Milan Rastislav Štefánik ako rovesník žiakov piateho ročníka v blokovom vyučovaní

Autor, Popis: 
Mária Nízlová, Základná škola s materskou školou Angely Merici, Trnava
Anotácia: 
Príspevok je zameraný na predstavenie osobnosti Milana Rastislava Štefánika žiakom 5. ročníka v rámci blokového vyučovania. Podstatný pre nás je princíp vekuprimeranosti a názornosti, preto kladieme dôraz na Štefánikovo detstvo. Cez toto obdobie môžu aj jedenásťročné deti vnímať túto výnimočnú osobnosť ako vzor cieľavedomej a úspešnej osobnosti.

Uvedomujeme si, ze osobnost Milana Rastislava Štefánika je v zmysle vzdelávacích štandardov pre predmet dejepis zaradená do 9. rocníka základnej školy, preto si nekladieme za ciel predstavit ho ziakom ako osobnost formujúcu prvý spolocný štát Cechov a Slovákov. K zaradeniu blokového vyucovania na tému osobnost Milana Rastislava Štefánika do 5. rocníka sme mali nasledovné dôvody:

  1. rok 2019 bol vládou SR vyhlásený za Rok Milana Rastislava Štefánika. Preto sme sa rozhodli aj na základe odporúcaní MŠVVaŠ SR zverejnených v pedagogicko-organizacných pokynoch realizovat pre ziakov všetkých rocníkov aktivity na tému tejto významnej osobnosti novodobých slovenských dejín;
  2. v ucebnici 5. rocníka je zobrazená Štefánikova socha v téme Spoznávame hmotné pamiatky. V rámci dejepisnej vychádzky sme so ziakmi navštívili pamätník M. R. Štefánika, ktorého autorom je Ján Koniarik. Kratucký výklad pri pamätníku sme však nepovazovali za dostacujúci, aby ziaci na jeho základe spoznali tohto výnimocného muza. Práve naopak, faktografické údaje o jeho zivote ich zvlášt neoslovili;
  3. uvedomuje si, ze vzdelanie v dnešnej dobe nemá byt len odovzdávaním faktografických vedomostí (ktoré sú najnizším stupnom myšlienkovej cinnosti), ale komplexným formovaním osobnosti ziaka – jeho zrucností, kompetencií a postojov. Preto sme chceli zvýraznit afektívne ciele a poukázat na cielavedomost Milana Rastislava Štefánika, ktorá sa prejavovala uz v jeho detstve. Práve toto obdobie pokladáme za vekuprimerané a zaujímavé pre ziakov 5. rocníka. Sme toho názoru, ze tieto vedomosti poslúzia ziakom ako východisko pri spoznávaní osobnosti M. R. Štefánika v celej šírke vo vyšších rocníkoch.

Do vyucovacieho procesu implementujem blokové vyucovanie, preto clenenie vyucovacích jednotiek nemá klasickú štruktúru a vyzaduje si aj úpravu denného rozvrhu triedy. Blokové vyucovanie tvorili tri logické a na seba nadväzujúce casti, ktoré odrázali tri vzdelávacie oblasti – Jazyk a komunikácia, Clovek a spolocnost, Clovek a svet práce.   

Špecifické ciele blokového vyucovania

Kognitívny: zaradit osobnost Milana Rastislava Štefánika do historického obdobia, na casovej osi vyznacit významné udalosti jeho zivota, na mape sveta vyznacit miesta, na ktorých M. R. Štefánik pôsobil, pomenovat, ktorým oblastiam sa v rámci vedy a medzinárodnej diplomacie M. R. Štefánik venoval.

Afektívny: pomenovat vlastnosti a zrucnosti, ktoré musí mat clovek, ak chce v zivote dosiahnut svoj ciel, vymenovat prekázky v zivote M. R. Štefánika a pomenovat spôsoby ich prekonávania pri plnení cielov, zhodnotit  dôlezitost cielavedomosti a usilovnosti uz v detstve.

Psychomotorický: zostrojit jednoduchý dalekohlad.

Klúcové kompetencie: Tvorivo a kriticky mysliet; v rámci diskusie formulovat svoj názor, aktívne pocúvat a presvedcivo argumentovat; vybrat a spracovat relevantné zdroje informácií z rôznych pramenov; vytvárat hodnotové súdy; pracovat v tíme a rešpektovat názory iných; poznávat svoje schopnosti a moznosti vlastného sebarozvoja.

