Uvod
Niet pochyb o tom, ze rozvoj vedy je podmieneny neustalym skumanim, prehodnocovanim a overovanim zistenych skutocnosti v praxi. Bez uvedenej koexistencie nemozno napredovat, vytvarat nove hodnoty a skvalitnovat zivot. Problemom dnesnej doby je ale skutocnost, ze prax niekedy predbieha vedecky overenu teoriu. Dosledkom toho sa produkuju neuvazene a nespravne rozhodnutia, ktore negativne zasahuju do zivota ludi vo vsetkych oblastiach pracovneho, ci osobneho zivota, skolstvo nevynimajuc.
Riadenie skolskej organizacie z pohladu poziadaviek sucasnej doby
Skola, ako ucelova vychovno-vzdelavacia institucia ma vedecky prepracovany a overeny program, ktory realizuju pedagogicki zamestnanci v tvorivej sucinnosti so svojimi socialnymi partnermi. Medzi cinitelmi vychovy a vzdelavania zaujima skola preto popredne, rozhodujuce miesto. Vzdelavacie institucie jednotlivych stupnov, druhov a typov tvoria koncepcne a organizacne ucelenu skolsku sustavu ako rozhodujucu sucast vychovno-vzdelavacej sustavy. Pojem ,,skola" je v Pedagogickom slovniku (Prucha - Walterova - Mares, 1998) definovany nasledovne:
,,Je to spolocenska institucia, ktorej tradicnou funkciou je poskytovat vzdelanie ziakom, prislusnych vekovych skupin v organizovanych formach podla urcitych vzdelavacich programov."
Terminologicky a vykladovy slovnik Organizacia a manazment skolstva (Obdrzalek - Horvathova a kol., 2004) definuje skolu ako ,,ucelovu, verejnopravnu, statnu, cirkevnu a sukromnu instituciu na zabezpecenie vychovy a vzdelavania deti, mladeze dospelych, a ich prava na vzdelanie".
V sucasnej dobe vsak existuju tzv. spojene skoly, ci skolske zariadenia, ktore navstevuje niekolko stoviek deti a ziakov. Riadenie spominanych objektovych organizacii si preto vyzaduje kvalitnych profesionalnych skolskych manazerov.
Je sucasny veduci pedagogicky zamestnanec dostatocne pripraveny na vykon tejto karierovej pozicie? Je kompetentny, t.j. ma vsetky predpoklady (najma osobnostne) riadit skolu? Pozna vyznam manazerskych funkcii a vie ich implementovat do riadiaceho procesu?
Skolsky manazment (Obdrzalek, Z. - Markova, Z. in Pisonova, M. a kol.) je praxeologicka veda, ktora aplikuje vseobecne poznatky manazmentu tak, aby boli v sulade so zakonitostami a specifikami procesu ucenia, vychovy a vzdelavania.
Cielom tohto prispevku je preto upozornit odbornu, ale aj laicku verejnost na zmenu charakteru riadenia skolskej organizacie v sucasnosti. Dnesna skola totiz musi okrem zabezpecovania svojej zakladnej funkcie reflektovat poziadavky svojich zakaznikov, t.j. zakonnych zastupcov dietata a ziaka omnoho flexibilnejsie, ako to bolo kedysi. Poziadavky zo strany potencialnych zaujemcov o danu skolu, ci skolske zariadenie, ale aj statu su coraz vyssie. Stale castejsie v praxi rezonuju pojmy pravna subjektivita, konkurencia, dopyt a ponuka po vzdelavacich sluzbach, systemy manazerstva kvality, osobnostne predpoklady na vykon funkcie riaditela skoly a pod., co ma zasadny vplyv na zvysovanie kvality vystupov edukacie. Ta je dosiahnutelna iba vdaka komplexnosti dobre fungujucich edukacnych, ekonomickych, marketingovych, personalnych a pravnych subsystemov. Prave tie coraz castejsie a s vacsou intenzitou zasahuju do prace riaditela skoly ci skolskeho zariadenia. Otazkou nadalej ostava, ci sucasny riaditel disponuje takymi vedomostami, zrucnostami a sposobilostami, aby tento napor dokazal zvladnut na profesionalnej (nie amaterskej) urovni.
