M. R. Štefánik – hrdina, či antihrdina? Osobnosť M. R. Štefánika a jeho odkaz

Autor, Popis: 
Martina Szilágyiová, Gymnázium, Trebišovská 12, Košice
Anotácia: 
Ponúkaná pedagogická skúsenosť súvisí s integrovaním mediálnej výchovy do vyučovania dejepisu. Dôraz je kladený na vizuálny prameň (konkrétne dokumentárny film) ako motivačnú edukačnú pomôcku, ktorej cieľom je zvýšiť záujem žiakov o tento predmet a témy v ňom prezentované. Žiaci analyzujú osobnosť M. R. Štefánika v kontexte spoločenských a politických udalostí prvej svetovej vojny, pokúsia sa vytvoriť svoj pohľad na túto osobnosť našich národných dejín a na najvýznamnejšie momenty jeho profesijného i osobného života, ktoré ovplyvnili a dotvárali jeho osobnosť. Žiaci sa pokúsia zhodnotiť význam osobnosti M. R. Štefánika a jeho miesto v našej historickej pamäti. Práca s historickým dokumentom má žiakov naučiť zorientovať sa v historickom dokumente, naučiť ich, aby si kládli správne otázky, v konečnom dôsledku vplývať čo najefektívnejšie na formovanie ich postojov a názorov na veci, ktoré sa dejú okolo nás a podporovať rozvoj ich kritického myslenia. Učivo je z tematického okruhu Prvá svetová vojna a vznik ČSR.

,,Zijeme v masmedialnom svete, takze potrebujeme disponovat nastrojmi, ktore nam tuto skutocnost pomozu zvladnut. Vychova k medialnej gramotnosti nam ich poskytuje," hovori John Pungente, popredny kanadsky odbornik na medialnu gramotnost (Weisenbacher 2003, s. 9). Spolocenska potreba vychovy k medialnej gramotnosti je v sucasnom dnesnom medialnom svete aktualnejsia ako kedykolvek predtym. Media predstavuju v sucasnosti vplyvne socializacne a edukacne prostriedky. Media sa stavaju pre mladeho cloveka autoritami v roznych oblastiach ludskej existencie, zamerne, ci nezamerne ovplyvnuju jeho zmyslanie, nazory na rozne aspekty zivotnej reality. Preto je dolezite naucit mladych ludi porozumiet mediam a kriticky vyhodnocovat medialne sirene posolstva. Tieto ciele ma naplnit medialna vychova, ktora sa stala od roku 2008 povinnou sucastou vzdelavacieho procesu v Slovenskej republike. Medialna vychova je povinna prierezova tema a realizuje sa ako integralna sucast obsahu viacerych vzdelavacich oblasti - jazyk a komunikacia, umenie a kultura, matematika a praca s informaciami, clovek a hodnoty, clovek a spolocnost. Na Gymnaziu, Trebisovska 12, Kosice, kde pracujem, sa medialna vychova nevyucuje ako samostatny predmet. Preto sa snazim vo svojej pedagogickej cinnosti implementovat prvky medialnej vychovy do vyucovacieho procesu a posobit tak na rozvoj osobnosti ziakov najma v oblasti postojov a hodnot. Nevyhnutnym predpokladom preto, aby tieto sprostredkovane medialne obsahy mali pre ziakov vyznam, je naucit ich poskytnute informacie spracovat a vyhodnotit. Prostrednictvom vhodne navrhnutych pracovnych postupov s filmovym materialom je mozne v konecnej faze dosiahnut vystupy, ktore stanovuje statny vzdelavaci program pre predmet dejepis, ale aj pre prierezovu temu Medialna vychova, najma dosiahnutie medialnej gramotnosti. V tejto casti ponukam metodicky postup konkretnych vyucovacich hodin s vyuzitim filmu ako edukacnej pomocky. Vzhladom na to, ze praca s mediami ma svoje edukacne specifika, nepovazujem za nedostatok, ze hodiny nebudu mat standardne poradie faz vyucovacej hodiny - t. j. fazu opakovania uz prebrateho uciva, po ktorej bude nasledovat motivacna, expozicna a fixacna cast. Pri praci s filmovym materialom na vyucovacich hodinach je potrebne si uvedomit aj dalsi dolezity fakt, ze ucitel je limitovany nielen dlzkou vyucovacej hodiny, ale aj dotaciu hodin pre svoj predmet. Priemerna dlzka hraneho historickeho filmu je minimalne 90 minut, dokumentarneho filmu s historickou tematikou minimalne 50 minut. To si v konecnom dosledku vyzaduje vymedzenie vyssieho poctu vyucovacich hodin nielen na sledovanie, ale aj na pracu s filmom prostrednictvom pripravenych uloh.

