Úvod
Môzeme konštatovat, ze takmer kazdý Slovák má svoje korene alebo príbuzenstvo na vidieku. V roku 1980 sa zacal menit pomer mestského a vidieckeho obyvatelstva a tendencia urbanizácie napredovala. Niektoré okresy v okrajových castiach Slovenska sa stali tzv. depopulacnými oblastami. Obyvatelia odchádzali za vzdelaním a prácou do miest. Mnohé vidiecke sídla si doteraz zachovali tradície, ráz a prítazlivost aj napriek tomu, ze majú regresívnu demografickú krivku.
Zaslúzi si slovenský vidiek viac priestoru a pozornosti vo vyucovaní geografie? Predstavuje kultúrne dedicstvo slovenského vidieka v kontexte miestnej krajiny potenciál, ktorému sa treba venovat? Ponúka téma o pohranicných vidieckych obciach rozvoj v oblasti citatelskej, prírodovednej a matematickej gramotnosti? To boli klúcové otázky, ktoré nás inšpirovali zamysliet sa nad touto problematikou. Inšpiráciou bola aj návšteva autora na fínskych a holandských školách v rámci projektu Erasmus+, ktoré boli zamerané na praktický charakter vzdelávania. Vidiecke obce ako súcast osídlenia sú v školskom vzdelávaní vnímané okrajovo. Pohranicné vidiecke obce sú zvláštnou kategóriou obcí, ktoré majú casto osobitý charakter spolupráce s cezhranicnými obcami alebo sa v nich prejavuje intenzívnejšia forma migrácie z rôznych prícin. Treba sa zamysliet a definovat územie prihranicných obcí, skúmat faktory migrácie a moznosti i formy spolupráce. Štátna školská inšpekcia sa v súlade s plánom inšpekcnej cinnosti na školský rok 2018/2019 zameriava pri tematických inšpekciách aj na úroven dosiahnutých kompetencií v oblasti prírodovednej gramotnosti. V rámci hodnotiaceho dotazníka je priestor na vyjadrenie sa akým spôsobom prebieha interdisciplinárna a medzipredmetová spolupráca napríklad aj s predmetom geografia (ktorý je síce zaradený do vzdelávacej oblasti clovek a spolocnost, ale do istej miery je aj prírodovedným predmetom).
Stav riešenej problematiky ako námet na prípravu zo strany pedagóga
Pohranicné vidiecke sídla a okresy patria medzi zaujímavú oblast skúmania v regionálnom kontexte i v kontexte miestnej krajiny. Problematike pohranicných území sa venovali niektorí autori v zahranicí i na Slovensku. Na univerzitných pracoviskách so zameraním na geografiu, verejnú správu a regionálny rozvoj sa objavujú diplomové práce so zameraním na pohranicné mestá a perspektívy ich rozvoja. V. Drgona (1999) prezentuje regionálnu komparáciu pohranicných území Slovenska. M. Halás (2005) prezentuje cezhranicné väzby na príklade pohranicia Ciech a Slovenska. Poukazuje na dochádzku za prácou, vzdelávaním, sluzbami i cestovným ruchom. D. Michniak a M. Wieckowski (2012) analyzujú slovensko-polské pohranicie z aspektu dopravnej dostupnosti a cestovného ruchu. Pomerne podrobne popisujú hranicné regióny z oboch strán s cielom poukázat aj na cezhranicný rozvoj. Problematiku pohranicných miest prezentuje V. Slavík (2011) na podklade cezhranicnej spolupráce miest Skalica – Hodonín. V. Slavík ako aktívny úcastník behu Skalica – Hodonín prízvukuje opodstatnenie kooperácie prihranicných miest a propagácie regiónov. Zoznam domácich a zahranicných autorov uvádzame aj v závere clánku ako inšpiráciu pre prípad komplexnejšieho štúdia zo strany citatela. Sídla Slovenska sú témou, ktorej sa venuje pomerne malý priestor v rámci geografie alebo semináru z geografie. V prípade disponibility je však mozné upriamit pozornost na konkrétne aktivity zamerané na miestnu krajinu z pohladu sídiel a na zadávanie tvorivých úloh, ktoré si predstavíme.
