Manažment kvality v materskej škole

Kvalita skoly, nevynimajuc ani materske skoly, je v sucasnosti aj v slovenskom skolstve podrobena verejnej diskusii. Diskusia, ktorej zakladom je kritika vzdelavacieho systemu v dimenziach vysledkov nasich ziakov v medzinarodnych testovaniach PISA, sa viac alebo menej dotyka aj vzdelavania deti v materskych skolach. Prave tento koncept sposobuje, ze v suvislosti s reformou skolstva musi dojst aj k ,,zlepseniu" edukacie aj v materskej skole. Ziadaju sa zmeny v pristupoch, v edukacnych aktivitach, ktore sa budu moct porovnavat s existujucimi kvalitativnymi poziadavkami. Otazka kvality rezonuje aj v strategickych dokumentoch, v ktorych je poskytnutie ,,kvalitnej vychovy a vzdelavania" prvoradou ulohou vsetkych skol, aj materskych.

Otazka, ktora v sucasnosti trapi coraz viac rodicov je nasledovna: Aka kvalitna je materska skola, do ktorej chodi moje dieta? Odpoved nie je jednoducha. Problematika kvality je pre akterov vzdelavania vnimana rozne - pre niektorych je to vzdialenost od miesta bydliska, ini si vyberaju z ponukanych aktivit, z vyucovania jazykov, z metod a foriem prace. Informacie, ktore by poskytli rodicom moznost vyberu na zaklade urcitych kriterii, ktore by charakterizovali kvalitu skoly, zatial nie su k dispozicii.

Orientacia na zakaznika - rodica, dieta, zriadovatela je dnes strategickou viziou vsetkych progresivnych materskych skol. Ak chce byt materska skola v ramci konkurencie uspesna, mala by spravne identifikovat poziadavky a ocakavania svojich zakaznikov, sledovat a ovplyvnovat mieru ich spokojnosti a tomu prisposobit aj svoju systematicku pracu. V poslednom obdobi sa casto presadzuje sledovanie a ovplyvnovanie miery spokojnosti prostrednictvom modelov manazerstva (riadenia) organizacii.

Najdolezitejsou otazkou, ktora rezonuje v konceptoch manazerstva kvality, je otazka tykajuca sa hlavneho zakaznika v materskych skolach, ktory je priamym odberatelom kvality.

Kto je priamym zakaznikom materskej skoly? Su to:

• deti - objekty edukacie?
• rodicia deti, ktorych sa edukacny proces priamo dotyka?
• ucitelia, ktori profiluju dieta a su dennodenne v priamej interakcii s detmi?
• veduci zamestnanci, ktori prevezmu zodpovednost za pracu a kvalitu ich zariadenia?
• su to zriadovatelia materskych skol, ktori zabezpecuju vsetky podmienky chodu daneho zariadenia?
• je to stat, ktory ma na zaklade ustavy zabezpecit pre kazdeho obyvatela rovnost prilezitosti?
• je to odborna pedagogicka verejnost, ktora na zaklade studii a ich vyhodnoteni, moze poukazat na potreby dietata a na moznosti naplnenia tychto potrieb?

Pedagogicka kvalita materskej skoly

O definovanie pedagogickej kvality materskej skoly sa pokusilo vela autorov. Colberg-Schrader (1998) tvrdia, ze fenomen kvality v materskej skole sa neda komplexne a jednoznacne definovat. Poukazuju, ze neexistuje presna definicia kvality, existuje niekolko konceptov s roznou interpretaciou kvality, cim potvrdzuju tvrdenie, ze univerzalna kvalita ,,vychovy a vzdelavania" je takmer nedefinovatelna.

Kazda materska skola ma svoju individualnu kvalitu, ktora sa prejavuje v urcitych aspektoch kvality. Ftenakis (1998) tvrdi, ze kvalita sa v mnohych konceptoch javi ako vseobecny a nespecificky pojem, kde dominuje globalny, holisticky sposob pozorovania. Tvrdi, ze kvalita je synonymom ,,dobrej vychovy a vzdelavania" a je spojena s dosiahnutim vychovnych a vzdelavacich cielov.

