Nikde sa tak rado netara o utopiach, lepsich ramcovych podmienkach, inovativnych didaktikach, novych moznostiach, ulohach a poziadavkach ako v otazkach vzdelavania (Liessmann, 2015). Pouzivanie pojmu kvalita, v spojeniach kvalita skoly, kvalita vyucby, kvalita ucitela, kvalita absolventov, do uvedeneho citatu zapada, aj ked v nom nie je explicitne vyjadrena. Vsetci, ziaci, rodicia, odborna verejnost, politici a hlavne samozvane a samoinstalovane hodnotiace instituty hovoria o kvalite, ci nekvalite v skolstve so samozrejmostou prisluchajucou tak hodnoteniu pocasia.
Na rozdiel od ,,expertov" tohto typu si napriek viac ako tridsatpatrocnej praxi v skolstve netrufame hodnotit uroven skolstva, uroven skol, ani uroven absolventov, no ako vsetci riadiaci pracovnici v skolstve minimalne raz do roka stojime pred ulohou ohodnotit pracu priamych podriadenych v institucii, ktoru riadime. Imperativom je paragraf 52, zakona c. 317/2009 Z. z. o pedagogickych a odbornych zamestnancoch, ktory tuto cinnost vyzaduje. Strucny paragraf hovori, zjednodusene, o tom, ze hodnotit ma priamy nadriadeny, ze hodnotenie ma byt vo vztahu s odmenovanim a podrobnosti hodnotenia maju byt sucastou pracovneho poriadku. Casto vyuzivanou pomockou je ,,Hodnotiaci list", ktory sa na uvedeny predpis odvolava, jeho skala je vsak ,,hruba", hodnotenie z neho vyplyvajuce ploche a formalne. Neda sa preto cudovat hladaniu ineho sposobu hodnotenia, na ktorej cast veducich pracovnikov v skolstve intenzivne s vacsim, ci mensim uspechom pracuje. Patrime do tejto skupiny, hladanie hodnotiacej metodiky, ktora by zahrnula vsetky aspekty ucitelskej prace, bola zaroven objektivna, spravodliva a este aj motivujuca, je kontinualnou vyzvou s pravdepodobnostou uspesnosti pripominajucu hladanie Atlantidy. Preco, ked nie je tazke vymenovat vlastnosti, ktore by mal mat dobry ucitel? Bezne sa hovori o dobrych, ci zlych uciteloch. Tak kde je problem?
Problem je. Z filozofickeho hladiska uz v otazke ci sa da taky rydzo kvalitativny vykon akym ucenie je, vobec kvantifikovat. Aj my vahame jednoznacne odpovedat ano, no realita praxe hodnotenie vyzaduje tak pre potreby manazmentu, ako i pre samotnych ucitelov. Zmysluplne hodnotenie by malo plnit minimalne spatnovazbovu, porovnavaciu a motivacnu funkciu, pritom by nemalo neprimerane redukovat sirokospektralny ucitelsky vykon. Ak tento uzus akceptujeme, musime vediet vybrat tie aspekty ucitelskej prace, ktore najlepsie vystihuju jej podstatu, najst identifikatory, ktorymi mozeme vybrane aspekty charakterizovat a zaroven urcit ich vahu pre hodnotenie. Po vyrieseni tychto problemov je potrebne vyriesit ulohu, ako kvantifikovat a na zaver ako sumarizovat hodnotenie.
Akceptujuc vsetky uvedene suvislosti sme na zaciatku skolskeho roka 2016/2017 predstavili kolegom komplexny material, ktory vychadzal z poznatkov o praci skoly a mal byt zavedeny v testovacom rezime iducom subezne s ,,klasickym hodnotenim". Stanovoval konkretne poziadavky na planovanie a realizaciu vyucovacich hodin, obsahoval ciele na nadchadzajuci skolsky rok, bral do uvahy profesijny standard ucitela (upraveny v sulade s cielmi skoly, pretoze v tom case este neboli standardy oficialnym dokumentom ministerstva skolstva), zavadzal portfolio, predpokladal trojprvkovy skalovaci model hodnotenia vykonu (sebahodnotenie/hodnotenie predsedom PK/hodnotenie zastupcom riaditela) a vyuzival i kriteria vychadzajuce z manazerskeho hodnotenia pracovnikov v inych oblastiach hospodarstva. Koniec skolskeho roka vsak ukazal, ze projekt bol prilis ambiciozny, hodnotenie jedneho pracovnika vyzadovalo privela casu na to, aby bol realne v praxi pouzitelny, sebahodnotenie a hodnotenie predsedami PK bolo formalne. Napriek tomu aj testovacie zavedenie takehoto hodnotenia prinieslo vyrazne zvysenie aktivity ucitelov v mimo vyucovacej cinnosti a odstranenie viacerych nedostatkov vo vyucbe.
