Médiá zohrávajú v našej spolocnosti dôlezitú úlohu. V súcasnosti patria medzi najfrekventovanejšie pojmy. Máme na mysli noviny, casopisy, knihy, rozhlas, televízia, film, internet, mobil. Sú základným prostriedkom zdroja informácií a výrazným formujúcim prvkom. Casto presahujú hranice našich osobných skúseností. Poskytujú aktuálne, ale casto výberovo prispôsobené a tendencné informácie. Nie je výnimocným javom, ze vytvárajú skreslený a úcelový pohlad na svet. Zorientovat sa v tomto médiami obklopenom prostredí, kriticky ho spracovat a správne interpretovat, je velmi tazké a vyzaduje velké mnozstvo nových poznatkov a zrucností.
V tejto súvislosti sú najzranitelnejšou a najlahšie ovplyvnitelnou castou populácie deti a mladí ludia všeobecne.
Mediálna výchova sa do povinného školského vzdelávania dostala v školskom roku 2008/2009 ako prierezová téma v rámci štátnych vzdelávacích programov pre primárne vzdelávanie, ktorá má byt integrovaná do obsahov vzdelávacích oblastí. Z nášho pohladu to bol velmi progresívny krok. Dáva šancu pomôct ziakom uvedomit si, aké miesto zohrávajú médiá v ich zivote, naucit ich s nimi pracovat vo svoj prospech, hladat v nich pozitívne aspekty a poukázat na potencionálne ohrozenia. Ziaci mladšieho školského veku sú velmi zvedaví, flexibilní, dokázu absorbovat a spracovat mnozstvo vedomostí a zrucností. Majú teda všetky predpoklady na to, aby bola u nich rozvíjaná mediálna gramotnost.
Médiá zohrávajú v našej spolocnosti rôzne funkcie (informacnú, zábavnú, kultúrnu, vzdelávaciu, sociálnu, politickú), a preto je dôlezitejšie upriamit ešte väcšiu pozornost mediálnej výchove na potrebu rozvíjania mediálnej gramotnosti, ktorú povazujeme za dôlezitú kompetenciu.
Mediálna gramotnost
Gramotnost je vo všeobecnej rovine chápaná ako zrucnost cítat, písat a pocítat. Je to tzv. bázová gramotnost, ktorá je uz v súcasnej dobe nedostatocná. Pojem gramotnost sa neustále rozširuje. Súvisí to s potrebami rýchlo sa rozvíjajúcej spolocnosti, ktorá vyzaduje funkcnú gramotnost zahrnajúcu zrucnost nielen cítat, písat, ale aj rozumiet textu, hodnotit ho, vyhladávat informácie (aj informácie v nekontextových zdrojoch), triedit ich, rozumiet im a schopnost vizuálne stvárnit dané informácie (multimedialita). Súcastou dnešnej funkcnej gramotnosti je aj mediálna gramotnost, ktorá obsahuje schopnost chápat a dešifrovat mediálne obsahy, ktoré k nám prichádzajú prostredníctvom rôznych informacných kanálov. O tom, ze je to velmi významná zlozka, dnes uz urcite nikto nepochybuje, pretoze médiá sú všadeprítomné.
Pojem mediálna gramotnost nie je jednoznacne definovaný. Na vysvetlenie pojmu pouzijeme definíciu od dvojice autorov Micenka a Jirák (2007, s. 9), ktorý pojem definujú ako „súbor poznatkov a zrucností potrebných na orientáciu v málo priehladnej ponuky mediálnych produktov, ktoré vytvárajú prostredia, v ktorom sa súcasný clovek pohybuje“. Z toho vyplýva, ze mediálna gramotnost je tvorená základnými poznatkami, ktoré vedú ku kritickému odstupu od médií, ale zároven umoznujú vyuzitie potenciálu médií ako zdroaj informácií, zábavy, aktívneho naplnenia volného casu. Tvoria ju tiez zrucnosti, ktoré dovolujú a ulahcujú kritický odstup aj kontrolu vlastného vyuzívania médií. Mediálna gramotnost zabezpecuje vedomosti o fungovaní médií, o spolocenskej úlohe médií a o mediálnych produktoch. Ide o schopnost dokázat posúdit vierohodnost informácií, komunikacný zámer, ktorý môze byt bud deklarovaný alebo skrytý.