Metódy a dáta
Predmet geografia je zaradený do vzdelávacej oblasti clovek a spolocnost. Má interdisciplinárny charakter a ponúka spektrum mozností na implementáciu zaujímavých tém z pohladu sídelnej geografie. Pozornost sa aj v geografii koncentruje na praktický zámer, neformálne vzdelávanie, vyuzívanie informacných a komunikacných technológii a prepojenie s ostatnými predmetmi ci vedeckými disciplínami. Z tohto aspektu poukázeme na moznosti vedenia hodín geografie zameraných na problematiku vidieckych sídel. V geografii je niekolko mozností ako implementovat tému pohranicných vidieckych sídiel, napr. pri v humánnej geografii alebo v regionálnej geografii Slovenska. Vyuzívame mapové, štatistické a bibliografické prostriedky. Mapy sme vytvorili v softvéri ArcMap (je však mozné pouzit akýkolvek iný volne dostupný mapový portál, ci aplikáciu – Google Earth, Google Maps, MapInfo, Map Maker cez National Geographic, Mapire.eu a pod.). Štatistické údaje a podklady pochádzajú z oficiálnych dát datacube.statistics.sk. Chceme zdôraznit, ze dáta majú slúzit na získanie plastickejšieho pohladu a ich prehlad je len informatívny. Bibliografické zdroje sú uvedené v závere. Takto koncipovaný clánok je mozné vyuzit ako inšpiráciu vo vyucovaní geografie. Rozlišovanie kritérií pre mestá a vidiecke obce, hladanie výnimiek na základe definície co je mesto a co je vidiecka obec patrí medzi zaujímavé aktivity vo vyucovaní geografie sídiel.
Teoretický rámec problematiky
Vidiecke obce majú rozvinuté rôzne formy partnerstiev s partnerskými obcami v zahranicí, v tesnej blízkosti hranice alebo v iných castiach zahranicného štátu. Existuje mnozstvo cezhranicných projektov, mnohé sú financované zo zdrojov Európskej únie, ktorých cielom je posilnovat spoluprácu obcí, miest pri rôznych podujatiach. Hranica je potom volne vnímaná ako línia, ktorá vytvára segment potenciálnej spolupráce.
Na území Slovenska je viac ako 2 900 vidieckych obcí. V. Slavík (2014) deklaruje, ze „súcasné clenenie obcí len na dve základné kategórie v SR – mestá a vidiecke obce mozno povazovat za nedostatocné a zastarané, pretoze viaceré obce by si zaslúzili zaradenie do osobitných kategórií – predovšetkým aglomerované obce, prechodné obce atd.“ (s. 27). Ako príklad môzeme uviest vidiecku obec Kúty.
Štatistické dáta pohranicných oblastí
Pojmy pohranicný región, pohranicné územie a cezhranicná spolupráca sú casto spomínané a objavujú sa aj na webových stránkach obcí. Termín pohranicný región skúmali viacerí autori. Po vstupe SR do schengenského priestoru v roku 2007 pretrváva pokles významu vnútorných hraníc vo vnútri schengenského priestoru. Tento krok znamená posilnenie cezhranicnej spolupráce. Na druhej strane, hranica SR s Ukrajinou tvorí východnú hranicu schengenského priestoru a do istej miery tvorí bariéru perspektív spolupráce ale aj výzvu na potenciálnu spoluprácu.
Slovenská republika je administratívne rozdelená na 79 okresov, z toho takmer 40 okresov lezí v hranicnej oblasti. Pocet miest v pohranicných okresoch Slovenska je 80, co je 57 % všetkých miest SR. Miest, ktorých kataster sa dotýka štátnej hranice, je 20. Miest, ktoré sú do vzdialenosti 15 km od štátnej hranice, je 19. Pohranicných miest a prihranicných miest do 15 km od štátnej hranice je spolu 39, co je takmer 28 % všetkých miest SR. Zaujímavé je, ze sem patria aj dve najväcšie mestá Slovenska Bratislava a Košice ale i najmenšie mesto Dudince (obr. 1). Kritériá dennej migrácie sa prejavujú na hranici s Ceskou republikou a Rakúskom. Pomerne zivá je aj migrácia obyvatelov Slovenska z hranicných okresov do Madarska a Rakúska (pozorujeme trend migrácie obyvatelov Slovenska do pohranicných regiónov Madarska a Rakúska). Spoluprácu na slovensko-polskom pomedzí dokumentujú viacerí autori ako zivú a aktívnu (Michniak, D., 2012). Východná hranica Slovenska s Ukrajinou zaznamenáva denný prechod obyvatelov z Ukrajiny, ktorí pracujú v rámci niektorých pozícii (napr. zdravotníckych pozícií v meste Sobrance, alebo v doprave v meste Cierna nad Tisou). V kontexte predmetu geografia je vhodné, ak sa text podporí obrázkom alebo mapou. Treba poznamenat, ze podobné typy máp (ako napr. obr. 1) si môzu ziaci na strednej škole vytvorit.
