1. Charakteristika múzea
Múzeum – grécky múseion, latinsky museum. Pôvodne zdruzenie ludí, ktorí sa pod ochranou Múz venovali vedám a umeniam, neskôr oznacenie budovy slúziacej na tieto úcely.
Múzeum – inštitúcia v sluzbách spolocnosti a jej rozvoja, prístupná verejnosti, ktorá získava, reštauruje, komunikuje a vystavuje za úcelom štúdia, vzdelávania a pôzitku hmotné a duchovné doklady o ludoch a ich zivotnom prostredí.
Múzeum ako pamätná inštitúcia má v procese uchovania a ochrany kultúrneho dedicstva nesporne jedno z najvýznamnejších poslaní. Ako forma inštitúcie sa presadilo v 18. storocí a po Velkej francúzskej revolúcii zacali vznikat aj prvé verejné múzeá.
Na základe prieskumu a vedeckého výskumu múzeum zhromazduje, vedeckými metódami zhodnocuje a odborne spravuje zbierkové predmety. Sprístupnuje ich verejnosti a vyuzíva vo verejnom záujme. Zahrna aj výstavné galérie knizníc, lokality v teréne, botanické, zoologické záhrady a podobne.
Múzeá spolocne tvoria muzeálnu siet, clenenú vertikálne na druhy a horizontálne na typy. Pojem muzeálna siet sa pouzíva aj na oznacenie konkrétnych profilových skupín typov, druhov múzeí (napríklad siet vlastivedných múzeí, múzeí pamätníkov a podobne).
Múzeum plní dôlezitú spolocenskú funkciu z hladiska zbierkotvornej aj vedecko-výskumnej, ochrannej a kultúrno-výchovnej cinnosti. Spolocenskú funkciu múzea mozno posudzovat historicky a logicky. Historický pohlad odráza sled vytvárania múzeí ako spolocenských inštitúcií a realizácia týchto funkcií v rôznych historických obdobiach. Pri logickom pohlade sa vychádza z hlavného ciela vyuzitia múzeí v danom historickom období.
Vedecko-výskumná cinnost múzea je viazaná na tvorbu múzejného fondu. Múzeum je povolané, aby si pre svoj fond vyberalo originálne vecné doklady, ktoré majú hodnotu muzeálnych predmetov. Ich charakter závisí od profilu a typu múzea (napríklad zbierky prírodných predmetov, historické vecné doklady, umelecké diela a podobne).
Výchovnú a vzdelávaciu funkciu zastáva absolútne väcšina múzeí. Táto funkcia je evidentná vo výstavnej cinnosti i celej plejáde propagandistickej a vzdelávacej cinnosti múzeí.
Ochranárska konzervacná cinnost spocíva v špeciálnej sústredenosti na odbornú starostlivost o zbierkové predmety, ich ošetrovania, udrziavania a záchranu. Múzeá nesú zodpovednost za vedeckú dokumentáciu a klasifikáciu existujúcich zbierok, za výskum a kompletizáciu, za prieskum muzeálnych predmetov, za odbornú prípravu výstav.
Široko rozvetvená siet múzeí z hladiska typového a druhového clenenia obsahuje múzeá vedecko-výchovného, vedeckého a študijného typu, a to v súvislosti so spojením ich cinnosti s vedou, technikou a konkrétnymi odvetviami a disciplínami. V tomto zmysle mozno hovorit o základných profilových skupinách múzeí – prírodovedné, historické, umelecké, hudobné, divadelné, technické, dopravné, polnohospodárske a podobne.
Spojenie s komplexom vied je urcujúce pre múzeá komplexného profilu, ktorých typickým príkladom sú vlastivedné múzeá. Kazdá skupina sa delí na uzšie profily. Dalej sa múzeá rozclenujú podla územnej, respektíve administratívno-územnej pôsobnosti a jednotky na štátne, krajské, okresné, miestne a podobne. Dnes uz aj súkromné. Za špecifickú súcast muzeálnej siete mozno pokladat múzeá vo volnej prírode (komplex budov architektonického významu, prenesených z ich pôvodných miest na špeciálne urcené územia – skanzen), putovné múzeá (umiestnené na špeciálne upravenom dopravnom prostriedku) a iné.
2. Múzejná pedagogika ako súcast neformálneho vzdelávania ziakov základných a stredných škôl
Múzejná pedagogika je chápaná ako moderná interdisciplinárna veda, ktorá vychádza predovšetkým z podnetov a muzeológie. Stavia na špecifikách ucenia sa v múzeu a na predpoklade zázitku z vnímaného autentického umeleckého ci historického objektu. Všeobecne je definovaná ako výchova a vzdelávanie v múzeu, múzeom iniciovaná a zároven pre múzeum, smeruje k návštevníkovi, jeho potrebám a poziadavkám.