Mediálnu gramotnost by sme nemali odsúvat na „vedlajšiu kolaj“ aj z toho dôvodu, ze je to jedno z ludských práv dietata. Slovenská republika sa ratifikáciou Dohovoru o právach dietata zaviazala, ze „zabezpecí detom prístup k informáciám a materiálom z rôznych národných a medzinárodných zdrojov, najmä takým, ktoré sú zamerané na rozvoj sociálneho, duchovného a mravného blaha dietata a tiez jeho telesného a duševného zdravia“ (Koncepcia mediálnej výchovy v SR v kontexte celozivotného vzdelávania, 2009, s. 3).
Vrabec (2013) poukazuje na to, ze mediálnu gramotnost je potrebné rozvíjat postupne. V prvej fáze sa zameriavame na posilnenie vôlovej zlozky. To znamená, ze jedinec by si mal uvedomit, kolko casu strávi s médiami a zároven ho zámerne eliminovat. V nasledujúcej fáze ide o schopnost kritického pohladu na médiá, ale hlavne na jeho obsahy. V poslednej fáze ide o schopnost chápat, analyzovat príciny a dôsledky z rôznych pohladov fungovania mediálneho prostredia. Výsledkom tohto procesu by mal byt clovek mediálne gramotný.
Mediálne gramotný clovek by mal byt schopný:
- „efektívne pouzívat mediálne technológie k prístupu, zhromazdovaniu, obnovovaniu a zdielaniu obsahu tak, aby uspokojil svoje individuálne a skupinové potreby a záujmy,
- nadobudnút prístup a realizovat informovaný výber zo širokej škály mediálnych foriem a obsahov z rozdielnych kultúrnych a inštitucionálnych zdrojov,
- porozumiet tomu, ako a preco sú mediálne obsahy vytvárané, ako aj s nimi súvisiaci technický, právny, ekonomický a politický kontext,
- kriticky analyzovat techniky, jazyk a konvencie pouzívané v médiách a význam ich posolstiev,
- pouzívat médiá tvorivo na vyjadrenie a komunikovanie myšlienok, informácií a názorov,
- identifikovat, zabránit, alebo odmietnut mediálne obsahy a sluzby, ktoré môzu byt neziadúce, urázlivé, pohoršujúce a škodlivé,
- efektívne pouzívat médiá na upevnovanie demokratických práv a obcianskych slobôd“ (Vrabec 2008, s. 4).
Môzeme skonštatovat, ze ak je ziak mediálne gramotný, tak médiá nepovazuje za jediný zdroj informácií. Dokáze triedit, hodnotit, vyhladávat kvalitné mediálne obsahy, rozoznávat manipulatívne techniky, rodové stereotypy. Chápe, ze médiá tlmocia názory z pohladu niekoho iného a je si vedomý, ze niektorým ludom prinášajú efekt, iným nie. Médiá dokáze vyuzit vo svoj prospech a na svoju zábavu. Aj z tohto dôvodu môzeme mediálnu gramotnost zaradit medzi najzákladnejšie zrucnosti 21. storocia.
Preco je potrebné rozvíjat mediálnu gramotnost uz v primárnom vzdelávaní?
Nové technológie zohrávajú v zivote detí významnú úlohu. Kazdý den je na deti vyvíjaný tlak v podobe nových aplikácií, programov, technológií a reklám. Virtuálny svet sa stáva priestorom na sebavyjadrenie, sebareflexiu vo väcšej miere ako ten reálny. Digitálni „priatelia“ sú významným sprievodcom na ceste zivotom uz od najútlejšieho veku. Médiá majú silnú moc. Dokázu ovplyvnit naše povedomie, a tak sa stávajú silným socializacným nástrojom. Môzu bud pozitívne formovat osobnost dietata, alebo môzu vyvolat negatívne prejavy správania. Pod vplyvom médií sa formuje celá spolocnost, ale najzranitelnejšou skupinou sú práve deti, ktoré všetko, co sa odprezentuje v médiách, povazujú za pravdivé, a tak sa mediálna realita stáva skutocnostou. Práve z tohto dôvodu primárne vzdelávanie môze byt dobrým štartom na dlhej dobrodruznej ceste, na konci ktorej bude kriticky - tvorivo mysliaca a angazovaná osobnost.
