Školský klub detí v systéme výchovy mimo vyučovania

Autor, Popis: 
Gabriela Zábušková, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Banská Bystrica
Anotácia: 
Príspevok sa zameriava na bližšie vymedzenie hlavného predmetu činnosti školských klubov detí a charakteristiku základných zložiek edukácie neformálneho vzdelávania v zariadení pre výchovu mimo vyučovania, pričom školský klub detí je spravidla vnímaný ako súčasť základnej školy.

V sucasnej dobe sa stavame svedkami tzv. ,,trhovej - obchodnej" realizacie volno-casovych aktivit a programov, kde do priestoru volneho casu vstupuju v ulohe realizatorov najroznejsie subjekty, okrem statnych aj komercne, dobrovolnicke a mimovladne organizacie s roznym prinosom pre prijimatelov.

Dolezite je uvedomit si, ze volny cas nadalej plni zakladny ciel rozvoja osobnosti po vsetkych strankach. Podla Kominarca z hladiska utvarania osobnosti deti a mladeze zohravaju vo volnom case deti a mladeze vyznamnu ulohu vychovnovzdelavacie zariadenia a organizacie, ktore vykonavaju organizovanu edukacnu cinnost. (Kominarec, 2013)

Skolsky system Slovenskej republiky vymedzuje zariadenia na vychovu mimo vyucovania. V skolskych vychovno-vzdelavacich zariadeniach sa vychovno-vzdelavaci proces uskutocnuje v sulade s principmi a cielmi vychovy a vzdelavania podla skolskeho zakona a podla vychovneho programu, ako zakladneho dokumentu skolskeho vychovno-vzdelavacieho zariadenia. Vychova v tychto zariadeniach nadvazuje na vychovu v rodine a na vychovno-vzdelavaci proces v skole.

Skolsky klub deti zabezpecuje pre deti, ktore plnia povinnu skolsku dochadzku na ZS, cinnost podla vychovneho programu skolskeho zariadenia zameranu na ich pripravu na vyucovanie a na oddych v case mimo vyucovania a v case skolskych prazdnin. Cinnost, ktoru zabezpecuje skolsky klub deti, nie je totozna s cinnostou zabezpecovanou centrom volneho casu.

Skolske kluby deti su skolskymi zariadeniami pre vychovu deti v case mimo vyucovania. Plnia ulohu pedagogicku a socialnu. Pedagogicka uloha je urcena vytvaranim podmienok na pozitivne vyuzivanie volneho casu deti a rozvijanie zaujmov deti. Socialna uloha je zamerana na ochranu pred negativnymi vplyvmi vonkajsieho prostredia a rozvijanie zdraveho dusevneho a telesneho vyvinu. (Kominarec, 2013)

Vychovna praca v skolskych kluboch deti

V skolskom klube deti nie su hlavnou sucastou vychovnej prace vedomosti deti, ale najma ich socialne zrucnosti. Vychovavatel/vychovavatelka je v inej ulohe ako ucitel/ucitelka na vyucovacej hodine. Vyznamnou sucastou prace v skolskom klube deti nie je skolsky vykon dietata, ale najma kvalita jeho socialnych vztahov k vrstovnikom a k sebe samemu.

Funkcie skolskeho klubu deti

Skolsky klub deti plni podla svojho charakteru tieto funkcie vychovy mimo vyucovania:

  • Vychovno-vzdelavaciu funkciu vychovneho posobenia:

