Návrh realizácie funkčnej gramotnosti v záujmovej činnosti na základnej škole

Autor, Popis: 
Tibor Kováč, Základná škola – Alapiskola, Školská 330, Jelenec
Anotácia: 
Cieľom príspevku je prezentovať aplikovanie funkčnej gramotnosti do záujmovej činnosti žiakov piateho ročníka. Dôraz sme kládli už na získané poznatky z teórie literatúry, no zároveň ich fixáciu, a tým lepšie osvojenie učiva hravou formou.

V súcasnej dobe sa neustále v rôznych publikáciách píše o kritickom myslení, citatelskej gramotnosti, financnej gramotnosti, a preto sme sa rozhodli venovat komplexnejšiemu pojmu, a to pojmu funkcná gramotnost. Cielom nie je len cítanie a písanie textu, ale aj práca s informáciami v konkrétnom texte. Ide o cielavedomé rozvíjanie komunikacnej a literárnej kompetencie ziaka (Magalová 2013). V našom clánku chceme pedagógom priblízit návrh realizácie funkcnej gramotnosti na základných školách.

Funkcná gramotnost termín pouzil prvýkrát W. A. Grayom v roku 1956. Nazýva ju aj ako „gramotnost pre zivot“. Ide o schopnost efektívne pouzívat písaný materiál. Súcastou funkcnej gramotnosti je aj bázová (elementárna) gramotnost, co znamená schopnost písat a cítat, ziak si dokáze informácie zapamätat a zreprodukovat, resp. interpretovat (Palencárová 2006). S interpretáciou úzko súvisí Kašiarovej (2013) prehlad schopností a zrucností, a to druhý proces porozumenia – pochopit význam textu. Cize ziak má pochopit a reprodukovat umelecký text na základe logickej postupnosti, co sme vyuzili aj pri tvorbe osnovy.

Rozdelenie funkcnej gramotnosti podla Gavoru:

  • gramotnost zaoberajúca sa súvislými textami,
  • gramotnost zaoberajúca sa nesúvislými textami (napr. grafy a pod.),
  • numerická gramotnost.

K základným gramotnostiam Gavora (2008) zaraduje i socio-kultúrny jav a e-gramotnost, ktorá je v dnešnej dobe samozrejmostou vo vyucovacom procese.

V aktivite pracujeme s pojmovou mapou, no ziaci piateho rocníka ešte nepoznajú pojmovú mapu, preto bude ucitel pri jej tvorbe facilitátorom. Podla Gavoru (2011) pojmová mapa vyjadruje nadradenost a podradenost pojmov. (My sme vychádzali zo základného pojmu – meno autora, informácie o autorovi = nadradené pojmy a podradené pojmy = rozprávka od autora a všetky informácie k nej, vid obr. 1 – scan pojmovej mapy ziacky 5. rocníka).

Funkcná gramotnost sa nezaobíde bez zadefinovania citatelskej gramotnosti. Pohlad na citatelskú gramotnost vychádza z koncepcie funkcnej gramotnosti. Citatelská gramotnost ako prierezová gramotnost sa povazuje za základnú spôsobilost, bez ktorej nemozno budovat funkcnú gramotnost. V súcasnosti chápeme citatelskú gramotnost ako univerzálnu spôsobilost. Nie je to teda len schopnost precítat slová, vety a celé texty, ale precítané aj pochopit a dalej pracovat s obsahom. Pri takomto vnímaní problematiky citatelskej gramotnosti nie je az tak dôlezitá ani rýchlost, ani plynulost cítania, ale podstatné je porozumenie a pouzívanie textov (Rychnavská 2012, s. 8-9).

Zadefinujeme si aj brainstorming podla Tureka (2008, s. 283), kedze ho v našich aktivitách budeme vyuzívat a je nevyhnutný pre rozvíjanie funkcnej gramotnosti. Turek vo svojej Didaktike uvádza nasledovné pravidlá brainstormingu:

  • pravidlo zákazu kritiky,
  • pravidlo uvolnenia fantázie,
  • pravidlo co najväcšieho poctu nápadov,
  • pravidlo vzájomnej inšpirácie,
  • pravidlo úplnej rovnosti úcastníkov.