Mnohí autori poukazujú na to, ze televízia patrí medzi najvplyvnejšie a najoblúbenejšie masové médium vo všetkých vekových kategóriách, ale najohrozenejšou skupinou sú práve deti. Aj z tohto dôvodu „otázka mediálnych úcinkov má nezastupitelné miesto vo výchove k mediálnej gramotnosti“ (Petranová 2011, s. 45).
Mediálne programy, ktoré nám ponúkajú médiá, modelujú detskú osobnost a to tým, ze vo svojich posolstvách ponúkajú rôznorodé pohlady na svet, prezentujú urcité spôsoby správania, nové vzory, pridelujú jednotlivým pohlaviam urcité vlastnosti a deti ich chápu ako všeobecne platné a správne. Zároven ovplyvnujú ich formujúce sa zivotné názory, postoje, hodnotové orientácie. Detom ponúkajú informácie o tom, aké spolocenské hodnoty, normy sú ziadané a majú význam pre ich zivot.
Za velmi negatívny jav povazujeme to, ze väcšinu programov, ktoré dieta sleduje, si vyberá samo. Casto sleduje programy urcené pre dospelú populáciu - rôzne reality show, kde ponizovanie cloveka, vulgárnosti a zneuzívanie emócií sú základným programovým princípom. Rovnako ako rôzne talentové a výberové sútaze rôzneho typu.
Medzi oblúbené programy detí patria animované príbehy, ktoré vyzerajú síce nevinne, ale nachádza sa v nich mnozstvo násilia v podobe nahánaciek, bitiek, nadávok. V takejto podobe prezentované násilie je len primerané veku dietata a cím sú deti staršie, tvorcovia postupne pritvrdzujú, napr. v podobe akcných filmov. Dvojica autoriek Valihorová a Zitniaková (2008, s. 85) uvádzajú, ze „az 70 % kreslených filmov obsahuje násilné scény.“ Najväcšie nebezpecenstvo vidíme vtedy, ked sa takto správa hlavný hrdina. Ked sa dieta ocitne v podobnej situácii, pripomenie mu to danú scénu a bude konat presne tak ako jeho hlavný hrdina. Casto sa s takýmto správaním stretávame najmä pocas školských prestávok, kde sa to zacína nevinne a koncí sa to bitkou alebo ublízením na zdraví.
Prijatelnejšie vzorce správania nám môzu naopak ponúkat tradicné rozprávky. V tradicných rozprávkach je krutý trest formou odplaty za spáchané zlo. Je súcastou katarzie príbehu, ponúka dietatu prekonat strach, ktorý je najsilnejším emocným fenoménom. Vo vývoji dietata má nezastupitelnú úlohu, pretoze podporuje súcit s rozprávkovou postavou. Strach buduje rešpekt - stavia hranice negatívnym prejavom správania sa detí. Prostredníctvom neho, ale i dalších negatívnych pocitov ako úzkost, bolest, smútok a súcit s trpiacou literárnou postavou, ucí rozprávka dieta odsudzovat nesprávne a negatívne skutky. Podporuje odpor dietata k brutálnym cinom príšerných oháv a oplanov a usmernuje ho k tomu, aby sa vystríhalo realizovat zlé skutky (Hrdináková 2006).
Vágnerová (2000, s. 187) poukazuje na to, ze mediálne príbehy môzu byt odlišne vnímané a interpretované:
- Dieta sa identifikuje s postavami, ktoré sa mu nejakým spôsobom podobajú a pripomínajú mu jeho vlastný zivot.
- Dieta sa identifikuje s ideálom, co mu umoznuje aspon symbolicky dosiahnut nieco, co mu v skutocnosti nie je dostupné.
- Dieta môze mat potrebu identifikovat sa s negatívne hodnotenou postavou, ktorá nekoná v rámci noriem a robí všeobecne zakázané veci, ale je pre neho niecím atraktívna.
