale muz praxe a zomrel ešte pred tým, ako sa mohol zapojit do domácich sporov o charakter štátu.

2. Preco divadelná hra „Malý velký muz“?

Stanislav Štepka v divadelnej hre Malý velký muz predstavuje rodinné a vidiecke prostredie Štefánika, pobudne s ním na štúdiách v Prahe, zacne spoznávat jeho vedeckú a hvezdársku prácu v Parízi i na Mont Blancu, jeho dotyky s vedou i so zenami, velkú Štefánikovu túzbu lietat, objavovat, cestovat, ale hlavne snívat o slobodnej vlasti. Predstaví jeho vedecké a nevídané letecké aktivity pocas prvej svetovej vojny, ktoré mu nakoniec priniesli mimoriadne významnú hodnost francúzskeho generála. Aj prostredníctvom kontaktového javiskového rozprávania zivotnej lásky Giuliany Benzoniovej ukáze divákom Štefánika ako cloveka, ktorému nic ludské nie je cudzie, ktorého prenasledujú velké vízie, ale aj choroby a nevídaná túzba po poznaní, spoznáme cloveka noblesy a šarmu a vecne zalúbeného rojka. Tento velký príbeh o hladaní hviezd a nenaplnenej lásky, plný vizionárskych snov a ludských dotykov uviedlo Radošinské naivné divadlo v tvorivej spolupráci s tanecníkmi a hudobníkmi Slovenského ludového umeleckého kolektívu v choreografii Ladislava Cmoreja. Divadelná hra tak dostáva prívlastok „muzikálová hra“. Radošinské naivné divadlo v tomto projekte zastupujú okrem autora hry a textov piesní Stanislava Štepku, autor hudby Juraj Haško, scénograf František Lipták, kostýmová výtvarnícka Katarína Hollá, producent Ladislav Hubácek a rezisér Ondrej Spišák. (Bulletin RND k premiére divadelnej hry Malý velký muz, 2018)

Samotná hra Generál s podtitulom Malý velký muz, je netradicným pohladom na zivot významnej osobnosti M. R. Štefánika. (S. Štepka ju uviedol ako 42. inscenáciu, ktorú pre Radošinské naivné divadlo napísal v roku 2004.) Priaznivci Radošinského naivného divadla ocenia informáciu, ze autorom hudby bol legendárny Ján Melkovic. Namiesto našuchoreného venca s dakovnou zdravicou fráz napísal Stanislav Štepka hru plnú štavnatých dialógov s chytlavými pesnickami Jána Melkovica. Namiesto poetického spomínania pod lipami z nej rezisér Ondrej Spišák vytvoril plnokrvnú inscenáciu, na ktorej sa diváci smejú. Niekolko naucených faktov z hodín dejepisu si doplname informáciami, ktoré k nám hovoria ludskou recou. Generál je zrazu clovek. Nízkeho vzrastu, chorlavý so slabostou pre vysoké dorastenky. Clovek, nie socha... (Mária Jencíková, Pravda, 2004, c. 54). Príbeh malého velkého muza, ako znie podtitul Štepkovej hry Generál, priniesol na javisko Radošinského naivného divadla výraznú historickú osobnost Milana Rastislava Štefánika. Muza, o ktorom sa deti ucia v školách, ku ktorého mohyle na Bradlo sa zavše vyberú politici demonštrovat svoj vztah k jednému zo zakladatelov Cesko-Slovenska – a predsa muza stále tajomného... Štepka však nenapísal „konšpiracnú“ historickú drámu, ktorá by odhalovala zákulisie mocenských intríg, ale poetickú revue, ktorá dáva divákom prílezitost vnímat Štefánika ako cloveka, ktorý vyšiel z malých „slovenských“ pomerov, a predsa bol klenotom (Andrej Matašík, Nový den, 2004, c. 58).

