Opatrenia zamerané na podporu menej úspešných žiakov vo vzdelávaní

Slovenskému vzdelávaciemu systému sa nedarí naplnat rôznorodé potreby ziakov, kedze vplyv generacnej chudoby a s tým súvisiacej sociálnej deprivácie, vrátane dalších osobitostí jednotlivých ziakov, akými sú zdravotné znevýhodnenie, jazyková bariéra a dokonca aj osobné problémy docasného charakteru sa stávajú neprekonatelnou prekázkou ich úspešného vzdelávania. V kontexte s touto situáciou stúpa podiel osôb, ktoré predcasne opúštajú vzdelávací systém, co samozrejme ovplyvnuje negatívne ekonomický rast krajiny a kvalitu zivota jej obyvatelov.

Základným poslaním školy je poskytovat všetkým ziakom bez rozdielu s ohladom na ich individuálne moznosti a potreby adekvátnu a co najlepšiu úroven vzdelania. Štátna školská inšpekcia (dalej ŠŠI) pocas inšpekcií v základných školách v ostatných dvoch rokoch zamerala pozornost na zistovanie a analyzovanie prícin edukacných neúspechov ziakov a vymedzenie faktorov, ktoré ich ovplyvnujú.

Inkluzívne vzdelávat znamená vytvorit v školách pre všetkých ziakov bez rozdielu také podmienky, ktoré im pomôzu prekonat bariéry v ucení a podporia rozvoj ich individuálneho potenciálu.

V školskom roku 2018/2019 vykonala ŠŠI v 79 základných školách komplexné inšpekcie, pocas ktorých cielene sledovala a posudzovala kvalitu výchovy a vzdelávania,  úspešnost ziakov školy v edukácii s osobitným dôrazom na rizikové skupiny ziakov (ziaci so ZZ, SZP, MRK, cudzincov, vrátane detí migrantov a detí s migrantským pôvodom). Školskí inšpektori identifikovali príciny neúspechu jednotlivcov a analyzovali úcinnost školami prijatých opatrení na ich podporu. Zdrojmi dôlezitých informácií a poznatkov boli najmä realizované rozhovory s vedúcimi pedagogickými zamestnancami, s pedagogickými zamestnancami, so ziakmi a priame pozorovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a zadané dotazníky. Menej úspešných ziakov evidovalo celkovo 55 zo sledovaných subjektov.

Za menej úspešného ziaka (vo vzdelávaní) bol pri inšpekciách povazovaný ziak, ktorého vzdelávacie výsledky nevytvárali predpoklad na úspešné zvládnutie obsahu vzdelávania, resp. nedosahoval ucebné výsledky primerané svojim schopnostným a osobnostným predpokladom.

Na základe štatistických údajov z predchádzajúceho školského roka (2017/2018) vzdelávali školy na prvom stupni 8 695 ziakov, z nich 255 bolo hodnotených z jedného alebo viacerých predmetov stupnom nedostatocný. Z 1 alebo 2 predmetov neprospievalo 97 ziakov, takmer polovicu z nich tvorili ziaci z MRK. Príslušný rocník opakovalo 158 ziakov, z nich az 79 % boli ziaci z MRK. K negatívnym zisteniam v tejto oblasti patrili tiez skutocnosti, ze z 211 ziakov nultého rocníka boli 9-ti hodnotení stupnom nedostatocný z jedného alebo viacerých predmetov a 90 ziakov 1. rocníka neprospelo z 3 a viac predmetov. Nízku úspešnost dosahovali najmä v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, slovenský jazyk a slovenská literatúra, matematika, anglický jazyk ci prírodoveda a vlastiveda, ktorých úspešné zvládnutie je podmienené veku primerane rozvinutými komunikacnými kompetenciami – osvojenou technikou cítania, cítania s porozumením a schopnostou súvisle sa verbálne vyjadrovat.

Na druhom stupni evidovali školy 9 498 ziakov, z nich bolo 363 hodnotených z niektorého predmetu klasifikacným stupnom nedostatocný. Z 1 alebo 2 predmetov neprospelo a príslušný rocník opakovalo az 218 ziakov. Nízku úspešnost dosahovali predovšetkým v predmetoch slovenský jazyk a literatúra, matematika, cudzí jazyk, fyzika a chémia.