Moc klasických rozprávok je v tom, ze ponúka vzory a modely ludského správania, ktoré ukazujú dietatu, ako si s problémom poradit. Motív súrodeneckej rivality (Popolvár, Popoluška, Nastenka - Mrázik, ... ), motív súrodeneckej solidarity a súrodeneckej lásky (Bracek Jelencek, Veterný král, Sedem zhavranelých bratov, atd.), princíp volby medzi slastou a reálnym zivotom (Tri prasiatka), túzba okamzite uspokojit potrebu (Bracek Jelencek), úcta a pokora voci rodicom a voci staršej generácii (Janko Polienko, Janko Hraško), rozpoznávat vinu a nevinu postáv (Plavcík a Vratko, Sedem zhavranelých bratov a pod.). Z daného vyplynulo, ze rozprávky nás usmernujú celý zivot. Dnešný detský príjemca má moznost vidiet dokonalé diela obycajne iba pocas sviatkov. Myslíme si, ze by sme sa my ucitelia mali vrátit k minulej tvorbe a ukázat ziakom hodnotné mediálne programy, ktoré poukazujú na hodnoty ako úcta, šlachetnost, priatelstvo, zodpovednost, velkorysost, vernost, dôvera, pokora, dôstojnost, láska, cest, dobro, atd.
Dalším fenoménom je spravodajstvo. Takmer kazdá spravodajská relácia zacína negatívnou správou, ktorá vyvoláva casto silné emócie, ktoré vedú jedinca k pesimistickému vnímaniu sveta. Spravodajské relácie vyberajú casto správy nie podla kritérií objektívnosti a korektnosti predkladaných informácií, ale na základe manipulácie so strachom, senzácie a vysokej miery násilia, pretoze negatívne správy zvyšujú sledovanost.
Väcšina mediálneho obsahu sa k nám dostáva sformovaná s cielom, aby sme ich prijali ci uz cez televíznu obrazovku, alebo vydavatelstvá. Robia to s cielom oslovit urcitú skupinu ludí svojou gradáciou, prezentovaním rôznych názorov, titulkom, fotografiou, frekvenciou výskytu relácií, v upútavkách a v dramatických zvuckách. Z tohto dôvodu je potrebné poznat vlastnosti techniky médií, aby sme dokázali správne rozlúštit, co nám chcú skutocne povedat. Najohrozenejšou skupinou, ako uvádza Kostelanský (2011), sú práve deti a mládez, ktorí nemajú spomínanú praktickú skúsenost a prijímajú nekriticky všetko, co im médiá ponúkajú.
Dalším silným formujúcim prvkom v médiách je zobrazovanie stereotypov, ktoré na prvý pohlad nemusíme vôbec zbadat, casto sa s nimi aj stotozníme, alebo sa nám dokonca môzu zdat vhodné alebo vtipné. Podla toho, ktorej skupiny sa stereotypné zobrazovanie týka, rozlišujeme rodové, triedne, sociálne, etnické a národnostné stereotypy (Plencnera 2011). Zvlášt na formovanie rodových stereotypov majú médiá znacný vplyv. Všetci sme nimi do velkej miery ovplyvnení. To co je nám predkladané ako muzské a zenské, povazujeme za samozrejmost. Myslíme a konáme v stereotypoch. Vymanit sa z nich nie je vôbec lahké. Sú sociálnym konštruktom viazaným na historicko-kultúrne pozadie a sú upevnené dlhým vývojom našej spolocnosti. Môzeme povedat, ze rodové stereotypy sú naše rodové predsudky. A médiá môzu v socializácii detí uz od najútlejšieho veku tieto predsudky upevnovat alebo odbúravat. Termíny „muzské povolanie“, „zenské práce“, „hlava rodiny“, „mýtus krásy“, hodnotiace súdy ako „muzi neplacú“, „materstvo povyšuje zenu“, „nevera muzov vztah neohrozuje, nevera zeny áno...“, „cinnosti spojené s domácnostou sú zenskou zálezitostou“... a pod. sú velmi tenkými, ale pevnými vláknami pavuciny, do ktorej sa pocas zivota zamotávame. Velmi casto sa objavujú v reklamách, ktoré sú z tohto pohladu vzhladom na svoju frekvenciu vo vysielaní velmi výrazným prvkom.
Samostatnou a velmi dôlezitou kapitolou v oblasti stereotypov sú sociálne stereotypy. Výraznou mierou k nim prispievajú médiá a ich zobrazovanie sociálnych skutocností a s tým súvisiace formovanie postojov. Na základe tohto zobrazovania, vyslovenia názoru, obrazov casto vo významnej miere prispievajú k formovaniu sociálnych stereotypov a s tým súvisiacich predsudkov. Na zaciatku 21. storocia, v období velkého vzostupu reklamy firmy BENETTON, mozno pozitívne hodnotit ich velkoplošné upozornovanie na sociálne problémy a tabuizované témy spojené s predsudkami. Sociálne stereotypy, rasové predsudky, nábozenské predsudky a iné závazné témy spolocnosti vyvolávali vlnu emócií i v spolocnostiach, ktoré sa povazovali za vzor tolerancie. Aj ked komercnost týchto reklám je nespochybnitelná, reakcie na tieto reklamy ukázali citlivost týchto tém a velkú silu predsudkov vo všetkých vrstvách spolocnosti.