3. Milan Rastislav Štefánik pohladom Stanislava Štepku

Radošinské naivné divadlo neprináša na javisko zivot a dielo M. R. Štefánika. Práca a odkaz tohto nadpriemerného krajana slúzila len na uvazovanie o mieste a poslaní talentu a osobnosti v spolocnosti. Na ceste za týmto významným odkazom, ak nie aj poznaním, bude, tak ako vzdy u radošincov, láskavý humor, hlavne preto, lebo M. R. Štefánik bol clovekom preplneným optimizmom, šarmom, humorom a krásnych, nevšedných az romantických vízií. Stanislav Štepka píše: „M. R. Štefánik. Co vieme o tomto výnimocnom a jedinecnom malom velkom muzovi Slovákov? – Asi tolko: rozhodujúcou mierou sa zaslúzil o vznik Cesko-slovenskej republiky, vrúcne miloval svoju rodnú vlast, tragicky zahynul pri prílete do vlasti, je pochovaný na Bradle a máme ho zobrazeného na pättisícovej bankovke. A co ešte? A mozno uz viac ani nic...“ Lenze M. R. Štefánik, tento košarišský rodák a vynikajúci reprezentant slovenskej krajiny na prelome devätnásteho a dvadsiateho storocia, bol nevšednou, jedinecnou osobnostou, aká sa u nás rodí raz za sto rokov. Z chudobných, viac ako biednych pomerov sa zrodil a neskôr na štúdiách a vedeckých cestách sa tvorivo formoval clovek nadpriemerných schopností – vedec, matematik, astronóm, doktor filozofie, úcastník bojov v prvej svetovej vojne, organizátor cs. légií, diplomat, politik, letec, spoluorganizátor Cesko-slovenskej národnej rady, generál francúzskej armády, minister vojny novovzniknutej Cesko-slovenskej republiky, ale aj bohém, vynálezca, milovník zien a vína, šarmantný spolocník a nekonecný rojko, ktorého krátko po vojne a krátko po vzniku novej republiky zastihla tragická smrt na letisku vo Vajnoroch 4. 5.1 919. Stál pri vzniku prvého samostatného štátu Cechov a Slovákov, ktorého 100. výrocie sme oslavovali minulý rok. Bol Brigádnym generálom ozbrojených síl Francúzska, astronómom, pätkrát vystúpil na najvyšší vrch Európy Mont Blanc, ako fotograf je autorom prvého zenského aktu na Slovensku, v Parízi absolvoval kúzelnícky kurz a vymyslel traky (Junior a Marcel, Fun rádio 31. 5. 2018).