Predmetové kompetencie (ŠPÚ, 2014):

Slovenský jazyk a literatúra – interpretacné kompetencie: vyvodit explicitné a implicitné informácie z umeleckého textu; prerozprávat obsah umeleckého textu na základe chronologickej postupnosti; vyjadrit myšlienky a informácie: formulovat vlastný názor a pomocou argumentov ho obhájit; vyuzívat pri komunikácií mimojazykové prostriedky, mimiku a gestikuláciu.

Dejepis: zaradit historickú osobnost v case a v historickom priestore; popísat historickú osobnost na základe urcujúcich znakov; vyhladat a spracovat relevantné informácie z rôznych pramenov; kriticky zhodnotit rôzne zdroje informácií.

Technika: rozvíjat tvorivé technické myslenie; prepájat  praktické zrucnosti s tvorivým myslením.

Organizacné formy: individuálna a skupinová práca

Vyucovacie metódy a postupy: motivacný rozhovor, brainstorming, samostatná práca, hra, vzájomné ucenie, konštruovanie

Ucebné pomôcky: poviedky z knihy Jaroslava Rezníka: Oci plné oblohy, tabula, glóbusy, písacie potreby, lupy, cierne výkresy, sekundové lepidlo, plastelína, špajdle, zošívacka na papier

1. etapa blokového vyucovania

Vzdelávacia oblast: Komunikácia  a jazyk

Predmet: Slovenský jazyk a literatúra

Casový interval: 90 minút

Opis postupu realizácie: V úvodnej casti blokového vyucovania je základnou metódou hra, ktorá je u piatakov stále jednou z najoblúbenejších. Úlohou ziakov je pantomimicky stvárnit povolania, ktorým sa M. R. Štefánik venoval tak, aby ich spoluziaci uhádli. Ziaci si tahajú z pripravených karticiek, na ktorých sú napísané tieto povolania – astronóm, pilot, fotograf, cestovatel, vynálezca, meteorológ, diplomat a generál.

Po hre nasleduje diskusia, v ktorej majú ziaci prezentovat svoje predstavy o vlastných povolaniach. Kazdý ziak má napísat do zošita svoje vysnívané povolanie a pomenovat prekázky, ktoré by mu mohli zabránit stat sa tým, cím chce, ale aj svoje vlastnosti, ktoré mu pri plnení sna môzu pomôct.

V dalšej aktivite, brainstormingu, ziaci píšu na tabulu  svoju predstavu o tom, aký bol M. R. Štefánik, ked bol v ich veku. Pri našej aplikácii sa najcastejšie objavovali výrazy – pracovitý, vela sa ucil, cielavedomý, múdry, bohatý. V tejto etape sa brainstorming nevyhodnocuje, lebo ziaci nemajú potrebné informácie, aby mohli charakteristiku na tabuli kriticky vyhodnotit. 

V nadväznosti na brainstorming sa ziaci delia do 4-clenných skupín, podla preferencie jedného zo štyroch obrázkov – dalekohlad, sokol, snehové vlocky, lodka. Kazdá skupina dostane za úlohu precítat si jednu poviedku z knihy  Oci plné oblohy (dalekohlad = Zrkadielka, sokol = Zopár vytrhnutých pierok, snehové vlocky = Ako odjakziva, lodka = Prvá plavba).

Úlohou kazdého clena skupiny je:

  1. vediet prerozprávat poviedku v casovej postupnosti,
  2. charakterizovat hlavnú postavu, M. R. Štefánika, na základe jeho konania v poviedke.

Následne sú skupiny prerozdelené tak, aby v novovzniknutých skupinách bol jeden expert na kazdú poviedku. Ziaci si v novovzniknutých skupinách poviedky navzájom prerozprávajú, a tak sa dozvedia viac o povahe a detstve M. R. Štefánika. V závere 1. etapy blokového vyucovania sa vrátime k brainstormingu, ktorý je uz teraz mozné spolocne vyhodnotit.

Reflexia našej realizácie: V úvodnej pantomíme boli ziaci velmi aktívni a kreatívni. Táto metóda oslovila najmä ziakov, ktorí inklinujú ku kinestetickému ucebnému štýlu. Pri práci s textom sme uplatnili metódu vzájomného ucenia sa v skupine. V triede sú traja ziaci s diagnostikovanou dyslexiou a práve táto metóda im umoznila aktívne sa zapojit do práce. To, ze ziaci z umeleckých textov dokázali vyvodit  explicitné aj implicitné informácie, preukázali pri spätnom hodnotení brainstormingu. Charakteristiku M. R. Štefánika doplnili dalšími pojmami (dobrodruzstvo, predstavivost, sny, bitka s chlapcami, porušenie vecierky, hrávanie sa pri potoku) a opravili jeden nesprávny údaj („bohatý“ zmenili na „málo penazí“).  