 

Funkcnú gramotnost by sme mohli zaradit aj do tzv. dúhového modelu znalostí a zrucností v 21. storocí. „Dúhový model zaujímavým spôsobom vyjadruje skutocnost, ze klúcové predmety (materinský jazyk, prírodné vedy, náuka o spolocnosti, umenie a pod.) nestrácajú svoju nosnú funkciu, ale sa rozšírili o viacero nových tém, ktoré donedávna neexistovali. Medzi tieto témy môzeme zaradit napr. aj digitálnu gramotnost“ (Kalaš et al. 2013, s. 104). V rámci digitálnej gramotnosti, konkrétnejšie máme na mysli e-gramotnost, vyuzívame technológie na ucenie a poznávanie rôznych informácií. Kalaš rozlišuje aj digitálnu gramotnost ucitela, ktorý vyuzíva technológie na dosahovanie vzdelávacích cielov, ako si nizšie ukázeme.  

Rozhodli sme sa aplikovat funkcnú gramotnost do záujmovej cinnosti (krúzku), pretoze potrebujeme na danú aktivitu priblizne 90 minút. Aktivitu sme aplikovali do zlozky SJL/literárna výchova vychádzajúc z aprobácie autora príspevku.

Model záujmovej cinnosti: 90 minút (rozsah predstavuje dve vyucovacie jednotky po 45 minút, kedze takúto casovú dotáciu sme mali k dispozícii v záujmovej cinnosti)

Predmet: SJL/literárna výchova

Tematický okruh: autorské rozprávky

Cielová skupina: piaty rocník základnej školy

Špecifické ciele záujmovej cinnosti

Kognitívne

  • prezentovat doterajšie vedomosti o H. Ch. Andersenovi formou pojmovej mapy (aktivita c. 4),
  • komparovat text s divadelnou hrou a vyvodit z komparácie závery,
  • vediet vyhladávat relevantné informácie na internete,
  • interpretovat text na základe precítaného v krátkych bodoch (osnova).

Afektívne

  • citlivo argumentovat svoje názory na kvalitu textu v skupine,
  • byt asertívny v názoroch.

Psychomotorické

  • samostatne pracovat s interaktívnou tabulou a internetom.

Pedagogická stratégia

Metódy: brainstorming, práca s printovým textom – cítanie s porozumením, diskusia, pojmová mapa  

Formy: samostatná práca, práca v skupine

Didaktické prostriedky: rozprávkové knihy (zo školskej kniznice), Literárna výchova 5, cisté papiere, PC s interaktívnou tabulou a pripojením na školskú siet, tabula, kriedy (alebo fixky)

Rozvíjanie klúcových kompetencií:

  • cítat s porozumením, pracovat s textom,
  • interpretovat a hodnotit text (aj na základe pocúvania).

Prierezové témy: osobný a sociálny rozvoj, mediálna výchova, výchova k manzelstvu a rodicovstvu

Medzipredmetové vztahy: etická výchova, geografia  

Realizácia záujmovej cinnosti

Ako sme uz uviedli, aktivity sme tento raz implementovali do záujmovej cinnosti v základnej škole (krúzok Hravá slovencina). Aktivít sa zúcastnilo šest ziakov. Vo väcších triedach je potrebné rozdelit ziakov do podobných skupín, ako sme zvolili my, cize od 3 po max. 6 ziakov.  

Aktivita c. 1:

Metóda: brainstorming – 15 minút.