4. Fenomén Stanislav Štepka a fenomén Radošinské naivné divadlo a Štepkova dramatika v „Malom velkom muzovi"

Štepkovo dramatické dielo tvorí neoddelitelnú súcast slovenskej národnej dramatickej kultúry a patrí aj do obsahových štandardov uciva jazyka slovenského a literatúry. Úspešne pôsobí mimo oficiálneho prúdu slovenského divadelníctva, ktoré sa svojou dramaturgiou stáva coraz viac komerciálnou. Miloš Mistrík v knihe Slovenská absurdná dráma venuje Štepkovi jednu kapitolu. Mistrík porovnáva Štepkove hry k insitným maliarom z Vojvodiny. Divadelná hra Malý velký muz je „farbistá, úsmevná, pravdivá a lokálne zakotvená.“ V divadelnej hre je mozné identifikovat paródiu, cierny humor, grotesku, ci satirický výsmech „má však daleko od konzumného humoru, ale aj od lacnej lúbivosti a bezbrehého vytvárania atmosféry ludovej veselice a pohody.“ Pre divadelnú hru je príznacná osobitná poetika zdanlivej naivity, ktorou sa autor vyjadruje k obsahu danej historickej témy. „Naivné neznamená hlúpe...“ Ale v našom prípade je to nieco detsky cisté, ludové a nenútené...“ vysvetluje Štepka. Obecenstvo oslovuje „pohladom zdola hore“ napr. výrokmi svojich postáv. Divadelná hra je tlmocením príbehu zivota historickej postavy M. R. Štefánika, hovorí o bezných radostiach a starostiach, úspechoch, zlyhaniach a omyloch a podáva správu o tom, ako M. R. Štefánik zil a ako chcel zit. Predkladaná naivita Štepkovej hry nie je prvoplánová a prízemná. Je to ludová múdrost zalozená na poznaní, ze o váznych veciach treba hovorit s humorom a nadhladom. Z hladiska formy má hra originálnu štruktúru. Pouzíva špecifické jazykové vyjadrovacie techniky, ako sú slang, Radošinský dialekt, miešanie vysokého a nízkeho štýlu, epický monológ, ludovú múdrost a originálnu formu autentickosti. Dramatický text sa strieda s piesnami a tanecnými etudami, paroduje príslovia a porekadlá. Slovencina s Radošinským nárecím tvorí originálny stavebný materiál pre divadlo. V hre je pouzitá fragmentalizácia (delenie na menšie celky). Skôr ako ucelený obraz zivota predstavuje Štepkova dramatika volnú kompozíciu fragmentov zivota M. R. Štefánika. Pohlad na významnú osobnost pomáha ludom ozivit pamät a informovat o význame osobnosti akou bol M. R. Štefánik, konfrontuje vztah protagonistu s jeho vnútorným svetom, vyzýva na komunikáciu. Výkony hercov sa pohybujú na úrovni insitnosti a reálnosti zároven. Stanislav Štepka má schopnost improvizácie vytvárania textov priamo na javisku. Divadelná hra hladá a odkrýva väzby medzi dvomi realitami – realitou zivotnou a realitou divadelnou, prepája idey, myšlienky a slová. Zrozumitelnou dramatikou a literárnym štýlom sa priblizuje ludom, prispieva k rozvoju ludských hodnôt. V literárnej, dramatickej a rezijnej tvorbe, prostredníctvom nových spôsobov interpretácie nachádzame jeho rozoznatelný rovnaký identický rukopis. Zrkadlí pokrivený zivot ludí pokrivenej doby. Jeho dielo vyvoláva spontánny, povzbudzujúci citový zázitok, ale aj poburuje. Odvaha povedat nahlas, na co si mnohí netrúfnu ani pomysliet, je u Štepku charakteristická. Prepojenie s rodnou Radošinou je nevycerpatelný zdroj jeho inšpirácie. Opiera sa o kazdodennú skúsenost ludí. O prirodzený zivot. Štepkov prínos do kultúrno-spolocenského diania na Slovensku je nepopieratelný.

5. Milan Rastislav Štefánik pohladom edukácie ziakov a študentov

Je mozné prijat pedagogickú výzvu, ukázat ziakom a študentom osobnost M. R. Štefánika prostredníctvom divadelnej hry Stanislava Štepku „Malý velký muz“ tak, aby ich zaujala, dostali chut zistit si o nej viac, prispiet k pocitu, ze máme vo svojej histórii niekoho, s kým sa môzu stotoznit aj súcasní ziaci a študenti a brat si z neho príklad?

Samotnú divadelnú hru je mozné vyuzit aj ako emotívne poznávanie prostredníctvom zázitkového modelu chápania hmotnej a duchovnej kultúry. Brigita Šimonová uvádza, ze príjem literárneho diela by sa mal uskutocnovat v zázitkovej rovine, ktorej by predchádzalo poznávanie na úrovni literárneho vzdelávania. Hodnotiace súdy o literárnom diele by mali byt súcastou procesu interpretácie, v ktorom funguje indukcia, dedukcia, analýza a syntéza. Interpretacné a esteticko-výchovné cinnosti sú zároven výcvikom v komunikácii, literárno-komunikacný akt sa završuje poznaním diela a dielo sa stáva subjektívnou hodnotou ziaka (Šimonová, 1999, s. 147). Uplatnovanie zázitkového modelu umoznuje prijat literárne dielo v jeho jedinecnosti, s porozumením a s hodnotou sám pre seba. Budeme teda hovorit o komunikacnej kompetencii, citatelskej kompetencii a literárnej kompetencii. V literárnej kompetencii je potrebné vidiet súhrn mnohých procesov. Dochádza k interakcii medzi ucitelom, ziakom a literárnym dielom, teda didaktickej a estetickej interakcii. Môzeme zmienit výchovu umením, cize prostriedok formovania kultúrnej gramotnosti. Systém vyucovania literatúry prechádza fázami: príprava na vnímanie – vnímanie – prezívanie – racionalizácia – hodnotenie.