S. Roux (2002, 2006) poukazuje na dva pristupy k pochopeniu ,,pedagogickej kvality". V sirsom slova zmysle sa vztahuje tento pojem na kvalitu procesov a struktur v institucionalnom vzdelavacom systeme. V uzsom slova zmysle sa rozlisuju tri aspekty pedagogickej kvality:

• deskriptivny aspekt - podstata kvality,
• normativny aspekt - vynimocnost kvality,
• metodicky aspekt - metodicke a teoreticke pristupy vo vyskume.

Dalsou definiciou kvality je definicia Siete Europskej komisie pre starostlivost o deti. Dokument prizvukuje flexibilitu, subjektivny charakter a dalsie aspekty pedagogickej kvality:

• kvalita nie je objektivna, ale subjektivna realita,
• kvalita je dynamicky koncept, ktory sa casom meni,
• kvalita zavisi od hodnot, ktore sa v pluralistickej spolocnosti stale rozvijaju,
• kvalita baziruje na hodnotach, nazoroch, podmienkach a zaujmoch, ktore sa tykaju materskej skoly,
• proces definicie kvality ponuka prilezitosti na urcenie moznosti, cielov a priorit predskolskeho vzdelavania (Siet Europskej komisie pre starostlivost o deti, 1996).

Vychadzajuc z tychto aspektov je chapana kvalita materskej skoly ako dynamicky proces, nie ako nezmenitelna realita. Moznosti, ciele a priority predprimarneho vzdelavania sa menia, ak sa ,,meni zivotna realita deti a rodicov, co je dnes spravne, moze byt zajtra zle" (Siet pre starostlivost o deti Europskej komisie, 1996).

Podla dalsich zdrojov maju najdolezitejsiu ulohu v kazdodenom zivote dietata v predskolskom zariadeni dospeli (ucitelia, veduci zamestnanci, vychovavatelia a pod.). Dospely je ten, kto u dietata podporuje hravost, ochranuje ho, ukazuje pozitivne hodnoty, spristupnuje informacie a podporuje indiviudualne zrucnosti dietata. Podpora psychickeho, emocionalneho a intelektoveho vyvoja dietata je najdolezitejsia, pricom sa nezabuda na bezpecnost a zdravie deti.

Pristupy urcenia kvality materskej skoly

Definovanie kvality si vyzaduje specificke kriteria, ktore su vhodne na opisanie a hodnotenie kvality. Tymto sposobom sa kvalita stava dimenzionalnym konceptom, ktory si vyzaduje empiricke preskusanie. Evalvacia prebieha prostrednictvom extrahovanych dimenzii, ktore umoznuju odovzdanie informacii o kvalite a zaroven stanovuju rozne urovne, ktore predstavuju dosiahnutie cielov. Sucasny vyskum sa koncentruje na extrahovanie a empiricke overenie vyznamu tychto dimenzii. Na urcenie kvality vychovy ako dimenzionalneho konceptu rozlisuje Ftenakis (1998) tri rozne pristupy:

• relativisticky pristup - vychadza zo skutocnosti, ze kvalita materskej skoly odzrkadluje hodnoty, normy, presvedcenia, zelania a potreby starostlivosti o deti. Tento pristup moze priamo alebo nepriamo vplyvat na vsetky cielove skupiny - rodicov, deti, ucitela materskej skoly, obec, komunitu v obci (Moss, 1994). Pri urceni kvality sa pritom musi brat do uvahy roznorodost perspektiv na jednej strane s roznorodostou zaujmovych skupin. V tomto pripade sa pod pojmom kvalita chape vyvazenost potrieb rodicov, deti, spolocnosti.
• dynamicky pristup - tento pristup zdoraznuje dynamiku v chapani pojmu kvalita. Kvalita je predstavena ako meniaci sa koncept. Okrem celospolocenskych zmien je potrebne zaoberat sa aj generacnymi rozdielmi. Kvalita je v tomto vyzname kontinualne meniaci sa proces, pri ktorom sa musia brat do uvahy rozdielne zaujmy zainteresovanych skupin (Ftenakis, 1998). Taketo dynamicke procesy mozu byt ovplyvnene roznymi sociokulturnymi rozdielmi, multikulturnymi rozdielmi, roznymi hodnotovymi a normativnymi predstavami.
• strukturalno - interakcionalny pristup - tento pristup je pre definovanie kvality materskej skoly charakteristicky pre posledne desatrocia. National Association for the Education of Young Children (NAEYC) predlozila desatdimenzionalny model kvality materskej skoly, ktory obsahuje 91 kriterii kvality. Tieto mozeme rozdelit na zaklade strukturalnych dimenzii (okolie, prostredie, personalne obsadenie, bezpecnostne podmienky a ochrana zdravia, stravovanie, zriadovatel) a intetakcionalnych dimenzii (interakcia medzi ucitelom a dietatom, interakcia medzi ucitelom a rodicom, skolsky program).