Komisionálne skúšky povolili riaditelia škôl 37 ziakom primárneho vzdelávania a 143 ziakom nizšieho stredného vzdelávania, úspešne ich vykonalo 124 a 17-ti sa skúšky nezúcastnili.

Vedúci pedagogickí zamestnanci videli castejšie príciny neprospievania ziakov v ich rodinnom prostredí, málo podnetnom sociálnom zázemí a v ziakovej osobnosti. Neúspešnost bola podla nich iba v menšej miere podmienená školou (graf c. 1, 2, 3).

Graf c. 1: Príciny neprospievania ziakov podmienené ziakovou osobnostou

Graf c. 2: Príciny neprospievania ziakov podmienené rodinným prostredím

Spojitost s neúspechom v prekonávaní vzdelávacích problémov ziakov s nízkou didaktickou pripravenostou ucitelov vnímal iba jeden zo všetkých oslovených riaditelov škôl, co vypovedalo o nepochopení podstaty problému a mozností, ktoré v tejto oblasti školy mali. Všeobecne v edukácii nadalej pretrvávajú postupy zalozené na tradicnom vnímaní cinnosti ucitela v triede, ktoré sú zalozené na univerzálnom pohlade na ziaka. Podla tohto konceptu vyucujúci sprístupnujú spolocné ucivo v tom istom case všetkým ziakom s rovnakými poziadavkami a za pouzitia rovnakých metód bez ohladu na stav a moznosti jednotlivcov. Táto skutocnost sa preukázala aj v sledovaných školách pocas priameho pozorovania vyucovacích hodín.

Graf c. 3: Príciny neprospievania ziakov podmienené školou

Z vyjadrení oslovených riaditelov škôl a pedagogických i odborných zamestnancov vyplynulo, ze sa na zasadaniach poradných orgánov zaoberali prícinami vzdelávacích neúspechov jednotlivcov, vzájomne sa informovali a zdielali príklady dobrej praxe v práci s menej úspešnými ziakmi. Ucitelia mali vytvorený dostatocný priestor na kooperáciu a riešenie vzniknutých vzdelávacích problémov s odbornými zamestnancami poradenských centier. ŠŠI na základe vyhodnotenia všetkých relevantných zistení konštatovala, ze iba ojedinele niektoré zo škôl dostatocne preukázali zvýšenú starostlivost o menej úspešných ziakov, ktorá mala aj oporu v premyslenom systéme ich podpory.

Školy nemali vypracovaný komplexný preventívny program na podporu menej úspešných ziakov z ohrozených skupín (ziaci so ZZ, ziaci zo SZP, z MRK, cudzinci, vrátane detí migrantov a detí s migrantským pôvodom).

Kontrola úrovne edukacného procesu s cielom zlepšit jeho kvalitu bola v školách sporadická. Vedúci pedagogickí zamestnanci nevenovali pozornost analyzovaniu výsledkov kontrolnej cinnosti (65 % škôl), prijímaniu opatrení (62 % škôl) a kontrole ich plnenia (81 % škôl). Úrovnou výchovno-vzdelávacích výsledkov ziakov, vrátane menej úspešných sa v subjektoch zaoberali zväcša len v rovine konštatovania, bez analyzovania prícin nepriaznivého stavu a prijímania konkrétnych úcinných opatrení, ktoré by bránili vzniku vzdelávacích tazkostí jednotlivcov. Iba výnimocne bola sledovaná úcinnost ich pôsobenia a výsledný efekt zvolených prístupov. Takmer tretina škôl priebezne neinformovala zákonných zástupcov preukázatelným spôsobom o mimoriadnom zhoršení prospechu a správania sa ziaka. Metodické orgány neplnili v 38 % subjektov v plnom rozsahu svoje funkcie. Prevazne sa zaoberali zjednocovaním kritérií hodnotenia a klasifikácie výkonov ziakov, niekde realizovali diagnostiku úrovne ich vedomostí s následnou javovou analýzou, ktorá pozostávala z identifikovania najcastejšie sa vyskytujúcich negatív. Výstupom rokovaní metodických zdruzení a predmetových komisií zväcša nebolo predlozenie jednoznacných návrhov a postupov viazucich sa ku konkrétnym problémom v oblasti starostlivosti o menej úspešných ziakov vo vzdelávaní. Nedostatky sa prejavili aj v nezapracovaní a v nedodrzaní kritérií hodnotenia ziakov so ŠVVP na oboch stupnoch vzdelávania v súlade s odporúcaniami poradenských zariadení. Nepotvrdil sa ani riaditelmi škôl deklarovaný stav pripravenosti ucitelov na zvládanie školského neúspechu ziakov uplatnením individuálneho prístupu a špecifických metód práce na vyucovacích hodinách.