Obr. 1: Pohranicné, prihranicné mestá a mestá hranicných okresov SR
Zdroj: spracované autorom podla minv.sk
Strucne k problematike vidieckych obcí s viac ako 4 000 obyvatelmi
K 31.12.2017 bolo na území Slovenskej republiky 140 miest a spolu 18 vidieckych obcí, ktoré mali viac ako 5 000 obyvatelov (Smizany, Bernolákovo, Ivanka pri Dunaji, Jarovnice, Dunajská Luzná, Beluša, Cana, Ošcadnica, Chorvátsky Grob, Raková, Zákamenné, Lendak, Skalité, Tvrdošovce, Cierny Balog, Nesvady, Dvory nad Zitavou, Rabca) a 27 obcí, ktoré mali viac ako 4 000 a menej ako 5 000 obyvatelov. Z poctu 45 vidieckych obcí s poctom obyvatelov viac ako 4 000 bolo 28 obcí leziacich na územiach hranicných okresov, co je viac ako 62 % (obr. 2).
Obr. 2 : Vidiecke obce s poctom obyvatelov viac ako 4 000 a ich rozmiestnenie v rámci SR
Zdroj: spracované autorom podla statistics.sk
Najväcšia koncentrácia vyššie spomínaných obcí je na juhu Slovenska a v nízinách. Druhou významnou oblastou sú Kysuce a Orava (obr. 2), kde sa nachádza niekolko poctom obyvatelov velkých vidieckych obcí. Tretou významnou koncentráciou je zázemie miest Bratislava a Košice. Na druhej strane v pohranicných regiónoch východného Slovenska a väcšiny juzného Slovenska sa vidiecke obce, ktoré majú viac ako 4 000 obyvatelov, takmer nevyskytujú.
Tu sa otvára priestor pre ziakov na vyuzitie napr. bádatelskej metódy, kde je ich úlohou skúmat, aké procesy vplývajú na odliv obyvatelov, prípadne negatívne demografické prognózy a zapisovat ich do prehladnej tabulky alebo pracovného listu.
Podobnú mapu si môzu ziaci vytvorit bud na hodinách, ak je k dispozícii pocítacové laboratórium alebo doma. Na základe vytvorenej mapy analyzujeme faktory priestorového rozmiestnenia velkých vidieckych obcí spolu so ziakmi bádatelskou metódou a formulujeme závery. Takúto mapu porovnávame napr. s mapou hustoty zaludnenia, pohybu obyvatelstva, koncentrácie priemyselných aktivít, národnostného zlozenia, prírodných celkov, alebo inou zvolenou mapou a vedieme ziakov k formulovaniu hypotéz. Ide o divergentné úlohy podporujúce analytické myslenie.
Príklad cezhranicnej spolupráce v okrese Sobrance ako kontext miestnej krajiny
Hranicné okresy predstavujú potenciál spolupráce s hranicnými regiónmi na druhej strane štátnej hranice. Mnoho vidieckych obcí kooperáciu realizuje na poli kultúry, cestovného ruchu a pod. Poukázeme na príklad niekolkých obcí v okrese Sobrance. Ukázka a príklad praxe z okresu Sobrance môze slúzit ako príklad pre ziakov i ucitelov pri prezentovaní uciva o miestnej krajine.
Okres Sobrance je pohranicným okresom leziacim v Košickom kraji. Má rozlohu 5 38,17 km2, co je 1,1 % rozlohy Slovenska, zije tu 22 845 obyvatelov (rok 2017), co predstavuje 0,4 % obyvatelov Slovenska. Priemerná hustota zaludnenia je 42 obyvatelov na km2 (priemer na Slovensku je okolo 111 obyvatelov na km2). Okres Sobrance tvorí spolu 47 obcí vrátane okresného mesta.
V okrese Sobrance sa nenachádza zeleznicná trat, ziadna svetelná cestná krizovatka, v okrese sa nenachádza kruhová krizovatka. V celom okrese na nachádza jeden hypermarket (spolocnost Lidl).