Dalsim kriteriom podla NAEYC je profesionalita zamestnancov a externa evalvacia. NAEYC je aj instituciou, ktora navrhuje licencovanie materskych skol.

Strukturalna, procesualna a orientacna kvalita

Pedagogicka kvalita predstavuje komplexny obraz, v ktorom su obsiahnute vsetky oblasti materskej skoly. Tieto oblasti prispievaju k celkovej kvalite zariadenia, navzajom na seba posobia a ovplyvnuju sa. V odbornej literature (Tietze, 1993) sa uvadzaju tri oblasti pedagogickej kvality, ktore obsahuju rozne suboblasti.

Strukturalna kvalita - vztahuje sa na relativne stabilne ramcove podmienky, v ktorych pedagogicka praca v materskej skole prebieha. Patria sem:

• Velkost skupin a ich organizacia - triedy s mensim poctom nerozvijaju socialne kompetencie v takom rozsahu ako triedy s vacsim poctom deti. Na druhej strane triedy s vacsim poctom deti nerozvijaju do takej miery komunikacne zrucnosti a ucitel ma obmedzene moznosti na pozorovanie a diagnostiku dietata.
• Pocet pedagogickych zamestnancov na jedno dieta - vacsi pocet pedagogov moze pozitivne vplyvat na socialne interakcie a rozvijat emocionalnu klimu.
• Kvalifikovanost a dalsie vzdelavanie pedagogickych zamestnancov - koreluje s vyssou schopnostou vykonu a kooperacie s dietatom.
• Priestorove podmienky a vybavenost priestorov - dostatocna velkost a vybavenost priestorov koreluje s roznymi aspektmi spravania sa dietata. Ak su priestory moderne vybavene nabytkom, ktory moze byt premiestnovany, urcite to pozitivne vplyva na dieta.
• Priprava na edukacnu cinnost, pracovne skusenosti ucitela - podporuju socialne a kognitivne kompetencie dietata.
• Prevadzkova doba materskej skoly,
• Financovanie materskej skoly (Tietze, 1993).

Strukturalna kvalita do velkej miery zavisi od financovania predprimarneho vzdelavania a konkretnych legislativnych podmienok v state. Na Slovensku su zaklane podmienky urcene Zakonom c. 245/2008 Z. z. o vychove a vzdelavani (skolsky zakon) v zneni neskorsich predpisov, nasledne rozpracovane vo Vyhlaske c. 306/2008 Z. z. o materskej skole. V zmysle Tietzeho vyskumu si moze kazda materska skola porovnat, ci zodpoveda strukturalnej kvalite.

Procesualna kvalita - odzrkadluje dynamiku pedagogickeho diania v kazdodennom zivote materskej skoly. Vztahuje sa na ,,celkovu interakciu a skusenosti, ktore dieta robi v triede so svojim socialnym a materialnym okolim" (Tietze, 1993). Znaky procesnej kvality materskej skoly su podla Tietzeho nasledovne:

• starostlivost o dieta a zaobchadzanie s nim v bezpecnom a zdravotne nezavadnom prostredi,
• interakcie, ktore vhodnymi aktivitami prispievaju k rozvoju dietata,
• interakcie, ktore podporuju emocionalnu bezpecnost a ucenie sa,
• priestorovo-materialne vybavenie, ktore poskytuje obrovske spektrum pre rozvoj dietata,
• spolupraca s rodinou dietata v presne urcenych formach komunikacie.

Procesualna kvalita je v tejto suvislosti hodnotena vysoko, ak sa deti vela naucia a v kazdej faze svojho ucenia a rozvoja maju vhodne podmienky. Procesualna kvalita sa vztahuje aj na vsetky aktivity so vsetkymi zainteresovanymi - zaobchadzanie s detmi, s rodicmi, organizacia v time, rozdelenie kompetencii a spolupraca s nadriadenymi a zriadovatelom.

