Metódy a stratégie na rozvoj čítania s porozumením a ich využitie v praxi

Cítanie s porozumením

„Cítat znamená poziciavat si, brat si z cítaného myšlienky, odnášat.“

G. Ch. Lichtenberg (1770)

„Cítanie je súcastou nášho zivota, pricom cítame viac ako kedykolvek predtým“ (Kašiarová 2014, s. 14).

Cítanie s porozumením je preto v súcasnej dobe ešte zlozitejší proces, ktorý sa spája s mnozstvom informácií, ktoré cloveka obklopujú a ktoré musí absorbovat, analyzovat, vyhodnocovat a kriticky na ne nazerat. Prucha, Walterová a Mareš (1998) sa v Pedagogickom slovníku zamerali na proces porozumenia, kde píšu, ze ide o schopnost jedinca:

1. pochopit význam obsahu informácií, ci uz sú prezentované v slovnej, obrazovej alebo symbolickej podobe,
2. spracovat ich do podoby, ktoré sú pre neho zmysluplné alebo sú mu vyslovene zadané,
3. vyuzit spracovaný obsah.

Co teda znamená cítanie s porozumením? Cítanie s porozumením znamená rozumiet tomu, co je vyjadrené v akomkolvek texte, a to porozumiet mu. Je to dôlezitá zrucnost kazdého cloveka a jej rozvoju sa v súcasnosti venuje vysoká pozornost.

Hausenblas v casopise Kritické listy (2006) píše, ze kultúrny a vzdelaný národ znamená mimo iného, ze väcšina ludí má spolocnú znalost a spolocný zázitok z kvalitného cítania, s cím môzeme len súhlasit. Je dôlezité, aby citatel vedel spracovat rôzne informácie, ktoré si precíta. Môzeme pritom poukázat na dvoch citatelov, a to zacínajúceho a vyspelého. Ked hovoríme o zacínajúcom citatelovi, hovoríme, ze tazšie chápe zmysel precítaného textu, ci uz vecného alebo umeleckého. Vyspelý citatel porozumie textu uz prostredníctvom zraku a vie s textom pracovat, reprodukovat ho.  Vztah k cítaniu kazdého cloveka sa utvára uz v rannom detstve, preto dôlezitú úlohu zohrávajú rodicia ci rodina. Ako uvádza Koštálová (2010), deti, ktorým ich rodicia predcítavajú a ktorým sú prostredníctvom kníh sprístupnované vzrušujúce myšlienky a udalosti, deti, ktoré vidia, ze ich rodicia cítajú a majú jednoduchý prístup k tlacenému slovu, sa lahko naucia chápat cítanie ako zrucnost, ktorou si rozširujú obzory a obohacujú zivot.

Rodica majú dôlezitú úlohu pri rozvíjaní vztahu dietata, ci ziaka ku knihe a tým aj k rozvíjaniu cítania s porozumením. Musíme však konštatovat, ze cítanie s porozumením nie je prioritou iba predmetu slovenský jazyka a literatúra ci iných jazykov, ale aj na hodinách iných vyucovacích predmetov. Lederbuchová (2004, s. 21) uvádza, ze cítanie plní tzv. saturacnú funkciu, teda citatel pri cítaní knihy prezíva v predstavách všetko, co mu je zatial reálne odpierané – daleké cesty, dobrodruzstvo, nebezpecné situácie, v ktorých prejavuje svoju schopnost úspešne riešit, lásku, financnú nezávislost, spolocenský úspech. V súvislosti s týmto ponímaním cítania súvisí aj motivácia ziaka k cítaniu, ktoré je nevyhnutná v kazdom veku citatela. Ucitel sa preto musí snazit všetkými vhodnými a veku primeranými prostriedkami motivovat ziaka k cítaniu a povzbudit jeho záujem   cítanie. Dôlezité je, aby ucitelia pracovali so zaujímavými textami ci knihami veku primeraným intelektovým schopnostiam ziaka, viedli ziakov k zoznamovaniu s autormi kníh ci ilustráciami v knihách.