Vychova v skolskom klube deti ma vyrazne cinnostny charakter (obsahom su vychovno-vzdelavacie cinnosti). Tato funkcia spociva v zamernom a cielavedomom formovani osobnosti dietata, dosahovani realnych cielov vychovy pomocou premyslene volenych pedagogickych prostriedkov. Edukacia v skolskom klube deti posobi na vsetky zlozky osobnosti dietata - telesnu, psychicku a socialnu. Vychovno-vzdelavacie cinnosti v skolskom klube deti umoznuju kultivovat a saturovat potreby dietata, prehlbovat, usmernovat, rozsirovat a uspokojovat zaujmy dietata a rozvijat specificke schopnosti dietata. Prostrednictvom pestrych a zaujimavych cinnosti motivuje deti k osobnostne a spolocensky pozadovanemu vyuzivaniu volneho casu, k ziskavaniu novych vedomosti a zrucnosti, k potrebe celozivotneho vzdelavania. Rozvijaju sa poznavacie procesy, utvaraju sa pozadovane rysy osobnosti. Uspechy deti pri zaujmovych cinnostiach prinasaju detom uspokojenie, prilezitost k sebarealizacii a kladnemu sebahodnoteniu. Deti si utvaraju vlastny nazor na zivot, spolocnost, svet okolo nas. (Hajek, 2008)

  • Zdravotnu funkciu vychovneho posobenia:

Vychovne posobenie v skolskom klube deti podporuje zdravy telesny, dusevny a socialny vyvoj. Rezim dna v skolskom klube deti zodpoveda biorytmom deti a ich vekovym zvlastnostiam. V rezime dna sa striedaju cinnosti rozneho charakteru ako praca a odpocinok, dusevne a telesne cinnosti, organizovane a spontanne aktivity, individualne a skupinove cinnosti. Beznou sucastou casoveho rezimu je poskytovanie prilezitosti k pobytu vonku na cerstvom vzduchu, cim sa kompenzuje nedostatok pohybu v skole. Skolsky klub deti spolupracuje pri odoberani stravy deti, zaistovani pitneho rezimu deti, prehlbuje u deti kulturu stravovania a vztah k zdravemu zivotnemu stylu. Pestuje a upevnuje hygienicke navyky deti, navyky osobnej hygieny, starostlivost o osobne veci, navyky kulturneho a pravidelneho stravovania, starostlivost o hygienu prostredia. Samozrejmostou je dodrziavanie zasad bezpecnosti prace urcenych pravnymi predpismi. (Hajek, 2008)

  • Socialnu funkciu vychovneho posobenia:

Siroka verejnost najcastejsie chape socialnu funkciu skolskeho klubu deti ako starostlivost o deti a zaistenie ich bezpecnosti a dohladu nad detmi v case, ked su rodicia zamestnani. Pri spolocnej zaujmovej cinnosti sa deti dostavaju do urciteho socialneho prostredia, maju moznost nadvazovat nove socialne vztahy, rozvijat socialne kompetencie, komunikacne zrucnosti, spolupracu a socialnu interakciu. Skolsky klub deti vytvara prilezitosti na vyrovnavanie rozdielov medzi materialnymi a psychologickymi podmienkami deti v rodinach, cim je do urcitej miery mozne pomahat detom z menej podnetneho prostredia. (Hajek, 2008)

  • Preventivnu funkciu vychovneho posobenia:

Skolsky klub deti pracuje v oblasti nespecifickej primarnej prevencie. Vo vychovnych programoch sa kladie doraz na prevenciu negativnych spolocenskych javov (drogove zavislosti, kriminalita, delikvencia, virtualne drogy, patologicke hracstvo, zaskolactvo, sikanovanie, vandalizmus, intolerancia, rasizmus, medialna kriminalita) zmysluplnym vyuzivanim volneho casu deti, specificky zameranymi vychovno-vzdelavacimi aktivitami, dlhodobymi programami rozvoja emocionalnej inteligencie a najma individualnym pristupom k detom a ich problemom, az simulaciou rodinneho prostredia. (Hajek, 2008)

Obr. c. 1 Funkcie vychovy vo volnom case podla Hajeka a kol. (2008)

Hlavny predmet cinnosti skolskych klubov deti

Jednou zo zakladnych specifik edukacie v skolskych kluboch deti je jej cinnostny charakter a aktivny podiel, ucast, spoluucast kazdeho jednotlivca (E. Kratochvilova, 2010) a jej prepojenie s praktickym zivotom, podla charakteru cinnosti. Do obsahu cinnosti v skolskom klube deti sa premieta obsah vychov - etickej, estetickej, mravnej, telesnej, pracovnej, ekologickej a inej vychovy a vzdelavania, realizuje sa prostrednictvom vychovno-vzdelavacich cinnosti (aktivit) najroznejsieho charakteru - podla volby konkretneho skolskeho klubu deti, tak ako si to skolsky klub deti naplanuje vo Vychovnom programe skolskeho klubu deti.