Vyucujúci prevazne nedisponovali zrucnostou v uplatnovaní úcinných aktivizujúcich metód a foriem práce motivujúcich menej úspešných ziakov, co poukazovalo na nízku odbornú didaktickú pripravenost pedagógov a potrebu ich dalšieho vzdelávania v tejto oblasti.

Formy podpory menej úspešným ziakom vo vzdelávaní a opatrenia na zabezpecenie rovného prístupu vo vzdelávaní ziakom z MRK, zo SZP, ziakov so ZZ a detí cudzincov (vrátane detí migrantov a detí s migrantským pôvodom)

ŠŠI s cielom zistit aké konkrétne formy podpory v školách ohrozeným skupinám ziakov vo vzdelávaní poskytujú, zadala 294 ucitelom vyucujúcich predmety, v ktorých ziaci najcastejšie neprospievali, dotazníky. S 201 menej úspešnými ziakmi prvého aj druhého stupna, ktorí neprospievali z 1 alebo viacerých predmetov alebo opakovali rocník sa uskutocnili rozhovory. Vyjadrenia ucitelov i ziakov boli konfrontované so zisteniami ŠŠI. Konkrétne formy podpory menej úspešných ziakov vo vzdelávaní:

• vyuzívanie odbornej pomoci poradenských zariadení

Z rozhovorov s pedagogickými zamestnancami vyplynulo, ze spoluprácu a odbornú pomoc poradenských zariadení pri riešení individuálnych problémov ziakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími problémami, integrovaných a menej úspešných  jednotlivcov mali zabezpecovat výchovní poradcovia. V spolupráci s  poradenskými zariadeniami tiez riešili aj narastajúce problémy s disciplínou ziakov (zvyšujúca sa agresivita, pocet prípadov skrytého šikanovania...). Nedostatkom bolo, ze rediagnostické vyšetrenia po ukoncení nultého rocníka absolvovali zväcša iba jednotlivci s výraznými vzdelávacími alebo zdravotnými problémami.

• zabezpecenie pravidelnej školskej dochádzky

Vyucujúci (73,5 %) povazovali nepravidelnú dochádzku a castú absenciu ziakov na vyucovaní za prícinu ich slabých alebo nedostatocných vzdelávacích výsledkov. Väcšina ziakov s týmto tvrdením nesúhlasila. Vyucovanie, podla nich, prestávalo byt zaujímavé najmä vtedy, ked niecomu nerozumeli alebo ked nedokázali drzat krok s ostatnými spoluziakmi. Zo štatistických údajov v 79 ZŠ vymeškalo v predchádzajúcom školskom roku 18 404 ziakov 1 676 807 vyucovacích hodín, z nich tvorili neospravedlnené hodiny 4 %. Významný podiel na pocte ospravedlnených i neospravedlnených vymeškaných hodín mali najmä ziaci zo SZP v nultom rocníku (211 ziakov nultého rocníka vymeškalo 31 331 hodín, priemerne na ziaka 148,5 hodín) ziaci z MRK (1 329 ziakov z MRK vymeškalo spolu 202 878 hodín, priemerne na ziaka 152,6 hodín) a rovnako ziaci so ZZ (1 374 ziakov so ZZ vymeškalo spolu 201 875 hodín, priemerne 146,9 hodín na ziaka). Nepravidelná dochádzka a vysoký pocet vymeškaných hodín ziakov z ohrozených skupín utvorili bariéru, ktorá im blokovala cestu k úspešnému absolvovaniu ZŠ. Viac ako 15 hodín v mesiaci vymeškalo neospravedlnene 383 ziakov.