Pri pisani tohto prispevku boli pouzite vysledky exaktnych vyskumov uskutocnenych na domacej akademickej pode, ale aj v zahranici (Armstrong, 2008; Brecka, 2006; Eagly - Johannesen - Schmidt - Engen, 2003; Eger, 1998, 2002, 2007; Horvathova, 2010; Lancaric, 2010; Langenegger, 2004; Mentzel - Grotzfeld - Durr, 2000; Miklosikova - Rojak, 2002; Obdrzalek a kol., 2006; Pisonova, 2002, 2006, 2010, 2017, 2018; Plavcan, 2004; Prasilova, 2006; Seitz - Capaul, 2005; Slavikova, 2003; Vastatkova, 2005 a dalsich.
V praxi sa stretavame s nejednoznacnostou vyznamu pojmov manazment a manazerstvo. Slovenska technicka norma EN ISO 9000: 2006, ktora je prekladom europskej normy EN ISO 9000: 2005 vydanej Slovenskym ustavom technickej normalizacie v roku 2006, vo svojom slovniku v casti 3.2.6 tvrdi: ,,Manazerstvo predstavuje koordinovane cinnosti zamerane na usmernovanie a riadenie organizacie."
V casti 3.2.7 je pojem vrcholovy manazment charakterizovany ako: ,,... osoba, alebo skupina osob, ktori usmernuju a riadia organizaciu na najvyssej urovni."
Na zaklade udajov u vedenych v poznamke citovaneho slovnika ,,... sa termin manazment (angl. management) niekedy tyka osob, t.j. jednej osoby alebo skupiny osob s pravomocou a zodpovednostou za vedenie a riadenie organizacie. Ak sa termin manazment pouzije v tomto druhom vyzname, ma sa vzdy pouzivat s nejakym spresnujucim vyrazom, aby sa zabranilo jeho zamene s terminom manazment (v slovencine manazerstvo). Neodporuca sa napriklad formulacia - manazment musi..., ale formulacia - vrcholovy manazment musi..."
Manazerstvo teda predstavuje cielavedome usmernovanie a koordinovanie cinnosti ludi a kolektivov s cielom dosahovania stanovenych cielov organizacie.
Potreba riadit vznikala pri prvych organizovanych formach, kde sa ludia zacali zdruzovat za ucelom dosiahnutia urcitych spolocenskych cielov. Dnes existuje kategorizacia, ktoru tvoria tri hlavne druhy riadenia: technicky, biologicky a spolocensky.
Technicky manazment sa zameriava na racionalnu pripravu, vykonavanie vyrobnych a obsluznych procesov. Stredobodom jeho pozornosti je clovek - vyrobok - stroj. Posobenie cloveka na biologicke systemy je oznacovane ako biologicky manazment, alebo biologicke manazerstvo. Ide o poznanie a vyuzivanie prirodnych zakonov v procese riadenia. Behavioralne vedy zameriavaju pozornost predovsetkym na ludske komponenty, teda na cloveka. Ide o spolocensky respektive socialny manazment, ktory ma velky vyznam pre manazovanie vzdelavacich institucii, medzi ktore patria skoly a skolske zariadenia.
Uplatnovanie kybernetickych vychodisk v skolskom manazmente
Po 2. svetovej vojne sa rozsiril interdisciplinarny charakter teorie manazmentu nielen vyuzivanim poznatkov dovtedajsich vednych disciplin, ale najma aplikovanim poznatkov novych vied, t.j. kybernetiky, vseobecnej teorie systemov, operacnej analyzy a pod. V ramci tejto teorie manazmentu vznikaju rozne prudy a smery, pod vplyvom ktorych dochadza k modernizacii skolskeho manazmentu. Stale vacsie opodstatnenie maju rozhodovaci, matematicky a systemovy pristupy k riadeniu, ktore zaroven predstavuju jeho hlavne smery. Zakladatelom kybernetiky je americky matematik Norbert Wiener, ktory jej zasady zhrnul v knihe vydanej v roku 1948 pod nazvom: Cybernetics or control and communication in the animal and machine. Kybernetika (z greckeho slova ,,kybernetes" co znamena kormidelnik) vznikla ako samostatny vedny odbor po 2. svetovej vojne.