Vychovno-vzdelavacia cinnost skolskeho klubu sa podla Vyhlasky c. 306 z 15. jula 2009 realizuje ako:

  • pravidelna aktivita podla vychovneho programu,
  • zaujmova aktivita formou zaujmovych utvarov (mimo pracovnu dobu vychovavateliek),
  • prilezitostna a sezonna aktivita formou podujati, sutazi a exkurzii,
  • spontanna aktivita podla zaujmu deti,
  • aktivita zamerana na vypracovanie, predkladanie a uskutocnovanie projektov, na ktorych sa zucastnuju aj deti, ktore klub nenavstevuju.

Velku diskusiu vyvolava legislativna zmena hlavneho predmetu cinnosti skolskych klubov deti zdanlivo redukovana len na pripravu na vyucovanie a oddych. Stavajuca formulacia hlavneho predmetu cinnosti skolskych klubov deti umoznuje rozne neodborne vyklady, co pre prax znamena spochybnovanie hierarchie najma didaktickeho poznania vyznamu zaujmovej cinnosti overeneho skusenostami dobrej praxe vychovy mimo vyucovania v standarde vedeckeho poznania. Na tomto mieste je potrebne zdoraznit, ze zaujmova cinnost v sirsom zmysle slova nie je len kruzkova cinnost (v uzsom zmysle), kruzkovu cinnost je potrebne vnimat len ako jednu z foriem zaujmovej cinnosti. Okrem tradicnych foriem vychovno-vzdelavacej cinnosti v skolskych kluboch deti ako vychovno-vzdelavacia jednotka (forma vychovy je ohranicena jednotka, vymedzenie organizacneho ramca, v ktorom prebieha vychovnovzdelavaci proces), prechadzka, individualna cinnost, beseda, vylet, exkurzia a pod. zaznamenavame aj inovativne formy cinnosti akou je otvoreny klub deti (klub sa otvara detom). otvorenom klube si deti vyberaju rozlicne moznosti hier, zabavy, sportu, k dispozicii je kniznica, televizia, pocitace, zaujmove cinnosti realizovane vychovavatelkami/vychovavatelmi, ide o vyberovu cinnosti podla individualneho zaujmu deti v sulade s pravidlami skolskeho klubu deti, za aktivnej pritomnosti vychovavatela/vychovavatelky, do otvoreneho klubu mozu prist aj deti s nepravidelnou dochadzkou.

Obsah cinnosti skolskych klubov deti

Obsah cinnosti v skolskych kluboch deti vychadza na jednej strane zo zaujmov a potrieb deti a na druhej strane z poslania vychovy mimo vyucovania definovaneho v skolskej legislative - zakonoch a vyhlaskach, v ich cieloch. Uspokojovanie potrieb a zaujmov deti sa uskutocnuje pomocou ponuky volby aktivit a zaujmovych cinnosti jednotlivymi skolskymi zariadeniami.

Z pohladu cielov vychovy a vzdelavania obsah cinnosti v skolskom klube deti urcuju tri hladiska (Zelina, 2011):

  • Klucove kompetencie: ucit sa ucit, socialne, pracovne, komunikacne, obcianske, kulturne.
  • Tematicke oblasti vychovy: vzdelavacia, spolocensko-vedna, pracovno-technicka, prirodovedno-environmentalna, esteticko-vychovna, telovychovna, zdravotna a sportova (Brhelova, 2009).
  • Osobnost ziaka - jeho psychicke charakteristiky: kognitivizacia (proces celozivotneho vzdelavania), socializacia (proces prosocionalneho spravania), autoregulacia (proces preberania zodpovednosti za seba a svoje spravanie), motivacia (proces k sustavnemu zdokonalovaniu sa), emocionalizacia (proces zdokonalovania citovych kvalit osobnosti), tvorivost (proces rozvijania tvorivych schopnosti, tvoriveho riesenia problemov).