• motivovanie ziakov k uceniu sa

Väcšina vyucujúcich (95,9 %) uvádzala, ze motivovali ziakov k uceniu sa a pri komunikácii s nimi im zdôraznovali dôlezitost dobrého vzdelania pre reálny zivot. Tieto vyjadrenia potvrdilo 76,6 % oslovených ziakov. Priblizne 92 % ucitelov uviedlo, ze pozná silné a slabé stránky svojich ziakov a tomuto poznaniu prispôsobuje opatrenia, ktoré by mali viest k zlepšeniu ich školského výkonu. Z oslovených menej úspešných ziakov si naopak az 47,3 % myslelo, ze ich ucitelia nepoznajú natolko dobre, aby s nimi diskutovali o ich budúcom povolaní.

• vzdelávanie ziakov v nultom rocníku

Takmer 30 % z menej úspešných ziakov sa vyjadrilo, ze nenavštevovalo predškolské zariadenie. Neabsolvovanie predškolskej prípravy ziakov zo SZP a z MRK významne negatívne ovplyvnovalo ich vzdelávacie výsledky v primárnom a aj v nizšom strednom vzdelávaní, rovnako ako ich komunikacné problémy a nízka podpora zo strany zákonných zástupcov. Edukácia v nultom rocníku zriadených v 11 školách mala korigovat nedostatocné sociálne a kultúrne podmienky, v ktorých ziaci vyrastali a zvyšovat ich predpoklady na dosahovanie lepších výsledkov, ich celkový kognitívny, afektívny a psychomotorický rozvoj. Napriek tomu, ze sa vzdelávanie v nultom rocníku vo všeobecnosti javí ako pomerne úcinné opatrenie prijaté zo strany škôl, ŠŠI v sledovaných školách zistila, ze ucenie sa ziakov dosiahlo málo vyhovujúcu úroven. Edukacný proces bol na väcšine hospitovaných hodín výrazne negatívne ovplyvnený najmä nedostatkami v cinnosti pedagógov. Zvolené metódy vyucovania prevazne nerešpektovali vek a špecifické individuálne potreby ziakov, neboli kladené primerané poziadavky na ich výkony. Výrazným  nedostatkom bolo, ze nie všetci zo ziakov, ktorí absolvovali nultý rocník, pokracovali vo vzdelávaní v beznej triede 1. rocníka. Az 75 % ziakov nultého rocníka pokracovalo v dalšom vzdelávaní v triede prvého rocníka, ktorú tvorili výlucne ziaci zo SZP a z MRK. Do nultého rocníka boli opätovne zaradení 3 ziaci, 4 boli preradení do špeciálnej školy a 7 preradení do špeciálnej triedy zriadenej v kmenovej škole. Len 20 % ziakov sa vzdelávalo v bezných triedach spolu s majoritnou populáciou.

• vytváranie inkluzívnych odborných tímov

V dotazníku uviedlo 74 % ucitelov, ze pocas vyucovania mali moznost pri práci s menej úspešnými ziakmi kooperovat s asistentom ucitela. Skutocnost, ze bol jednotlivcom pocas vyucovania poskytnutý odborný servis, potvrdila iba necelá tretina (30,8 %) ziakov a pätine z nich (22 %) radil ako sa zlepšit školský psychológ alebo s nimi individuálne pracoval ucitel v inej triede. V 11 % škôl pôsobil sociálny pedagóg, ktorí mapoval problémových ziakov, ich dochádzku do školy a pomáhal im riešit rôzne tazkosti. Iba v 4 ZŠ ovládali asistenti ucitela rómsky jazyk. Vytvorenie odborného inkluzívneho tímu (školský špeciálny pedagóg spolu s ostatnými odbornými a vedúcimi zamestnancami), ktorý by poskytoval pedagogickú starostlivost slaboprospievajúcim ziakom a v prípade potreby aj poradenskú cinnost absentoval. Reálny pocet odborných zamestnancov škôl nezohladnoval potreby najmä ziakov, ktorým vo zvýšenej miere hrozilo riziko predcasného ukoncenia školskej dochádzky.