,,Je to veda o riadeni a komunikacii v dynamickych systemoch skumajucich spolocne zakonitosti na zaklade analogie medzi systemami roznej fyzickej podstaty, ktorymi su technicke zariadenia, zive organizmy a spolocnost." (Riedel, 1991)
Ide teda o disciplinu, ktora skuma riadiace a regulacne procesy okrem ineho aj v spolocenskom, resp. socialnom manazmente, kam riadenie vzdelavacej institucie nepochybne patri. Zakladne sucasti kybernetiky su: teoria systemov, teoria informacie, teoria regulacie, teoria hier, teoria algoritmov a teoria samocinnych pocitacov. V inom vyjadreni predmetom skumania kybernetiky je spracovanie informacii pre potreby riadenia.
V sucasnosti existuje velke mnozstvo definicii pojmu riadenie. Snad najvystiznejsie tento pojem charakterizuje (Porvaznik, 2003, s. 47):
,,Riadenie (anglicky control) vyjadruje take posobenie riadiacej casti celku na riadenu cast, ktore je v sulade so stanovenymi cielmi (kyberneticky pristup), resp. take ich vzajomne posobenie, ktore vyplyva z funkcii riadenia, teda planovania, organizovania, kontroly (klasicky pristup)."
Inymi slovami, riadenie je cinnost, pri ktorej sa na zaklade predpisaneho algoritmu sleduje komplexnost systemu. To predpoklada neustale monitorovanie odchylok od pozadovaneho stavu alebo priebehu a nasledne vykonavanie korekcii.
System, resp. systemovy pristup je sposob myslenia, resp. riesenia problemov, pri ktorom sa javy chapu ako usporiadana mnozina prvkov a vztahov medzi nimi, ktore spolu tvoria urcity celok, resp. strukturu. Tento princip sa zacal postupne uplatnovat aj v kybernetickej pedagogike a vzdelavacej informatike, ktore vyznamnou mierou determinuju proces riadenia vzdelavacich institucii. Korene kybernetickej pedagogiky, v sucasnosti hranicnej pedagogickej discipliny, siahaju k Schmidtovym a Wienerovskym zakladom kybernetiky, Shannonovej teorii informacie, Birkhoffovej a Molesovej estetickej informacii, Frankovej a Riedelovej informacnej psychologii, ako aj k Thornikovej a Skinerovej behavioristickej psychologii. Predstavuju priame alebo nepriame posobenie na procesy ucenia a vyucovania sa ludi s cielom jeho ulahcenia. Zakladnou metodou skumania je Kartezska metoda analyzy, ktoru formuloval Descartes. Jej cielom je objekt skumania (napr. riadiaci system skoly) rozlozit na mensie komponenty, tie zasa na dalsie subkomponenty, skumat ich jednotlivo a potom vztahy medzi nimi. Nasledne sa uplatnuje spatna komplexna synteza, ktora umoznuje objektivne pochopenie fungovania celeho systemu. K tomuto ucelu vyuziva kyberneticka pedagogika metody modelovania uplatnujuce systemovy pristup a kvantitativne relacie.
Na podobnom principe je zalozena aj vzdelavacia informatika. Tento pojem a zaroven studijny odbor zaviedol v roku 1969 Milos Lansky na Univerzite v Linci. Vzdelavacia informatika sa zaobera zakonitostami a problemami prenosu informacii v procese vzdelavania. Samotna informatika je veda o informaciach, ktora je zamerana na problemy systemovej konstrukcie mentalnych objektov. Vzdelavacia informatika umoznuje skumanie a vysvetlovanie rozlicnych vztahov vo vzdelavacom systeme tak, ze kazdy prvok systemu predstavuje urcity model a naopak; konstruuje model a vysvetluje vzajomne vztahy medzi prvkami systemu. (Lansky in Polakova, 1996). Jej predmetom skumania je teda vzdelavanie, metodou skumania je informatika. Previazanost jednotlivych stupnov vzdelavacej informatiky najlepsie vyjadruje obrazok 1 pod nazvom: System riadenia skolskej organizacie.