V obci Vyšné Nemecké sa nachádza jediný cestný prechod na Ukrajinu v okrese. V roku 2018 bolo pocas pracovného týzdna zabezpecených osem (pocas víkendu sedem) pravidelných autobusových liniek medzi Uzhorodom a Sobrancami.
So štátnou hranicou s Ukrajinou susedí spolu 14 vidieckych obcí (Ruský Hrabovec, Inovce, Benatina, Konuš, Priekopa, Porúbka, Koromla, Petrovce, Husák, Vyšné Nemecké, Nizné Nemecké, Záhor, Pinkovce, Lekárovce), co je 30 % obcí okresu. Väcšina spomenutých prihranicných obcí má mierne regresívny index rastu poctu obyvatelov (obr. 3).
Index rastu pouzívame na analýzu dynamiky rastu vidieckych sídiel. Index rastu môze byt progresívny (hodnoty sú vyššie ako 110), mierne progresívny, stacionárny (hodnoty okolo 100), mierne regresívny a regresívny (hodnoty sú menšie ako 90). Slovenská republika vznikla v roku 1993 a najnovšie oficiálne dostupné údaje sú z roku 2017. Je výhodné porovnávat toto obdobie.
Ziadna vidiecka obec v okrese Sobrance nemá viac ako 1 000 obyvatelov. V prevaznej miere ide o vidiecke obce do 500 obyvatelov. Progresívny index rastu zaznamenali väcšie obce v západnej casti okresu, kde je lepšia dostupnost do okresného mesta Michalovce, na druhej strane pohranicné obce (okrem dvoch obcí ako je zrejmé z obr. 3) zaznamenali regresívny alebo mierne regresívny index rastu (vykazuje ho najviac obcí okresu). Mierne progresívny index rastu majú obce Vyšné Nemecké a Nizné Nemecké, co sú obce na území ktorých sa nachádza cestný hranicný prechod na Ukrajinu. Región je zaujímavý nízkymi cenami nehnutelností a pozemkov, ktoré lákajú nízke príjmové skupiny obyvatelov. Mnohé obce sa snazia o naštartovanie formy druzobnej cezhranicnej spolupráce alebo spolupráce s niektorou obcou na Slovensku. Dokumentujú to webové stránky obcí.
Obr. 3: Index rastu obcí v okrese Sobrance v rokoch 1993 – 2017
Zdroj: spracované autorom podla statistics.sk
Niekolko postrehov k reálnej výucbe
Téma Pohranicné vidiecke obce Slovenska v kontexte miestnej krajiny je vhodná pre ziakov vyšších rocníkov stredných škôl podla konkrétneho modelu ucebného plánu v školskom vzdelávacom programe. Vyucovaciu hodinu je potrebné realizovat v pocítacovom laboratóriu s pripojením na internet. Vhodné je vyuzit skupinovú formu, kooperatívne vyucovanie a bádatelsky orientované vyucovanie zamerané na rozvoj klúcových kompetencií. Spôsob vedenia vyucovacej hodiny je zameraný na aktívnu cinnost ziaka, kde pedagóg je v roli koordinátora ci facilitátora a vystupuje pri hodnotení prezentácií ziackych úloh a pri systematizácii uciva. Vyuzitie úloh opísaných nizšie je po zohladnení technických a personálnych mozností na pedagógovi. Mnohé mapové portály sú online, práca s nimi je intuitívna a ziaci velmi sa velmi rýchlo zorientujú. Všetky mapy, ktoré sú publikované v príspevku, si ziaci vedia reálne vytvorit, cím sa dosahuje aj praktický rozmer vzdelávania. V ideálnom prípade je potrebné mat k dispozícii aspon dve vyucovacie hodiny (ak škola nevyuzíva alternatívne formy modulového ci projektového vyucovania). Na hodine prevláda pracovná atmosféra pri uplatnení niektorých aspektov neformálneho vzdelávania.