Kompetencie, vystupy, medzipredmetove vztahy, prierezove temy

Na piatich hodinach dejepisu 6. rocnika 8-rocneho gymnazia sa ziaci zoznamia prostrednictvom dokumentarneho filmu s M. R. Stefanikom. Ich ulohou bude analyzovat osobnost Stefanika v kontexte udalosti prvej svetovej vojny. Ziaci sa maju naucit pracovat s informaciami, ktore im poskytne dokumentarny film s historickou tematikou, naucit sa zorientovat v nich a na zaklade ziskanych informacii vyvodit urcite zavery a zaujat k nim svoj postoj, kriticky posudzovat medialne sirene posolstva. Ziaci sa nasledne pokusia zaujat postoj k osobe M. R. Stefanika, pokusia sa obsiahnut jeho vyznam a odkaz pre sucasnu generaciu Slovakov, reflektovat vlastne postoje a prezentovat rozne pohlady na tu istu historicku osobnost.

Klucove kompetencie:

  1. Kompetencia k celozivotnemu uceniu sa dokaze kriticky zhodnotit informacie a ich zdroj, tvorivo ich spracovat a prakticky vyuzivat.
  2. Kompetencia socialna komunikacna - kultivovane vyjadruje vlastne myslienky, nazory, postoje a dokaze ich obhajit, uplatnuje take komunikacne sposobilosti, ktore su zakladom efektivnej spoluprace.   
  3. Kompetencia riesit problemy  - uplatnuje pri rieseni problemov vhodne metody zalozene na analyticko-kritickom a tvorivom mysleni, formuluje argumenty a dokazy na obhajenie svojich vysledkov.
  4. Kompetencia obcianska - uvedomuje si hodnotu vlastneho naroda aj inych narodov a narodnosti, buduje si kladny vztah ku vsetkym humannym a demokratickym hodnotam, rozpoznava protipravne konanie a uvedomuje si jeho dosledky.  
  5. Kompetencia socialna a personalna - efektivne spolupracuje v skupine, uvedomuje si svoju zodpovednost v time, kde dokaze tvorivo prispievat pri dosahovani spolocnych cielov.
  6. Kompetencia medialna  - kriticky posudzuje medialne sirene posolstva, vytvara si  vlastny nazor na zaklade prijimanych informacii, efektivne vyuziva internet pri svojom vzdelavani, rozumie moznym rizikam, ktore su spojene s jeho vyuzivanim.

Ocakavany vystup: Ziaci:

  • analyzuju osobnost M. R. Stefanika v kontexte spolocenskych a politickych udalosti prvej svetovej vojny,
  • najdu priciny, motivy, ktore viedli Stefanika k aktivitam a rozhodnutiam, ktore robil pocas svojho zivota,
  • sa pokusia vytvorit svoj pohlad na tuto osobnost nasich narodnych dejin a na najvyznamnejsie momenty jeho profesijneho i osobneho zivota, ktore ovplyvnili a dotvarali jeho osobnost,
  • sa pokusia zhodnotit vyznam osobnosti M. R. Stefanika a jeho miesto v nasej historickej pamati.

Struktura vyucovacich hodin (v skratenej podobe)

1 Vychovno-vzdelavacie ciele:

  • analyzovat historicky pramen o M. R. Stefanikovi
  • charakterizovat zasadne momenty v zivote M. R. Stefanika v oblasti politickej, vedeckej, vojenskej a osobnej
  • najst motivy, ktore mali vplyv na konanie a rozhodnutia M.R. Stefanika v roznych situaciach jeho zivota
  • ocenit progresivnu hodnotovu orientaciu osobnosti M. R. Stefanika
  • sformulovat vlastny nazor na ulohu osobnosti v dejinach naroda v intenciach osobnosti M. R. Stefanika
  • akceptovat prislusnost ku skupine, ktora riesi nejaky problem
  • prezentovat svoje nazory a postoje na zaklade argumentacie
  • kooperovat v skupine pri tvorbe spolocneho produktu
  • spracovat informacie a vyhodnotit ich
  • vyhodnotit dokumentarny film ako historicky pramen a zaujat k nemu kriticky postoj
  • spracovat vystup o M. R. Stefanikovi na zaklade stanovenych kriterii do podoby plagatu
  • prezentovat vystup v ramci skupinovej prace
  • zhodnotit pracu ostatnych skupin z pohladu stanovenych kriterii