Cielom aktivity je, aby ziaci vyjadrili svoj názor, ale zároven prijali aj názor ostatných a vedeli o nom diskutovat, cize asertívna komunikácia. Ziakov sa opýtame, aké majú radi rozprávky. Diskutujeme o com dané rozprávky sú, ktorá rozprávka je ich najoblúbenejšia. Úlohu zapisovatela vykonáva ucitel. So ziakmi zapisujeme na tabulu, co si pamätajú o rozprávkach (vyuzijeme rozprávky, ktoré uz boli spomenuté), ako ich delíme podla autorstva a obsahu, ktorých rozprávkarov poznajú, aké literárne druhy a formy ovládajú. Zaznamenávame spolocné nápady ziakov... Vytvoríme si stlpce a do nich zapisujeme myšlienky ziakov, ktoré napokon zhrnieme. V jednom stlpci sa nachádza meno autora, dalšom druh rozprávky, rozprávka podla obsahu, literárny druh a v poslednom stlpci literárna forma. V tejto casti vyuzívame skupinovú prácu. Dodrziavame pravidlá brainstormingu (podla Tureka 2008). Ziaci vzájomne spolupracujú a doplnajú sa, cím naplname afektívny ciel spolupráce v skupine. Ucitel je len facilitátorom, ak nastanú pri zapisovaní chyby, pockáme, ci si ziaci navzájom pomôzu. V našom prípade ziaci kognitívny ciel naplnili, dvoch ziakov upozornili spoluziaci na zámenu literárnej formy s literárnym druhom. Nikto sa navzájom nekritizoval. Ako pozitívne hodnotíme to, ze ziaci spomenuli slovenských i svetových rozprávkarov, a to z klasickej aj modernej rozprávky.  

Aktivita c. 2:

E-gramotnost v praxi – 15 minút.

Cielom aktivity je osvojit si doterajšie vedomosti o H. Ch. Andersenovi. Ucitel usmerní ziakov v predchádzajúcej aktivite aj na ucivo, ktoré uz prebrali. Medzi autormi sa tak objavilo aj meno dánskeho spisovatela H. Ch. Andersena. Meno rozprávkara následne napíšeme do stredu tabule a ziaci pomocou šípok, ciar, ktoré smerujú od mena autora (podla toho, kto sa prihlási), dopíšu informácie, ktoré uz o nom ovládajú, ale aj tie, ktoré si aktuálne vyhladajú na internete. Touto aktivitou sme nadviazali aj na brainstorming. Vychádzame z vyššie spomenutej e-gramotnosti, ziaci majú nájst pät zdrojov (pät sme sa rozhodli zadat kvôli primeranosti veku ziakov), ktoré porovnajú a pravdivost informácií tým overia - biografia autora, portrét autora, bibliografia autora.

Inferencie, cize ciastkové dedukcie a závery, ktorých úcelom je prepájat predchádzajúce vedomosti s novými informáciami (Gavora 1992, s. 30), tiez patria k funkcnej gramotnosti. Väcšiu cast informácií ziaci uz ovládali, no zabudli na storocie, v ktorom písal autor rozprávky, dohladali si, kde sa nachádza Dánsko (medzipredmetový vztah s geografiou), dalej portrét autora (v rôznych verziách). Ucitel len ziakov usmerní, ktoré webové stránky sú relevantné, cize snazí sa vyhnút stránkam ako napríklad wikipedia ci taháky.sk. Je vhodné povedat ziakom, ze dané informácie zo stránok nemusia byt správne. Opät zdôraznujeme, ze pracujeme s e-gramotnostou, ktorá tiez patrí k funkcnej gramotnosti. Odvolávame sa na spomenutý „dúhový model“ od Kalaša, konkrétne prelínanie prírodných a humanitných vied.

Aktivita c. 3:

Práca s textom – 15 minút.

Ziaci cítajú text nahlas podla poradia alebo náhodne. Naši ziaci si zvolili cítanie podla poradia. Nabudúce by sme zvolili skôr cítanie potichu, lebo niektorí ziaci si precítali text dopredu a potom si v knizke listovali, co pôsobilo rušivo pri cítaní nahlas. Mohli by sme zvolit cítanie podla náhodného poradia, aby boli ziaci nútení sledovat cítaný text. Text prikladáme v obrázku c. 2 a 3.