Obr. 1 System riadenia skolskej organizacie
(Zdroj: Pisonova, M. podla Toernebohma, H.: System riadenia skolskej organizacie. In: Kompetencny profil manazera vychovno-vzdelavacej institucie. Bratislava : Iura Edition, 2011).
Tri Lanskeho systemove stupne zodpovedaju podla H. Toernebohma (The Graph of the Theoretical Model, Reports from the Department of Theory of Science, Goeteborg, 1970):
- Mikrostupnu, ktory predstavuje system ucenia L (Learning) - Microlevel.
- Mezostupnu, ktory predstavuje system vyucovania T (Teaching) - Mesolevel.
- Makrostupnu, ktory je z pohladu uvadzanej problematiky najdolezitejsi - riadiaci system skoly A (Administration) - Macrolevel.
V kombinacii s kategoriami, uvedenymi na obrazku 1 vznika nasledujucich 12 elementov, ktorych interpretaciu sme doplnili nasledovne:
LS - subjekt ucenia (napr. student, ziak),
ILS - nastroj subjektu ucenia (napr. kognitivne operacie uskutocnovane na operacnych objektoch),
RLO - obraz objektu ucenia (napr. predpokladana kvalita a kvantita ziskanych vedomosti),
LO - objekt ucenia (napr. dejiny pedagogiky).
TS - subjekt vyucovania (napr. prednasajuci),
ITS - nastroj subjektu vyucovania (napr. prednaska),
RTO - obraz objektu vyucovania ( napr. predpokladane schopnosti posluchacov),
TO - objekt vyucovania (napr. skupina posluchacov).
AS - subjekt spravy (napr. riaditel skoly),
IAS - nastroj spravneho subjektu (napr. manazerske funkcie),
RAO - obraz spravneho objektu resp. obraz objektu spravy (napr. pedagogicki a prevadzkovi zamestnanci skoly),
AO - spravny objekt resp. objekt spravy (napr. kvalitny edukacny proces - vystupy procesu edukacie - napr. dalsie studium, resp. uplatnenie absolventov skol na trhu prace.)
Na zaklade podrobnej analyzy uvedenych dimenzii je mozne lepsie pochopit vzajomnu vazbu a ovplyvnovanie jednotlivych stupnov na urovni vsetkych relevantnych kategorii.
Vsetky vyssie uvedene zakonitosti vzdelavacej kybernetiky predstavujucej nadpojem pre rozlicne kyberneticke pristupy orientovane na procesy ucenia, vyucovania, prip. systemovu teoriu, sa neskor pokusila integrovat vo svojom predmete skumania Technologia vzdelavania. Podla organizacie UNESCO jej cielom je optimalizovat podmienky vzdelavania, t.j. planovat a projektovat system metod a prostriedkov tak, aby sa stanovene vzdelavacie ciele dosiahli co najucinnejsie.
V tejto suvislosti uvadzame, ze ISCED v Medzinarodnom vysokoskolskom informacnom systeme TRACE (Transnational Academic Mobility and Credential Evaluation Information Network 1994) zaraduje odbory Educational Technology - Technologiu vzdelavania a Educational Administration - riadenie vzdelavania do studijneho odvetvia Educational Science - vedy o vychove a vzdelavani. Obidva su orientovane na vytvaranie predpokladov na kvalitne uskutocnovanie procesu edukacie. Na zaklade uvedeneho zdroja by sa riadenie vzdelavania malo zameriavat na vytvaranie organizacnych a riadiacich predpokladov pre uspesne manazerske rozhodovanie. Z uvedeneho dovodu bol tento odbor integrovany pod spolocneho menovatela, ktorym je Technologia vzdelavania. Manazment vzdelavania nie je orientovany iba na riadenie ucelovych vychovno-vzdelavacich cinnosti skoly, ale aj na riadenie sekundarnych cinnosti skoly - personalnych, hospodarskych a materialno-technickych a inych cinnosti. Je zamerany na rozvijanie odbornych kompetencii absolventov v oblasti vsetkych manazerskych funkcii.
