V roku 2006 bol Európskou komisiou prijatý Európsky referencný rámec (Recommendation 2006/962/EC on key competences for lifelong learning), ktorý vymedzuje osem klúcových kompetencií a transverzálnych tém, ktoré spájajú vedomosti, zrucnosti a postoje a ktoré sa povazujú za potrebné pre osobné naplnenie a rozvoj, aktívne obcianstvo, sociálnu inklúziu a zamestnanie. (Lifelong learning — key competences. https://eur-lex.europa.eu/legal-ontent/EN/TXT/?uri=LEGISSUM:c11090)
Sú to:
- komunikácia v materinskom jazyku – schopnost vyjadrit a interpretovat koncepty, myšlienky, fakty a názory písomnou a ústnou formou;
- komunikácia v cudzom jazyku – podobne ako je uvedené vyššie, ale v cudzom jazyku, zahrna tiez zrucnosti sprostredkovania (t.j. sumarizácia, parafrázovanie, tlmocenie a preklad) a porozumenie rôznym kultúram;
- matematická, vedecká a technologická kompetencia – dobré zvládnutie numerickej gramotnosti, porozumenie zákonitostí fungovania prírody, schopnost aplikovat vedomosti a technológie do odvetví rôznych ludských potrieb (napr. medicína, transport a komunikácia);
- digitálna kompetencia – spolahlivé a kritické vyuzitie informácií a komunikacných technológií v práci, volnom case a komunikácii;
- kompetencia vediet sa ucit – schopnost efektívneho riadenia vlastného ucenia sa, bud individuálne alebo v tíme;
- obcianska a sociálna kompetencia – schopnost efektívne a konštruktívne riadit svoj osobný a pracovný zivot, byt zapojený aktívne a demokraticky najmä v komunitách s rastúcou rozmanitostou;
- zmysel pre iniciatívu a podnikavost – schopnost transformovat myšlienky do aktivity prostredníctvom tvorivosti, inovácií a prevzatia rizika, rovnako ako schopnost plánovat a riadit projekty;
- kultúrne povedomie a vyjadrovanie – schopnost hodnotit význam kreatívnych myšlienok, skúseností a emócií hudobného, literárneho, vizuálneho a divadelného umenia prostredníctvom rôznych médií.
Klúcové kompetencie majú nadpredmetový charakter, mozno ich aplikovat a rozvíjat napriec celým spektrom vyucovacích predmetov. Ich opodstatnenost a význam je nespochybnitelný predovšetkým z osobnostného, ekonomického a spolocenského hladiska.
Jaques Delors, francúzsky politik a ekonóm, predseda Európskej komisie v rokoch 1985 - 1995, je autorom správy Medzinárodnej komisie pre vzdelávanie pre 21. storocie UNESCO (Hrmo, Turek, 2003).
V nej pomenoval štyri piliere vzdelávania:
• Ucit sa poznávat, a to spojením širokých všeobecných vedomostí a zrucností osvojovaných v malom pocte vyucovacích predmetov, ale osvojených do hlbky. Co nejde do hlbky, nemá zmysel vyucovat. Súcasne to znamená ucit sa ucit, aby bolo mozné vyuzívat vzdelávacie prílezitosti po celý zivot. Ovládat nástroje, pomocou ktorých môze clovek bádat, skúmat, chápat nové a rozvíjat sa po celý zivot, pretoze skutocný poznatok je ten, ktorý clovek skonštruuje sám.
• Ucit sa konat. Osvojit si nielen profesné zrucnosti, ale aj kompetenciu vyrovnávat sa s rôznymi sociálnymi a pracovnými situáciami a pracovat v tímoch. Ucit sa byt aktívnym riešitelom zivotných situácií a nie pasívnym, manipulovaným objektom, ucit sa slobodne rozhodovat.
• Ucit sa zit spolocne, zit a pracovat s inými ludmi. Riešit konflikty v duchu úcty k hodnotám pluralizmu, vzájomného porozumenia, tolerancie a mieru. Vázit si, rešpektovat a tolerovat odlišnosti iných ludí. Kooperovat s inými ludmi a nie s nimi bojovat, nechciet ovládat iných ludí. Správat sa k iným ludom zodpovedne a mravne.
• Ucit sa byt. Byt autentickou osobnostou, ktorá vie co chce, uvedomele si riadi vlastný zivot, je sama sebou, nachádza zmysel vlastného zivota, vlastné štastie a identitu. Vyvázene rozvíjat osobnost cloveka vo všetkých sférach: kognitívnej, afektívnej i psychomotorickej, autoreguláciu správania, samostatnost úsudku (kritické myslenie), osobnú zodpovednost.