Orientacna kvalita - vztahuje sa na to, ,,co je podstatou celkoveho pedagogickeho diania v hlave pedagoga" (Tietze, 2004). Zahrna pochopenie cielov, noriem, hodnot, presvedceni a obraz dietata ucitelom. Ide o koncepty ucitelov smerom k dietatu, ich ocakavany rozvoj dietata a ich predstavy o ulohe rodiny a materskej skoly. Je pomerne stabilnou konstrukciou, ktora nie je politicky regulovana. Tato oblast kvality je najdolezitejsia, pretoze predstavuje formovanie zakladnych hodnot dietata, je uzko spojena s kulturou materskej skoly a je velmi tazko meratelna.

Vyskumy ukazuju, ze jednotlive oblasti kvality sa navzajom ovplyvnuju, ale nepodmienuju sa navzajom. Napr. v dvoch triedach materskej skoly moze byt uplatnovana ta ista pedagogicka koncepcia (orientacna kvalita), alebo ta ista organizacia (strukturalna kvalita), ale procesualna kvalita moze byt uplne ina. Tato skutocnost vychadza z relativne stabilnych vychodiskovych podmienok edukacie na jednej strane a na volnosti pedagoga pri organizacii edukacie na stane druhej.

Kriteria a indikatory kvality materskej skoly

Na zabezpecenie kvality musi byt pre vsetkych ucastnikov jasne, na zaklade akych kriterii sa bude kvalita presadzovat a merat. V uvode budu definovane minimalne kriteria, ktore budu neskor detailnejsie definovane a vysvetlene.

Kriterium mozeme chapat ako ,,poznavacie znamenie". Az ked bude kriterium stanovene, bude sa urcovat hladisko posudzovania a vyberat nastroj na meranie. Kedze neexistuje realna definicia kvality vo vseobecno-zavaznych normach a predpisoch, kriteria si musia jednotlive materske skoly stanovit podla vlastnych predstav. Dolezitou podmienkou je, aby bolo kriterium kvality overitelne. Pred stanovenim kriteria je potrebne preverit, ci sa dane otazky, resp. charakteristiky nachadzaju v skolskych dokumentoch, ci o nich respondenti vedia, ci su s nimi oboznameni. Ak tieto skutocnosti nie su vopred stanovene v konkretnych podmienkach skoly, moze nastat neobjektivna, skreslena interpretacia ziskanych udajov. Kriteria sluzia na jednej strane na meranie kvality, na druhej strane na rozvoj kvality. Externe meranie kvality sa uskutocnuje v podmienkach slovenskych materskych skol statnou skolskou inspekciou.

S kriteriami kvality su uzko spojene indikatory - otazky, ako ukazovatele urciteho vybraneho javu, ziskane spravidla sledovanim, zaznamenavanim a pravidelnym vyhodnocovanim tychto udajov.

Indikatory kvality nie je lahke vytycit. Ak si rozoberieme studiu Narodneho centra pre vzdelavaciu statistiku USA: Monitoring School Quality: An Indikators Report (Mayer, Mullens, Moore 2000), v ktorej su urcene zakladne kriteria, ako napr. ucitel, skoly, triedy. K tymto kriteriam su nasledne stanovene indikatory:

ucitel - akademicke zrucnosti, vzdelanie, skusenosti (dlzka praxe), dalsi vyvin (dalsie vzdelavanie),

triedy - obsah edukacie, pedagogicke pristupy, technologie a velkost tried,

skola - vedenie skoly, ciele skoly, disciplina, akademicke prostredie.

V ramci Europskej unie sa s urcenim indikatorov mozeme stretnut v dokumente European Report on the Quality of Education: Sixteen Quality Indicators (2001). Tieto indikatory su zoskupene v kategoriach vedomosti a schopnosti (v oblastiach vzdelavania), v kategorii skolskej uspesnosti (ukoncene, neukoncene vzdelavanie), indikatory monitorovania vzdelavania (evalvacia vzdelavania, skolsky manazment, rodicovska participacia), indikatory zdrojov a struktury (vzdelavanie ucitelov, ucast na predprimarnom vzdelavani, vydavky na deti, vyuzivanie IKT v edukacii).

Priklad vypracovania indikatorov kvality

Zakladny pedagogicky proces: podpora a rozvoj dietata je rozdeleny do piatich indikatorov:

Indikator 1: umoznujeme casovo odstupnovanu a individualnu adaptaciu dietata.