• doucovanie v popoludnajších hodinách

Takmer všetci ucitelia (95,2 %) potvrdili, ze menej úspešným ziakom venovali v edukácii zvýšenú pozornost a v prípade, ze ucivu neporozumeli, opätovne im ho vysvetlili. Pri spätnej väzbe poukazovali na chyby (96,6 %), ujasnovali ziakom moznosti dalšieho rozvoja, vyuzívali pri tom najmä motivacné formatívne hodnotenie a pochvalu (96,6 %), co preukázalo aj pozorovanie na takmer 90 % vyucovacích hodín. Ziaci svoje slabé školské výsledky zväcša neodôvodnovali nepravidelnou dochádzkou do školy a 49 % pripustilo, ze súvisia s ich rezignáciou v prípade, ze neporozumeli ucivu. V rozhovore uvádzali ako dôvod svojho školského neúspechu slabú alebo ziadnu domácu prípravu, ciastocne nárocnost uciva. V case mimo vyucovania vyuzívalo doucovanie ako formu podpory 66 % ucitelov, ale zúcastnilo sa ho len 20 % oslovených ziakov. Niektorí v rozhovore pripustili, ze im vzhladom na iné záujmy nevyhovoval jeho popoludnajší termín.

• rovesnícke ucenie

Vytvorenie podmienok pre rovesnícke ucenie deklarovalo 87 % pedagogických zamestnancov, no s vyjadrením nesúhlasilo takmer 70 % menej úspešných ziakov.

• individuálna podpora ziakov

Riaditelia 82 % škôl sa vyjadrili, ze pedagógovia sú pripravení a spôsobilí zvládat špecifické individuálne potreby ziakov z rizikových skupín. V dotazníku väcšina pedagogických zamestnancov (95 %) deklarovala vyuzívanie individuálneho prístupu. Uvádzala, ze k menej úspešným ziakom pristupovali individuálne, pricom 80,3 % respondentov pouzívalo osobitné pracovné listy, 78,2 % prispôsobovalo ucebný plán a obsah uciva jednotlivcom, 93,5 % diferencovalo úlohy a aktivity s cielom podporit ich v dosiahnutí úspešnosti v ucení. Pripustili, ze pri zavádzaní nového uciva volili castejšie formu frontálneho vyucovania (83 %). Tieto vyjadrenia nepotvrdilo 75,6 % ziakov a odlišné boli aj výsledky inšpekcnej cinnosti. Nie všetky školy poskytovali ziakom, ktorým hrozilo predcasné ukoncenie školskej dochádzky, primeranú pozornost a dostatocné edukacné intervencie, ktoré by výrazne pozitívne ovplyvnovali ich školskú úspešnost. V školskom roku 2017/2018 ukoncilo školskú dochádzku v nizšom ako 9. rocníku 84 ziakov, z nich bolo 61 % ziakov zo škôl Košického kraja.

• uplatnovanie inovatívnych vyucovacích metód  v edukácii

Podpora rozvoja individuálneho potenciálu ziaka a pomoc pri prekonávaní bariér v ucení sa zo strany vyucujúcich v triedach na prvom a rovnako na druhom stupni bola viditelná len na 60 % vyucovacích hodín. Zvolené pedagogické stratégie a prístupy boli málo úcinné. Ucitelia optimalizovali ucebnú zátaz kazdého ziaka s ohladom na jeho individuálne schopnosti a potreby – zadávaním diferencovaných úloh a cinnosti v primárnom vzdelávaní na 43 % sledovaných hodín a v nizšom strednom vzdelávaní na 53 % hodín. Viac ako na polovici pozorovaných hodín absentovalo vyuzívanie uplatnovania efektívnych stratégií vyucovania a vyuzívanie metód práce smerujúcich k aktívnemu cinnostnému uceniu sa ziakov, k rozvíjaniu kritického myslenia a tvorivosti v kombinácii s vyuzívaním moderných didaktických pomôcok. Minimálna (na 37 % hodín) bola podpora autonómnosti a iniciatívnosti ziakov s moznostou výberu úloh/cinností, absentovalo experimentovanie, vytváranie priestoru na kladenie otázok, vzájomnú komunikáciu a spoluprácu vo dvojiciach/tíme/v skupinách. Preferované boli konzervatívne vyucovacie metódy, v ktorých dominovala aktivita ucitela, nie ziakov. Ziaci nedostali prílezitost na takmer 69 % hodín prezentovat výsledok svojej práce, objektívne ho posúdit, zdôvodnit alebo argumentovat. Ich sociálne kompetencie neboli systematicky rozvíjané.

