1. Metódy a formy výchovy a vzdelávania v súčasnosti
Vyučovacia metóda je systémom vyučovacích činností učiteľa a učebných aktivít človeka, ktorému vzdelávanie poskytujeme. (Maňák, Švec, 2003, s. 20). Ak výsledkom učenia sa majú byť osvojené schopnosti, spôsobilosti, vedomosti vyplývajúce z vyučovacích cieľov, potom v tomto zmysle riadime vyučovací proces tak, aby sme žiakovi poskytli možnosť aktivizovať sa a v rámci danej vyučovacej metódy pracovať samostatne a tvorivo.
Moderné poňatie vyučovacej metódy súvisí s novým pohľadom na edukačný proces, odrážajúci všetky zmeny, ktorými prechádza súčasná civilizácia. Hovorí sa o zmenách perspektív, o nových kontextoch a z nich vyplývajúcich nových kultúrach učenia. (Maňák, Švec, 2003, s. 25)
Vo vzdelávacom systéme je na prvom mieste cieľ, ktorý chceme v edukačnom procese dosiahnuť a zameranie sa na osobnosť v kontexte ekonomických, sociálnych a kultúrnych faktorov. Metóda je iba jedným z mnohých prvkov tohto systému, teda nie je východiskom z náročnej situácie v školstve, jej výber však odráža zmeny, ktorými prechádza súčasná civilizácia.
V 20. storočí sa do popredia dostáva demokratizácia vzdelávania, učebný proces charakterizuje rôznorodosť učebných metód, foriem a celkovej organizácie vzdelávania, ako aj vzdelávacích obsahov, dochádza k inovácii vyučovacích metód, podporou aktivity jednotlivca, ktorý je spolu zodpovedný za svoje vzdelávanie.
V snahe o efektívnejšie fungovanie školských systémov sa v edukačnom procese realizujú najrôznejšie predstavy, návrhy, koncepcie v súvislosti so spoločensko-ekonomickými podmienkami, konzumným spôsobom života, ktorý ovplyvňuje hodnotový systém človeka.
V súčasnosti je vyvíjaný veľký tlak na výchovu a vzdelávanie v snahe riešiť tzv. „krízu školstva“, najmä v oblasti prevencie a pozitívnej hodnotovej orientácie. Škola je viac nasmerovaná k odovzdávaniu minulých tradícií a hodnôt viac ako na formovanie budúceho pohľadu na svet. Inovačné učenie je vo svojej podstate zamerané na prípravu na učenie v budúcnosti. Inovačné učenie charakterizuje:
- formulovanie problémov a hľadanie ich vzájomných súvislostí,
- integrácia, syntéza a rozšírenie horizontu,
- operuje v otvorených situáciách a otvorených systémoch,
- svoj význam odvodzuje z rozporov medzi rôznymi kontextami,
- vedie k spochybňovaniu uznávaných predpokladov, ktoré stoja v pozadí tradičného myslenia a konania a zameriava sa na to, čo je nutné zmeniť,
- jeho hodnoty nie sú nemenné ale pohyblivé,
- pomáha nášmu mysleniu tým, že sa snaží rekonštruovať celok, ktorý sme boli zvyknutí študovať po častiach (podľa Gardnera, 1999, s. 377).
Integrované tematické vyučovanie ako komplex rôznych metód a prístupov
Na Slovensku bol vzdelávací program Integrovaného tematického vyučovania (ďalej ITV) overovaný deväť rokov od 1992 do 2001 a jeho výsledky a spracovanie môže pri výchovno-vzdelávacích snahách výrazne pomôcť.
Inovačný edukačný program ITV zohľadňuje aktuálne otázky občianskeho a etického rozmeru súčasnej informačnej, učiacej sa a humanistickej spoločnosti. Integráciou princípov efektívneho učenia predstavuje ITV komplexný program. Podstatou je model, ktorého základom je učenie biológie posledných desaťročí. Poukazuje na teóriu P. M. Cleana o trojitom mozgu:
- mozgový kmeň,
- limbický systém,
- mozgová kôra (učenie sa je možné iba prostredníctvom mozgovej kôry).
Podmienky, ktoré zabezpečujú efektívne učenie sa:
- eliminácia pocitu ohrozenia, potreba bezpečia,
- dôraz sa kladie na pozitívnu sociálnu klímu,
- vedomosti sú vnímané v súvislostiach,
- rozvíjanie osobnosti,
- obsahy učenia musia byť pre konkrétneho človeka zmysluplné.
Pôvodne americký projekt - model ITV autoriek Kovalikovej a Olsenovej je v slovenských podmienkach tvorivo rozvíjaný a modifikovaný.
Základnými prvkami modelu ITV sú mozgovokompatibilné zložky učebného prostredia:
- neprítomnosť ohrozenia a podporujúce prostredie,
- zmysluplný obsah,
- možnosť výberu,
- obohatené prostredie,
- spolupráca,
- adekvátny čas,
- okamžitá spätná väzba,
- dokonalosť,
- cielený pohyb. (Kovalikova, Olsenová, 1996)
ITV poskytuje možnosť výberu spôsobu osvojenia učiva vzhľadom na individuálne danosti človeka. Využitím povinných a výberových aplikačných úloh si učiteľ môže overiť zvnútornenie učebnej látky žiakom. Aplikačné úlohy vnášajú do vyučovania praktický život. Učiteľ ich vytvára sám. Pri písaní aplikačných úloh musí byť zohľadnená Gardnerova teória viacnásobných inteligencií (jazyková, matematickologická, akustická, priestorová, telesne–pohybová, interpersonálna, intrapersonálna, prírodná). Dobrou pomôckou je Bloomova taxonómia vzdelávacích cieľov (pôvodná z roku 1956 revidovaná Andersonom a Krathwohlom v roku 2001) v kombinácii s typmi inteligencie.
Východiskom pri tvorbe aplikačných úloh je kľúčové učivo - sú to podstatné pojmy a významné fakty z obsahu učiva, to najdôležitejšie, čo by mal žiak vedieť:
- Pojmové kľúčové učivo vyjadruje dôležité myšlienky a pojmy, ktoré sa dajú aplikovať vo viacerých situáciách.
- Vedomostné kľúčové učivo poskytuje špecifické zmysluplné detaily – je jadrom priameho výkladu.
- Zručnostné kľúčové učivo precvičuje určitú zručnosť.