Z hladiska naplnenia cielov blokového vyucovania sme sa v 1. etape sústredili najmä na afektívnu oblast. Ziaci v závere 1. etapy vedeli pomenovat vlastnosti a zrucnosti, ktoré mal M. R. Štefánik uz v detstve. V diskusii vedeli uviest argumenty  na otázku, preco je cielavedomost a usilovnost dôlezitá pri plnení svojich snov. Z uvedenej reflexie vyplýva, ze uplatnením vybraných metód a foriem práce boli naplnené predmetové kompetencie slovenského jazyka a literatúry aj klúcové kompetencie (komunikacná a ucebná).   

2. etapa blokového vyucovania

Vzdelávacia oblast: Clovek a spolocnost

Predmet: Dejepis

Casový interval: 90 minút

Opis postupu realizácie: Aj v druhej etape blokového vyucovania je zvolená skupinová forma práce. Ziaci sú rozdelení do dvoch skupín podla toho, ci preferujú prácu s mapou, alebo prácu s casovou priamkou. Úlohou ziakov je získat  co najpresnejšie informácie o zivote M. R. Štefánika a tieto následne pouzit pri:

  1. zostavení casovej priamky, na ktorej budú znázornené medzníky v  zivote M. R. Štefánika s dôrazom na rôzne povolania, ktorým sa venoval (výstup na Mont Blanck, kurz pilota, zalozenie CSNR, menovanie za generála, organizovanie légií v Rusku a Taliansku, minister vojny,...),
  2. vyznacovaní miest na glóbuse, ktoré Štefánik navštívil (Slovensko, Francúzsko, Rusko, Taliansko, Anglicko, USA, Tahiti, Maroko, ...).

Informácie ziaci nevyhladávajú na internete, ale majú k dispozícii clánky z odborných casopisov venované M. R. Štefánikovi. Kedze ide o ziakov 5. rocníka, clánky sú upravené tak, aby texty rešpektovali zásadu vekuprimeranosti a boli ziakom zrozumitelné. Pri práci s textom navrhujeme metódu INSERT – interaktívny znakový systém pre efektívne cítanie a myslenie. V závere obe skupiny odprezentujú svoju prácu a odpovedajú na otázky spoluziakov.  

Reflexia našej realizácie: Pri uplatnení techniky INSERT ziaci vyuzili zápis záznamov na okraj papiera, ktoré vytvárali pomocou vopred stanovených znakov: „+“ dozvedel som sa novú informáciu, „V“ túto informáciu som uz poznal, „?“ táto informácia ma zaujala, chcem sa o nej dozvediet viac. Nové informácie a zaujímavé informácie boli predmetom krátkej diskusie. Okrem uvedených znaciek ziaci v texte farebne zvýraznovali informácie relevantné pre splnenie skupinovej úlohy (roky a miesta pôsobenia). To, ze ich práca s textom bola efektívna, sa presvedcivo ukázalo na správne vypracovaných casových priamkach a dobre zaznacených miestach na glóbuse. Pre ziakov s dyslexiou sme pripravili jednoduchšie texty, cím sa aj oni stali aktívnymi clenmi skupiny a vedeli pomôct pri tvorbe priamky ci mapy. Bolo to pre nich výrazne motivujúce.

V druhej etape blokového vyucovania sa podarilo  naplnit v úvode stanovené špecifické ciele. Rovnako boli rozvíjané aj základné predmetové kompetencie dejepisu, cize riešenie operácií s historickým casom a historickým priestorom. Vytvorením casovej priamky a vyznacením miest, na ktorých pôsobil M. R. Štefánik, ziaci tieto kompetencie preukázali.   

3. etapa blokového vyucovania

Vzdelávacia oblast: Clovek a práca

Predmet: Technika

Casový interval: 90 minút

Opis postupu realizácie: Záverecná etapa blokového vyucovania je zameraná na rozvoj praktických zrucností. Cielom je vytvorit pre ziakov priestor na skúmanie, bádanie a konštruovanie. Aplikovaním informácií z poviedky Zrkadielka, majú ziaci zostrojit dalekohlad. Potrebný materiál je potrebné mat k dispozícii v triede (zväcšovacie sklá rôznych rozmerov, cierny papier, kartónové rolky, sekundové lepidlo, zošívacka na papier).

Metódou brainstormingu ziaci hladajú spôsoby, ako z pripraveného materiálu vytvorit dalekohlad. Následne v štvorclenných skupinách, ktoré sú zostavované na základe spontánneho zoskupovania, vypracujú postup na jeho skonštruovanie, ktorý budú realizovat.