• budovanie sociálnych vztahov, podpora osvojovania multikultúrnych kompetencií všetkých ziakov

Cielom pedagogických intervencií malo byt eliminovanie prejavov intolerantného správania sa ziakov. V dotazníku ucitelia vyslovili (91 %), ze na upevnovanie pozitívnych vztahov v kolektíve iniciovali tímové hry a aktivity. Zo zistení ŠŠI vyplynulo, ze prevazne na sledovaných hodinách prevládala primeraná pracovná atmosféra, ziaci dodrziavali stanovené pravidlá správania, ústretovo a neformálne komunikovali s ucitelmi i spoluziakmi, pozitívne reagovali na ocenenie, povzbudenie, prijímali upozornenia na omyly, pricom ich príciny a dôsledky si zväcša v dostatocnej miere neuvedomovali. Ojedinele (7 % hodín) sa niektorí jednotlivci správali neprimerane, alebo dôsledkom apatického a niekde aj direktívneho prístupu ucitelov strácali záujem o dianie na hodine. Rozvíjanie sociálnych kompetencií na takmer polovici sledovaných hodín oslabovalo nezaradovanie kooperatívnych foriem práce, nedostatocné podnecovanie ziakov ku konštruktívnej diskusii a ich minimálne nabádanie k objektívnemu zdôvodnovaniu výsledkov cinností. Ojedinele sa vyskytlo vyclenovanie ziakov so ZZ z kolektívu, co súviselo s nevytvorením priatelských vzájomných vztahov v triede. Negatívnym zistením bolo, ze na niektorých hospitovaných hodinách sedeli rómski ziaci v triede vzadu a pocas hodiny im nebola alebo takmer nebola venovaná pozornost ucitela. V 4 subjektoch konštatovala ŠŠI nedodrziavanie rovného prístupu vo vzdelávaní ziakov nevytvorením takých podmienok výchovy a vzdelávania, ktoré by slúzili najlepšiemu záujmu skupiny ziakov z MRK a nezaistenie vzdelávania týchto ziakov v triedach spolu s majoritnou populáciou. Zvolená organizácia vzdelávania javila známky segregácie, školy nerešpektovali jeden z princípov výchovy a vzdelávania týkajúci sa zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášt segregácie na základe etnickej príslušnosti ziakov.

• nadviazanie aktívnej spolupráce so zákonnými zástupcami ziakov

Vytvorenie podmienok na zapojenie rodicov do vyucovacieho procesu alebo mimoškolskej cinnosti deklarovala viac ako polovica ucitelov, nieco viac ako tretina respondentov tento údaj nepotvrdila no zároven respondenti pripustili, ze komunikácia so zákonnými zástupcami neúspešných ziakov bola problematická, znacne limitovaná ich nezáujmom. Podla pedagógov najcastejšie ku kontaktom so zákonnými zástupcami dochádzalo v prípadoch výskytu problémov ziakov vo vyucovacom procese (92,9 %). Stretávali sa tiez pri podávaní informácií o ich pokroku v štúdiu (79,9 %) alebo pri iniciovaní stretnutí na besiedkach a vystúpeniach (64,3 %). Ziaci sa nestotoznili s výrokmi ucitelov. Takmer 40 % z nich nepotvrdilo fakt, ze ucitelia informovali zákonných zástupcov o ich úspechoch a zlepšení sa v edukácii a takmer 50 % uviedlo, ze rodicia sa dozvedeli o ich výsledkoch len vtedy, ked im hrozilo opakovanie rocníka. Viac ako polovica sa vyslovila, ze ich rodicia sa osobne stretávali s ucitelmi len na rodicovských zdruzeniach. Zo zistení vyplynulo, ze vzájomná kooperácia školy a zákonných zástupcov menej úspešných ziakov zlyhávala, mala krátkodobý efekt alebo bola celkom neúspešná.