Ako uvádza Steelová a kol. (1997), [J1] cítanie je základným prostriedkom na získavanie informácií pre celý ludský zivot a nestací sa naucit cítat, ale ziaci by mali o textoch premýšlat a porozumiet im. Cítanie je prostriedkom premýšlania a ucenia sa, vyzaduje premýšlavé cítanie.

Cítanie s porozumením ako zrucnost hrá významnú úlohu vo vzdelávaní. Gavora (1992, s. 109) píše, ze „dobrý citatel obsah cítaného textu nielen prijíma, ale aj spracováva a vytvára svoju verziu cítaného. Na základe toho potom dokáze vlastným spôsobom interpretovat skutocnost, o ktorej text hovorí. Schopnost orientovat sa v texte a vyberat z neho potrebné informácie, by mala patrit do základného študijného vybavenia kazdého ziaka“.

U ziaka prostredníctvom cítania s porozumením rozvíjame komunikacné kompetencie, ale cítanie vedie aj k poznávaniu literatúry, jazyka a kultúry, v ktorom prevazuje estetická funkcia. Porozumenie textu by malo viest k urceniu informacného jadra textu a k informáciám, ktoré sú najdôlezitejšie, hlavné. Vdaka tomu si ziaci môzu vypestovat hodnotiaci vztah k informáciám, k ich zovšeobecnovaniu.

Ako uvádza Gavora (2003), k porozumeniu textu ziakom mozno pristupovat rôznymi spôsobmi. Na jednej strane ucitel ziaka podporuje len v špecifických situáciách, usmernuje ho, napríklad ked textu alebo casti textu nerozumie. Na druhej strane systematicky a efektívne vyuzíva postupy – ukázky, ilustrovanie, vysvetlovanie, poucovanie na to, aby rozvinul porozumenie textu.

Podla Jozefa Mistríka (1996, s. 97) „základným predpokladom pre tieto operácie je, aby citatel mal úprimný záujem o text. Musí íst textu v ústrety, aby bol pri cítaní aktívny. Okrem toho citatel musí mat zámer si z precítaného isté veci ulozit natrvalo do pamäti. Dalším predpokladom je to, aby citatel vyuzíval svoje uz existujúce vedomosti a aby nové s nimi logicky spájal.“ Z toho potom vyplýva, ako naznacila aj Zápotocná (2012, s. 62), ze „je to prirodzená nevyhnutnost, zodpovedajúca typu ci konštelácii psychologických predpokladov ucenia sa daného dietata.“

Metódy a stratégie zamerané na rozvíjanie cítania s porozumením

Predpokladom k ovplyvnovaniu cítania s porozumením a vztahu ziakov k cítaniu je to, aby ucitel vyuzíval vhodné vyucovacie metódy a citatelské stratégie. Vhodné je zaradovat také metódy, ktoré ziakov motivujú k cítaniu rôznych textov ci kníh. Nezaradovat do vyucovania len ucebnicové texty, aj ked tie sú primárnymi textami, s ktorými sa ziaci stretávajú v edukacnom procese. Široké spektrum metód pomáha ucitelom pruzne reflektovat celý rad problémov, na ktoré pocas výucby narazí, zároven pomáha zintenzívnit pozornost a záujem ziakov.  Preto je potrebné pripomenút, ze v tomto období zohráva velkú úlohu motivácia, a teda dôlezitou fázou pri práci s textom je dôsledná príprava ucitela. Výberom vhodných foriem práce a výberom vhodných metód a stratégií môze tiez napomôct k lepšiemu porozumeniu textu. Vyucovacích metód a citatelských stratégií, ktoré sa v súcasnosti vyuzívajú pri cítaní s porozumením a práci s textom je mnoho. K najcastejšie pouzívaným a najjednoduchším patria klúcové slová, pätlístok, K.W.L., Vennov diagram, brainstorming, myšlienková mapa – zhlukovanie, pyramída údajov, ÁNO – NIE, I.N.S.E.R.T., kladenie otázok, práca s ilustráciami, riadené cítanie a mnoho dalších, ktoré môze ucitel vyuzit vo svojej pedagogickej praxi.