Uvedené piliere a klúcové kompetencie pre zajtrajšok sú prítomné vo viacerých európskych oficiálnych edukacných dokumentoch a publikáciách. Na Slovensku sú do urcitej miery a v urcitej podobe pretransformované okrem iného do vzdelávacích štandardov.
Rozvoj citatelskej, matematickej, prírodovednej a dalších funkcných gramotností sú oblasti predstavujúce pre našich ucitelov velké výzvy. Nepochybne súvisia s výzvami neistej budúcnosti ludstva. Výsledky zistení medzinárodných testovaní úrovní citatelskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti, napriek vyskytujúcim sa všeobecným pripomienkam, napr. k spôsobu výberu kolektívov ziakov na testovanie, majú na Slovensku trend neustáleho zhoršovania a ucitelov urcite neuspokojujú.
K problému výsledkov zistení medzinárodných meraní, organizovaných organizáciou OECD pod vedením Andreasa Schleichera, riaditela odboru pre vzdelávanie a osobitného poradcu generálneho tajomníka pre vzdelávaciu politiku OECD a z iniciatívy nášho Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, sa 2.– 4. júla 2019 uskutocnila v Bratislave medzinárodná konferencia Európsky ucitel 21. storocia.
Najnovšia správa „Výsledky medzinárodného výskumu o vyucovaní a vzdelávaní OECD TALIS 2018 (TALIS – Teaching and Learning International Survey)“ v rámci panelového bloku pod názvom Rozvoj zrucností ziakov pre 21. storocie – ucíme pre zajtrajšok, vedenom Pablom Fraserom (analytik vzdelávacích procesov pre medzinárodnú štúdiu TALIS 2018), identifikuje štyri skupiny kvalitatívnych vyucovacích postupov na podporu zrucností potrebných v 21. storocí. Sú to - riadenie procesov v triede, zrozumitelnost inštrukcií, aktivizácia kognitívneho rozvoja a pokrocilé aktivity.
Riadenie procesov v triede a zrozumitelnost inštrukcií sú vo vysokej miere aplikované v krajinách a ekonomikách OECD, ktoré sa zúcastnujú medzinárodnej štúdie TALIS. Je to velmi výrazné aj na Slovensku, kde 3 zo 4 ucitelov casto uplatnujú v praxi postupy spojené so zrozumitelnostou inštrukcií a aj väcšina ich postupov je s nimi spojená.
Postupy zahrnujúce aktivizáciu kognitívneho rozvoja, ktorá je dôlezitá pre ucenie sa ziakov, sú vyuzívané menej. Priblizne len polovica ucitelov krajín OECD, vrátane Slovenska, uplatnuje uvedené postupy.
Vzdelávanie pripravuje slovenských ucitelov na nové výzvy ucenia sa v 21. storocí, kedze vo väcšine prípadov dvaja z troch ucitelov uvádzajú, ze vyucovanie prostredníctvom medzipredmetových vztahov a vyuzitie IKT vo vyucovaní bolo súcastou ich vzdelávania.
Obrázok 1: Percentuálny podiel ucitelov vykonávajúcich uvedené vyucovacie aktivity v rámci vyucovania v cielovej triede v priemere krajín OECD a SR (TALIS 2018) Symbol * vyjadruje signifikantný/významný rozdiel/zmenu. (Zdroj: https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf)
Aké sú výzvy, ktorým môzu ucitelia celit pri uplatnovaní postupov vyucovania pre zajtrajšok?
- Na Slovensku sa cas, strávený ucitelmi v procese vyucovania a ucenia sa, od roku 2013 znízil. V rámci krajín OECD ucitelia uvádzajú, ze v priemere 78,1 % casu stráveného v triede venujú skutocnému vyucovaniu a vzdelávaniu (SR 80 %), pricom zostávajúci cas v triede trávia udrziavaním poriadku v triede (OECD 13,4 %; SR 12,1 %) a administratívnou prácou (OECD 8 %; SR 7,1 %). Na Slovensku sa od roku 2008 znízil cas (o takmer 3 percentuálne body), ktorý ucitelia pocas beznej vyucovacej hodiny venujú skutocnému vyucovaniu a vzdelávaniu.
- Zacínajúci ucitelia na Slovensku zápasia viac s udrzaním poriadku v ich triedach nez ich skúsenejší kolegovia.
- Úrovne ucitelov v úcinných postupoch riadenia procesov v triede sa na Slovensku od r. 2013významne znízili.
- Len 25 % slovenských ucitelov uvádza, ze sa cítia pripravení na vyucovanie všeobecných (medzipredmetových) zrucností.