• zapájanie ziakov do práci v záujmových útvaroch

Pedagógovia v dotazníku uviedli, ze na základe poznania osobitostí svojich ziakov ich dokázu motivovat a zapojit do záujmových útvarov. Subjekty ponúkali ziakom spektrum aktivít, umoznovali im zmysluplne trávit volný cas, rozvíjat talent a schopnosti v rámci mimoškolskej cinnosti v záujmových útvaroch. Napriek tomu viac ako polovica z menej úspešných ziakov tieto vyjadrenia pedagógov nepotvrdila. Podla nich absentoval osobný, úprimný záujem vyucujúcich o hlbšie poznanie ich záujmov, potrieb.

• zaradovanie preventívno-výchovných programov a projektov

Iba niektoré zo škôl realizovali národný projekt Škola otvorená všetkým, grantový program Detský fond Cloetta  pri Nadácii pre deti Slovenska alebo projekt Chránme deti pred násilím v spolupráci s ÚPSVaR pri práci so ziakmi, u ktorých sa vzdelávacie problémy spájali so záškoláctvom, ci nezvládnutím výchovy zo strany rodicov.

• realizácia celodenného výchovného systému

Systém celodennej starostlivosti však vyuzilo len 5 % kontrolovaných subjektov.

• systémové vzdelávanie pedagógov

Vedomost o ponuke vzdelávacích programov zameraných na oblast systémového vzdelávania pedagogických zamestnancov v oblasti prevencie školského neúspechu ziakov malo iba 21,5 % riaditelov škôl. Interné vzdelávanie pedagógov v rámci metodických orgánov v tejto oblasti sa realizovalo zriedka. Motiváciou ucitelov k úcasti na externom vzdelávaní bol najmä ich osobný záujem o zvyšovanie profesijných kompetencií.

• spolupráca so zamestnancami komunitných centier

Úcinnú odbornú pomoc pri riešení problémov ucitelom, zákonným zástupcom ziakov poskytovali terénny sociálny niekde i komunitný pracovník, ktorí pravidelne sledovali sociálnu situáciu v rodinách. Ojedinele sa v niektorých školách, vzdelávajúcich ziakov z MRK starali zamestnanci centier najmä o ich pravidelnú školskú dochádzku a zabezpecovali rodinám základnú materiálnu a hygienickú pomoc.

• organizovanie kurzu na získanie nizšieho stredného vzdelania

Zo sledovaných škôl realizovala kurz 1 štátna plnoorganizovaná ZŠ. Do kurzu zaradila frekventantov, ktorí ukoncili školskú dochádzku v 6., 7. alebo v 8. rocníku, bez overenia úrovne ich vedomostí, zrucností. Obsah vzdelávania neprispôsobili špecifickým individuálnym potrebám a vzdelávacím schopnostiam jednotlivcov. K výrazným negatívam patrilo aj nezabezpecenie odbornosti vyucovania viacerých predmetov.

Na základe rozhovorov s riaditelmi škôl, ziakmi a dotazníka zadaného pedagogickým zamestnancom je mozné konštatovat, ze školami uvádzané podporné stimuly boli casto iba v deklaratívnej rovine, formálne, a preto sa školám nedarilo celkom odstránit prekázky, ktoré bránili ziakom v úspešnom vzdelávaní.