 

 

 

br. c. 2 Obsah vychovnej cinnosti SKD z hladiska cielov vychovy a vzdelavanie

 

 

Pri klasifikacii obsahu cinnosti v skolskych kluboch deti najdeme rozne kategorizacie (M. Zelina, 2005, E. Kratochvilova, 2010., J. Pavkova a kol., 2002, M. Zelinova, 2012, I. Kominarec, 2013).

Obsah vychovnej cinnosti v skolskych kluboch deti sa spravidla deli na okruhy (Kominarec, 2013), ktore su sucastou naplne volneho casu deti, kde sa uplatnuje zasada dobrovolnosti a cinnosti, ktore su sucastou mimoskolskych povinnosti deti. V sucasnej dobe sa k nim pridavaju cinnosti spojene s vychovnym posobenim vychovavatela na rozvoj osobnosti dietata.

  • Odpocinkove cinnosti
  • Rekreacne cinnosti
  • Priprava na vyucovanie
  • Zaujmove cinnosti
  • Samoobsluzne cinnosti
  • Verejnoprospesne cinnosti
  • Rezimove cinnosti - rezimove momenty - cinnosti rezimu dna (Pavkova, 2007)
  • Kultivacia osobnosti - cinnosti kultivacie osobnosti dietata (Zelina, 2011)

 

Odpocinkove cinnosti vychadzaju z individualnych rozdielov deti, su zamerane na odstranenie unavy deti. Ich cielom je dodrziavanie poziadaviek dusevnej hygieny a upevnovanie najma dusevneho zdravia deti. Zaradovanie odpocinkovych cinnosti je v nadvaznosti na pokles krivky vykonnosti deti (volne rozhovory, individualne cinnosti - kreslenie, tiche citanie, praca so stavebnicou, relaxacne techniky - energizery, harmonizery, autogenny trening a pod.).

Rekreacne cinnosti vnimame ako aktivny oddych deti sluziaci na regeneraciu sil, odstranenie unavy z vyucovania, odreagovanie deti. Rekreacne cinnosti zodpovedaju prirodzenemu zaujmu a dobrovolnosti deti, casto vyvolavaju silny citovy zazitok spojeny s realnou situaciou v zivote (manualne prace, turistika, sportove hry, v sucasnej dobe zaujmove cinnosti a pod.).

Priprava na vyucovanie vyplyva najma z povinnosti deti vo vztahu k skolskemu vyucovaniu. Podporuje kognitivnu stranku osobnosti dietata a jeho zmysel pre zodpovednost. Nie je samostatnym prinosom v oblasti volno-casovych aktivit (Kominarec, 2013). Z didaktickeho hladiska priprava na vyucovanie ma svoje specifika a nesmie byt vnimana ako doucovanie ziakov. Samotna priprava na vyucovanie moze mat niekolko foriem - cinnosti pojmovo-logicke a pamatove - ucenie sa textov, opakovanie uciva, graficke cinnosti - zhotovovanie nakresov, vykresov, prakticke cinnosti - zhotovovanie pomocok, zberatelske cinnosti - vystrihovanie z casopisov, pisomne cinnosti - matematicke vypocty. Dominantne v skolskom klube deti su didakticke hry zamerane na upevnovanie vedomosti, vypracovavanie uloh, prakticka aplikacia, sutaze, zabavne cinnosti, citanie, besedy, kvizy, tematicke rozpravanie a pod.

Samoobsluzne cinnosti - sebaobsluzne cinnosti rozvijaju u deti hygienicke, spolocenske, pracovne a kulturne navyky. Sem zaradujeme aj cinnosti deti spojene s odoberanim obeda v skole. Deti sa maju naucit starat o svoj zovnajsok, hygienu, cistotu prostredia, precvicovanie pravidiel spolocenskeho spravania a kultury stolovania.