- Priblizne 1 z 5 ucitelov uvádza, ze potrebujú vzdelávanie na vyucovanie ziakov so špeciálnymi potrebami a na IKT zrucnosti uplatnené vo vyucovaní.
Na základe uvedeného výskumu sa odporúca pri zavedení efektívnych stratégií na vyucovanie pre zajtrajšok:
- prehodnotit pracovné rozvrhy ucitelov,
- vyuzit klinické skúsenosti na podporu ucitelov v pouzívaní efektívnych vyucovacích postupov,
- podporit inštrukcie v malej skupine na optimalizovanie casu v triede,
- podporit prácu zacínajúcich ucitelov,
- podporit profesijný rozvoj viazaný na školu, ktorý je prispôsobený špecifickým kontextom a potrebám školy.
Názov uvedenej témy panelového bloku konferencie – Rozvoj zrucností ziakov pre 21. storocie – ucíme pre zajtrajšok – naznacil aktuálnu oblast pozadovaných kompetencií a zrucností ziakov do budúcnosti, ktorej smerovanie je nárocné predpovedat. Hlavnými oblastami diskusií panelového bloku boli: zdielané skúsenosti z vlastnej praxe, prekázky v implementovaní inovatívnych postupov na podporu aktívneho ucenia sa ziakov, práca s velkými poctami ziakov v triede a dôlezité schopnosti a zrucnosti ziakov do budúcnosti.
1. oblast: zdielané skúsenosti z vlastnej praxe
V panelovej diskusii najcastejšie uvádzanými osvedcenými skúsenostami z postupov a stratégií na naplnenie cielov a rozvoja vedomostí, zrucností a kompetencií ziakov vo výchovno-vzdelávacom procese našimi ucitelmi boli: zázitkové, projektové a problémové vyucovanie. Tieto postupy sú osvedcené pri rozvoji ziakov v ich kreativite myslenia, v schopnosti identifikovat v rámci ucebných tém problémy týkajúce sa napr. spolocnosti, zivotného prostredia, krajiny, v ktorej zijú a pod. Rovnako umoznujú rozvoj sociálnych zrucností v rámci uplatnenej kooperácie ziakov.
2. oblast: prekázky v implementovaní inovatívnych postupov na podporu aktívneho ucenia sa ziakov
Najcastejšie uvádzané prekázky:
- mnohí ucitelia sa tazko vzdávajú svojich osvedcených postupov tradicného vyucovania. Zo správy TALIS 2018: Priblizne 85 % slovenských ucitelov, co je významne viac ako v priemere krajín OECD, vyuzíva vyucovacie stratégie ako - vysvetlím ziakom, co ocakávam, ze sa naucia; vysvetlujem súvislosti medzi starým a novým ucivom; na zaciatku vyucovacej hodiny stanovím ciele; zhrniem ucivo z poslednej doby,
- na mnohých školách je nedostatocná spolupráca ucitelov v rámci predmetových komisií pri plánovaní vyucovania v rámci vzdelávacích oblastí,
- pomerne nízka casová dotácia na vyucovanie niektorých predmetov,
- pomerne predimenzované ucebné osnovy predmetov na školách,
- nezosúladenie spolocných tém v ucebných osnovách v rámci plánov predmetov vo vzdelávacích oblastiach v jednotlivých rocníkoch – chýba zosúladenie logickej postupnosti na prirodzené budovanie poznatkového aparátu u ziakov vo vztahu k predmetom urcitej vzdelávacej oblasti pocas jedného školského roku,
- chýbajúce laboratóriá a vybavenie pomôckami, chemikáliami a nevyhnutným materiálom v prírodovedných predmetoch na mnohých školách,
- zo správy TALIS 2018 : Pre riaditelov škôl na Slovensku je najváznejším problémom limitujúcim kvalitné vyucovanie nedostatok alebo nevhodnost ucebného materiálu (napr. ucebníc), co uviedlo 44,6 % riaditelov.
3. práca s velkými poctami ziakov v triede
Zo správy TALIS 2018 : Významne menej našich ucitelov v porovnaní s priemerom krajín OECD necháva ziakov pracovat v malých skupinách, aby spolocne našli riešenie problému alebo úlohy (40,2 %).
V niektorých krajinách sa osvedcili skupinové formy práce ziakov a uplatnenie rôznych aktivít s pouzitím napr. karticiek s informáciami a ucebnými úlohami, na riešení ktorých ziaci spolupracujú.