Následne sme vyuzili krátku interpretáciu textu, aby sme si overili pochopenie precítaného. Pod interpretáciou rozumieme obsah textu, reprodukcia precítaného, pocity, názory na text. Vyuzili sme medzipredmetový vztah s etickou výchovou. Kládli sme otázky: Ako sa postavy v literárnom diele k sebe správali? Zmenili by ste nieco v príbehu? V rámci tejto aktivity môzeme aplikovat i prierezovú tému Výchova k manzelstvu a rodicovstvu (správanie sa princových rodicov, hladanie si nevesty).

Ucitel svoju pozornost upriami najmä na kondenzáciu textu (Gavora 1992), cize aby ziak vystihol to podstatné, a tým vytvára aj osnovu. Ziakom sme vysvetlili, ze to, co sme si precítali, zhrnieme do krátkych bodov, tieto body nazývame osnovou. Dejovú líniu príbehu sme vytvárali spolocne, body boli zapísané na tabulu.  Ide o proces porozumenia 2 podla Kašiarovej (2013).

Aktivita c 4:

Pojmová mapa – 15 minút.

Cielom je vediet vymenovat a charakterizovat jednotlivé literárne druhy a literárne formy prostredníctvom východiskového textu.  

Ucitel postupne ziakom zadáva inštrukcie, pretoze ziak ešte nevie v 5. rocníku samostatne pracovat s pojmovou mapou, a to v nasledovnom poradí:

  • na šírku do vyššej casti papiera napíšeme celé meno autora,
  • nad meno dopíšeme všetky informácie, ktoré si o autorovi pamätáme (tabula je zotretá!),
  • pod meno napíšeme názov rozprávky, ktorú sme cítali,
  • následne urcujeme literárny druh, formu a konkrétny záner textu,
  • ako posledné napíšeme odôvodnenie.

Nakoniec pojmové mapy skontrolujeme a opravíme na základe usmernenia ucitela. V našom prípade ziaci zvládli vytvorit pojmovú mapu bez problémov, pretoze boli usmernovaní. Vyuzili sme aj individuálnu prácu – doplnanie základných pojmov do mapy – ziaci sa hlásili a pojmy si dopisovali podla ucitelových inštrukcií. Pri funkcnej gramotnosti je dôlezité, aby sme striedali nielen rôzne metódy, ale aj rôzne formy práce. Všimli sme si, ze trom ziakom robilo problém vypísat základný znak prózy (neveršovaná, neviazaná rec) a zadefinovat klasickú rozprávku. Chýbajúce údaje si doplnili a pojmovú mapu môzu v budúcnosti vyuzit aj ako študijný materiál, ktorý vyuzil kondenzáciu uz získaných vedomostí (vid aktivita c. 3 – kondenzácia textu (Gavora 1992)).  

Aktivita c. 5:

Pozeranie divadelnej hry a komparácia s printovým textom – 30 minút.

Cielom aktivity je komparovat dve rôzne spracované verzie textu a vyvodit z komparácie závery.  

Na internetovej stránke YouTube si ziaci vyhladajú rozprávku Princezná na hrášku. My sme si vybrali rozprávku, ku ktorej prikladáme odkaz v Zozname bibliografických údajov. Myšlienky zapisujeme na papier alebo na tabulu do dvoch stlpcov VIDEO – KNIHA, cím sa opät vraciame aj k pojmovej mape, ktorú môzu ziaci vyuzit ako pomôcku pri zadefinovaní jednotlivých literárnych pojmov. My sme si aktuálne zvolili diskusiu a ziakom sme kládli otázky, napr.:

V com sa rozprávky odlišovali? Ziaci správne postrehli, ze vo forme spracovania (próza – divadelná hra). Všimli si, ze video je v ceskom jazyku. Odlišnosti v obsahu boli minimálne.

Stotoznili ste sa so zobrazením postáv? Dievcatá sa stotoznili so zobrazením princeznej, ktorá bola vo videu, ilustrácia v knihe sa im pácila menej, inak si predstavovali princa a královnú.

Ktoré pojmy, výrazy z pojmovej mapy sa zhodujú s pozorovanou divadelnou hrou? Po porovnaní textovej rozprávky a bábkovej hry ziak skonštatoval, ze bábková rozprávka bola natocená podla predlohy Andersena. Nachádzal sa v nej carovný predmet (hrášok). Rozprávka mala dej, cím si ziaci utvrdili literárny druh rozprávky – epika.  