Indikator 2: vytvarame prostredie, ktore detom dava bezpecnost a moznost orientacie.

Indikator 3: pravidelne pozorujeme, diagnostikujeme a dokumentujeme kazde dieta.

Indikator 4: pozname silne a slabe stranky kazdeho dietata. Podporujeme kazde dieta vo vsetkych oblastiach edukacie.

Indikator 5: podporujeme rozvoj dietata podla potreby aj pomocou terapeutickych sluzieb.

Dosiahnuta uroven kvality sa posudzuje podla kriterii na 5-stupnovej skale - vobec sa nevyskytuje, ciastocne sa vyskytuje, vyskytuje, uroven vyskytovania je dobra, uroven vyskytovania je vyborna.

Priklad rozpracovania indikatora 1: ,,umoznujeme casovo odstupnovanu a individualnu adaptaciu dietata" uvadzam v nasledujucej tabulke:

Ako moze materska skola z interneho hodnotenia kvality profitovat? 

Na prvy pohlad sa moze zdat, ze ak materske skoly hodnotia same seba, nemoze byt tento proces hodnotenia objektivny. Opak je vsak pravdou. Interna evalvacia je zalozena prave na objektivne zvolenych ukazovateloch kvality, pretoze sa tykaju prace danej materskej skoly. Cim je nastroj na hodnotenie prepracovanejsi, tym hlbsi a komplexnejsi je pohlad na pracu kazdej materskej skoly.

Cielom internej evalvacie je zistit nakolko a za akych podmienok boli jednotlive ulohy a predsavzatia splnene, resp. preco sa ich plnit nedari. V procese interneho hodnotenia kvality moze napriklad vyjst najavo aj nerealnost cielov alebo chybna formulacia konkretnych uloh. V takom pripade je interne hodnotenie samotnou skolou tou najlepsou cestou, ako si upravit vlastne priority a priblizit sa potrebam deti, co sposobuje stalu aktualizaciu cielov, uloh a prijimanie opatreni, ktore pomahaju skole napredovat.

Jednym z najdolezitejsich clankov tejto spatnej vazby su v pripade materskej skoly rodicia. Ich deti stoja v centre celeho diania, mali by mat preto o nom dostatok informacii, aby sa do kazdodennej cinnosti mohli aktivne zapajat. Toto plati aj o otazkach hospodarenia a financovania, ale aj o dalsich aktivitach, ktore mozu ale aj nemusia priamo suvisiet s pracou materskej skoly.

Prax mnohych statov ukazuje, ze ak rodicia participuju na zivote materskej skoly, moze z toho materska skola profitovat - ak je rodic informovany, hodnoti pracu ucitela inym sposobom, ucitelia a rodicia nestoja na opacnej strane barikady, ale snazia sa o to, aby maximalne uspokojili realne potreby deti.

Kvalitna skola je podla Vastatkovej (2006) kvalitou, ktora priebezne zistuje, zohladnuje a naplna ocakavania svojich zakaznikov (deti, rodicov, zriadovatela,...) a v ramci moznosti sa snazi o udrzanie dobreho stavu veci a celkove zlepsovanie tak, ze priebezne naplna ciele, ktore si stanovila - vsetko je riadene zdravym rozumom. Skutocne zlepsenie vychadza zvnutra organizacie. Ak sa ma materska skola zlepsit na podnet skolskej inspekcie alebo zriadovatela, vacsinou ide iba o kratkodobe zlepsenie, resp. povrchne alebo formalne zmeny. Vysledky interneho hodnotenia materskych skol by mali spolu so zisteniami statnej skolskej inspekcie prispievat k rozvoju komplexneho hodnotenia kvality.

Kvalita kultury procesu vyucovania a ucenia sa

Vytvorenie kultury vyucovania a ucenia sa je predpokladom a prostriedkom na uskutocnenie reformy v skolstve. Najdolezitejsie otazky v oblasti skolstva bezprostredne suvisia s kulturou vyucovania a ucenia sa. Dejiny pedagogiky ukazuju priklady roznych pristupov k vyucovaniu, ktore su alternativou tradicneho pristupu k procesom vychovy a vzdelavania. V sucasnej dobe existuje vela uspesnych skusenosti z praxe, ktore hovoria o novej kulture vyucovania a ucenia sa, su pouzivane sirokou verejnostou. Pri nastaveni kvality materskej skoly je vhodne identifikovat bariery, ktore brania materskej skole pri nastaveni novej kultury vyucovania a ucenia sa.