Spôsoby aktivizácie ziakov
Aktivizácia ziakov je dôlezitý prvok vo vzdelávaní. Ziaci sú aktívnymi úcastníkmi vzdelávania a cez jednotlivé úlohy podporujeme zmysel pre zodpovednost, kooperáciu, koordináciu, dôslednost, vedecký aspekt, vyuzitie informacných technológií, prezentacných zrucností. Je vhodné oznámit ziakom ciel hodiny a cez parciálne aktivity napredovat k dosiahnutiu ciela. Uvádzame príklady aktivizácie ziakov: ziaci sú priamymi tvorcami vzdelávacieho výstupu, ktorým je súbor máp, obrázkov a textov pouzitelných vo vzdelávaní pre rovesníkov alebo pre iné vekove skupiny; ziaci reálne vidia výsledok svojho úsilia, zmysluplne strávený cas pri kreatívnej cinnosti spojenej s poznávaním miestnej krajiny a vidieckych obcí; cez rôzne sociálne siete, blogy a interaktívne demonštrácie ukázeme ziakom, ze mapy, obrázky a texty, ktoré majú moznost vidiet v rôznych médiách, si vedia reálne vytvorit a vyuzívat pri prezentácii; sofistikovaným spôsobom dochádza k prepájaniu prírodných, spolocenských a informatických predmetov, cím sa posilnuje interdisciplinárny prístup a podporuje kreativita.
Podnety na úlohy so ziakmi
V podnetoch na úlohy so ziakmi ponúkame niekolko úloh so strucným metodickým vysvetlením. Úlohy je mozné flexibilne menit, prispôsobit podla poziadaviek a potrieb ucitela i ziakov. Je mozné ich vyuzit na beznej hodine geografie, v rámci cvicení alebo semináru z geografie prednostne pre ziakov gymnázií alebo stredných odborných škôl. Ziakom zdôrazníme, ze je vhodné vediet vytvorit si vlastnú mapu (s atribútmi mapy) napr. pri svojich cestovatelských zázitkoch a profiloch, pri blogovaní a pod. Úlohy je mozné realizovat v lubovolnom poradí a modifikovat podla podmienok školy. V závere vyucovacej jednotky kazdá skupina predstaví riešenie svojej úlohy pred auditóriom (rozvoj prezentacných zrucností) a nasleduje krátka diskusia moderovaná pedagógom, pocas ktorej sa môzu k riešeniu úlohy vyjadrit ostatní spoluziaci a v závere úlohy slovne zhodnotí pedagóg. Riešenia úloh môzu byt umiestnené na virtuálnom úlozisku (školy disponujú icloudovým priestorom) a dostupné pre skupinu uciacich sa ako zdroj informácií.
Úloha 1: V dostupnom mapovom portáli alebo v online portáli vytvorte mapu, ktorá bude obsahovat 20 najväcších vidieckych sídiel podla poctu obyvatelov v roku 2017 v mikroregióne (alebo v okrese). Obce oznacte císlami od 1 do 20 v poradí od najväcšej obce.
Úlohu môzu ziaci riešit v rôznych webových rozhraniach, napr. v portáli mapy.cz, maps.google.com alebo v iných. Obr. 4 prezentuje príklad ziackeho riešenia pri vyuzití skupinovej formy vyucovania. V portáli datacube.statistics.sk ziaci vyhladali tabulku najludnatejších obcí okresu Sobrance (r. 2017) a obce zacali císlovat. Výhodou niektorých portálov je, ze mapy môzeme stiahnut ako obrázky, merat vzdialenosti a získavat rôzne náhlady (obr. 5). Úloha motivuje študentov ku kooperácii, dôslednosti, kvalite grafického výstupu i následnej prezentácii.
Obr. 4: Ukázka progresu ziackeho riešenia vyhladávania najludnatejších obcí v okrese Sobrance
Zdroj: mapy.cz
Obr. 5: Trojrozmerné zobrazenie okresu Sobrance ako formy náhladu mapy
Zdroj: mapy.cz
Metodický popis: V úlohe ide o schopnost ziakov nájst 20 najludnatejších obcí okresu. Pri kazdej úlohe je opodstatnená spätná väzba, krátka diskusia i slovný komentár pedagóga (s dôrazom na progres). Ak má škola moznosti vytlacit riešenia úloh na panelovú informacnú tabulu predmetu, odporúcame aj túto formu.
Úloha 2: V dostupnom mapovom portáli vytvorte mapu, ktorá bude obsahovat všetky sídla vo Vašom okrese (resp. v prípade Bratislavy a Košíc mestské casti). Urcte hodnotu indexu rastu v porovnaní rokov 1993 a 2017. Rozdelte obce podla získaných údajov na obce s progresívnym indexom rastu (pre hodnoty vyššie ako 110), so stacionárnym indexom rastu (pre hodnoty 90 – 110) a regresívnym indexom rastu (pre hodnoty menšie ako 90). Argumentujte, ktoré faktory vplývajú na index rastu.