František Miko (1978, s. 63) oznacuje pedagogickú komunikáciu za prvoradú pre literárne vzdelávanie a literárnu výchovu, „v plnej miere rešpektuje prítomnost dvoch informácií – didaktickej a estetickej – v procese jednej celostnej didaktickej informácie.“ Na základe uvedeného je mozné parafrázovat a vyuzit poznatky o didaktickej komunikácii pri práci s literárnym textom aj pri analýze literárneho diela – divadelnej hry ako literárnu komunikáciu v kontexte autor- literárny text (divadelná hra) – príjemca (divák) a ako didaktickú komunikáciu v kontexte vyucujúci – literárny text (divadelná hra) – posluchác – (divák). Analýza obsahu divadelnej hry so ziakmi a študentami vytvára priestor na rozvíjanie kritického myslenia a tvorivého myslenia ziakov a študentov, na identifikáciu vnútorných súvislostí, lepšie porozumenie literárnemu dielu a motiváciu k cítaniu.

Spolocenské potreby a poziadavky kladú nároky na dynamiku výchovného a vzdelávacieho pôsobenia školy smerom k uspokojovaniu potrieb a nárokov na sebarealizáciu ziakov a študentov. Jednu z ciest popisuje Eva Dolinská (2008, s. 348) ako vyuzívanie integrovaného prístupu k vyucovaniu literatúry, ako vzájomné prepojenie rozlicných aktivít, v rámci ktorých dochádza k intenzívnej sociálnej interakcii v situáciách, ked sú ziaci a študenti motivovaní k prirodzenej komunikácii. Pri vyuzívaní zmysluplného kontextu si tak ziaci a študenti osvojujú a rozširujú komplex jazykových kompetencií v prepájaní s reálnym zivotom.

Vyvstáva teda otázka: „Preco chodit s detmi a študentami do divadla, ci uz v rámci vyucovania alebo mimo vyucovania?“ Závaznou chybou je, ak nahrádzame divadlo filmom, alebo ich vzájomne porovnávame, co ani nie je mozné. Divadlo je umením syntetickým, má vlastný príbeh, pracuje s fikciou. V divadle, (v divadelnej hre Malý velký muz – napr. scéna výstupu M. R. Štefánika na Mont Blanc naznacená tromi bielymi tanecnicami – snehovými vlockami s horolezeckým lanom), nastupuje znakovost, neverbalita, komunikácia, ktorej rozumie aj ziak a študent. Je tu problém, výzva, ktorá naštartuje tvorivost a hladanie, cestu od popisnej ilustratívnosti k metafore, skratke, zveliceniu. Divadlo samotné je cesta k tvorivej hre, práci s divákovou fantáziou, s jeho spoluúcastou na deji. Za velkú devízu je mozné oznacit zdielanie, ludia spolu prezívajú zázitky a to v rovine diváka, ale aj herca. Zázitok zo spolocného zdielania je nedocenitelný. „Divadlo bez zivého stretávania zivých so zivými nemôze existovat“ (Radek Marušák, 2019). Študent, ziak sú nesmierne vnímaví. Pozorujú kazdý pohyb, zvuk, slovo, výraz tváre, zachytia tón hlasu, z ktorého rozpoznajú náladu.