Reflexia našej realizácie: V poslednej etape blokového vyucovania pracovali ziaci s velkým nasadením. Moznost vytvorit dalekohlad najprv povazovali za nereálnu. Pri brainstormingu však ich tvorivé myslenie a praktické skúsenosti (kazdý mal v ruke niekedy dalekohlad) priniesli mnozstvo nápadov, ako tento projekt zrealizovat. Hoci ziaci v skupinách pracovali pocas celého dna, konštruovanie je špecifický druh práce a v triede vznikal väcší ruch. Najnárocnejšia bola komunikácia v úvodných fázach, ked sa ziaci v skupine museli dohodnút na jednom postupe a následnom rozdelení úloh. Presadili sa tí ziaci, ktorí dokázali predlozit najsilnejšie a najlogickejšie argumenty. Všetky skupiny vytvorili funkcný dalekohlad, cím naplnili stanovený špecifický ciel tejto etapy blokového vyucovania. Pri konštrukcnej práci boli výrazne posilnované predmetové kompetencie. Z klúcových kompetencií bolo potrebné zamerat pozornost ziakov najmä na komunikacné kompetencie, konkrétne na aktívne vzájomné pocúvanie sa. 

V závere blokového vyucovania sme sa v rámci diskusie vrátili k zápisom, ktoré si ziaci vytvorili v 1. etape – co im môze zabránit v naplnení ich snov. Vzhladom na to, co všetko sa dozvedeli o M. R. Štefánikovi, dospeli k záveru, ze on sa sústredil na moznosti a nie na prekázky. Zil podla zásady: „Prebijem sa, lebo sa prebit chcem.“

Zhodnotenie blokového vyucovania a odporúcania pre prax

Na základe reflexií jednotlivých etáp môzeme konštatovat,  ze implementovanie blokového vyucovania je pre ziakov prínosné. Aplikovaním vybraných metód sme dosiahli, ze ziaci k práci pristupovali tvorivo a so záujmom. Podarilo sa nám naplnit nielen špecifické ciele, ktoré sme si v úvode stanovili, ale aj prehlbit predmetové a klúcové kompetencie ziakov.

Riziká a nedostatky aplikácie blokového vyucovania:

  • Je potrebné upravit denný rozvrh triedy.
  • Blokové vyucovanie kladie zvýšené nároky na prípravu vyucujúceho.
  • Pri skupinovej práci je v triede vzdy zvýšený hluk a môze nastat problém s pozornostou niektorých ziakov.

Pozitívny prínos:

  • Ucitel sa stáva moderátorom diania, nie je jeho hlavným aktérom. Túto úlohu prenecháva ziakom, ktorí sú o to aktívnejší, cím viac priestoru dostávajú.
  • Ziak nezískava len vedomosti, ktoré sú na najnizšej úrovni myšlienkových operácií (cím nespochybnujeme ich dôlezitost), ale formuje svoje postoje a zlepšuje klúcové kompetencie.
  • Uplatnenie rôznych didaktických metód dáva moznost ziakom vyuzit  vlastný štýl ucenia sa nových vecí. Kazdý ziak tak dostáva moznost vyniknút v niektorej etape vyucovania a pocas ucenia zazije pocit úspechu, ktorý je dôlezitým motivacným faktorom.
  • Predmetové kompetencie sú rozvíjané vo vzájomnej nadväznosti a vzájomnej prepojenosti. Ziaci ich môzu uplatnovat a hlbšie rozvíjat bez toho, aby ich rušilo striktné delenie predmetov, ktoré je stanovené klasickým školským rozvrhom.

Ziaci v rámci blokového vyucovania spoznali M. R. Štefánika ako astronóma, generála, pilota, diplomata, fotografa, cestovatela, meteorológa a vynálezcu. No spoznali ho aj  ako dieta, co ho v ich ociach spravilo reálnejším a uchopitelnejším clovekom. Mali moznost uvedomit si, ze detstvo je velmi dôlezitou etapou v zivote kazdého cloveka.  Uz v tejto etape sa formujú naše predstavy o tom, co by sme chceli dosiahnut a na realizácii našich cielov treba pracovat primeraným spôsobom uz v tomto období.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

Štátny pedagogický ústav, 2014. [cit. 2020-05-16]. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/sjl_nsv_2014.pdf

Štátny pedagogický ústav, 2014. [cit. 2020-05-16]. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/dejepis_nsv_2014.pdf

Štátny pedagogický ústav, 2014. [cit. 2020-05-16]. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/technika_nsv_2014.pdf

Časopis: 
Pedagogické rozhľady