Metodický popis: Úloha je vhodná pre ziakov stredných škôl pri vyuzití skupinovej práce. Je potrebné pracovat s pocítacom alebo tabletom. Ucitelov, ktorí nemajú k dispozícii pocítacovú ucebnu alebo tablety, môzu úlohu realizovat aj na papieri, pauzovacom papieri, alebo flexibilne podla lubovôle. Úloha rozvíja koncept bádatelsky orientovanej výucby. Úlohou ziakov je vytvorit jednoduchú mapu, vyuzit svoju zrucnost v práci s informacno-komunikacnými technológiami, zistit vzorec na výpocet indexu rastu, nájst na portáli datacube.statistics.sk pocet obyvatelov daného sídla v roku 1993 a v roku 2017. V tejto úlohe ziaci rozvíjajú matematickú gramotnost, prezentacné zrucnosti, tímového ducha, schopnost kooperácie. Ukázku ako môze vyzerat hotová mapa predstavuje obr. 3.
Úloha 3: Zistite presný denný pocet liniek autobusov (alebo vlakov) z vybraného okresného mesta hranicného okresu do najblizšieho cezhranicného mesta.
Metodický popis: Úloha je vhodná pre ziakov základných i stredných škôl. Na dostupných webových stránkach zistia frekvenciu aj pocet spojení, cím si vytvárajú obraz o dopravnej dostupnosti. Vyhodnotenie úlohy spocíva v porovnaní riešenia, diskusii, rovesníckom ucení, hladaní spolocných a rozdielnych prvkov v riešení úlohy.
Úloha 4: Ulozte hranice katastrov obcí na správne miesto, aby tvorili kompaktný okres. Ktorá obec v danom okrese je najrozlahlejšia? Ktorá má najmenšiu rozlohu? Je mozné pozorovat závislost medzi velkostou katastra a poctom obyvatelov?
Metodický popis: Zaujímavou úlohou pre mladších ziakov je puzzle. Úloha vyzaduje starostlivú prípravu zo strany pedagóga resp. pri rovesníckom ucení môzu prakticky úlohu pripravit starší ziaci pre mladších. Dopredu je potrebné nastrihat si katastre obcí (prípadne ich odlíšit niekolkými rôznymi farbami) a úlohou ziakov je dat ich do správneho poradia. Ziaci vyuzívajú aj informacné nástroje, aby vedeli odpovedat na dalšie otázky v znení úlohy. Odpovede môzu zapisovat priamo do puzzle.
Alternatívnou úlohou ako motivacnou aktivitou môze byt úloha, kde ucitel na webovej stránke na online tvorbu puzzle (je ich niekolko desiatok) vlozí obrázok z niektorej vidieckej obce, puzzle rozstrihá a ziaci podla nárocnosti potom obrázok skladajú a prebieha diskusia o vidieckom sídle (obr. 6). Táto aktivita je velmi milá a oblúbená u ziakov.
Obr. 6: Cinnost ziakov na vyucovacej hodine
Zdroj: archív autora
Úloha 5: Nájdite 10 najmenších obcí Slovenska. V ktorých okresoch sa vyskytujú? S akými tazkostami bojujú najmenšie obce na Slovensku? Ako sa rieši situácia, ak v obci nie je zvolený starosta?
Metodický popis: Úloha ponúka ziakom na zamyslenie úvahu, ako sa rieši legislatívne, ak v obci chýba starosta prípadne obecné zastupitelstvo. Ziaci by mali uviest obce Príkra, Šarbov, Ondavka, Havranec, Belejovce, Poproc, Olšinkov, Bystrá, Dobroslava, Krokava, Parihuzovce, Potok, Michalková, Obrucné. Niektorí mozno uvedú aj vojenský obvod Valaškovce. Zistia, ze väcšina z najmenších obcí je v hranicnom okrese Svidník. Ziaci pri riešení úlohy vyuzívajú rôzne informacné nástroje podla podmienok školy. Úloha sa môze realizovat aj skupinovou formou a v jej závere jednotlivé skupiny prezentujú výsledky cinnosti. Je to opät prílezitost, aby sa ziaci ucili jeden od druhého a rozvíjali kritické myslenie a diskusiu.
Úloha 6: Zistite, kolko obcí z konkrétneho zvoleného okresu má funkcnú webstránku. Kolko obcí aktualizuje svoje webové stránky pravidelne (napríklad poctom clánkov na webe od zaciatku roku 2019, alebo kolko obcí istou formou aktualizuje svoju webovú stránku).