Aby sa hodiny jazyka slovenského a literatúry stali miestom skúmania, objavovania, priatelstva, pochopenia, pristúpime k ich realizácii integrovaným spôsobom cez návštevu divadelnej hry Stanislava Štepku „Malý velký muz“, cez vyuzitie prvkov a metód dramatickej výchovy, zázitkového ucenia, integráciu tvorivého písania, integráciu mediálnej výchovy. Poziadavky štátneho vzdelávacieho programu ISCED 2 a ISCED 3 zahrnajú v tematických celkoch vo vecnom obsahu ucebnú látku dramatickú literatúru, v obsahovom štandarde autorské divadlo, ktoré predstavuje slovenskú literatúru po r. 1945 (Autorské divadlá vznikli koncom 60. rokov. Vo svojej tvorbe vyuzívali predovšetkým humor a satiru, poukazovali predovšetkým na nedostatky v spolocnosti. Ich typickými znakmi sú vlastné texty, improvizácia a interakcia s obecenstvom.), obhajoba vlastného názoru, verbalizácia vlastného diváckeho zázitku inscenácie. Klúcovou kompetenciou a špecifickým cielom predmetu je obhajoba vlastného názoru, je chápanie umeleckého diela ako autorovho antimodelu sveta. Výkonový vzdelávací štandard je mozné formulovat ako minimálnu úroven výkonu ziaka: Ziak vie sformulovat na subjektívnej báze divácke hodnotenie inscenácie, posúdit kvalitu inscenácie a úroven hereckých výkonov... Na obhajobu svojho stanoviska sa snazí uviest argumenty... Výkonový vzdelávací štandard je mozné formulovat ako optimálnu úroven výkonu ziaka, študenta: Vie vysvetlit koncepciu postáv v zmysle celkového zamerania hry a dokáze ako argumenty uviest poznatky z analýzy diela. Hodnotové prvky tejto analýzy dokáze konfrontovat s vlastným hodnotovým systémom. Ako podpora vyucovania slovenského jazyka a literatúry v projektovaní procesov vlastnej edukácie ucitela môze byt návšteva divadelnej inscenácie autora Stanislava Štepku „Malý velký muz“. Klúcové kompetencie: Komunikatívne kompetencie: formulovat a vyjadrovat svoje myšlienky a názory v logickom slede, vyjadrovat sa výstizne, súvislo a kultivovane v písomnom aj ústnom prejave. Kompetencie k uceniu: Samostatne pozoruje a experimentuje, získané výsledky porovnáva, kriticky posudzuje a vyvodzuje z nich závery pre vyuzitie v budúcnosti. Ocakávané výstupy: Reflektuje za pomoci ucitela svoj zázitok z dramatického diela; Pracuje v skupine na vytvorení menšieho inscenacného tvaru a vyuzíva pritom rôzne výrazové prostriedky; Pristupuje k dramatickej a inscenacnej tvorbe ako k spolocnému tvorivému procesu, v ktorom prijíma a plní svoje úlohy; Prijíma zodpovednost za spolocnú tvorbu a prezentáciu jej výsledkov. Nadpredmetové presahy a vztahy: Jazyk a komunikácia, Umenie a kultúra. Prierezové témy: Mediálna výchova, Osobnostný a sociálny rozvoj, Tvorba projektu a prezentacné zrucnosti. Forma: Skupinová, Exkurzia. Metódy: komunikacno-zázitkové ucenie, tvorivé písanie, tvorivá dramatika.

Hlavným zámerom vyucujúceho v plánovaní jeho procesov edukácie môze byt proces analýzy hlavnej postavy. Východiskom môze byt estetické osvojovanie umeleckého diela podla metodiky Evy Pršovej (2015, s. 17).

Aktivita 1: Fáza - Percepcia zmyslové vnímanie – samotné zhliadnutie divadelnej inscenácie Stanislava Štepku „Malý velký muz“. Postup: Ucitel vyuzije rozborovú metódu. Ziaci robia analýzu kompozicných prvkov divadelnej hry v kontexte textu odseku 4 tohto clánku. Rozbor môze prebiehat individuálne, alebo v skupinách. Rozbor je prirodzene spojený s dialógom a záverecným dialógom celej triedy, kde sa vyhodnocujú závery, výsledky analýz skupín a robí sa záverecné hodnotenie.