Aktivity zamerané na rozvoj cítania s porozumením

Súcastou nášho príspevku sú jednotlivé aktivity pre ziakov spojené s prácou s umeleckým a vecným textom. Prezentované aktivity nie sú realizované ako vyucovacie jednotky, ale sú zamerané hlavne na ukázku vyuzitia rôznych metód a stratégií, ktoré si ucitel môze vybrat do vyucovacích hodín a vyuzit ich v ktorejkolvek fáze vyucovacej jednotky. Aktivity, ktoré sme do príspevku zaradili, umoznujú aktívne zapájanie sa ziakov do procesu ucenia sa, rozvíjajú ich kritické myslenie a samozrejme naplnajú hlavný ciel, ktorým je rozvíjat cítanie s porozumením. Prezentované metódy a stratégie je mozné vyuzit takmer vo všetkých rocníkoch a stupnoch škôl, samozrejme s rešpektovaním vekovej kategórie ziakov a s ich moznou modifikáciou.

Prvú aktivitu sme zamerali na analýzu literárneho textu z diela Anna zo Zeleného domu (pozri text 1), v obsahovom štandarde iŠVP ju zaradujeme k dievcenskému románu. Cielom aktivity je na základe uvedených úloh nájst dôlezité informácie v texte a analyzovat postoj k príbehu a postavám v texte. Ucitel vyberie text z knihy (úryvok textu), ktorý ziakom nakopíruje, aby kazdý mohol s textom pracovat. Ziakov následne vyzve, aby si uvedený text precítali a na základe jednotlivých úloh analyzovali text Anna zo Zeleného domu. Ziakom poskytne urcitý cas na analýzu, priblizne 25 – 30 minút. Po uplynutí casu spolocne rozdiskutujú uvedené vypracované úlohy a vytvoria spolocný záver z analýzy. Uvedená cinnost môze motivovat ziakov, aby si precítali knihu alebo pozreli filmové spracovanie. Inšpiráciou k spracovaniu tejto aktivity bola publikácia Rozvoj citatelskej gramotnosti prácou s textami zameranými na osobnostný rozvoj a etické aspekty autoriek Bacová, Onušková (2015).

Postup analýzy textu:

1. Argumentujte na základe textu, preco autorka dievca opísala, ze v nej „prebýva nevšedný duch“.

2. Vysvetlite, kde sa podla vás odohráva dej príbehu.

3. Uvedte, coho sa dievca najviac bálo.

4. Vysvetlite jednou vetou, co symbolizovalo uchopenie rúcky.

5. Charakterizujte dievca na základe jeho opisu.

6. Vysvetlite, co si predstavovalo dievca, ked po nu neprídu.

7. Uvedte, co by ste urobili vy na jej mieste.

8. Napíšte 3 veci, ktoré sú vám na základe textu na dievcati sympatické.

9. Analyzujte, aký vztah má podla vás Matej Cuthbert k dievcatu.

10. Vysvetlite význam v texte zvýrazneného slova.

11. Analyzujte postoj autora k postave dievcata.

12. Vytvorte na základe fantázie, ako by mohol podla vás príbeh pokracovat.

V druhej aktivite sme vyuzili dalšiu ukázku z knihy Anna zo Zeleného domu (pozri text 2). Zamerali sme sa opät na analýzu textu na základe kladenia otázok. Cielom aktivity je na základe uvedených úloh nájst co najrýchlejšie odpovede na otázky v texte, nájst dôlezité informácie v texte a zároven rozvíjat aj kritické myslenie ci vediet zaujat hodnotiaci postoj na základe subjektívneho citatelského zázitku. Ucitel rozdá ziakom nakopírovaný text s úryvkom. Ziaci si následne text precítajú a do tabulky uvedenej nizšie spracujú odpovede na uvedené otázky v prvom stlpci. V dalšej casti ziaci napíšu 2 otázky, ktoré svojmu susedovi následne zadajú a zapíšu si ich odpovede, na základe analýzy textu. Po uplynutí casu spolocne rozdiskutujú uvedené vypracované úlohy. Prekvapujúce môzu byt rôzne uhly pohladu na otázku Co by si urobil/a na mieste Anny? Pri práci s textom sa núkajú aj prepojenia s reálnym zivotom ziakov. Záverecná analýza jednotlivých úloh je dôlezitá aj z hladiska obohacovania slovnej zásoby, vystihnutia zmyslu textu a jeho kritického zhodnotenia. Zároven si ziaci môzu konfrontovat svoje pocity vyplývajúce z diela ci dôsledky konania postáv s ich konaním.

Tretiu aktivitu sme zamerali na analýzu textu z literárneho diela Anna zo Zeleného domu prostredníctvom obrázkov (pozri úlohy k tretej aktivite vrátane obrázkov). Cielom aktivity je na základe uvedených úloh analyzovat jednotlivé obrázky, nájst dôlezité informácie v obrázkoch, uviest myšlienky obrázkov, napísat na základe obrázkov príbeh a následne ho porovnat s originálom. Niektoré úlohy z uvedenej aktivity môze ucitel vyuzit ciastocne pred precítaním knihy, ale ciastocne aj po precítaní knihy. Ucitel ziakom nakopíruje obrázky o Anne zo Zeleného domu. Kazdý ziak bude pracovat sám, ale môze sa vyuzit aj skupinová práca. Ziaci na základe jednotlivých úloh analyzujú obrázky, priradujú texty k ilustráciám a zostavujú príbeh/text o Anna zo Zeleného domu. Následne na záver aktivity jednotliví ziaci predstavia výsledky svojej cinnosti spoluziakom, cím si skontrolujú správne odpovede týkajúce sa hlavných myšlienok, ktoré vystihli z obrázkov a diskutujú o tom, co sa im podarilo a nepodarilo v príbehu. Následne si ziaci môzu precítat celý príbeh o Anne zo Zeleného domu a porovnat svoje vytvorené príbehy s originálnym príbehom, uviest, co v príbehoch majú iné a co sa im podarilo vytvorit rovnako ako v texte. Inšpiráciou k tejto aktivite bolo kreatívne mapovanie obsahu textu, ktorú uvádza vo svojej publikácii Tomengová (2010).

Štvrtú aktivitu sme zamerali na analýzu vecného textu Cierne diery (pozri text 3) prostredníctvom riadeného cítania. Cielom aktivity je rozvíjat cítanie vecného textu s porozumením, rozvíjat kritické myslenie ziakov, vyhladat v texte najdôlezitejšie informácie. Ucitel pri riadenom cítaní sprevádza ziakov pokynmi alebo otázkami, ktorých cielom je zapojit ich do procesu cítania a následne ich viest k uvazovaniu o texte a jeho analýze. Pripravený text ucitel vopred rozdelí na niekolko odsekov, za ktorými nasledujú otázky týkajúce sa toho, co cítali, prípadne otázky zamerané na predpovedanie, ako bude text pokracovat. Text rozdelený na casti je pre ziakov zrozumitelnejší. Po precítaní jednotlivých odsekov textu ziaci odpovedajú na otázky kladené ucitelom alebo navzájom si kladú otázky jednak také, na ktoré môzu nájst v texte odpovede a jednak také, na ktoré v texte odpovede nenájdu a odpoved musia predpovedat, cím uz prechádzajú k cítaniu s predpovedaním. Po precítaní textu a po zodpovedaní otázok, sa ziaci rozdelia do skupín a prezentujú reprodukciu celého textu, ktorá by mala obsahovat najdôlezitejšie informácie z textu.