Podobná situácia je aj pri zobrazovaní sociálnych stereotypov v súvislosti s hendikepovanými ludmi. Detský divák sa s nimi stretáva uz od malicka v programoch urcených pre deti a mládez. Pocas histórie sú hendikepovaní ludia v mediálnych obrazoch zobrazovaní rôzne. Casto precenovaní, ovela castejšie podcenovaní, bez reálneho obrazu v spolocnosti. Vyvolávajúci lútost, alebo naopak odpor. V súvislosti s tým, Hunt (In. Norisová 2014, s. 3) definoval 10 stereotypov, ktoré sú najcastejšími príkladmi postavy s hendikepom. Sú zobrazované ako obete, ktoré musia celit trestu za svoj tazký osud, sú stelesnením zla, negatívnych charakterov, majú nadprirodzené schopnosti, ktorými kompenzujú svoju bolest a tazký osud, sú objektom násilia, sexuálnej neprítazlivosti, tercom posmechu, atd. Obrazy hendikepovaných nachádzame aj v rozprávkach. Sú to postavy stríg a jezibáb, rôznych škriatkov a zlých bytostí. Vo svetovej a slovenskej literatúre napr. Quasimodo, ktorému výzor bráni nájst si plnohodnotný vztah, u Kukucína Neprebudený, u Timravy v Tapákovcoch Anca - Zmija, ktorá je nehodná lásky, pre svoje postihnutie je zatrpknutá a nedopraje štastie ani iným, Tajovského Maco Mliec je vyuzívaný a okrádaný. Sú to postavy na okraji spolocnosti, ktoré vyvolávajú lútost, odpor a nenávist. Ako vykorenit zakorenené stereotypy? Ako eliminovat získané stereotypy? Aj tu je, rovnako ako pri iných závazných témach, velký priestor pre mediálnu výchovu. Ak dieta nie je ovplyvnené predsudkami voci hendikepovaným ludom, dokáze odlišnosti prijat ako prirodzenost a vie pomáhat a tolerovat. Na jednej strane sú teda predsudky a na druhej strane poznanie a tolerancia. Cesta od predsudkov k tolerancii je velmi nárocná a vyzaduje takmer sizyfovské úsilie. Dieta získava stereotypy najmä v rodine, silný vplyv tu majú rodicia, ich model správania, interpretácia mediálneho obsahu, ich názory a reakcie. Velkú úlohu zohráva komunikácia medzi dietatom a dospelým, vysvetlovanie a vlastný príklad. Zmena postojov môze nastat tým, ze stereotypné zobrazovanie vystrieda vytváranie modelových situácií. V tomto nemalou mierou môze pomôct aj škola. Rozvíjaním kritického myslenia u detí predídeme preberaniu názorov, ktoré sú plné stereotypov. Dieta, ktoré dokáze kriticky nazerat na mediálny obsah, lepšie pochopí zámer autora, dôvody, preco je hendikepovaná postava v takej ci onej situácii, konfrontuje ju s realitou (Norisová 2014).
Hlavnou súcastou zivota detí sa stáva mobil, pocítac a k pocítacu neodmyslitelne patrí internet. Predovšetkým internet a mobilná komunikácia priniesli mnohé pozitíva, ako je rýchlost, dostupnost informácií, ale aj negatíva, ako sú nové formy závislostí, násilia, kriminality. Aj to je jeden z dôvodov, preco sa mnohé výskumy venujú práve tejto problematike.
Katedra predškolskej a elementárnej pedagogiky na Pedagogickej fakulte v Ruzomberku realizovala v roku 2016 empirický výskum s názvom Mediálna gramotnost u ziakov primárneho vzdelávania v kontexte kooperácie rodiny a školy. Výskumnú vzorku tvorili ziaci primárneho stupna z 28 základných škôl (Juszczyk 2017).