Dominik Hrdý z Centra múzejnej komunikácie Slovenského národného múzea (SNM) tvrdí, ze spolocným cielom škôl a múzeí je vzdelávanie a odovzdávanie vedomostí o kultúre, dejinách, vývine prírody a spolocnosti. Kazdá z týchto inštitúcií pristupuje k plneniu tohto ciela inou formou a prostriedkami. Školské vzdelávanie má za ciel ozrejmit ziakom a študentom vedomosti a naucit ich samostatne k nim pristupovat a kriticky ich hodnotit pomocou štandardných pedagogických metód pouzívaných v tomto odbore. Prístup múzejnej pedagogiky sa od školskej v mnohom líši a v mnohom ju môze neopakovatelným spôsobom doplnit a obohatit.
Múzejná pedagogika vychádza z poznávania na základe práce s hlavnou podstatou existencie múzeí – s múzejnými zbierkami. Múzeum je z hladiska vzdelávania velmi špecifickým priestorom, ktorý ponúka detom, mladým ludom, rodinám a všetkým návštevníkom moznost hrat sa, experimentovat, zabávat sa ci diskutovat. Pedagógom múzejné vzdelávacie programy umoznujú neopakovatelným spôsobom ozivit a zatraktívnit vyucovanie a prehlbit poznanie ziakov ci študentov.
Hlavným špecifikom múzeí v oblasti vzdelávania detí, mladých i dospelých ludí je ich hlavná podstata – zbierkový materiál, ktorý je autentickým zdrojom poznania vývoja prírody a spolocnosti. Špecializované múzeá SNM vytvárajú široké spektrum zbierok a zbierkových fondov mapujúcich našu spolocnost a históriu od najstarších dejín az po súcasnost.
Zbierkové predmety múzeí sú nezastupitelnou ucebnou pomôckou a prostriedkom na neformálne vzdelávanie. Vdaka nemu a v spolupráci s prístupmi múzejnej pedagogiky majú múzeá jedinecnú prílezitost rozvíjat poznávanie ludí, doplnit ich vzdelávanie a výchovu o aspekty emocionálnej inteligencie, schopnosti vztahovat sa k svojmu prezívaniu zmysluplným spôsobom, rozumiet mu a mat z toho potešenie. Múzeá dokázu pre svojich návštevníkov vytvorit priestor na aktívne poznávanie a ucenie sa, na pokusy a overovanie si vedomosti v praxi. Deti tu môzu objavovat ako fungujú veci okolo nich, rozvíjat svoju zvedavost a bádatelský postoj, ktorý vedie k aktívnemu poznávaniu a je velmi dôlezitý pre ich další zivot a spolocenskú participáciu.
3. Práca s textom a vyuzitie citatelských stratégií v múzejnej pedagogike
Pri uplatnovaní interaktívnych postupov v múzejnej pedagogike súcastou cinnosti ziaka môze byt aj práca s textom. Ucitel v tomto procese vystupuje nielen ako facilitátor, ktorý ulahcuje ziakom túto cinnost zameranú na získavanie informácií, ale aj na integráciu a interpretáciu textu, hodnotenie jeho obsahu a uvazovanie o nom.
Texty v múzeu sú opisom, charakteristikou vystavených exponátov, hovoria tiez o dobe, v ktorej sa predmety pouzívali, o cinnosti, ktorú ludom v danej dobe pomáhali vykonávat. Informujú o okolnostiach nájdenia predmetu. Môzu opisovat ludí pouzívajúcich predmety, ich pôvod, funkcie, spolocenské súvislosti. Ziak vníma nielen obsah textu, ale aj samotný predmet, významnú úlohu má aj výnimocnost prostredia v múzeu.
Na priblízenie udalostí z novodobej histórie sú vhodné filmy a videosekvencie, ktoré môze ziak sledovat aj v priestoroch školy, v múzeu však má svoje špecifiká. Priestory múzea vytvárajú špecifickú atmosféru pri sledovaní filmov a videozáznamov, hladanie súvislostí medzi informáciami v písaných textoch pri vystavovaných exponátoch, informáciami získanými na základe vnímania exponátov a informáciami získanými sledovaním filmu alebo videosekvencie. Spôsob práce s textom, charakter a zameranie zadaní usmernuje ucitel. Je dôlezité, aby zadania rozvíjali aj vyššie kognitívne procesy, aby ziaci hodnotili získané informácie a uvazovali o nich v súvislostiach.
Ideálne je, ak má kazdý ziak pred sebou text, s ktorým bude pracovat, a priestor na vlastné poznámky. Ak ide o rozsiahlu expozíciu, ucitel môze dat priestor na prehliadku celej expozície, odporúcame však, aby ucitel zameral pozornost na tú cast, ktorá súvisí s cielmi vyucovacej hodiny, obsahovo korešponduje s témou vyucovacej hodiny a zameral sa na realizáciu aktivít v súvislosti s cielmi hodiny, ktoré vychádzajú z poziadaviek ŠVP v danej vzdelávacej oblasti.