Na zaklade posudenia systemu hodnotenia pedagogickych zamestnancov testovaneho v skolskom roku 2016/2017 a jeho analyzy realizovaneho na pracovnej porade sa hodnotenie zamestnancov upravilo nasledovne:
Poznamka: subezne s tymto hodnotenim prebehne i hodnotenie standardnou, odporucanou formou. Na rozdiel od standardnej formy, hodnotenie podla overovanej metodiky nebude uzatvarane sumarnym hodnotenim, jeho cielom je poukazat na silne, pripadne slabsie stranky pracovneho vykonu ucitela a ma v prvom rade splnat motivacnu funkciu pre skvalitnovanie prace vsetkych pedagogov a objektivizaciu ich prinosu pre kvalitu prace skoly.
Stanovenie konkretnych cielov na skolsky rok
Kazdy pedagogicky zamestnanec si stanovi na kazdy skolsky rok 3 - 5 cielov, ktore budu:
- uzitocne pre ucitela i skolu,
- konkretne a pozitivne formulovane,
- dosiahnutelne,
- kontrolovatelne a meratelne.
Na skolsky rok 2017/18 si pedagogicki zamestnanci stanovili svoje ciele do 29. 9. 2017. Tieto sa mali tykat nizsie uvedenych oblasti, so snahou zlepsovat aktualny stav v nich. Splnenie cielov bude vyhodnocovane pri hodnotiacich pohovoroch na zaver skolskeho roka (na binarnej skale splnil / nesplnil). Oblasti:
- Osobny rozvoj, zvysovanie kvalifikacie a profesionality.
- Racionalizacia, zatraktivnenie, modernizacia a zvysovanie efektivity vyucovacieho procesu.
- Vytvarania priestoru a podmienok na zvysovanie ucinnosti vychovneho procesu.
- Zlepsovanie pracovnych podmienok, pracovneho prostredia a podmienok pedagogickeho procesu.
- Prehlbovanie socialnych vazieb a vztahov v skole.
- Reprezentacia skoly.
- Ine.
Portfolio
Portfolio si bude viest kazdy pedagogicky zamestnanec od 15. 9. 2017. Zachyti v nom cinnost a aktivity, ktore uskutocnil pocas skolskeho roka 2017/2018 podla pripravenej predlohy. Portfolio ma sluzit ako zaznam cinnosti pre ziskanie objektivnej spatnej vazby.
Vizitka: Meno a priezvisko, titul. Aprobacia. Pracovna pozicia. Karierova pozicia. Pocet rokov praxe. Pocet rokov posobenia na GPUK.
Vzdelavanie: Absolvovane externe vzdelavanie. Absolvovane interne vzdelavanie. Absolvovane individualne vzdelavanie.
Vyuzivane metody vo vyucbe: Standardne vyuzivane. Novozavedene.
Vyuzivanie materialno didaktickych prostriedkov vyucovania (pomocok): Standardne vyuzivane. Novo vyuzivane.
Verifikovatelne vysledky prace: Vysledky ziakov. Vysledky v akceptovanych sutaziach. Publikovane (prezentovane) vysledky vedeckej, odbornej a profesionalnej cinnosti.
- ziakov: zefektivnenie a zatraktivnenie pedagogickeho procesu; rozsirovanie, komplexnost, prehlbovanie a utvrdzovanie vedomosti; rozvoj obcianskych a socialnych kompetencii; prehlbovanie narodnej hrdosti a vztahu k SR; rozvoj komunikacnych kompetencii, etickych a estetickych postojov.
- pracovny kolektiv: dalsie vzdelavanie kolegov; prehlbenie socialnych a spolocenskych vazieb; kulturne sportove a spolocenske vyzitie pedagogickeho zboru.