Z výsledkov výskumu vyplynulo, ze ziaci radi ochutnávajú zakázané, medzi co patrí hranie nevhodných PC hier s násilným az erotickým obsahom. O pocítacové hry prejavujú záujem uz ziaci 1. rocníka (27,2 %) a výraznejšie sa to stupnuje az po 4. rocník (78,1 %). V prípade internetu ziaci prejavujú záujem o YouTube, kde si vyhladávajú filmy, rozprávky, klipy piesní, ale najmä videá tzv. Youtuberov, ktoré sú casto s plytkým kontextom a nevhodné pre ziakov v tomto veku. Zo sociálnych sietí najviac vyuzívajú Facebook, kde ziakom nerobí problém klamat o svojom veku pri vytváraní si vlastného konta. Na druhej strane vyuzívajú aj webové stránky pre nich urcené, ako napr. Rexík.sk prípadne rôzne prírodovedné stránky. Mnohí ziaci uviedli, ze vyuzívajú portály Uloz.to a wikipédiu, pricom si neuvedomujú, ze tvorcom obsahu môze byt ktokolvek a nie všetky zdroje sú pravdivé (Karasová 2017).
Pre mnohé deti sú médiá nástrojom oddychu a zábavy. Poniektoré deti pocúvajú rádio, pozerajú televízor, lebo sú doma samé a cítia sa opustené. Sú však aj také deti, ktoré majú zapnutý televízor ako kulisu a medzitým telefonujú alebo chatujú, co znizuje úzitok médií. Cielom mediálnej výchovy je deti naucit pouzívat médiá tak, aby boli pre ne prínosné a nie škodlivé.
Z naznaceného vyplýva, ze význam mediálnej výchovy je velký a bude narastat. Jej hlavnou prioritou a ambíciou je naucit deti kriticky mysliet. Nie je mozné izolovat deti od všetkého, co virtuálny svet ponúka, zákazmi a príkazmi triedit ich prístup k mediálnej ponuke.
Tou správnou cestou je naucit ich hodnotit. Ukázat im, ze najvyššími hodnotami je ludská sloboda, dôstojnost a osobná cest. Pomôct im pochopit, ze dodrziavanie etických princípov, altruizmus a konanie dobra nie je prejavom slabosti, ale znakom vyspelosti jednotlivca i celej spolocnost.
Ponechat im sociálne siete, blogy a weby, ako miesto na komunikáciu, vyjadrenie a komentáre, ale viest ich k priamej interakcii so svojím okolím a upozornit ich na riziko, ze virtuálny svet nic nevracia spät a nedáva druhú šancu. To, co mu raz dáme, si zoberie do nenávratna a navzdy poznací náš mediálny obraz.
Ciel mediálnej výchovy
Hlavným cielom mediálnej výchovy podla Koncepcie mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celozivotného vzdelávania v primárnom vzdelávaní je „aby ziaci lepšie porozumeli pravidlám fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v nom orientovali a dokázali posudzovat mediálne šírené posolstvá. V médiách by mali objavovat iba to hodnotné, pozitívne formujúce ich osobnostný rast a tiez by sa mali naucit posúdit negatívne mediálne vplyvy na svoju osobnost a dokázat ich zodpovedným prístupom eliminovat.“ (2009)
Všeobecne môzeme povedat, ze cielom mediálnej výchovy u detí je rozvíjat mediálnu gramotnost, co znamená kriticky, reflektujúco a aktívne vyuzívat všetky médiá.
Mediálna výchova realizovaná prostredníctvom prierezovej témy by mala prispiet k tomu, aby si ziak:
- „uvedomil význam a vplyv médií vo svojom zivote a v spolocnosti;
- pochopil a rozlíšil pozitíva a negatíva vyuzívania, vplyvu médií a ich produktov;
- osvojil zodpovedný prístup pri vyuzívaní médií na komunikáciu a vytváranie vlastných mediálnych produktov;
- nadobudol základy zrucností potrebných na vyuzívanie médií (ŠPÚ 2017, s. 2).“
O tom, ze médiá sú súcastou kazdodenného zivota ziakov, nebudeme ani polemizovat. Zamýšlame sa skôr nad tým, ze ziaci si casto neuvedomujú ich vplyv na ich osobnost a práve z tohto dôvodu by mali vo vyucovacom procese prebiehat také cinnosti, ktoré rozvíjajú mediálne kompetencie a to kriticky a aktívne vyuzívat médiá a ich produkty, posúdit kvalitu, význam, vierohodnost rôznych informacných zdrojov, chápat pravidlá jeho fungovania a uvedomit si pozitíva a negatíva vplyvu jednotlivých médií na svoju osobnost.