Dokazom toho, ze s uvedenym chapanim Technologie vzdelavania sa stotoznili niektore univerzity vo svete je pracovisko The Graduate School of Education and Human Development na Univerzite Georga Washingtona vo Washingtone (USA). Realizuje sa tu vysokoskolske magisterske studium v odbore Technologia a manazment vzdelavania. Studijny program s nazvom Educational Technology - Leadership je urceny pre studentov zaujimajucich sa o moznosti zdokonalovania procesov ucenia, vyucovania a odbornej pripravy (vycvikovo-treningovych procesov) a skolskeho manazmentu.
S otazkou obsahoveho zamerania Technologie vzdelavania sa spaja aj problematika zaradenia manazmentu skoly do obsahu Technologie vzdelavania. Autorom jednej z definicii, potvrdzujucej tento vztah, je P. Bohony, ktory tvrdi nasledovne:
,,Ked skumame vzdelavaci proces a vztahy medzi jeho komponentmi, musime ich skumat ako celok vzajomne suvisiacich prvkov. Aj medzi ciastkovymi prvkami vzdelavacieho systemu a organizacnymi prvkami vyucby nachadzame taketo organicke vztahy. Preto aj skolsky manazment tvori organicku sucast technologie vzdelavania." Bohony (2003, s. 16).
Na porovnanie uvadzame aj sucasti didaktickej technologie, ktore (Kouba in Bohony, 2003) vyclenuje nasledovne:
- Informacne technologie pre ucitela.
- Technologie uplatnovania technickych vyucbovych prostriedkov a systemov.
- Tvorba a pouzitie didaktickeho softveru, courseware a teachware.
- Pedagogicka diagnostika.
- Organizacia ucenia.
- Skolsky manazment.
Posledny okruh tvoria poznatky z oblasti ekonomie vzdelavania, skolskej architektury, kybernetickej pedagogiky, informatiky, vseobecnej pedagogiky, pedagogickej psychologie, skolskeho marketingu a ergonomiky.
Uvedenou problematikou sa zaobera aj (Haskova, 2004, s. 52 - 54), ktora pod technologiou skolskeho manazmentu rozumie systemove analyzy, planovanie, tvorbu rozpoctov, personalny manazment a psychologiu riesenia problemov a tvorbu rozhodnuti. Podla uvedeneho nazoru technologia skolskeho manazmentu predstavuje aj procesy strategickeho riesenia dalsieho rozvoja, resp. vyvoja a nerutinne procesy riesenia problemov. Dolezitu ulohu v tejto suvislosti pripisuje vzdelavacim zdrojom, ktore predstavuju zdroje samotnej organizacie, jej personalne zdroje, zdroje vlastneho vyucovacieho procesu, zdroje materialneho zabezpecenia ucebneho procesu a pod. Dalsim pojmom, ktory vysvetluje opodstatnenost, ci neopodstatnenost skolskeho manazmentu je Technologia skolskeho planovania, ktora sa zaobera otazkami zohladnovania socio-ekonomickych potrieb spolocnosti vo vzdelavani a otazkami organizacie, administrovania a vyuzivania financnych, materialnych a personalnych zdrojov v systeme vzdelavania. V Technologii skolskeho planovania sa upriamuje pozornost na nepedagogickych zamestnancov dobre sa orientujucich v ekonomike a alternativnych vzdelavacich systemoch.
Zaver
Obsah prispevku poukazuje iba na niektore teoreticke vychodiska skolskeho manazmentu. V praxi sa vsak na ne casto zabuda, coho dosledkom je nekoncepcne, casto az amaterske rozhodovanie na urovni makro, mezo a mikrourovni riadenia skolstva. Aj preto sa sucasne skolstvo zmieta v zaplave mnohych neuspesnych reforiem a nekoncepcnych zmien, ktore traumatizuju nielen riaditelov skol a skolskych zariadeni, ale aj pedagogov, ziakov a v neposlednom rade ich zakonnych zastupcov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
ARMSTRONG, M. a S. TAYLOR, 2015. Rizeni lidskych zdroju. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-9883-7.