Aktivita 2: Fáza - Apercepcia tvorba predstavy umeleckého diela – vlastná predstava o M. R. Štefánikovi. Postup: Ziaci identifikujú podla nich najdôlezitejšie charakteristiky M. R. Štefánika – Štefánik vedec a vynálezca, Štefánik cestovatel, Štefánik vojak, Štefánik politik, Štefánik clovek. Ucitel vyuzije metódu Strapec, ktorá stimuluje nové asociácie myšlienok a umozní spoznanie vlastného spôsobu porozumenia témy identifikácie hlavnej postavy divadelnej inscenácie. Jej realizácia predpokladá nasledovné etapy: do stredu tabule sa napíše celé meno M. R. Štefánik (môze sa doplnit aj reálnou fotografiou). Ziaci napíšu cím viac slov alebo syntagiem, ktoré sú späté s touto východiskovou témou, bez akéhokolvek hodnotenia myšlienok. Zvýraznia sa spojenia medzi jadrom a myšlienkami. Toto zvýraznenie sa urobí pomocou ciar. Na základe prezentácie strapca sa vytvoria skupiny k jednotlivým hore uvedeným charakteristikám osobnosti M. R. Štefánika.

Aktivita 3: Fáza - Interpretácia – spracovávanie imagenu – predstavy o význame osobnosti M. R. Štefánika. Postup: Ziaci sú rozdelení do piatich skupín a ich úlohou je charakterizovat cinnosti M. R. Štefánika a tým aj význam jeho osobnosti. Ucitel vyuzije metódu Horoskop, ktorá sa pouzíva v malých skupinách pri charakterizovaní postavy literárneho diela. Ziaci si vylosujú jednu zo základných charakteristík M. R. Štefánika. Skupiny dostanú k dispozícii zivotopis M. R. Štefánika napr. aj v elektronickej podobe, ziaci priradujú k svojej charakteristike údaje a dominantné crty. Cvicenie sa môze rozšírit hladaním synoným pre opisné adjektíva, je to mozné aj identifikovaním v texte.

 

Ukázka práce ziakov:

1. skupina M. R. Štefánik – vedec, vynálezca: astronóm - skúmanie zatmenia Slnka, skúmanie atmosféry Slnka, skúmanie hviezdy novy Cassiopea, brúsil šošovky, upravoval si hvezdárske prístroje, clenstvo vo Francuzskej astronomickej spolocnosti, predpovede pocasia - meteorológ

2. skupina M. R. Štefánik – cestovatel: narodil sa Slovensko – Košariská, štúdium – Bratislava, Šopron, Sarvaš, Praha, astronomický výskum – Paríz, Paríz – Corneilles, observatórium Mont Blanc, Španielsko – Alcosebre, Turkestan – UraTjub, Maroko, Alzírsko, Tahiti – ostrovy Vavau, Brazília – Pasa Quatro, Ekvádor – Quite, Londýn – Oxford, Srbsko, vojak – Albánsko, Taliansko, Rumunsko, Moldava, Rusko - Mogilev, USA

3. skupina M. R. Štefánik – vojak: mal zdravotné problémy, nemusel íst do armády, rozhodol sa sám, povazoval to za svoju povinnost preto, ze Francúzsko mu udelilo štátne obcianstvo, Francúzsko – pešiak, letec, prieskumný pilot, meteorologická vojenská sluzba – organizoval predpovede pocasia pre letcov, organizátor Ceskoslovenských légií, generál, minister vojny CSR

4. skupina M. R. Štefánik – politik: agitácia proti vojne, clen Ceskoslovenskej národnej rady, získavanie vojakov z radov zajatcov do Ceskoslovenských légií, diplomatické stretnutia s politikmi iných krajín (cár Mikuláš), Francúzmi, Talianmi, Americanmi, Rusmi, minister vojny Ceskoslovenskej republiky, zakladatel Ceskoslovenska

5. skupina M. R. Štefánik – clovek: pochádzal z rodiny chudobného ucitela, túzil po vzdelaní, usilovný študent, bol taký chudobný, ze nemal ani vlastný zimný kabát, bavila ho astronómia, ctiziadostivý, bol spolocenský, zábavný, pácil sa zenám, vedel pekne tancovat, ovládal cudzie jazyky, vázil si svojich rodicov, ako vojak mal dobrý vztah k podriadeným, bol kamarátsky, písal do vedeckých casopisov, mal vela vyznamenaní, bol obcanom Francúzskej republiky za vedecké úspechy, bol chorlavý, bol cestný – napriek chorobe nastúpil do armády, bol odvázny, bol predvídavý – diplomat, mal rád Slovensko, nezabudol na svoju vlast, mal charakter, bol to dobrý clovek, bol to cestný clovek