Krátka metodická inšpirácia
Rocník: 3. - 4. rocník
Vzdelávacia oblast: Matematika a práca s informáciami
Predmet: Informatická výchova
Tematický celok: Informacná spolocnost - bezpecnost a riziká
Téma: Ochrana osobných údajov
Pojmy: osobné údaje, internet,
Casová dotácia: 1 vyucovacia hodina
Ciel mediálnej výchovy
Kognitívny: Pochopit pojem osobné údaje, nadobudnút poznatky o dôsledkoch zverejnovania osobných údajov.
UP1: Ziak bude vediet charakterizovat pojem osobné údaje.
UP2: Ziak dokáze správne pomenovat, co patrí medzi osobné údaje.
UP3: Ziak dokáze pomenovat dôsledky zverejnovania osobných údajov.
Afektívny: Zaujat hodnotiace stanovisko pri zverejnovaní osobných údajov.
UP1: Ziak si dokáze uvedomit dôsledky zverejnenia osobných údajov a podla toho sa správa.
Psychomotorický: Nadobudnút správny úsudok o moznom nebezpecenstve ako dôsledok neuvázeného zverejnovania osobných údajov.
UP1: Ziak sa dokáze správat na internete podla pravidiel netikety.
Vzdelávacie stratégie: riadený rozhovor, diskusia, demonštracná metóda, samostatná, frontálna práca, práca vo dvojiciach
Pomôcky: dataprojektor, pripojenie na internet, pracovný list
Východisko: Prítomnost prináša nové formy komunikácie - chat, email, sociálne siete, SMS, skype, ... . Prostredníctvom nových foriem komunikácie máme mnozstvo prílezitostí o sebe zdielat rôzne informácie nielen so známymi, ale aj s neznámymi ludmi. Cím dalej je tazšie chránit si svoje súkromie.
Metodický postup
V motivacnej casti hodiny pustíme ziakom rozprávku „Hlasná trúba“ na internetovom odkaze http://sk.sheeplive.eu/fairytales/hlasna-truba . Po pozretí rozprávky vedieme so ziakmi riadený rozhovor, pomocou ktorého zistujeme porozumenie danej problematiky.
Návrh otázok:
Ako sa volali hlavné postavy v rozprávke?
- Kde sa odohrávala rozprávka?
- Ktorú cinnost vykonával Jano?
- Ako reagoval baca na Jana, ked písal o salaši?
- Preco sa Jano odfotil pred salašom?
- Aké informácie podal Jano svojim kamarátom prostredníctvom mailu?
- Co sa stalo na druhý den po zverejnení informácií o salaši?
- Súhlasíte s konaním Jana? Preco?
Ziaci prezentujú svoje názory a postrehy súvisiace s otázkami ucitela.
V nasledujúcej casti ucitel polozí otázku: Co je to osobný údaj? Po prezentovaní ziackych názorov ucitel povie, ze osobné údaje sú informácie o cloveku, teda o tebe. To znamená akýkolvek druh dát, ktorý umoznuje jednoznacne identifikovat konkrétnu osobu.
- Práca vo dvojiciach
Ziaci v casovom limite 2 minúty diskutujú o tom, ktoré dáta umoznujú jednoznacne identifikovat osobu. Po skoncení prezentujú svoje odpovede. Ucitel zapisuje dáta na tabulu. V závere ucitel povie ziakom, ze medzi osobné údaje patrí: meno, priezvisko, vek, dátum narodenia, adresa, rodné císlo, telefónne císlo, škola, ktorú navštevuješ, email, tvoje študijné výsledky, zdravotný stav,... . Ucitel ziakom zdôrazní, ze to isté platí aj údajoch tvojich kamarátov, rodinných príslušníkov, ktoré by zverejnil.
- Samostatná práca – PL
Ucitel vyzve ziakov, aby zaradili krátke výroky procesu k sebe k farbe semaforu. Po vypracovaní ucitel vyzve po kazdom výroku jedného ziaka, aby svoj výber odôvodnil. Ucitel diskutuje so ziakmi o daných výrokoch a poukazuje na mozné následky.
Ukázka PL
Reflexia ziakov
- Vymenuj aspon 4 osobné údaje?
- Co si si dnes uvedomil?