V tejto casti su uvedene kriteria vo vybanych oblastiach kvality materskej skoly:

Koncepcia materskej skoly: Materska skola ma vypracovanu koncepciu rozvoja, ktora sa pravidelne vyhodnocuje. Metody a materialy, ktore su uplatnovane v edukacnom procese, su kompatibilne s deklarovanymi cielmi materskej skoly. Vzdelavacia cinnost je planovana a rozvoj deti je tomu zodpovedajuco strukturovany.

Individualizacia a socialne ucenie: Vsetky aktivity su smerovane k podpore individuality kazdeho dietata a k posilneniu jeho socialnych kompetencii. Hrove cinnosti a edukacne aktivity umoznuju individualne a kooperativne skusenosti. Podporuje sa heterogenita, pri skupinovej praci je rozvijana vedome. Vyzaduje sa inkluzia. Je umoznena ucast kazdeho dietata na edukacnych aktivitach. Ucitelom su vcas diagnostikovane specificke potreby dietata.

Podpora a mentorstvo dietata: Materialy, obsahy a procesy vytvaraju zivotny priestor pre dieta, zodpovedaju jeho stupnu vyvoja. Vyucovanie a ucenie sa prebiehaju prostrednictvom podpornych pedagogickych systemov (scaffolding) a pomocou principov mentorstva. V edukacnych aktivitach su temy, ktore su pre deti vyznamne a zaujimave.

Adaptacia dietata a jeho nastup do materskej skoly: Prechod dietata z domu do materskej skoly a z materskej skoly do zakladnej skoly je planovany a prisposobeny podmienkam dietata.

Systemy pozorovania a evalvacie: Materska skola disponuje koncepciou vnutroskolskej kontroly, planom pedagogickeho pozorovania a kontroly dokumentacie. Edukacne procesy a vysledky ucenia sa su pravidelne merane a kontrolovane vhodnym nastrojom pozorovania a evalvacie.

Vybavenost priestorov materskej skoly ako vzdelavacej institucie: Priestorove a materialne vybavenie koreluje so strukturou a koncepciou materskej skoly. Material a vybavenie podporuju individualne procesy ucenia sa deti a povzbudzuju dieta k roznym aktivitam. Vonkajsie priestory su miestom, kde sa deti stretavaju. Su vybavene tak, aby podporovali skupinove formy hry a nove moznosti ucenia sa. Hygienicke podmienky materskej skoly zodpovedaju aktualnym standardom a ochranuju intimnu sferu dietata. Zodpovednost za bezpecnost je rozdelena medzi zriadovatela, vedenie materskej skoly, ucitelov a rodicov. Vsetky podmienky pobytu v materskej skole a mimo nej su regulovane a zakladne pravidla su dodrziavane. Odovzdanie dietata pri prichode a odchode podlieha bezpecnostnym predpisom.

Poradenstvo a poskytovanie informacii: Navsteva materskej skoly je v principe mozna pre vsetky deti. Materska skola ma vypracovane kriteria/priority na prijatie dietata. Kriteria prijimania su transparentne. Rodicom sa poskytuje pomoc a poradenstvo. Rodicom sa na zaklade ich zaujmu poskytuju informacie o materskej skole (aj vo viacerych jazykoch podla poziadavky).

Spolupraca s verejnostou: Materska skola je otvorena vsetkym organizaciam. Kultura ucenia sa a vzdelavania v materskej skole prebieha procesom interakcie, v komunikacii s detmi, rodicmi a partnermi. Materska skola prezentuje aktivne navonok svoju pracu.

Socialna klima materskej skoly: Materska skola je miestom, na ktorom sa stretava ucenie sa a zivot. Vzajomny respekt je samozrejmy.

Riadenie procesov: Vedenie materskej skoly pracuje timovo pri spracovani pedagogickej koncepcie, orientuje sa v zakladnych cieloch a ulohach materskej skoly. V materskej skole je delegovana zodpovednost a ulohy, delegovanie prebieha tematicky, transparentne a dialogom. Vedenie materskej skoly pozna a vyuziva zakladne elementy aktualneho vyskumu v oblasti predskolskej pedagogiky. Vedenie materskej skoly spolupracuje s vedenim skoly.