4. dôlezité schopnosti a zrucnosti ziakov do budúcnosti
Medzi najdôlezitejšie schopnosti a zrucnosti ziakov do budúcnosti patrí najmä kritické myslenie ziakov. Pre všetkých pedagógov je velkou výzvou, aby sme ziakov pripravili na neistú budúcnost a svet plný informácií. Ziaci by mali byt schopní orientovat sa vo svete právd, poloprávd a neprávd. K tomu potrebujú byt pripravení hlavne svojimi poznatkami a schopnostami špecifického myslenia, ktoré majú moznost získat v rámci ucenia sa jednotlivých predmetov. Dôlezitost kazdého ucebného predmetu v duchu tejto myšlienky je nesporná. Inými slovami, ziaci potrebujú schopnosti myslenia - analytického, syntetického vrátane myslenia v súvislostiach, ktoré sú východiskami hodnotiaceho myslenia. Tieto schopnosti im pomôzu vytvorit akýsi hodnotiaci filter, ktorým budú preverovat všetky nové informácie, najmä získané z rôznych médií vrátane elektronických.
Nemenej dôlezité sú aj hodnoty, tvoriace urcitý hodnotový rámec kazdého jednotlivca. Okrem toho, ze ziaci budú poznat uznávané hodnoty, dôlezité bude pochopit ich význam a dopad.
Rovnako dôlezitá je pripravenost ziakov na svoj obciansky zivot. Naše pedagogické úsilie by malo smerovat k takej osobnostnej vybavenosti ziakov, aby sa z nich stali citlivo, múdro a zodpovedne konajúci aktívni obcania vo svojej spolocnosti, krajine, aj vzhladom na súcasné a v budúcnosti ocakávané ešte väcšie problémy súvisiace najmä so zmenou klímy a podmienok zivota na našej planéte.
Všeobecné odporúcania, ktoré z diskusií a práce v rámci uvedenej klúcovej témy vyplynuli - vzdelávania ucitelov zamerat na:
- rozvoj zrucností ucitelov na prípravu procesov ucenia sa ziakov na rozvoj myslenia analytického, syntetického vrátane myslenia v súvislostiach, ktoré sú východiskami hodnotiaceho myslenia súvisiaceho s kritickým myslením ziakov,
- rozvoj zrucností na prípravu procesov ucenia sa ziakov na rozvoj uznávaných hodnôt obcianskej a demokratickej spolocnosti,
- rozvoj zrucností na prípravu procesov ucenia sa ziakov na rozvoj environmentálneho vedomia prostredníctvom štúdia javov, prícin procesov a súvislostí medzi nimi v jednotlivých zlozkách zivotného prostredia a v jednotlivých castiach našej planéty,
- rozvoj zrucností na prípravu procesov ucenia sa ziakov na rozvoj vedomia dalších globálnych problémov našej planéty.
Záver
Vzhladom na neistú alebo tazko predpovedatelnú budúcnost ludstva, je oblast klúcových kompetencií pre 21. storocie aktuálna nielen dnes, ale urcite bude predmetom neustálych diskusií nielen v odborných pedagogických kruhoch, ale aj v kruhoch laickej verejnosti. Diskusie budú nepochybne ovplyvnované aj poziadavkami odborníkov z ekonomickej a hospodárskej sféry spolocenského zivota. Netreba tiez zabúdat na etický a morálny rámec edukácie. Popredné miesto edukácie by malo patrit výchove k ludskosti a etickému správaniu, aby sme ani v budúcnosti nemuseli hladat odpoved na otázku – kde sa stala chyba v našej edukácii, napriek tomu, ze vedomostná úroven a zrucnostná vybavenost našich ziakov je dobrá.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
FRASER, P. Teaching for tomorrow. PowerPoint prezentácia. Konferencia „Európsky ucitel 21. Storocia 2. -4. júl 2019, Bratislava.
HRMO R. a I. TUREK. Návrh systému klúcových kompetencií [on-line].Dostupné na internete: https://www.mtf.stuba.sk/buxus/docs/internetovy_casopis/2003/2/hrmo2.pdf [cit. 29-10-2019]
Klúcové kompetencie pre obcanov 21. storocia. School Education Gateway [on-line]. Dostupné na internete: https://www.schooleducationgateway.eu/sk/pub/latest/practices/key_competences_for_21st_centu.htm [cit.29-10-2019]
Lifelong learning — key competences. Recommendation 2006/962/EC on key competences for lifelong learning [on.line]. Dostupné na internete: https://eur-lex.europa.eu/legal-ontent/EN/TXT/?uri=LEGISSUM:c11090 [cit. 29-10-2019]
Výsledky medzinárodného výskumu o vyucovaní a vzdelávaní OECD TALIS [on.line]. Dostupné na internete: https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf [cit. 29-10-2019]