Verejnoprospesne cinnosti su cinnosti pracovneho charakteru. Podporuju prosocialne citenie deti, zodpovednost za ochranu a tvorbu zivotneho prostredia, pomahaju budovat pozitivne medziludske vztahy. Zaradujeme sem aj rozne ziacke sluzby suvisiace s organizaciou zivota v skolskom klube.

Rezimove cinnosti su relativne neproduktivne cinnosti. Suvisia s rezimom dna deti a casto s rozvrhom vyucovania. Tieto cinnosti maju individualny charakter, zaradujeme sem rozne prechody deti - zakladna umelecka skola, kruzky deti, prezliekanie, odoberanie obeda a pod. Tieto cinnosti sa nedari eliminovat, rozmach kruzkovej cinnosti mimo prostredie skolskeho klubu deti sposobuje naopak casto ich narast, a preto je potrebne pocitat s nimi v rozvrhoch dna skolskeho klubu deti, nakolko vychovavatelky ich svojou individualnou cinnostou - individualnym pristupom s detmi zabezpecuju.

Zaujmove cinnosti uspokojuju potreby a zaujmy deti. Rozvijaju osobnost dietata, umoznuju sebarealizaciu deti, ich dalsie poznavanie, ucenie sa, rozvoj pohybovych schopnosti, tvorivosti, spontaneity deti. Prispievaju k ziskavaniu navykov na efektivne vyuzivanie volneho casu deti. Zaujmove cinnosti v skolskych kluboch deti maju opodstatnenie najma z pohladu vekovych zvlastnosti - zaujmy ziakov 1. stupna zakladnych skol su roznorode a nestabilne. Zaujmove cinnosti v skolskych kluboch deti sa realizuju formou aktivneho oddychu vychovno-vzdelavacimi cinnostami zaradenymi do tematickych oblasti vychovy.

Cinnosti kultivacie osobnosti dietata - patria sem premyslene cinnosti vychovavatela zamerane na rozvoj emocionality deti, ich sebapoznavanie, sebavedomia, motivacneho systemu, hodnotovej orientacie, socializacie, komunikacie, riesenie konfliktov, osvojenie tvoriveho stylu zivota (komunikacne kruhy, ritualy, pravidla oddelenia, aktivity hodnotenia a sebahodnotenia - spatna vazba deti a pod.).

Uvedene okruhy cinnosti su vo vychovnych programoch skolskych klubov obsahovo zaclenovane do tematickych oblasti vychovy, ktore obsahuju konkretne vychovno-vzdelavacie cinnosti, aktivity.

Skolsky klub deti si moze stanovit vlastne specificke oblasti vychovy. Ich ciele musia byt v sulade s cielmi urcenymi v skolskom zakone. Tematicke oblasti vychovy v sebe zaroven obsahuju oblasti vychovy ako rozumovu, mravnu, ekologicku, dopravnu, zdravotnu a pod. Vychovno-vzdelavaci proces v skolskom klube deti sa realizuje integrovanim obsahu jednotlivych vychovno-vzdelavacich cinnosti vo viacerych tematickych oblastiach vychovy naraz, co umozni komplexnejsi rozvoj osobnosti deti. (Liskova, Matuskova, 2012)

 

Uvadzane didakticke kategorie mozeme vnimat v nadvaznosti ,,pyramidovou postupnostou":

  • oblasti vychovy: (vychovy v sirsom zmysle - rozumova, mravna, ekologicka, dopravna, zdravotna, telesna, esteticka, eticka, medialna apod.),
  • tematicke oblasti vychovy: (vychovne celky - samostatne vychovy, alebo zoskupene oblasti vychovy - vychovy podla pribuznosti obsahu - vzdelavacia, spolocensko-vedna, pracovno-technicka, prirodovedno-environmentalna, esteticko-vychovna, telovychovna, zdravotna a sportova (Brhelova, 2009)),
  • okruhy cinnosti: (odpocinkova, rekreacna, zaujmova cinnost, priprava na vyucovanie, verejnoprospesna, sebaobsluzna, rezimove momenty - rezimove cinnosti, kultivacia osobnosti - cinnosti kultivacie osobnosti dietata),
  • vychovno-vzdelavacie cinnosti (VVC), aktivity: (hudobno-tanecna VVC, vytvarna VVC, pracovno-technicka VVC a pod).