Cielom diskusie je fixácia literárnych pojmov, v tomto prípade uz nehovoríme o citatelskej gramotnosti ani o e-gramotnosti, ale priamo o funkcnej gramotnosti, ktorej sú súcastou. Ziaci týmto spôsobom aplikujú získané poznatky komplexne aj na bábkovú hru, aj na kniznú predlohu. Pracujú s pojmami umelá rozprávka, literárny druh a forma, literárny záner. V tejto aktivite sme vyuzili prácu so súvislým textom, videom a uz vyhotovenou pojmovou mapou, co predpokladá i Gavora (2008)  pri definovaní funkcnej gramotnosti.

Zhrnutie záverecnej aktivity

So ziakmi si zhrnieme, akou formou sme si jednotlivé poznatky utvrdili. Ucitel následne kladie otázky, ktoré si ucitel môze upravit podla seba na základe toho, ako ziaci odpovedajú. Odpovede ziakov zapisuje bezprostredne po skocení záujmovej cinnosti. Príklady otázok:

V akej forme sme mali rozprávky k dispozícii?

Odpovede: Ziaci zhodne odpovedali, ze video na YouTube, kniha od Andersena. Jeden ziak správne pouzil pojem z predchádzajúcej hodiny – dramatizácia (nepriame uvedomenie si súvislého textu a jeho premena na dramatické dielo). Ako potom zaradíme diela do literárneho druhu a literárnej formy? Odpovede: Rozprávku z knihy do epiky. A rozprávku z videa? Odpoved ziacky: Asi tiez. Preco? Odpoved ziacky: Lebo je v dialógu. A dialógy sa skladajú? Odpoved ziacky: Z viet. Kto napísal rozprávku? Odpoved ziakov: Andersen. Kým bol Andersen? Odpovede: Autorom. Spisovatelom. Rozprávkarom. Dánom. Ziaci si pamätajú širší kontext práce s materiálom, konkrétne máme na mysli vizuálne pomôcky (mapa, na ktorej sme hladali Dánsko). Takze o aké rozprávky ide, ked ich napísal autor? Odpovede: Autorské. Umelé. Jedna ziacka správne postrehla, ci bábkovú hru nenapísal scenárista.

Na záver nezabudnime ziakov pochválit a podakovat im za spoluprácu a aktivitu.

 Pedagogická reflexia po zrealizovaní záujmovej cinnosti

Záujmová cinnost krúzku bola zameraná na implementáciu funkcnej gramotnosti do literárnej výchovy. Kognitívne ciele sme naplnili bez najmenších problémov, pretoze ziaci uz disponovali istými poznatkami z hodín literárnej výchovy. Prínosom pre nás je to, ze ziaci sa naucili pracovat s jednoduchou osnovou a pojmovou mapou, co bolo pre nich doteraz neznáme. Všimli sme si tiez pokrok pri rozlišovaní literárneho druhu a literárnej formy u ziakov, ktorí mali v minulosti problémy s daným ucivom.

Ziakom v prvom rade prospelo to, ze aktivity sa diali v uvolnenejšej atmosfére, lebo sme ich preniesli do záujmovej cinnosti, kde sa nachádzalo v skupine len šest ziakov. Ziaci pracovali aktívne, ako ucitel velmi pozitívne hodnotím skupinovú prácu ziakov. Naplno sa prejavila aj asertivita ziakov, cím sme naplnili další z afektívnych cielov. Najpozitívnejšie hodnotíme diskusiu k aktivite c. 5, kde sa ziaci vyjadrovali uz sebavedomejšie, nezamýšlali sa dlho nad odpovedami. Na záver najviac vyzdvihli prácu s internetom, v našom ponímaní e-gramotnost, a to, ze si rozprávku v podobe bábkovej hry pozreli aj na YouTube a porovnali si ju s rozprávkou v kniznom vydaní. Vyhladávanie informácií na internete tiez zvládli bez problémov, ak nerátame prácu s wikipédiou, ked sme ziakov upozornili na iné webové stránky. V tejto casti ziaci naplnili nielen stanovený kongnitívny ciel – vyhladávanie informácií, ale aj psychomotorický ciel – práca s internetom a interaktívnou tabulou.  