Ideálne je, ak ziak prichádzajúci do múzea uz disponuje zrucnostami súvisiacimi s realizáciou citatelských stratégií, vie urcit klúcové slová a zaznamenat podstatné informácie z textu.
Napriek moznostiam vyuzitia vyspelých technológií v edukacnom procese práca s textom je dôlezitou súcastou interaktívnych postupov pri realizácii edukácie v múzeu.
4. Spolupráca Metodicko-pedagogického centra a Slovenského národného múzea (historické múzeum – Bratislavský hrad) a s Múzeom mesta Bratislavy v oblasti múzejnej pedagogiky
Na zaciatku našej spolupráce s uvedenými múzeami boli cielovou skupinou spolocne realizovaných podujatí ucitelia dejepisu. Postupne sa súcastou spolocných akcií stali aj ucitelia predmetov iných vzdelávacích oblastí, predovšetkým z oblastí: Jazyk a komunikácia, Clovek a hodnoty, Umenie a kultúra. Dominantnou cielovou skupinou však aj nadalej ostáva vzdelávacia oblast Clovek a spolocnost – predmety dejepis, obcianska náuka a geografia.
Východiskovým dokumentom, ktorý urcuje ciele vzdelávania v rámci realizácie konkrétneho spolocného podujatia je Štátny vzdelávací program, resp. Školský vzdelávací program, ktorý z neho vychádza. Realizáciou akcií v oblasti múzejnej pedagogiky plníme nielen konkrétne vzdelávacie ciele v danom predmete, ale aj ciastkové ciele vychádzajúce zo všeobecných cielov výchovy a vzdelávania, ktoré sú dané v súcasnosti platnými dokumentmi v pedagogickej oblasti.
Zameriavame sa na rozvoj gramotností, v súvislosti s charakterom výstav predovšetkým citatelskej gramotnosti – vyuzitím citatelských stratégií ako efektívnych spôsobov ucenia sa ziakov, rozvoj klúcových kompetencií ziaka. Snazíme sa usmernovat ucitelov tak, aby viedli ziakov k vyuzitiu svojich vlastných individuálnych predpokladov v oblasti aktívneho riešenia problémov jednotlivo aj v skupinách, a tak vytvárali u ziaka základy tvorivého a kritického myslenia. Vzdelávanie v múzeu poskytuje ziakovi priestor na vlastné objavovanie a skúmanie, aj na rozvoj sociálnych kompetencií. Okrem vzdelávacích oblastí sú v centre našej pozornosti aj prierezové témy, predovšetkým osobnostný a sociálny rozvoj ziaka, mediálna výchova, multikultúrna výchova, tvorba projektu a prezentacné zrucnosti. V júni 2018 bol akreditovaný pre MPC vzdelávací program pod názvom Uplatnenie projektového vyucovania so zameraním na kooperáciu ziakov. Vzdelávanie v rámci tohto akreditovaného programu môze byt východiskom na vytvorenie projektu s vyuzitím výstav v múzeu. V múzeu prezentujeme a zázitkovým ucením motivujeme ucitelov k vyuzívaniu rôznych vyucovacích metód ako napr. brainstorming, metóda riešenia úloh, skladackové ucenie, rotujúci prehlad a podobne. Vedieme ich k tomu, aby na našich školách vytvárali ziakovi moznost vyjadrit svoj vlastný názor, zaujat postoj, analyzovat a syntetizovat poznatky. Zameriavane sa na rozvoj nasledujúcich kompetencií: sociálne komunikacné kompetencie, kompetencie riešit problémy, obcianske, sociálne a personálne kompetencie, ako aj kompetencie vnímat a chápat kultúru a vyjadrovat sa nástrojmi kultúry. Na rozvoj daných kompetencií nám múzeum poskytuje výnimocné podnety a inšpirujúci priestor.
Pocas roku 2018 sme realizovali tieto spolocné podujatia – Metodický den k Cesko - slovenskej, Slovensko - ceskej výstave, Workshop pre ziakov gymnázií z Malaciek a Dobríše v súvislosti s výstavou, Seminár pre ucitelov etickej výchovy – osobnostný rozvoj ziaka – zameranie na prierezové témy. V spolupráci so Sekciou medzinárodnej spolupráce a európskych zálezitostí MŠVVaŠ SR, s Múzeom mesta Bratislavy a Francúzskym inštitútom sme v januári 2018 zorganizovali odborný seminár pod názvom Historické výrocia v roku 2018.
Dostupné z: http://www.pamiatkynaslovensku.sk/ [cit. 2019-03-11]