Medzi najdolezitejsie cinnosti v skolskych kluboch deti patria vsetky aktivity zamerane na rozvoj osobnosti deti. Tieto aktivity su sucastou kazdej cinnosti, ktora sa v skolskom klube deti uskutocnuje (Zelinova, 2012). Su to cinnosti na kultivaciu osobnosti (Zelina, 2011).

Dieta ma v skolskom klube deti osvojene klucove kompetencie na urovni zodpovedajucej jeho individualnym osobnostnym moznostiam a dlzke jeho pobytu v skolskom klube deti (Brhelova, 2009). V skolskom klube deti ide o rozvijanie klucovych kompetencii, ktore deti ziskavaju vo vychovno-vzdelavacej cinnosti v skole. Spolocnymi strategiami pre vacsinu vychovnych oblasti je vytvorit prostredie, ktore deti aktivizuje a motivuje k rozvijaniu kompetencii ziskanych na vzdelavani v skole. (Brhelova, 2009)

Spracovane podla Hajek a kol. Programy vychovy v skolskom klube

Obr. c. 3 Obsah vychovnej cinnosti SKD z hladiska TOV

 

Vybrate vychovno-vzdelavacie cinnosti v skolskych kluboch deti (VVC)

Vychovno-vzdelavaciu cinnost v skolskych kluboch deti charakterizuje jej realizacia mimo povinneho vyucovania, jej realizacia vo volnom case deti, jej realizacia mimo bezprostredny vplyv rodiny, jej institucionalne zabezpecenie. Ak ma mat vychova v skolskom klube deti vyrazne cinnostny charakter, potom je jej vyznamnym znakom aktivita a aktivny podiel zucastnenych. Vo vychovno-vzdelavacich aktivitach skolskeho klubu deti sa uplatnuju aj zakladne ludske cinnosti a to hra, ucenie a praca.

Hra umoznuje rozvijat vsetky zlozky osobnosti, relaxaciu, nenasilne ucenie, je zdrojom pozitivneho prezivania.

Ucenie je celozivotny proces, moze prebiehat spontanne, alebo ako zamerne usmernovany proces, nejde len o osvojovanie si vedomosti a zrucnosti, ale aj o rozvijanie osobnosti.

Praca je cinnost, ktora vytvara materialne a duchovne hodnoty a moze byt zdrojom sebarealizacie a uznania cloveka.

Zaujmy deti v skolskom klube deti

Vychova v skolskom klube deti je realizovana v priebehu cinnosti prameniacich zo zaujmov deti, ucast vo volnocasovych aktivitach je dobrovolna, ma prinasat detom kladne emocie, prezivanie, ma prispievat k ich sebarealizacii. Struktura, obsah a intenzita zaujmu sa meni v priebehu ontogenetickeho vyvoja deti. Zaujmy deti mladsieho skolskeho veku nie su este stabilizovane, su kolisave, premenlive, a preto aj ponuka cinnosti musi byt pestra, premenliva a zaujimava. Deti sa zoznamuju s roznymi zaujmovymi aktivitami, objavuju, hodnotia svoje vlastne moznosti. Zapajanie deti v tomto veku do roznych foriem organizovanej cinnosti je viac menej akceptaciou zelania rodicov. Vynara sa otazka spojena s ucinnostou a efektivnostou uzkeho vnimania zaujmovej cinnosti len cez kruzkovu cinnost v mladsom skolskom veku. Skolsky klub, ktory ma moznost ponukat a realizovat mnohostrannu ponuku zaujmovej cinnosti cez vychovnovzdelavacie aktivity, v spektre celej svojej cinnosti, umoznuje detom prave toto objavovanie vlastnych moznosti sebarealizacie nenasilnou formou. Zaujmovu cinnost charakterizujeme ako vedomu cinnost zameranu na uspokojenie a rozvoj individualnych potrieb, zaujmov a sklonov. Vyznamna je pre odkryvanie, prejavenie a rozvoj nadania, talentu, pre formovanie tvorivych schopnosti, utvaranie zrucnosti a navykov, pre ziskavanie, prehlbovanie a uplatnovanie vedomosti, poznatkov a praktickych skusenosti z rozlicnych oblasti cinnosti, pre formovanie a celkovy rozvoj osobnosti a jej aktivneho sposobu zivota (Kratochvilova, 1983).