Vzhladom na vysoký pocet menej úspešných ziakov zo SZP/z MRK (23 %), so ZZ (4,80 %) mali opatrenia uvedené školami  nízku úcinnost s nedostatocným efektom vo vzdelávacích výsledkoch ziakov, najmä ziakov zo SZP a z MRK. Ziaci z MRK tvorili 8,5 % z celkového poctu ziakov na 1. stupni a 4,7 % z celkového poctu ziakov na 2. stupni (tabulka c. 3, graf c. 4; 5). Z porovnania podielu prospievajúcich a neprospievajúcich ziakov z MRK na 1. a 2. stupni (tabulka c. 4, graf c. 6; graf c. 8) a podielu prospievajúcich a neprospievajúcich ostatných ziakov (graf c. 7; graf c. 9) vyplynulo, ze ziaci z MRK patria castejšie k neúspešným ziakom vo vzdelávaní ako ziaci pochádzajúci zo štandardných sociálnych pomerov. Výraznejší bol rozdiel v podiele menej úspešných ziakov pochádzajúcich z MRK na 2. stupni v porovnaní s ostatnými ziakmi (graf c. 8; graf c. 9).

Tabulka c. 3: Štruktúra ziakov

Graf c. 4: Štruktúra  ziakov 1. stupna                          

Graf c. 5: Štruktúra  ziakov 2. stupna

Tabulka c. 4: Prehlad o prospievajúcich a neprospievajúcich ziakoch z MRK a ostatných ziakoch na 1. a 2. stupni.

Graf c. 6: Podiel prospievajúcich a neprospievajúcich ziakov 1. stupna z MRK                                                           

Graf c. 7: Podiel prospievajúcich a neprospievajúcich ostatných ziakov 1. stupna (okrem ziakov z MRK)

Graf c. 8: Podiel prospievajúcich a neprospievajúcich ziakov 2. stupna z MRK                             

Graf c. 9: Podiel prospievajúcich a neprospievajúcich ostatných ziakov 2. stupna (okrem ziakov z MRK)

ŠŠI na základe vyhodnotení všetkých zistení vypracovala podnety a návrhy pre riaditelov škôl v záujme pomôct im pri vypracovaní systému vcasného varovania súvisiaceho s výchovno-vzdelávacími problémami rizikových skupín ziakov (ziaci so ZZ, ziaci zo SZP, z MRK, cudzinci, vrátane detí migrantov a detí s migrantským pôvodom) a pri uplatnovaní systému podpory menej úspešným ziakom.

Podnety:

• prispôsobit vyucovanie potrebám ziakov, posilnením individuálnych ucebných prístupov pedagógov a zlepšit poskytovanie podpory ohrozeným ziakom s cielom pomáhat im prekonávat prekázky vytvorené vzdelávacím systémom a tým znízit pocty menej úspešných ziakov i ziakov opakujúcich rocníky,
• vytvárat priaznivé  prostredie na ucenie, zlepšovat kvalitu a inovácie v pedagogickej oblasti, posilnit kompetencie ucitelov pri riešení sociálnych a kultúrnych odlišností,
• vytvárat podmienky v spolupráci so zriadovatelmi pre pôsobenie inkluzívnych tímov,
• zabezpecit vzdelávanie pedagogických zamestnancov v oblasti riešenia výchovných a vzdelávacích problémov ziakov s cielom eliminovat vzdelávacie neúspechy ziakov,
• spolupracovat s centrami pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie pri zabezpecovaní poradenstva menej úspešným ziakom,
• zvýšit podiel participácie metodických orgánov školy na pravidelnom monitorovaní, analýze, prijímaní opatrení a ich kontrole vo vztahu k menej úspešným ziakom, na základe analýz prijímat opatrenia a ich úcinnost pravidelne vyhodnocovat,
• realizovat projekty zamerané na celodenný systém výchovy a vzdelávania ziakov,
• zlepšit a zefektívnit spoluprácu školy so zákonnými zástupcami ziakov, posilnit kooperáciu rodiny a školy s cielom zvýšit motiváciu ziakov dokoncit nizšie stredné vzdelávanie,
• pokracovat v realizácii projektov v spolupráci s inými mimoškolskými subjektami (napr. komunitné sluzby, organizácie zastupujúce migrantov alebo menšiny, športové a kultúrne zariadenia) s cielom pomôct ohrozeným ziakom a ulahcit im prístup k podpore zo strany psychológov, sociálnych a komunitných pracovníkov