Piata aktivita je zameraná na analýzu vecného textu Sociológia, deviácia (pozri text 4) pomocou metódy I.N.S.E.R.T (Kašiarová 2012, s. 47), ktorá je interaktívnym záznamovým systémom na efektívne cítanie, myslenie a porozumenie novým informáciám[J2] . Cielom aktivity je analyzovat text podla dohodnutých znaciek, nájst dôlezité informácie v texte a samozrejme rozvíjat cítanie s porozumením. Ucitel pripraví pre ziakov vhodný ucebný text a v dostatocnom pocte ho nakopíruje, ako aj tabulku I.N.S.E.R.T. Text je vhodné clenit na krátke odseky, aby bol pre ziaka zrozumitelný a prehladný. Ziakov oboznámi s pravidlami realizácie metódy I.N.S.E.R.T. Stanoví im dostatocný casový limit na precítanie a posúdenie textu.

Pri cítaní si ziak v texte oznacuje informácie dohodnutými znackami:

P            známe informácie - toto som vedel/la

+             nové informácie

-             myslel/la som, ze je to inak

?             tomuto nerozumiem

!              velmi dôlezité, stojí za to, aby som to pochopil

Ziaci zapisujú informácie z textu podla znamienok do tabulky I.N.S.E.R.T. – výsledkom je tabulka s prehladne usporiadanými informáciami. Nasleduje diskusia k precítanému textu a tabulke. Ziaci prezentujú svoje myšlienky o tom, co sa z textu dozvedeli.

Poznámka pre ucitela:

V prípade, ze v priebehu vyucovacej hodiny sa nezodpovedia všetky otázky typu „Tomu nerozumiem“, je mozné zadat ziakom na domácu úlohu vyhladat v encyklopédiách alebo na internete odpovede na nezodpovedané otázky. Ak nastane situácia, ze budú zodpovedané všetky otázky uvedeného typu, aktivita môze dalej pokracovat vytvorením pojmovej mapy alebo v rámci skupín kladením otázok a vzájomných odpovedí. [J3] 

Tabulka I.N.S.E.R.T

Primárnou úlohou ucitela v súcasnosti je vychovat mladých ludí, ktorí sú samostatní, tolerantní, kriticky mysliaci, vedia cítat rôzne texty s porozumením a majú dobré komunikacné zrucnosti. O to sa snazia ucitelia aj prostredníctvom zaradovania rôznych metód a stratégií pri cítaní s porozumením nielen literárnych textov, ktoré sú zaradené v ucebniciach literatúry, ale aj vecných textov. Ucitelia sa snazia zaujat ziakov, aby si našli cestu k cítaniu a ku knihám a zároven aj k citatelstvu. Aj ked je to v súcasnej dobe velmi nárocné, pretoze nám konkurujú rôzne digitálne prostriedky, je mnoho ziakov, ktorí umelecké a vecné texty a knihy radi cítajú, a preto nemôzeme konštatovat, ze naša mládez necíta. Vyuzívajú pri tom nielen papierovú knihu, ale, samozrejme, aj elektronickú knihu. Cítanie s porozumením však pre ucitela stále nie je jednoduchá práca. Je to nárocný proces prípravy ucitela na vyucovanie, pricom musí vediet, co cítanie s porozumením znamená, vediet vybrat správny text a metodiku, akou ziakom predstaví vybraný text.

V našom príspevku sme sa zamerali na cítanie s porozumením umeleckého a vecného textu. V uvedených aktivitách bola jedným z najdôlezitejších prvkov analýza textu a následná komunikácia medzi ziakmi a ucitelom o precítanom texte. Ziaci sa majú pri cítaní textu naucit vyhladávat potrebné informácie a vediet s nimi pracovat a samozrejme, porozumiet im.