Slovensko si pripomína M. R. Štefánika

Autor, Popis: 
Marian Valent, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Banská Bystrica

Rok 2019 vyhlasila Vlada SR za Rok Milana Rastislava Stefanika. Tymto aktom vzdala hold jednej z najvyraznejsich osobnosti novodobych slovenskych dejin, pricom upozornila na dve vyrocia: Tento rok 4. maja uplynie 100 rokov od tragickej smrti M. R. Stefanika, na 21. jul 2020 pripadne 140. vyrocie od jeho narodenia. Do aktivit, ktore sa konaju pri prilezitosti tohto vyrocia, sa zapaja aj MPC vydanim specialneho cisla casopisu Pedagogicke rozhlady, ktore sa venuje osobnosti Stefanika vo vyucovacom procese na zakladnych a najma strednych skolach.

V roku 1933 vznikla uzasna iniciativa, ktora v duchu vtedajsej doby dala vzniknut metodickej prirucke pre ucitelov ,,Tyzden Stefanikovych oslav", jej autorom bol skolsky inspektor Alojz Zbavitel. Publikacia je v celom zneni dostupna na adrese: http://mi.memoria.sk/index.html#v=zoom&i=11770&p.

Autor v nej uvadza myslienky, ktore su platne aj v sucasnosti: ,,Je velkou chybou, ze je nam Stefanik dosial stale este malo znamy a ze jeho skvely priklad nebol v nasich skolach vsestranne a dokladne vyuzitkovany. Nestaci, aby sa Stefanikovo meno dostavalo v sviatocnych okamihoch k usiam nasej mladeze, ale je potrebne, aby sa cely skvely obsah Stefanikovej duse dostaval do hlav a srdc nasej mladeze najprirodzenejsou cestou - cestou kazdodenneho zamestnavania ziactva aspon v jednom tyzdni kazdeho roku - a aby toto prenikanie ziakov Stefanikovym duchom bolo ucinne podporovane celou atmosferou skolskych sieni a vsetkymi vychovnymi a vyucovacimi opatreniami nasich narodnych skol."

Publikacia na svojich strankach prinasa vyber materialov (v tomto obdobi uz historickych), ktore mozu ucitelia pouzit na svojom vyucovani, pricom autor sam uvadza, ze ,,material nie je vycerpany a nejde o dielo, ktore by malo nahradit tazku pracu ucitela pri hladani vhodneho uciva". Za pozoruhodnu povazujem myslienku, ktora zdoraznuje rolu ucitela pri priprave na vyucovanie a poukazuje na to, ze ziadna kniha (ci v dnesnej dobe ucebnica) tuto rolu nenahradi: ,,so zretelom k potrebnej individualizacii a k respektovaniu miestnych pomerov nie je vobec mozne sostavit hotovu prirucku pre cele Slovensko a pre vsetky vekove stupne narodnej skoly - pre kazdy vekovy stupen a pre kazdu jednotlivu obec sostavi si ucitel svoje vlastne Stefanikove oslavy". Za  nasledovaniahodne je pritom mozne povazovat osobnostne vlastnosti a volu Stefanikovu, ktore sa uz v tridsiatych rokoch (nie tak dlho po jeho nestastnom umrti) vyzdvihovali a davali na piedestal, nielen v dnoch sviatocnych.

Nasledujuce specialne cislo casopisu je venovane prispevkom kolegov, ktori z roznych uhlov pohladu spracovali osobnost M. R. Stefanika do svojich predmetov a ponukli ukazky svojej prace pre citatelov casopisu. Po osloveni ucitelov prislo dokonca tolko prispevkov, ze tymto cislom casopisu sa prispevky len zacinaju. Vzhladom na to, ze nielen rok 2019 ale aj 2020 su vyrociami tohto nasho slovenskeho velikana - privitame aj dalsie prispevky, ktore mozu byt publikovane na strankach casopisu aj v jeho nasledujucich cislach.

Predlozene cislo casopisu je zlozene z deviatich prispevkov. V prvom prispevku nepriamo nadvazujeme na citovanu metodicku prirucku - Miroslav Musil jeho nazvom ,,Stefanik - stale aktualny model pre deti a mladez" a nasledne aj jeho obsahom vystihuje Stefanikove posolstvo aj pre sucasnych ziakov. Text prispevku je ako celok alebo po castiach priamo vyuzitelny vo vyucovani roznych predmetov. V druhom prispevku sa Maria Feckanicova venuje hravemu nacviku citatelskych schopnosti ziakov, pricom samotny nazov prispevku ,,Pod Stefanikovou vojenskou capicou" je pouzitelny ako inspiracia pre ziakov. Jana Tomaskova, autorka tretieho prispevku ponuka aktivitu pre ziakov - debatu - cez ktoru mozu spoznavat osobnost M. R. Stefanika nielen na hodinach slovenskeho jazyka. Za symbolicky prispevok je mozne v kontexte uvadzanej metodickej prirucky povazovat clanok Alexandry Zemianskej, ktora v predmete anglicky jazyk spracovala ukazku z tyzdna M. R. Stefanika. Druhym autorom, ktory spracoval tuto osobnost v ramci predmetu anglicky jazyk je Viktor Zeher. V siestom prispevku od Mareka Gajdosa a siedmom prispevku od Martiny Szilagyiovej su predstavene ukazky vyucovacich hodin v predmete dejepis. Mimoriadne zaujimave je vyuzitie dokumentarneho filmu a jeho nasledne spracovanie ziakmi, pricom sa autorka neobavala ani diskusie o podobe Stefanika, ako ho vykreslovala komunisticka historiografia. Ostatne dva clanky predstavuju dva projekty, ktore boli realizovane pri prilezitosti 100. vyrocia od ukoncenia 1. svetovej vojny a 100. vyrocia vzniku CSR. Verim, ze prezentovane prvky z nich alebo cele projekty (po osloveni autoriek) mozu byt vyuzite aj v inych projektoch a to nielen na stredoskolskej urovni.

Po precitani vsetkych prispevkov verim, ze predlozene specialne cislo nasho casopisu sa stane inspiraciou pre ucitelov, ktori dokazu zostavit vyucovanie tykajuce sa M. R. Stefanika. Prave myslienka tyzdna, ktory by bol venovany tejto osobnosti, moze podnietit k uvazovaniu ucitelskeho zboru ako riesit multidisciplinarny a medzirocnikovy projekt vyuzivajuci vsetky predmety skolskeho vzdelavacieho programu.

Nakoniec vyuzivam aj dnes aktualnu myslienku z uz spominanej prirucky ,,aby bolo vyucovanie detskej dusi blizke, opravdu ucinne v duchu modernej pedagogiky, zdoraznujucej princip samocinnosti ziactva".

Časopis: 
Pedagogické rozhľady