Metodický popis: Ideálna je práca v skupinách. V prípade, ze pedagóg rozdelí triedu na skupiny, kazdá skupina dostane za úlohu prejst webové stránky niekolkých obcí a v závere aktivity spolu s pedagógom zosumarizujú a graficky vyjadria percento obcí v okrese, ktoré majú webovú stránku oproti všetkým obciam v okrese a percento obcí, ktoré majú stránku aktualizovanú pravidelne. Úloha je jednoduchá a zaujímavá.
V prípade okresu Sobrance môzu zistit, ze zo 46 obcí má webovú stránku 40 obcí, pricom aktualizovanú webovú stránku nemajú viaceré obce.
Záver
Kreatívny a kooperatívny aspekt vo vzdelávaní sa bytostne dotýka aj geografie. V kontexte trendu a posunu vzdelávania je vhodné, ak ziaci vedia vytvárat korektné mapy, ktoré nie sú len prevzaté. Významnú pozornost si zaslúzia vidiecke obce, ktoré majú svoju históriu a kultúru. Existuje rad faktorov, ktoré je mozné skúmat aj pri vidieckych obciach. Jedným z nich je index rastu, ktorý porovnáva v casovom intervale dynamiku rastu alebo poklesu obyvatelov a identifikujú sa príciny. Aj v miestnej krajine, napr. na príklade okresu Sobrance je mozné skúmat index rastu a analyzovat trendy odlivu obyvatelov, pomenovat príciny a navrhnút riešenia. Ucivo o vidieckych obciach tak môze nadobudnút praktický rozmer. U ziakov sa rozvíja analytické myslenie, prezentacné schopnosti, matematická gramotnost, práca s informacnými nástrojmi, skupinová práca a neformálne vzdelávanie v malých rovesníckych skupinách. Vyuzitie informacných technológií je závislé od podmienok školy, prípadne od rozhodnutia pedagóga. Perspektíva rozvíjania problematiky vidieckych obcí v školskom vzdelávaní je aj v skúmaní oblasti rozptýleného osídlenia (lazy, samoty) i v komparácii velkých obcí, ktoré nie sú mestom a malých miest.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
BENC, V. a kol., 2006. Slovensko-ukrajinská cezhranicná spolupráca: Analýza problémov a stratégia rozvoja. Bratislava: Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v rámci Systému podpory euroregionálnych aktivít. ISBN 80-89244-15-7
BENKOVÁ, L., 2017. Cezhranicná a zahranicná partnerská spolupráca pohranicných miest Slovenskej republiky. Diplomová práca. Bratislava: Prírodovedecká fakulta, Univerzita Komenského.
BUCEK, J. a P. KOREC, 2013. Moderná humánna geografia mesta Bratislava: priestorové štruktúry, siete a procesy. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta. ISBN 978-80-223-3516-4
BUCEK, J., 1995. Medzinárodná spolupráca slovenských miest 1. cast. In: Obecné noviny. Roc. 5, c. 39, s. 16-17.
CUCHOROVÁ, Z., 2007. Prihranicný región (definícia, klasifikácia, regionalizácia): 8. vedecká konferencia doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov, 18. – 19. 4. 2007. Nitra: Fakulta prírodných vied, Univerzita Konštantína Filozofa, s. 571-578.
DOKOUPIL, J., 2000. Teoretické prístupy k problematice pohranicí s aplikací v cesko-bavorského prostoru. In: Geografie – Soborník CSG. Roc. 105, c. 1., s. 10-18.
DRGONA, V., 1999. Pohranicné územia SR: regionálna komparácia. In: Geografie. Roc. 11. Brno: Pedagogická fakulta, Masarykova univerzita, s. 35-43.
DULEBA, A., 2017. Hranice a cezhranicná spolupráca: úvod do výskumu hraníc. Prešov : ADIN. ISBN 978-80-89540-89-1
HALÁS, M. a V. SLAVÍK, 2001. Cezhranicná spolupráca a euroregióny v SR (ciele, realita, perspektívy). In: Miscellanea Geographica, 9. Eds. J. DOKOUPIL, P. MENTLÍK, M. NOVOTNÁ. Plzen: Západoceská univerzita, s. 171-180.