2 Metody prace: vstupny monolog, motivacna demonstracia, samostatna praca ziakov, filmova projekcia, metoda kritickeho myslenia (ucenie formou skladania), projektove vyucovanie, problemove vyucovanie, kooperativne vyucovanie, riadena diskusia, hodnotenie ucitela pomocou kriteria - body, vzajomne hodnotenie ziakov pomocou kriteria - body

3 Pomocky: zosit ziaka, flipchartova tabula, flipchartove papiere, pripadne velky vykres A2, vytvarne pomocky (rozne, podla moznosti), podobizen M. R. Stefanika na flipchartovom papieri, hodnotiaca tabulka, internet, dataprojektor, historicky dokument M.R. Stefanik - Neuveritelny osud rezia: Marcela Feraru, 2009, 52 min., https://www.youtube.com/watch?v=WDraPmnLXJ4)

Vyucovacia hodina 1 - 3

a) Aktivita 1 - motivacna demonstracia (10 min.) - ucitel oboznami ziakov s temou nasledujucich vyucovacich hodin a tuto hodinu zacne motivacnym citanim, ktoreho cielom je priblizit ziakom temu

Motivacny text:

,,Nevsedne radostny den mali v rodine evanjelickeho farara Pavla Stefanika 21. jula 1880. Pani fararke Albertine, rodenej Jurenkovej, sa narodil syn, Milan Rastislav. Ked uzrel svetlo sveta, mal uz pat surodencov, ktori po svojom vyjadrovali radost nad prichodom dalsieho brata. Nebol vsak poslednou ratolestou na kosariskej fare. Postupne pribudali dalsie. Stefanikovci mali dovedna dvanast deti, z ktorych ostalo nazive devat, styri dcery a pat synov. ...Skor ako zacal Milan chodit do skoly, dostal kiahne. Choroba sprevadzana vysokou horuckou ho na mnoho dni priputala na lozko. Vdaka trpezlivej starostlivosti rodicov vyzdravel, ale nemoc mu natrvalo poznacila tvar". (Stvrtecky, s. 10, 11)

,,Tento bledy muz, ktoremu jasne oci ozaruju vychudnutu tvar, je diplomat a dobyvatel. Ma volu z kalenej ocele. Ludi posudzuje podla ich tajnych pohnutok. V jeho spravani je cosi prekvapujuce a genialne. Ma caro a ducha, ktory je rovnako geometricky, ako mimoriadny, svojimi umeleckymi zalubami vzdy pre svoju krajinu ziskaval vynimocnych priatelov a jeho prudka, vasniva a svojrazna povaha nikdy neunavila ich trpezlivu vernost," napisala o Stefanikovi jeho dlhorocna priatelka Louise Weissova. (Stvrtecky, s. 261)

b) Aktivita 2 - sledovanie historickeho dokumentu a ziskavanie informacii v skupinach (M. R. Stefanik - Neuveritelny osud, rezia: Marcela Feraru, 2009, 52 min.)

Uloha ziakov: analyzovat rozne podoby osobnosti Stefanika v kontexte udalosti prvej svetovej vojny, vytvorit vizualny vystup svojej prace

Pracovny postup:

Ucitel rozdeli  triedu na styri skupiny. Kazda skupina si pripravi pero a zosit na poznamky. Oboznami ziakov s cielom vyucovacich hodin. Oznami im, ze ich praca sa bude skladat z troch uloh a ich vypracovanie bude suvisiet s dokumentom o M. R. Stefanikovi, ktory si ziaci pozru.

1. uloha:

Kazdej skupine prideli ucitel (alebo si sama vylosuje), aku cast osobnosti M. R. Stefanika spracuju. Kazda skupina na zaklade analyzy historickeho dokumentu spracuje a nasledne predstavi zvysnym skupinam cast osobnosti M. R. Stefanika a najdolezitejsie udalosti suvisiace prave s touto strankou jeho zivota. V prezentacii musi odzniet 10 faktov zo zivota M. R. Stefanika suvisiacich so zadanou ulohou: skupina 1: M. R. Stefanik - ako vedec, skupina 2: M. R. Stefanik - ako politik, skupina 3: M. R. Stefanik - ako vojak, skupina 4: M. R. Stefanik - ako muz (osobny zivot).

Oznami ziakom, ze pocas sledovania dokumentu je ulohou kazdej skupiny sledovat a zaznamenat si informacie, ktore suvisia s ich pracovnym zadanim. Informacie z dokumentu ziskava kazdy clen skupiny sam, az pocas skupinovej prace na finalnom produkte skupina kompletizuje, pripadne konfrontuje a overuje ziskane informacie, spolocne diskutuje o vybere zaverecnych faktov, o podobe vizualneho vystupu a realizuje finalnu podobu zaverecnej prezentacie. Informuje ziakov, ze po skonceni dokumentu spracuje kazda skupina svoje informacie vo forme vizualnej prezentacie (na papieri z flipchartovej tabule alebo baliacom papieri), ktorej podobu si urci kazda skupina sama. Zaroven ziakom vysvetli, ze maju pracovat aj na priprave zaverecnej slovnej prezentacie svojho vizualu pred triedou (max. 5 minut prezentacie, pricom kazdy clen skupiny sa aktivne do nej zapoji).

Oznami ziakom, ze svoje vystupy (prezentacie ) si budu vzajomne hodnotit pomocou bodov v oblastiach b - d, oblast a - Fakticka spravnost - bude hodnotit ucitel, nakolko je to pre ziakov nova tema a pocas sledovania dokumentu a v priebehu skupinovej prace sa kazda skupina bude venovat iba casti osobnosti, preto by bolo pre nich narocne odkontrolovat fakticku spravnost informacii, ktore pouzije ina skupina, nasledne stanovi kriteria hodnotenia.

2. uloha:

Kazda skupina si pripravi 5 pojmov, ktorymi by, na zaklade zistenych informacii o M. R. Stefanikovi, najvystiznejsie charakterizovali jeho osobnost a zdovodnili svoj vyber.

3. uloha:

Kazda skupina si pripravi svoj nazor, ktory pri prezentovani podlozi aspon 3 konkretnymi argumentmi: a) na vyznam osobnosti M. R. Stefanika pre nase narodne, ale aj europske dejiny, b) ci bol Stefanik hrdina, ci antihrdina.

Ucitel vystupuje pocas tychto hodin iba ako facilitator a do prace ziakov aktivne nezasahuje. Pomoc a radu poskytuje iba v pripade, ak o to ziaci poziadaju.

Kriteria hodnotenia cinnosti ziakov v prvej ulohe

Hodnotit sa budu 4 oblasti (spolu 22 bodov):

  1. Fakticka spravnost (informacie = 10 faktov, 1 fakt = 1 bod) - spolu 10 bodov
  2. Idea / napad spracovania (vizualny vystup) - kazda skupina prideli max. 3 body
  3. Prezentacia skupiny pred triedou (ci sa vystriedal kazdy, kazdy clen skupiny ziskava za prezentovanie 1 bod) - kazda skupina prideli max. 6 bodov
  4. Formalna stranka prejavu/prezentacne zrucnosti - kazda skupina prideli max. 3 body

Pri prezentacii hodnotia ostatne tri skupiny do svojich harkov, pricom pre celkove vyhodnotenie su hodnoty za tri skupiny spocitane a vydelene poctom skupin - teda priemernou hodnotou pridelenych bodov za dane kriterium b - d.

Vyucovacia hodina 4 - 5

a) Aktivita 1 - prezentacia jednotlivych skupin a vzajomne hodnotenie ulohy 1

Uloha ziakov: prezentovat vysledky svojej prace pred triedou a zhodnotit pracu ostatnych skupin z pohladu stanovenych kriterii

Pracovny postup:

Na tabulu pripravime hodnotiacu tabulku pre styri skupiny.

Kazdej skupine rozdame hodnotiacu tabulku.

Vyzveme postupne kazdu skupinu, aby prezentovala pred celou triedou svoju pracu a dosiahnute zavery. Kazda skupina ma na svoju prezentaciu maximalne 5 minut.

Po odprezentovani jednej skupiny zhodnotime fakticku spravnost informacii a zapiseme prislusnej skupine body do kolonky Fakty na tabuli.  Nasledne vyzveme zvysne skupiny, aby sa vo svojej skupine poradili, bodovali zostavajuce kriteria pomocou stupnice a svoje hodnotenie zverejnili i a odovodnili. (Je na zvazeni ucitela, ci hodnotenie jednotlivych skupin bude prebiehat naraz po odprezentovani vsetkych skupin alebo priebezne po odprezentovani kazdej skupiny zvlast. Ja som zvolila priebezne hodnotenie, aby skupiny neboli ovplyvnene a kazdu zaverecnu prezentaciu a vystupny produkt posudzovali nezavisle od ostatnych). Bodove hodnotenie zapiseme na tabulu.

Nehodnotime prezentacie a produkty jednotlivych skupin, ale mozeme si robit svoje poznamky, ktore vyuzijeme pri zaverecnom zhrnuti.

b) Aktivita 2 - prezentacia jednotlivych skupin a zaverecna diskusia

Uloha ziakov: pokusit sa charakterizovat osobnost M. R. Stefanika, zhodnotit jeho vyznam a miesto v nasej historickej pamati, vyslovit svoj nazor, ci ho vnimaju ako hrdinu alebo antihrdinu nasich dejin

Pracovny postup: Na flipchartovu tabulu umiestnime podobizen M. R. Stefanika.

Uloha 2: Vyzveme kazdu skupinu, aby vypisala na flipchartovu tabulu (na ktorej je podobizen M. R. Stefanika) svojich 5 charakteristickych pojmov, ktore, podla nej, najviac vystihuju osobnost M. R. Stefanika a zdovodnila svoj vyber.

Uloha 3: Po prezentovani vsetkych skupin poziadame, aby kazda skupina postupne vyslovila svoje zaverecne stanovisko, ci vnimaju Stefanika ako hrdinu alebo antihrdinu a svoje stanovisko zdovodnila. Po vyjadreni vsetkych skupin otvorime v triede zaverecnu diskusiu k odprezentovanim skutocnostiam. Diskutujeme aj o tom, ci ma Stefanik co ponuknut aj dnesnym generaciam. Ak ano, aky je jeho odkaz pre dnesne generacie.

V zavere hodiny zhodnotime pracu jednotlivych skupin.

Reflexia vyucovacich hodin

Hlavnym cielom tychto piatich vyucovacich hodin bolo, aby sa ziaci oboznamili s osobnostou M. R. Stefanika v kontexte udalosti 1. svetovej vojny a vznik CSR a pochopili jeho prinos ako politika, vedca, ci vojaka, zaroven aby vnimali Stefanika nie ako ikonu, symbol, ci mytus, ale ako cloveka ,,z masa ako kosti", so vsetkymi kladmi, ale aj nedostatkami, s jeho slabostami, zlyhaniami a pochybnostami.  Ziaci prejavili o tuto temu zaujem a pracovali podla nastavenych cielov. Kazda skupina pracovala velmi zodpovedne a snazila sa splnit ciel aktivity co najlepsie. Po skonceni dokumentarneho filmu (na 2. a 3. vyucovacej hodine) nasledovala praca v skupinach. Jednotlive skupiny sumarizovali svoje informacie a pripravovali zaverecnu prezentaciu, pracovali aj na ulohe 2 a 3. Ziaci nestihli dokoncit svoj vystupny produkt na vyucovani, v snahe co najdetailnejsie vystihnut zadany problem prejavili zaujem dokoncit pracu doma. Postrehla som pozitivne ohlasy ziakov na zadane aktivity, v ramci ktorych boli schopni rozdelit si ulohy a pracovat na nich aj mimo vyucovania, aby pripravili kompaktny celok na nasledujuce vyucovacie hodiny a zaroven boli schopni medzi sebou komunikovat a koordinovat svoju pracu aj ,,na dialku", co sa pozitivne odrazilo vo vysledku ich prace. Na stvrtej vyucovacej hodine postupne predstavili jednotlive skupiny svoje prace. Po prezentovani kazdej skupiny mali ostatni ziaci moznost polozit otazky. Prezentacie boli po obsahovej a faktografickej stranke vycerpavajuce a dostatocne. V intenciach vizualneho spracovania boli predlozene prace velmi napadite, vystizne, tema bola spracovana velmi kreativne. Ako velmi prinosnu hodnotim tu cast hodiny, v ktorej mali jednotlive skupiny ohodnotit pracu svojich spoluziakov. Ukazalo sa, ze ziaci dokazu byt voci sebe v hodnoteniach velmi objektivni, su schopni vyzdvihnut klady prace svojich spoluziakov, ale poukazat aj na nedostatky v ich praci, urcite k tomu prispieva aj fakt, ze ziaci sa navzajom dobre poznaju a v triede vladne pocas hodin dobra, priatelska, spolupracujuca a podporna atmosfera. Podla hodnotenia ziakov sa ako slabina v pripade niektorych skupin prejavila formalna stranka prejavu, preto bude potrebne v buducnosti klast vyssi doraz na rozvoj socialno-komunikacnych zrucnosti ziakov. Kazda skupina splnila stanovene kriteria podla hodnotenia svojich spoluziakov rozne, no vo vysledku bola ich praca hodnotena znamkou vyborny.