ARMSTRONG, M., 2008. Management a leadership. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-2177-4
BACIK, F. et al., 1995. Uvod do teorie a praxe skolskeho managementu. Praha: Univerzita Karlova. ISBN 978-80-382-60-95
BELOHLAVEK, F., 2003. Desatero manazera. Brno: Computer Pres. ISBN 80-7226-873-2
BENETT, N. et al., 1992. Managing Change in Education. London: Paul Chapman Publishing Ltd. ISBN 1-85396-211-2
BERAN, J. a V. SVEC, 1996. Reditelovo pojeti vnitrni pedagogicke evaluace skoly. In: BOHONY, P. 2003. Didakticka technologia. Nitra: UKF, PF. ISBN 80-8050-653-1
DEMING, W. 2., 1982: Out of the Crisis. Cambridge: MIT Center of Advanced Engineering Study.
DRUCKER, P. The Practise of Management [online]. [cit. 2017-10-15]. Dostupne na internete: http.//en.wikipedia.org./wiki
EGER, L., 2006. Rizeni skoly pri zavadeni skolniho vzdelavaciho programu. Plzen: Nakladatelstvi Frans. ISBN 80-7238-583-6
HASKOVA, A., 2004. Technologia vzdelavania. Nitra: Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre Pedagogicka fakulta. ISBN 80-8050-648-5
HORVATHOVA, K., 2010. Kontrola a hodnotenie v skolskom manazmente. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80-8078-329-7
FRANK, H. G. a E. POLAKOVA, 2003. Vzdelavacia kybernetika I. Nitra: SAIS. ISBN 80-967425-5-8
HASKOVA, A., 2004. Technologia vzdelavania. Nitra: Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre Pedagogicka fakulta. ISBN 80-8050-648-5
KOONZ, H. a H. WEIHRICH, 1993. Management. Praha: Victoria Publishing. ISBN 80-85605-45-7
KUCKO, L., 2000. Selfassemnet - efektivny nastroj identifikacie silnych a slabych stranok. In Kvalita. ISSN 1335-9231, 2000, roc. 8, c. 2, s. 23.
MAJTAN, M. et al. 2003. Manazment. Bratislava: Sprint. ISBN 80-89085-17-2
MARES, S., 2003. Zaklady managementu. Hradec Kralove: Gaudeamus. ISBN 80-7041-054-X
MATEIDES, A. et al. 2006. Manazerstvo kvality. Bratislava: Ing. Miroslav Macko. ISBN 80-8057-656-4
OBDRZALEK, Z., K. HORVATHOVA et al., 2004. Organizacia a manazment skolstva. Terminologicky vykladovy slovnik. Bratislava: SPN. ISBN 80-10-00022-1
PISONOVA, M. a kol., 2014. Skolsky manazment pre studijne odbory ucitelstva a pripravu veducich pedagogickych zamestnancov. Bratislava: Univerzita Komenskeho. ISBN 978-80-223-3621-5
PISONOVA, M. a kol., 2017. Skolsky manazment - terminologicky a vykladovy slovnik. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-8168-660-3
PISONOVA, M., 2012. Osobnostny rozvoj riaditela skoly - vychodiska a determinanty. Bratislava: Iura edition. ISBN 978-80-470-6
PISONOVA, M., 2011. Kompetencny profil manazera vychovno-vzdelavacej institucie. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80-8078-402-7
PISONOVA, M., 2008. Leadership ako sucast manazerskych funkcii - teoria a prax riadenia ziskovych a neziskovych organizacii. Nitra: UKF. ISBN 978-80-8094-335-6
POLAKOVA, E. et al., 1996. Teoreticke vychodiska technologie vzdelavania. Nitra: Pedagogicka fakulta UKF a SAIS. ISBN 80-967425-1-5
POLAKOVA, E., 1999. K niektorym otazkam efektivnosti vzdelavania. Nitra: Pedagogicka fakulta. ISBN 80-8050-275-7
PRUCHA, J., 1997. Moderni pedagogika. Praha: Portal. ISBN 80-7178-170-3