HALÁS, M., 2005. Cezhranicné väzby, cezhranicná spolupráca na príklade slovensko-polského pohranicia s dôrazom na jeho slovenskú cast. Bratislava : Univerzita Komenského. ISBN 80-223-2054-4
HAMPL, M., 2000. Pohranicní regióny Ceské republiky: soucasné tendence rozvojové diferenciace. In: Geografie – Sborník CSG. Roc. 105, c. 3, s. 241-254.
HAVLÍCEK, T., 2004. Teorie vymedzení pohranicí. In: Ceské pohranicí – bariére nebo prostor sprostredkováni? Eds. M. JERÁBEK, J. DOKOUPIL, T. HAVLÍCEK. Praha: Academia, s. 59-66.
JERÁBEK, M., 2000. Pohranicí, preshranicní spolupráce a euroregiony – evropský pohled a situace v Cesku. In: Geografické rozhledy. Roc. 10, c.1, s. 6-7.
KRIZAN, F., 2004. Dostupnost slovensko-madarského pohranicia. In: Geografie a promeny poznání geografické reality 2. sv. Ostrava: Ostravská univerzita, Prírodovedecká fakulta, s. 266-272, ISBN 80-7042-788-4.
LAUKO, V., 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. Bratislava: Mapa Slovakia. ISBN 80-89080-07-3
MICHNIAK, D., 2011. Rozvoj cezhranicnej dopravnej infraštruktúry v slovensko-polskom pohranicí po roku 1989. In: ANDRÁŠKO, I., V. IRA a E. KALLABOVÁ, E (eds.) Casovo-priestorové aspekty regionálnych štruktúr CR a SR. Bratislava: Geografický ústav SAV, s. 81-86.
NOVOTNÁ, M., 2001. Vimpersko: geografická analýza prihranicního mikroregionu. Plzen: Západoceská univerzita. ISBN 80-7082-746-7
SILVAN, J., 2000. Cezhranicná spolupráca – dynamický vývoj. In: Scientific Script, Vol. 3. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, s. 271-275.
SLAVÍK, V., 2011. Geografia sídiel: ucebné texty. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta.
SLAVÍK, V., 2013. Cezhranicná a partnerská spolupráca: ucebný text. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta. ISBN 978-80223-3552-2
SLAVÍK, V., 2014. Sídelne systémy: ucebné texty. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta.
SLAVÍK, V. a kol., 2016. Analýza mikroregiónov SR. Bratislava: Univerzita Komenského, Prírodovedecká fakulta. ISBN 978-80-223-3553-9
SULIBORSKI, A., 1995. Theoretical and ideological dilemmas of transborde cooperation and unification in Europe. In: Acta Univ. M. Belii: Geographical Studies No. 1: The Boundaries and Their Impact on the Territorial Structure of Region and State. Ed. V. Baran. Banská Bystrica: FPV Univerzity M. Bella, s. 30-36.
TERLOUW, K., 2012. Border Surfers and Euroregions: Unplanned Cross-Border Behaviour and Planned Territorial Sctructures of Cross-Border Governance. In: Planning & Research. Roc. 27, c. 3, s. 351-366.
WIeCKOWSKI, M. a D. MICHNIAK, 2012. Polsko-slovenské pohranicie z hladiska dopravnej dostupnosti a rozvoja cestovného ruchu. Krakow : Poligrafia Inspektoratu Towarzystva Salezjanskiego. ISBN 978-83-61590-93-4.
YODER, J. A., 2003. Bridging the European Union and Eastern Europe: Cross-border Cooperation and the Euroregions. In: Regional & Federal Studies. Roc. 13, c. 3.
ZÁKON o správe štátnych hraníc. In: Zbierka zákonov SR. 1999, ciastka 125, c. 298.
ZÁKON o obecnom zriadení. In: Zbierka zákonov SR. 1990, ciastka 60, c. 396.
ZÁKON o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave (vrátane jeho novelizácií). In: Zbierka zákonov SR. 1990, ciastka 64, c. 377. ZÁKON o meste Kosice. In: Zbierka zákonov SR. 1990, ciastka 68, c. 401.
ZIELINSKI, W. 1991. The Twinning of the World: Sister Cities in Geographic and Historical Perspective. In: Annals of the Association of American Geographer. Roc. 81, c. 1, s. 1-31.
ZUBRICZKÝ, G., 2002. Analýza rurálneho priestoru Slovenska z hladiska rozvojových perspektív jeho osídlenia. In: Regionálno-geografické štúdie 1. Bratislava: Mapa Slovakia, s. 68-120.