Aktivita 4: Fáza - Konkretizácia – prisudzovanie zmyslu pre seba a svoj zivot. Ucitel vyuzije metódu písania listu autorovi divadelnej hry. Listy sú prostriedkom interpersonálnej komunikácie skôr na osobnej úrovni. Písanie listov je kontextovým ucením zacleneným do systému vztahov vo vyucovacej hodine. Písanie listu ako súboru schopností ziaka je takto ulahcené. Ziaci vychádzajú z aktivity 3 a píšu Stanislavovi Štepkovi svoje názory na to, preco by M. R. Štefánik mohol byt ich vzorom. Príklady niektorých tém a námetov, ktoré si zvolili ziaci pre písanie listov: Co by M. R. Štefánik mohol urobit, keby zil v našej dobe; Ci by M. R. Štefánik súhlasil s rozdelením Ceskoslovenskej republiky; Co si M. R. Štefánik myslí o vztahoch dnešných detí a rodicov; Povazoval by M. R. Štefánik pocítace za prínos?; Súhlasil by M. R. Štefánik so zákazom mobilov v školách?.

Aktivita 5: Fáza - Responzná fáza – spätné znovuprezívanie vnemov a predstáv z divadelnej inscenácie. Ucitel vyuzije metódu Mapy príbehu (J. Konícková). Táto metóda môze mat rôznu podobu. Môze íst o tabulku s políckami, ktoré ziak vyplna v kontexte analýzy príbehu (Zaciatok, Zápletka, Koniec), alebo ziaci zapisujú odpovede na otázky: Kde a kedy sa príbeh bude odohrávat; Kto v nom bude vystupovat?; Co a preco sa stane?. Tabulky pomáhajú pri písaní príbehov v rámci rozprávacieho slohového postupu. Ide vlastne o plán príbehu v kontexte: Názov príbehu, Prostredie, Postavy, Hlavná zápletka, Rozvinutie zápletky, Vyriešenie zápletky, Záver. Mapu príbehu je mozné vytvorit aj na základe obrázkov.

Úloha pre ziakov: Charakteristika hlavnej postavy. Mapa nebude mat tabulkovú podobu. Ucitel im poskytne mapu sveta, obrázky miest, prostredí, v ktorých sa hlavný hrdina pohyboval. Ziaci vytvárajú obrázkovú mapu, obrázkový príbeh. Túto úlohu môzu deti a študenti riešit aj pomocou vyuzitia internetu a ucením podporovaným pocítacom.

6. Záverecné zamyslenie

Málokto tak výrazne ovplyvnil naše moderné dejiny a bol tak bytostne slovenský a zároven moderne európsky a svetovo rozhladený ako Milan Rastislav Štefánik. Práve z týchto dôvodov si zaslúzi náš ludský, obciansky, ucitelský záujem, v kontexte sprostredkovaniam jeho zivotného motta, ktoré predstavovalo jeho lásku k národu a postoj k zivotu: 

„Verit, milovat, pracovat“

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

JANÍCEK, J., 1968. M. R. Štefánik. Bratislava: Mladé letá.

MISTRÍK, M., 2002. Slovenská absurdná dráma. Bratislava: Veda. ISBN 80 224 40 71 37

RND Generál, [cit. 2019-04-30]. [online]. Dostupné z: https://www.kulturniportal.cz/porad/321-general>

MARUŠÁK. R. [cit. 2019-11-06]. [online]. Dostupné z: https://www. clanky: rozp.cz >clanek > ZJA >JDEME-S-DET...

MIKO, F., 1969. Teória výrazu a štýl. Bratislava: SPN.

PRŠOVÁ, E., 2015. Literárny text v komunikacno-zázitkovom vyucovaní. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. ISBN 978-80-557-1052-5

ŠIMONOVÁ, B., 2000. Moderný clovek, literatúra a škola. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. ISBN 80-8055-341-6

Časopis: 
Pedagogické rozhľady