- Ako si sa cítil na hodine?
- Ktorú informáciu z dnešnej hodiny povazuješ za najuzitocnejšiu?
Pedagogická reflexia: Splnili sme stanovené ciele vyucovacej hodiny?
Záver
Prezentácia témy mediálna gramotnost je podporou apelu smerom k pedagogickej verejnosti. Ak ocakávame zmeny v oblasti mediálnej gramotnosti ziakov, je potrebné, aby práve pedagógovia boli nositelmi závaznosti témy vo výchovno-vzdelávacom procese. Mediálna gramotnost je nepochybne v súcasnosti jednou z najuzitocnejších gramotností. Na základe uvádzanej argumentácie ju súcasná (a nepochybne aj budúca) generácia potrebuje pre zvládanie situácií v beznom i pracovnom, u ziakov v školskom zivote. Je nespochybnitelné, ze médiá sú a budú pravdepodobne nadalej intenzívnym sprostredkovatelom aj vzdelávacích obsahov, ktoré môzu byt ako vzdelávacie ponúkané, ale aj takých, ktoré majú vzdelávací charakter vôbec.
Zoznam bibliografických odkazov:
HRDINÁKOVÁ, L., 2006. Tajomstvo rozprávok. Bratislava: AT Publishing. ISBN 80-88954-35-5.
Juszczyk, S., 2017. Teoretické a metodologické základy empirických výskumov úrovne mediálnej gramotnosti ziakov mladšieho školského veku na Slovensku. In: Analýza súcasného stavu mediálnej výchovy u detí mladšieho školského veku. Ruzomberok: VERBUM. ISBN 978-80-561-0507-8.
KARASOVÁ, M., 2017. Záujem ziaka o pocítacové hry a internet. In: Analýza súcasného stavu mediálnej výchovy u detí mladšieho školského veku. Ruzomberok: VERBUM. ISBN 978-80-561-0507-8.
Koncepcia mediálnej výchovy v slovenskej republike v kontexte celozivotného vzdelávania, 2009. [online]. [cit. 2020-03-25]. Dostupné z: http://www.zodpovedne.sk/index.php/sk/component/jdownloads/finish/1-knihy-a-prirucky/8-koncepcia-medialnej-vychovy-v-slovenskej-republike-v-kontexte-celozivotneho-vzdelavania
KOSTELANSKÝ, A. 2011. Mediálna výchova a jej zacielenie na formovanie mediálnej gramotnosti. In: Implementácia mediálnej výchovy do edukácie v primárnom vzdelávaní. Ruzomberok: VERBUM. ISBN 978-80-8084-816-3.
MICENKA, M., J. JIRÁK et al., 2007. Základy mediálni výchovy. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-315-4.
NORISOVÁ,V., 2014. Spôsoby zobrazovania hendikepovaných v mediálnych obsahoch urcených detským divákom. [online]. [cit. 2020-03-24]. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Bocak4/subor/Norisova.pdf
PETRANOVÁ, D., 2011. Úcinky médií na zivot cloveka a spolocnosti. In: Mediálna výchova pre ucitelov stredných škôl. Trnava: FMK UCM v Trnave. ISBN 978-80-8105-248-4.
PLENCNER, A., 2011. Charakteristika pôsobenie mediálnych stereotypov. In: Mediálna výchova pre ucitelov stredných škôl. Trnava: Univerzita Cyrila a Metoda. ISBN 978-80-8105-248-4.
ŠPÚ, 2011. Štátny vzdelávací program. Mediálna výchova. Príloha ISCED 1. [online]. [cit. 2020-03-22]. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/medialna_isced1.pdf
VÁGNEROVÁ, M., 2000. Vývojová psychologie: detství, dospelost, stárí. Praha: Portál. ISBN 80-7178-308-0.
VALIHOROVÁ, M. a B. ZITNIAKOVÁ, 2008. Vplyv médií na násilie v škole. In: Aktuálne otázky pedagogiky a psychológie 3. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. ISBN 978-8-08083-553-8.
VRABEC, N., 2013. Mediálna výchova: teoretické východiská a trendy. Trnava: Univerzita Cyrila a Metoda. ISBN 978- 80- 8105- 498-3.
VRABEC, N., 2008. Mládez a médiá: mediálna gramotnost mladých ludí na Slovensku. Bratislava: IUVENTA. ISBN 978-80-8072-074-2.