Ziaci si v plnej miere osvojili literárnu terminológiu z danej oblasti uciva. Dokázali tiez samostatne interpretovat biografické údaje o autorovi. Rozprávky vedeli komparovat, no najmä pocas skupinovej práce, ked sa ziaci navzájom doplnali a asertívne medzi sebou komunikovali došlo aj k naplneniu afektívneho ciela. Ziaci pracovali individuálne aj skupinovo, aktivity prebiehali plynule a bez problémov, stihli sme naplnit urcenú casovú dotáciu krúzku, cize 90 minút.  

Záver

Funkcná gramotnost vyuzíva hravou formou kognitívne, afektívne i psychomotorické ciele. Dôlezité je, aby ucitel vhodne skombinoval jednotlivé metódy záujmovej cinnosti, tzn. nemôze ich byt príliš vela a mali by navzájom na seba logicky nadväzovat. V našom prípade ziaci kognitívny ciel naplnili, dvoch ziakov spoluziaci upozornili na zámenu literárnej formy s literárnym druhom. Nikto sa navzájom nekritizoval. Ako pozitívne hodnotíme to, ze ziaci spomenuli slovenských i svetových rozprávkarov, a to z klasickej aj modernej rozprávky. Ziaci vyuzívali asertívnu komunikáciu, ktorá prebiehala plynule pocas jednotlivých aktivít. Jednotlivé ciele stanovené v úvode boli v plnom rozsahu naplnené. 

Funkcná gramotnost viac motivuje nielen ziakov, ale aj pedagóga ked sa dostavia pozitívne výsledky vo vyucovacom procese. Veríme, ze sa s funkcnou gramotnostou budeme v našich školách stretávat coraz castejšie, ci uz vo vyucovacích jednotkách alebo v záujmovej cinnosti.  

 

Obr. 1 – Pojmová mapa

Princezná na hrášku

Obr. 2 a 3 – Rozprávka Princezná na hrášku

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

ANDERSEN, H. Ch., 2008. Rozprávky. Bratislava: Petit Press. ISBN 978-80-89278-06-0.

GAVORA, P. a kol., 2008. Ako rozvíjat porozumenie textu u ziaka. Nitra: ENIGMA. ISBN 978-80-89132-57-7.

GAVORA, P., 1991. Ziak a text. Bratislava: SPN. ISBN 80-08-00333-2.

GAVORA, P., 2011. Akí sú moji ziaci? Nitra: ENIGMA. ISBN 978-80-89132-91-1.

KALAŠ, I. a kol., 2013. Premeny školy v digitálnom veku. Bratislava: SPN - Mladé letá. ISBN 978-80-10-02409-4.

KAŠIAROVÁ, N., 2013. Podpora citatelskej gramotnosti ziakov v základnej škole. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-8052-485-2.

KRAJCOVICOVÁ, J., 2010. Literárna výchova pre 5. rocník základných škôl. Prievidza: EDUCO. ISBN 978-80-89431-09-0.

MAGALOVÁ, G., 2013. Slovenský jazyk v primárnom vzdelávaní 2. [online]. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave. ISBN 978­80­8082­614­7.

TUREK, I., 2008. Didaktika. Bratislava: EKONÓMIA. ISBN 978-80-8078-198-9.

Internetové zdroje:

https://www.youtube.com/watch?v=MdFrhElr1qQ

http://www.kukucinka.eu/jednotlive%20stranky/projekty/aktualne/rozvojom_citania_k_lepsiemu_zivotu/metodicke_materialy/prezentacie/terminologicke_vymedzenie.pdf

http://files.janapale.webnode.sk/200000007-81c3982bbb/4_prednaska_OD_ELEMENT_K_FUNKC_GRAMOTN.pdf

Časopis: 
Pedagogické rozhľady