Vychovny program skolskeho klubu deti

Obsah vychovno-vzdelavacej cinnosti v skolach a skolskych vychovno-vzdelavacich zariadeniach je zavazne urceny Statnym vzdelavacim programom a jeho cielmi. Vychovavatelia realizuju vychovno-vzdelavaciu cinnost na zaklade vlastneho Vychovneho programu, ktory respektuje vychovno-vzdelavacie ciele skoly a podmienky, v ktorych edukacia prebieha. Vychovny program je zostavovany na zaklade realnych potrieb a poziadaviek rodicov a deti, rozvija a ovplyvnuje zaujmy deti, ma ambicie aktualne reagovat na poziadavky deti a rodicov, meniace sa vonkajsie a vnutorne podmienky, dodrziava psychohygienicke poziadavky a poziadavky bezpecnosti deti. Vychadza z prijatych vychovnych cielov, akceptuje ocakavanie deti, rodicov, skoly a zriadovatela. Vychovny program by nemal byt formalnym dokumentom, ale otvorenym pragmatickym dokumentom s realnou vypovednou hodnotou, ktory je zrkadlovym obrazom o praci a fungovani skolskeho klubu a dolezitymi informaciami pre rodicov, napr. pri rozhodovani o vybere skoly pre vlastne dieta.

Zaver

Detstvo je klucovym obdobim, ktore zasadne ovplyvnuje nasledujuci zivot cloveka. V kontexte s myslienkami A. H. Maslowa (1908-1970) a C. R. Rogersa (1902-1987) by sa aj skolske kluby deti mali zamerat predovsetkym na porozumenie detom a individualnym potrebam deti nielen pre potrebu zabezpecovania biologickych podmienok, ale najma uspokojovania najvyssieho idealu a to sebarealizujuceho sa dietata. Edukacia skolskych klubov deti moze tento ideal dosahovat za predpokladu inovacie vlastnych tradicnych a overenych edukacnych procesov, ale nie zamenou za doucovacie zariadenia, popripade zariadenia dozoru nad detmi.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

BRHELOVA, V. a M. SIDLIKOVA, 2009. Tvorba vychovnych programov v SZ (ukazka). Bratislava: SPU.

HOFBAUER,B., 2004. Deti, mladez a volny cas. Praha: Portal. ISBN 80-7178-927-5.

PAVKOVA, J., B. HAJEK, V. HRDLICKOVA a A. PAVLIKOVA, 2002. Pedagogika volneho casu. Praha: Portal. ISBN 80-7178-711-6.

HAJEK, B. a J. PAVKOVA, 2007. Skolni druzina. Praha: Portal. ISBN 978-80-7367-268-3.

HAJEK, B., B. HOFBAUER a J. PAVKOVA, 2008. Pedagogicke ovlivnovani volneho casu. Praha: Portal. ISBN 978-80-7367-473-1.

KOMINAREC, I., 2013. Pedagogika volneho casu: zakladne otazky vychovy mimo vyucovania. Presov: Vydavatelstvo Presovskej univerzity. ISBN 978-80-555-0977-8.

KRATOCHVILOVA, E., 2010. Pedagogika volneho casu: vychova v case mimo vyucovania v pedagogickej teorii a praxi. Trnava: Typi Universitatis Tyrnaviensis. ISBN 978-80-8082-330-6.

ZELINA, M., 2004. Teorie vychovy, alebo hladanie dobra. Bratislava: Svornost. ISBN 80-10-00456-1.

ZELINOVA, M., 2012. Volny cas efektivne a tvorivo: teoria a prax vychovy mimo vyucovania. Bratislava: IURA EDITION. ISBN 978-80-8078-479-9.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady