Uvod
Pocas svojej pedagogickej praxe sa stretavame s coraz vacsou oblubenostou projektovej metody ci koncepcie projektoveho vyucovania u svojich kolegov a kolegyn v prostredi regionalneho vzdelavania. Praca na projekte si ich sympatie ziskala svojou potenciou k motivacii ziaka pre ucebne cinnosti, moznosti prenesenia zodpovednosti za svoju cinnost na ziaka. V nasom prispevku chceme opisat zrealizovanie vzdelavacieho projektu formou projektoveho vyucovania v strednej skole v Nitrianskom kraji. Pomocou zrealizovaneho medzinarodneho projektu Spojenej skoly Slancikovej 2 v Nitre ,,Konam horlivo svoju povinnost na fronte, aby som robil cest slovenskemu narodu a dokazal lasku k Francuzsku." M. R. Stefanik, predstavime zlomok z kvalitne planovaneho, zrealizovaneho a reflektovaneho projektu, ktory bol najskor podnetom ucitelov skoly. Jadrom projektu boli atraktivne ucebne situacie, ktore vtiahli do realizacie projektu siroku cielovu skupinu ziakov skoly.
V nasledujucich riadkoch prezentujeme planovanie, realizovanie a hodnotenie jedneho vzdelavacieho projektu, v ktorom sme uplatnili koncepciu projektoveho vyucovania. Podnetom k jeho spracovaniu bolo vyrocie narodenia Milana Rastislava Stefanika. Projekt s nazvom ,,Konam horlivo svoju povinnost na fronte, aby som robil cest slovenskemu narodu a dokazal lasku k Francuzsku." M. R. Stefanik vznikol v time ucitelov zo SS Slancikovej v Nitre. Su zmapovane vsetky projektove kroky, veduce k jednemu cielom, ktore si stanovili ucitelia uvedenej skoly.
- Nazov projektu: ,,Konam horlivo svoju povinnost na fronte, aby som robil cest slovenskemu narodu a dokazal lasku k Francuzsku." M. R. Stefanik
- Tema: Osobnost generala M. R. Stefanika (diplomat, cestovatel, vedec, symbol protichodnych myslienkovych hnuti; ako prispel k vytvaraniu ceskoslovenskych legii a k formovaniu noveho statu)
- Ciel projektu:
Hlavnym cielom projektu bolo podporit zaujem ziakov o poznavanie spolocnej europskej minulosti so zameranim na vyznam francuzsko-slovenskych vztahov v case 1. svetovej vojny prostrednictvom osobnosti M. R. Stefanika, Slovaka s francuzskym srdcom a Francuza so slovenskym srdcom.
- Cielove skupiny a lokalizacia projektu:
Projekt bol cieleny na ziakov osemrocneho gymnazia, pricom priama realizacia projektu sa realizoval v rocnikoch kvarty a oktavy a ziaci ostatnych rocnikov boli s projektom oboznameni formou rovesnickeho vyucovania. Vystupy projektu boli spristupnene aj ziakom z inych zloziek nasej skoly, okolitych zakladnych a strednych skol, pedagogickym zamestnancom a zastupcom zriadovatela a medii.
- Charakteristika projektu:
Projekt umoznil ziakom nasej skoly nadobudnut vedomosti a poznatky o 1. svetovej vojne a o osobe M. R. Stefanika inovativnou a zazitkovou formou, co zabezpecili velmi pestre projektove aktivity zamerane na tvorivost, samostatnost, iniciativu, aktivitu, zodpovednost a rozvoj klucovych kompetencii ziakov. Nasa skola chce reagovat na rychle zmeny v spolocnosti, ucit pre zivot v 21. storoci a pripravit ziakov tak, aby sa vedeli uplatnit v spolocnej Europe, co umoznuje prave bilateralny pristup k realizacii projektu zapojenim partnerskej skoly vo Francuzsku. Projekt svojim tvorivym zameranim a aj vyuzitim modernych technologii reflektoval poziadavku vychovy zodpovednych, celozivotne sa vzdelavajucich osobnosti so silnymi moralnymi postojmi, idealmi a hodnotovym systemom, schopnostami, vedomostami a zrucnostami potrebnymi na uspesny zivot v globalizovanom svete. Zaroven uplatnujeme princip multidisciplinarity a multidimenzionality, pretoze praca na projekte prebiehala napriec niekolkymi vyucovacimi predmetmi i za skolskymi murmi a plne respektovala zazitkovost vo vyucovani. Pre nas projekt sme naplanovali nasledovne aktivity:
A. Ucime pre zivot - premena tradicnej skoly na modernu
Najdolezitejsou fazou v projektovom vyucovani bola pripravna faza, ktora lezala na pleciach pedagogov, pretoze bez skveleho napadu, ktory sluzi ako motivator ziakov a bez do detailov premyslenej organizacie i s pripadnymi alternativnymi rieseniami nemozeme predpokladat uspech projektovej prace. Prvou aktivitou boli pracovne stretnutia pedagogov, ktori sa na realizacii projektu podielali (tato faza zahrna brainstorming a brainwriting napadov, premyslenie casoveho harmonogramu vybranych aktivit, urcenie vystupov a kriterii hodnotenia projektoveho vyucovania, tvorbu samotneho projektu a zodpovedajuceho rozpoctu, zvazenie materialno-technickeho zabezpecenia projektu a predpokladov pre zvladnutie projektu.)
B. Pozvanka na dotyk s historiou
Vyznamnym predpokladom efektivnej projektovej prace bola motivacia ziakov, ktori na projekte pracovali. Pre motivacnu fazu sme zvolili niekolko nasledovnych aktivit, ktore okrem ineho splnaju kriteria zazitkoveho vyucovania:
B.1 Interaktivna motivacna hodina vo forme blokoveho vyucovania
Ulohou tejto casti bolo nielen oboznamit ziakov s historickym pozadim a dolezitymi historickymi udalostami, ktore ovplyvnili v znacnej miere zivot M. R. Stefanika, ale aj motivovat ziakov dozvediet sa viac o jeho osobe a zivote. Cielom je taktiez predstavit ziakom pripravovane projektove vyucovanie s jeho jednotlivymi aktivitami, casovym harmonogramom, vystupmi, prezentaciou i kriteriami hodnotenia.
B.2 Cestujeme za historiou
Dalsou aktivitou bola naucna poznavacia exkurzia: Muzeum Milana Rastislava Stefanika v jeho rodisku v Kosariskach a Mohyla Milana Rastislava Stefanika na Bradle. Videozaznam a fotodokumentaciu exkurzie zabezpecili ziaci.
B.3 Historia v umeni
Tretou motivacnou aktivitou bola navsteva divadelneho predstavenia Stefanik. Velmi vhodnym doplnkom k divadelnemu predstaveniu bola nasledna diskusia s hercami.
C. Heureka!
Badanie, heuristicka metoda, je logickym pokracovanim motivacnej fazy projektu. Aktivita bola realizovana formou navstev mestskej kniznice, kde sa ziaci pokusili ziskat a spracovat co mozno najviac relevantnych informacii o osobe M. R. Stefanika a o jeho dobe. Zaroven sa ziaci oboznamili s principmi heuristiky i kniznicnymi pojmami ako resers, excerpt, bibliograficke odkazy, zoznam pouzitej a odporucanej literatury. Poznatky a informacie si ziaci nasledne doplnili mapovanim internetovych zdrojov na hodinach informatiky.
D. Diskusne forum
Jednym z predpokladov uspechu projektoveho vyucovania je aktivita samotnych ziakov. Ziaci pred realizaciou tejto aktivity nazbierali dostatok informacii, obrazoveho materialu, dobovych dokumentov o problematike tykajucej sa projektu. Pracovne stretnutie ziakov (diskusne forum) si kladlo za ulohu vybrat podstatne a zaujimave informacie (zaujimave aj pre ziakov partnerskej skoly projektu vo Francuzsku), vybrat a naplanovat realizaciu vystupov predchadzajucich aktivit - organizaciu prace. Na zaklade zozbieraneho materialu boli najvhodnejsimi formami vystupu: letak a videomaterial, ktore sluzili ako pozvanka a zaroven vyzva pre partnersku skolu zucastnit sa projektu.
E. Ucime sa spolu, pracujeme spolu
V dalsom kroku ziaci kontaktovali partnersku skolu formou videokonferencie, pocas ktorej si spresnili podmienky spolocnej prace na projekte, ktorej vystupom bola spolocna tvorba trojjazycnej (SJL, FRJ, ANJ) publikacie o M. R. Stefanikovi pre vyssie rocniky a tvorba simulovaneho facebookoveho profilu M. R. Stefanika u nizsich rocnikov. Publikacia bola spracovana netradicnou a pre ziakov pritazlivou formou eseji a pribehov v obrazoch ci pribehov, ktore vidime za dobovymi obrazmi. Facebookovy profil daval priestor pre oznacenie priatelov Stefanika (teda osobnosti, s ktorymi sa stretol), miest, ktore navstivil alebo kde posobil, statusov (vyroky, aktivity), casovej osi (najdolezitejsie udalosti v jeho zivote), obrazoveho materialu. Ziaci si rozdelili pracu na spolocnom projekte, pricom si stanovili termin ukoncenia prace na projektoch, sposob komunikacie a kontroly plnenia ciastkovych cielov i termin vzajomnej vymeny produktov svojej prace.
F. Ozivujeme historiu (mladi muzeologovia) a prezentujeme sa
Historicke pramene spolu s materialmi, ktore nasi ziaci zozbierali pocas heuristickej fazy, boli pouzite na instalaciu vystavy venovanej Stefanikovi a 100. vyrociu ukoncenia 1. svetovej vojny, v priestoroch nasej skoly. Na vystave boli prezentovane aj predchadzajuce vystupy nasich ziakov i ziakov partnerskej skoly vo Francuzsku Ziaci zodpovedali za kompletnu instalaciu expozicie, audiomaterial v troch jazykoch a za sprievodne slovo k vystave, za interaktivne ponatie vystavy. Vystavu mali moznost navstivit vsetci ziaci nasej skoly, pedagogicki i nepedagogicki zamestnanci a po dohode s vedenim skoly bola spristupnena i vybranym skupinam verejnosti (zriadovatel, media, ziaci inych skol).
G. Boli sme uspesni?
V poslednej faze projektu je dolezita reflexia prace ziakov. Ziaci by mali sami zhodnotit silne stranky svojej prace a jej prinos pre nich samych, pre skolu i pre najblizsie okolie, na ktorych by bolo treba v buducnosti popracovat, resp. im venovat viac pozornosti.
- Vystupy projektu:
Vystupy boli zamerane na spolupracu ziakov nasej skoly so ziakmi partnerskej skoly vo Francuzsku, ktora nekladie doraz len na spolocnu timovu pracu, ale aj na vytvorenie novych priatelstiev a motivaciu do dalsich projektov, ktore by navrhovali samotni ziaci oboch skol. Projekt podporuje viacjazycnost a multikulturalitu, pomaha lepsie pripravovat ziakov pre zivot v modernej Europe.
- Casovy harmonogram realizacie projektu: april - december 2018
Realizacia vybranych projektovych aktivit (text je stylizovany ziakmi)
Nasa cesta za poznanim bola uzasna, nabita roznymi aktivitami a zakoncena nielen mnohymi novymi informaciami a vedomostami, ale aj hodnotnymi vystupmi. Uvadzame postupnost realizovanych krokov.
- Vsetko sa to zacalo blokovym vyucovanim dejepisu, ktore sa velmi lisilo od nasich tradicnych hodin uz aj tym, ze vystupmi tohto vyucovania boli postery, ktore komplexne spracuvaju problematiku prvej svetovej vojny prostrednictvom obrazoveho materialu a posluzili nam ako podklad pre rovesnicke vyucovanie.
- Exkurzia do rodnej obce, do rodneho domu Stefanika v Kosariskach a zaroven na miesto jeho posledneho odpocinku na Bradlo nam rozsirila obzory a priniesla mnoho podnetnych informacii do obrovskej skladacky zivota tohto bojovnika za nas narod a samostatny stat v srdci vojnou zmietanej Europy.
- Na to, aby sme boli schopni vytvorit postery venovane Milanovi, museli sme absolvovat dalsie blokove vyucovanie, tentoraz informatiky, kde nam nasi skuseni ucitelia pomohli zvladnut pracu s potrebnym softverom.
- Usilovne sme pracovali aj na hodinach francuzskeho jazyka, pretoze sme vznikajuce materialy postupne prekladali do francuzstiny, aby sme vysledky nasej prace mohli odprezentovat nasim spoluziakom z partnerskej skoly vo Francuzsku, ktori na tomto projekte s nami spolupracovali.
- Velmi podnetnou bola pre nas aj diskusia na pode nasej skoly s hercom Slovenskeho narodneho divadla Milanom Ondrikom, ktory stvarnuje postavu generala Stefanika v aktualne pripravovanom celovecernom filme. Dozvedeli sme sa, ze, rovnako ako my, aj on absolvoval cestu za poznanim svojho menovca Milana, aby sa mohol co najlepsie zzit so svojou rolou.
- Zasli sme sa pozriet do Krajskej kniznice Karola Kmetka v Nitre, pretoze kde inde by ste nasli knihy venovane dobe a zivotu Stefanika? Pri projektovej praci je potrebne vediet co to aj o resersi, bibliografickych odkazoch a tieto informacie nam tiez radi poskytli panie knihovnicky.
- Prekvapenim pre nas bola prednaska pana doktora Roberta Arpasa z UKF v Nitre, ktora na nas v kniznici okrem knih cakala a podala nam obraz Stefanika tak, ako ho vidia akademici. Povedzme si pravdu, viac faktograficky ako srdcom.
- Predstavenie Stefanik - slnko v zatmeni v Divadle Andreja Bagara nam svojim spracovanim, brilantnymi hereckymi vykonmi, atmosferou scelilo nase doteraz zozbierane poznatky.
- Zacali vznikat paradne mapy dokumentujuce Stefanikove cesty po celom celuckom svete, mapa Rakusko-Uhorska, mapa rozpadu Rakusko-Uhorska a vznik noveho statu v srdci Europy Ceskoslovenska, ale aj mapa transsibirskej magistraly, kde Stefanik stravil nejaky ten cas pri svojich legionaroch. Vyrobili sme kocky vo forme skladacky zobrazujuce symboly Stefanikovho zivota, pexeso i kviz venovany osobnosti Milana Rastislava Stefanika. Tieto interaktivne pomocky sme pripravili pre ziakov okolitych zakladnych skol, ktori sa na nasu vystavu pridu pozriet.
- Vznikla vystavka ,,Svet miniatur", kde najdete mohylu na Bradle, bustu i sochu generala Stefanika aj s generalskou ciapkou, modely lietadiel Caproni, dalekohlad na pozorovanie jeho milovanej hviezdnej oblohy, vyznamenania, ktore nosil pan general na hrudi a ktore pripominaju jeho zasluzne ciny, vlajku ceskoslovenskej narodnej rady, ktoru spoluzakladal i vlajku, ktoru navrhol pre novy stat, znamky i pohladnice.
- Stefanik pozoroval nielen hviezdnu oblohu svojim dalekohladom. My sme sa rozhodli napodobnit ho dokumentovanim nasej cesty za poznanim, no pokusili sme sa aj o umelecke foto podla jeho vzoru.
- Projekt nas viedol aj cestou vedeckeho badania, nasi ucitelia nam ziakom vysvetlili aj cudzi pojem heuristika, pocas ktoreho sme sa snazili ziskat autenticke materialy, ktore by dokumentovali dobu, ktoru Milan zil. A ze sa nam darilo, tak to dosvedcuje zbierka filatelii pana Maniaceka, ktora dokumentuje zivot a dielo Stefanika i jeho busta. Na co sme obzvlast hrdi, to su autenticke fotografie Alfreda Tomascheka, ktore dokumentuju hrozy a utrapy prvej svetovej vojny, kazdodenny zivot vojakov v zakopoch, ale aj priatelstva a radost z navratu do obycajneho zivota.
- Na stranke nasej skoly najdete webovy elektronicky casopis.
- Pripravili sme si prezentaciu a zopar slov o nasich aktivitach a zisteniach pre nasich spoluziakov z partnerskej skoly vo Francuzsku. Brozura vznikla ako dalsi hmatatelny dvojjazycny sprievodca nasou plodnou pracou.
- ... i my sme sa snazili podla jeho vzoru zvladnut pracu na nasom projekte uspesne. Zahrali sme sa na vedcov, umelcov, badatelov, historikov, kuratorov, cestovatelov, kritikov, prekladatelov, kartografov, zivotopiscov, novinarov, fotografov, vytvarnikov, socharov, itckarov, architektov, timovych hracov, dizajnerov, ucitelov, no predovsetkym nasledovatelov odkazu tohto velikana.
Ukazka z reflexie ziakov po zrealizovani projektovych aktivit
E. Ucime sa spolu, pracujeme spolu
Ukazka oslovenia ziakov partnerskej skoly formou videokonferencie, ktorej vystupom je napr. spolocna tvorba trojjazycnej (SJL, FRJ, ANJ) publikacie o M. R. Stefanikovi pre vyssie rocniky.
Dobry den!
Radi by sme sa vam predstavili. Sme studenti Sportoveho gymnazia z Nitry. Sme od vas vzdialeni 1157 kilometrov. Nasa krajina lezi v srdci Europy, vychodne od Prahy. Na kavu do Viedne nam stacia iba 2 hodiny cesty autom, priblizne rovnako daleko to mame do Budapesti.
Bonjour a tous!
Permettez-nous de nous presenter. Nous sommes les eleves de lycee sportif a Nitra. Il y a 1157 kilometres entre nous. Notre pays se trouve au coeur de l'Europe, a l'est de Prague, pour prendre un cafe a Vienne il nous souffit 2 heures en voiture, egalement pour aller a Budapest.
Nitra je najstarsim mestom nasej krajiny. Jej polohu prirovnavaju k polohe starovekeho Rima rozkladajuceho sa na siedmych pahorkoch. Hrad, ktory sa tyci nad mestom, bol svedkom mnohych vyznamnych udalosti, ktore ovplyvnili historiu celeho stredoeuropskeho regionu. A my mame to stastie vidiet tuto dominantu priamo z okien nasej skoly.
Nitra est la plus vieille ville de notre pays. Sa position est comparee avec la position de Rome antique qui s'eteind aussi sur 7 collines. Le chateau audessus de la ville a ete le temoin de nombreux evenements importants qui ont influence tout l'Europe centrale et nous avons la possibilite le voir par les fenetres de notre ecole.
Do projektu sme sa rozhodli zapojit s cielom overit si nase schopnosti komunikovat vo francuzskom jazyku, podelit sa o nadobudnute vedomosti a v neposlednom rade spolocne s vami vyzdvihnut velkost obycajneho cloveka, ktory naplnil tuzbu naroda po slobode.
Nous avons decide de rejoindre le projet pour tester nos capacites a communiquer en francais, partager nos connaisances acquises et non en dernier lieu souligner en commun avec vous la grandeur d'une personne ordinaire qui a rempli le desir de la nation pour la liberte.
R-U bolo prvou krajinou, ktora 28.7.1914 vypovedala vojnu Srbsku a uz na druhy den vojaci ostrelovali Belehrad. R-U mobilizovalo, noviny oslavne pisali o vojne. Slubovali vojnu vitaznu a kratku. Zdesenie nastalo pomerne okamzite, ked zo slovenskych dedin a miest odviedli muzov, odviezli kone a iny material potrebny pre vojnu.
L'Empire Austro-Hongrois a ete le premier pays qui le 28 juillet 1914 a declare la guerre a la Serbie. Deja pendant le deuxieme jour de la guerre l'Autriche a bombarde Belehrad. L'Empire Austro-Hongrois a mobilise, les journaux ont ecrit sur la guerre avec l'enthousiasme. Ils ont promis la guerre courte et triomphale. L'horreur est arrive immediatement apres que les hommes quittaient des villages et villes et quand les requisitions des chevaux et d'autre materiel ont commence.
Slovaci bojovali na strane centralnych mocnosti, pretoze tvorili sucast R-U armady. Boli nasadeni hlavne na vychodnom fronte proti Rusku. Je malo zname, ze na vychodnom fronte prebiehali rovnako krvave boje ako na tom zapadnom. Siet zakopov vychodneho frontu by dosiahla po rozvinuti 40 000 kilometrov. Ruske zdroje navyse s udivenim opisuju zakopy nemecke, ktorych miestnosti boli vybavene nabytkom, postelami, stolovymi lampickami a na dverach bol dokonca zvoncek. Nase uzemie zasiahla vojna v linii vychodoslovenskych miest: Bardejov, Svidnik, Medzilaborce, Snina a Michalovce.
Les Slovaques ont lutte au cote des Empires centraux comme ils etaient encadres dans l'Armee austro-hongroise. Ils ont ete engages surtout sur le front de l'est contre la Russie. Il est peu connu que le front de l'est a ete aussi la scene des batailles sanglantes comme le front de l'ouest. Le reseau des tranchees au front d'est attendrait jusqu'a 40 000 kilometres apres le deploiement. Les ressources russes decrivent les tranchees allemandes avec etonnement parce qu'il y avait des meubles, des lits, des lampes de chevet et ils avaient les clochetons sur les portes. La guerre est entree dans notre pays sur la ligne Bardejov, Svidnik, Medzilaborce, Snina, Michalovce.
Vieme, ze vojny sa neobmedzuju iba na fronty, ale rovnako zasahuju i civilne obyvatelstvo. Ranenych vojakov i zajatcov privazali vlaky do vnutrozemia. Mnohi vojaci su pochovani v roznych castiach nasej krajiny. I v Nitre mame vojensky cintorin, kde odpocivaju obete prvej svetovej vojny.
Nous savons que les guerres ne se deroulent pas seulement sur le front. Ni les habitants civiles n'etaient sauves. Les blesses et les prisoniers etaient transportes a l'interieur du pays. Beaucoup de soldats sont enterres dans differents parties de notre pays. A Nitra nous avons aussi un cimitiere militaire ou sont enterres les victimes de la premiere guerre mondiale
V obdobi prvej svetovej vojny vynikol nas rodak Milan Rastislav Stefanik.
Vzhladom na to, ze M. R. Stefanik je osobnostou Francuzska i Slovenska, chceli by sme pripravit aktivity, vdaka ktorym ho lepsie spozname. Nasim listom Vas chceme vyzvat ku spolupraci.
Zaver
V uvode nasho prispevku sme uviedli, ze nasim zamerom je prezentovanie realneho vzdelavacieho projektu v realnom priestore skoly. Podnet (vyrocie narodenie Milana Rastislava Stefanika) pretavili ucitelia Spojenej skoly Slancikovej 2 v Nitre do podoby vzdelavacieho projektu, ktorym zila cela skola. Stanoveny ciel projektu je pretransformovany do casoveho harmonogramu aktivit v priebehu viacerych mesiacov. Aktivity, ktore boli jeho sucastou, boli atraktivnym sposobom implementovane do zivota mladych ludi. Ciele, ktore si pedagogicki zamestnanci stanovili, splnili. Ucitelia mnohych skol sa snazia o vytvorenie takeho edukacneho prostredia, ktore by viedlo nielen k ziskavaniu individualizovanych vedomosti ziakov, ale v prvom rade k dosahovaniu zacielenych kompetencii. A v tomto pripade moze byt projektove vyucovanie, skolsky projekt zacleneny do edukacneho procesu tym pravym prostriedkom, formou, metodou.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
BACOVA, D., L. DUCKA NOVAK a M. ONUSKOVA, M., 2014. Projektove vyucovanie v edukacnom procese. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-565-0643-1.
DARAK, M. a K. TABAKOVA, 1998. Zaklady pedagogiky: terminologicke minimum. Presov: ManaCon. ISBN 80-85668-72-6.
DVORAKOVA , M., J. KASOVA a A. TOMKOVA, 2009. Ucime v projektech. Praha: Portal. ISBN 978-80-7367-527-1.
HONZIKOVA, J. a J. NOVOTNY, 2006. [on-line] Projektove a problemove metody v praxi. In: E-PEDAGOGIUM Nezavisly casopis urceny pedagogickym pracovnikum vsech typu skol. Rocnik 2006, c. 1. [12.04.2019]. ISSN 1213-7499 Dostupne z: http://epedagog.upol.czs. 28 - 40. http://old.pdf.upol.cz/fileadmin/user_upload/PdF/e-pedagogium/e-ped_2-2006.pdf#page=28
PETRASKOVA , E., 2007. Projektove vyucovanie. Presov: MPC. ISBN 978-80-8045-463-0.
SENKAROVA, B., 2014. Projektovo orientovane vyucovanie v predmete fyzika - ziva fyzika. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-565-0006-4.
TUREK, I., 2008. Didaktika. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80-8087-198-9.
PRUCHA, J., WALTEROVA, E. a J. MARES, 1995. Pedagogicky slovnik. Praha: Portal. ISBN 80-7178-029-4.
VALENTA, J., KASIKOVA, H. a kol., 1993. Pohledy: projektova metoda ve skole a za skolou. Praha: IPOS ARTAMA. ISBN 80-7068-066-0.
WEBEROVA, D., 2013. Proces efektivnej komunikacie v projektovom manazmente. [on-line] Zlin: VeRBuM. ISBN 978-80-87500-32-3. [12.04.2019]. Dostupne z: http://files.verbum.webnode.cz/200000183-b491cb58be/verbum1303sample.pdf
PJATKOVA, M., 2017. Projektove vyucovanie v prirodovednych predmetoch. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-565-1426-9.
http://www.sportgymnr.sk/PDF/web_stefanik.pdf
http://www.fr.sportgymnr.sk/news.php
ISO 9000:2015 System manazerstva kvality. [on-line] Zaklady a slovnik. [12.04.2019] Dostupne z: https://www.iso.org/obp/ui/#iso:std:iso:9000:ed-4:v1:en:term:3.4.2