Vedenie zamestnancov: V materskej skole existuju pevne stanovena struktura komunikacie. Materska skola ma transparentnu organizacnu strukturu.

Zabezpecenie kvality: V materskej skole su zavedene systemy internej evalvacie. Zabezpecenie a rozvoj kvality su zakladnou ulohou vedenia skoly. Kriteria internej evalvacie su koncepcne orientovane. Vysledky evalvacie su vyuzivane na rozvoj kvality materskej skoly.

Rozvoj zamestnancov: V materskej skole existuje koncepcia dalsieho vzdelavania - efektivny plan kontinualneho vzdelavania. Dalsie vzdelavanie pedagogickych zamestnancov je podporovane. Dalsie vzdelavanie vychadza z realnych potrieb materskej skoly. Dalsie vzdelavanie a rozvoj zamestnancov tvori integrovanu sucast rozpoctu materskej skoly. Vzajomna odborna pomoc a poradenstvo medzi zamestnancami su sucastou koncepcie materskej skoly. Materska skola a zakladna skola spolupracuju.

Tvorba timu: Materska skola podporuje vzajomnu spolupracu a dodrziavanie hodnot. Materska skola podporuje planovanie a realizaciu kooperativnych foriem prace.

Preco rozvoj kvality materskej skoly

Kvalita kazdej materskej skoly je spojena s angazovanostou a skusenostami zamestnancov, ktori v konkretnej materskej skole pracuju. Prave tieto skutocnosti musia byt brane do uvahy pri rozvijani kvality v materskej skole. Vsetky procesy - socialne a individualne potrebuju cas, su uspesne, ak sa vsetci zucastneni stotoznia s novymi poziadavkami. Dolezitym prvkom rozvoja kvality je jej pravidelne hodnotenie, ktore ma za nasledok tieto dolezite funkcie:

1. Rozvoj timu

Roznym hodnotenim jednotlivych zamestnancov vznika medzi zamestnancami potreba diskusie. Preco dochadza k roznym vysledkom? Je to z dovodu roznych skusenosti z praxe, vysvetluju si zamestnanci standardy kvality rozlicnym sposobom? Najcastejsie sa prostrednictvom timu najlepsie a najintenzivnejsie vysvetluju rozne hodnotenia a chapania procesov (komunikativna validita). Pocas diskusie sa rozvijaju spolocne nahlady, reflektuju sa rozne pracovne postupy a rutina, konkretizuju sa spolocne dohody alebo vznikaju nove. Toto posilnuje spolupracu v time.

2. Kde sme? Kam sa chceme dostat?

Pri hodnoteni kvality na zaklade urcitych kriterii a indikatorov, ktore si materska skola definuje, mozu sa urcit silne a slabe stranky danej materskej skoly. Ak sa urobi priemer z hodnotenia jednotlivych zamestnancov, moze si materska skola vytvorit urcitu profilaciu. Z definovanych silnych a slabych stranok po spolocnej diskusii sa mozu vytvorit cesty rozvoja. Ak sa hodnotia najdolezitejsie pracovne procesy, je mensia pravdepodobnost, ze sa na niektore poziadavky zabudne. Je potrebne urcit si priority, urcitu databazu, ktora by obsahovala najdolezitejsie postupy v praci materskej skoly.

3. Posilnuju sa procesy riadenia

Prostrednictvom hodnotenia kvality vedenie materskej skoly ponuka velmi diferencovany a vsetkymi akceptovany prehlad o praci v materskej skole. Vysledky hodnotenia kvality a ich nasledna diskusia v time ponuka rozne vychodiska pre kolegov, pre tim, ale aj pre zriadovatela. Aj ked vysledky hodnotenia kvality jednotlivych zamestnancov nie su iba podkladom hodnotenia, mozu sa udaje vyuzit napriklad na planovanie dalsieho vzdelavania.

4. Zriadovatel ziskava prehlad o diani v materskej skole

Pri hodnoteni kvality celym kolektivom ziska zriadovatel diferencovany obraz o materskych skolach vo svojej zriadovatelskej posobnosti. Kazda materska skola moze predstavit svoju profilaciu a svoje specifika. Pri nastaveni internej kvality jednotlive materske skoly nepadaju do uniformity. Zriadovatel dostava dolezite informacie - aj pre dalsi rozvoj, pre proces planovania a podpory.