- zlepsenie prostredia: dobrovolna starostlivost o ucebne, priestory a areal; vybudovanie, dobudovanie, kompletizacia ucebni, priestorov a arealu; jednorazova (opakovana) aktivita na zlepsenie a udrziavanie prostredia skoly; ziskanie materialnej, pripadne financnej podpory pre skolu a jej aktivity.
- reprezentaciu skoly a posilnovanie pozitivneho obrazu skoly na verejnosti: osobna aktivita; priprava ziakov; publikovanie materialov.
Portfoliom pedagogovia sumarizuju svoju cinnost pocas skolskeho roka. Dlhodobym vyuzivanim v horizonte viacerych rokov vznikne objektivny prehlad o aktivite a profesionalnom raste kazdeho pedagoga. Porovnavanim portfolii jednotlivych ucitelov vznikne moznost zaradit cinnost pedagoga v jednotlivych zaznamenavanych oblastiach do kategorii: nadpriemerny - priemerny - podpriemerny - nezapojeny.
Profesijny standard ucitela GPUK
- Dimenzia ZIAK.
- Dimenzia EDUKACNY PROCES.
- riadenie - obsah odboru, planovanie a projektovanie vyucby, ciele, analyza uciva, metody a formy, hodnotenie,
- podmienky - klima, motivacia, pomocky,
- osobnostny rozvoj ziakov - motivacia, personalny rozvoj, socialne zrucnosti a postoje, prevencia,
- Dimenzia SEBAROZVOJ.
Cinnost ucitelov sa bude porovnavat s prisluchajucim profesijnym standardom zverejnenym podla pokynu ministra skolstva 39/2017. Porovnanie bude vyhodnotene na skale: uplne splna - ciastocne splna - nesplna.
Zaver
Ohodnotit ,,ucitelsky vykon" kazdeho pedagoga je nadmieru tazka uloha, odborna literatura v tejto oblasti dlhodobo iba teoretizuje, vzdy v rovine prave modneho pedagogickeho diskurzu. Funkcny a aplikovatelny model by mal okrem vseobecnych poziadaviek podla nasich skusenosti, minimalne:
- Byt obsahovo naviazany na viziu, ciele a ulohy konkretnej skoly.
- Deklarovat, ze nehodnoti osobnost ucitela, ale jeho vykony v jednotlivych segmentoch ucitelskej prace.
- Mat jasne zadefinovane oblasti hodnotenia, kriteria hodnotenia i sposob hodnotenia.
- Byt priamo previazany s moralnym i financnym ocenenim pracovnikov.
- Motivovat pedagogov do skvalitnovania prace so ziakmi, ale aj do vlastneho odborneho rastu.
Nas model je pokusom o naplnenie uvedenych poziadaviek. Napriek tomu, ze je v stadiu overovania uz svoje ovocie prinasa. Jasne zadefinovane poziadavky na vyucbu (nie su v obsahu tohto clanku) vychadzajuce z profesijnych standardov a poznatkov z hospitacii realne stimuluju skvalitnovanie prace na hodinach, splnenie dvoch-troch zmysluplnych cielov kazdym ucitelom dava sumarne 120 - 150 aktivit v prospech skoly v jednom skolskom roku, porovnavanie portfolii by malo byt exaktnym dokazom prinosu kazdeho pedagoga pre prosperitu skoly. Dobrym prikladom funkcnosti modelu (ale i stotoznenia sa pedagogov s cielmi skoly) je system ponuky organizovania jednotlivych akcii v skole. Vedenie zverejnuje aktivity a akcie, ktore by mali byt v skole realizovane a jednotlivi pedagogovia si volia, ktoru z nich chcu organizovat, pripadne navrhuju, co by sa mohlo pod ich garanciou do programu zapracovat.
Komplexna ucelnost a efektivita overovaneho modelu sa ukaze pri zaverecnom hodnoteni prace pedagogov v aktualnom skolskom roku, v pripade jeho akceptovatelnosti a systemoveho zaradenia by mal vzniknut benefit medzirocneho interindividualneho a intraindividualneho porovnavania vykonu pedagogov v dlhodobejsom horizonte. To by malo objektivizovat realny prinos kazdeho ucitela pre uspesnost (zamerne sa vyhybame slovu kvalita) skoly a zaroven objektivizovat podklady pre financne ohodnotenie prace jednotlivych pedagogov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
LIESSMANN, K. P., 2015. Hodina duchu: praxe nevzdelanosti: polemicky spis. Praha: Academia. ISBN 978-80-200-2530-2