Zaver

Pojem kvalita skoly je jednym zo zakladnych pojmov, ktore sa objavuju v reforme vzdelavania na Slovensku. Prispevok ukazuje, ze to nie je neutralny a lahko definovatelny pojem. Kvalita neexistuje a nevystupuje ako samostatny koncept, ale suvisi s pojmami ako evalvacia, zodpovednost voci zakaznikovi. Definovat kriteria a indikatory kvality nie je mozne z centralnej urovne, pretoze v takomto pripade pojde o vseobecnu definiciu kvality. Definovat kriteria a indikatory si musi kazda materska skola individualne.

Mozeme konstatovat, ze na medzinarodnej urovni sa intenzivne diskutuje o otazke kvality materskej skoly, ale vela otazok je nezodpovedanych a ostavaju otvorene. Najjednoduchsie sa odpoveda na otazky, ktore sa tykaju strukturalnej kvality, pretoze komparacia medzi jednotlivymi materskymi skolami je lahka. Na zaklade uvedeneho je vsak viditelna pritomnost ,,makkych" atributov kvality materskej skoly, bez ich poznania nie je mozne konkretnu matersku skolu detailne opisat. Prave tieto atributy su pre konkretnu skolu najdolezitejsie, ich pozorovanie je vsak tazke a mnohe materske skoly sa tejto oblasti takmer vobec nevenuju.

Definovat kvalitu, urcit si kriteria kvality a indikatory je sice beh na dlhe trate, ale kazdej materskej skole, ktora sa na tuto cestu pusti, bude tato skusenost urcite prinosom, pretoze ju posunie urcitym smerom.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

COLBERG - SCHRADER, H., 1998. Kindergarten - Ort fur Kinderleben und Trefferpunkt fur Eltern: zur Qualitat von Kindergarten. In: FTENAKIS, W. E., TEXTOR, M. R., 1998. Qualitat von Kinderbetreuung: Konzepte, Forschungsergebnisse, internationaler Vergleich. Weinheim; Basel: Belz. ISBN: 9783407623737.

FTENAKIS, W. E., TEXTOR, M. R., 1998. Qualitat von Kinderbetreuung: Konzepte, Forschungs-ergebnisse, internationaler Vergleich: Das Jahrbuch der Fruhpadagogik und Kindheitsforschung. Weinheim; Basel: Belz. ISBN: 9783407623737.

MOSS, P., 1994. Defining quality: Values, stakeholders and processes. In: MOSS, P., PENCE, A. (Hrsg.). Valuing quality in early childhood services. London: Paul Chapman, s. 1 - 9.

ROUX, S., 2002. Wie sehen Kinder ihren Kindergarten?: theoretische und empirische Befunde zur Qualitat von Kindertagesstatten. Weinheim: Juventa-Verlag. ISBN 978-3-7799-1601-7.

ROUX, S., 2006. Fruhpadagogische Qualitatskonzepte. In: FRIED, L., ROUX, S. (Hrsg.). In: Padagogik der fruhen Kindheit: Handbuch und Nachschlagewerk. Weinheim: Beltz. ISBN: 978-3-589-24765-3.

Siet Europskej komisie pre starostlivost o deti. 1996. Kvalita sluzieb v ranom detstve : Netzwerk der Kinderbetreuung der Europaischen Kommission. Qualitatsziele in Einrichtungen fur kleine Kinder: Vorschlage fur ein zehnjahriges Aktionsprogramm. Luxemburg: Europaische Kommission.

TIETZE, W., 1993. Institutionelle Erfahrungsfelder fur Kinder im Vorschulalter: zur Entwicklung vorschulischer Erziehung in Deutschland. In: TIETZE, W., ROSSBACH, H.-G. (Hrsg.). Erfahrungsfelder in der fruhen Kindheit, Bestandsaufnahme, Perspektiven. Freiburg: Lambertus.

TIETZE, W., 2004. Notwendigkeit und Perspektiven von Qualitatsentwicklung und Qualitatssicherung in Kindertageseinrichtungen. In: WEHRMANN, I. (Hrsg.). Kindergarten und ihre Zukunft. Weinheim; Basel; Berlin: Beltz.

VASTATKOVA, J., 2006. Uvod do autoevalvace skoly. Olomouc: Univerzita Palackeho v Olomouci. ISBN 80-244-1422-8.