 

Tab. Vysledne hodnotenie skupin (vlastny zdroj)

Cislo skupiny

Fakty

Idea/napad spracovania

Prezentacia skupiny pred triedou

Formalna stranka prejavu/prezentacne zrucnosti

Spolu bodov

1. skupina

10

3

6

3

22

2. skupina

10

2

6

2,3

20,3

3. skupina

10

3

6

2

21

4. skupina

10

2

5

3

20

 

Na piatej vyucovacej hodine sme pristupili k prezentovaniu uloh dva a tri. Kazda skupina sa opat vystriedala pri tabuli a zapisala na flipchart pat pojmov, ktore podla nich najvystiznejsie charakterizuju osobnost M. R. Stefanika. Kazda skupina vysvetlila svoj vyber. Po ukonceni prezentacii kazda skupina vyslovila svoj nazor, ci bol Stefanik hrdina alebo antihrdina a preco. Potom nasledovala riadena diskusia, v ktorej ziaci mali moznost vyjadrit svoj suhlas alebo nesuhlas s vyslovenym nazorov svojich spoluziakov a pytat sa na to, comu nerozumeli. Ziaci boli opat velmi spontanni, vyjadrovali svoje nazory a postoje velmi otvorene, mnohi si ich dokazali aj patricne obhajit. U niektorych sa prejavila neschopnost svoje nazory podporit aj hodnovernymi argumentmi. Bola to pre nich vyzva, aby do buducnosti pracovali na dosiahnuti tejto kompetencie. Po prezentovani jednotlivych skupin som pridala dalsiu aktivitu, pocas ktorej sme diskutovali aj o inej podobe Stefanika. Tato podoba je menej znama v slovenskej verejnosti a jej tvorcom bola komunisticka historiografia v 50. rokoch 20. storocia (konkretne riaditel Historickeho ustavu SAV Ludovit Holotik) - Stefanik ako imperialisticky spion, agent zapadu, ktory zradil narodne zaujmy Slovakov. Ziaci sa pokusali hladat odpoved na otazku, preco bol Stefanik vykresleny v tomto obdobi ako antihrdina, ako negativna osobnost. Odpovede hladali v jeho zivotnom pribehu a jeho politickych postojoch a v diskusii nasledne vyzdvihovali jeho odpor k autoritativnym rezimom, jeho antibolsevizmus, silne demokraticke postoje. Prave toto mohlo vyznamne prekazat komunistom, ktori budovali rezim zalozeny na antidemokratickych hodnotach. Hodnotenie, ze Stefanik bol agentom zapadu a zradcom naroda ziaci odmietli a vsetky skupiny sa zhodli na nazore, ze M. R. Stefanik bol hrdinom, velkou osobnostou nasich dejin, pozitivnym vzorom, inspiraciou aj pre dnesne generacie mladych ludi najma svojou cielavedomostou, zanietenostou a vytrvalostou ist si za svojim snom. Bol prikladom toho, ze aj jeden clovek moze svojim konanim v pozitivnom slova zmysle zmenit svet a dosiahnut velke veci, ktore mozu ovplyvnit zivoty mnohych. Ziaci konstatovali, ze ak by Stefanik zil dnes, bol by nositelom proeuropskych hodnot, hodnot demokracie, slobody, ale zaroven aj modernym slovenskym vlastencom bez xenofobnych postojov voci inym narodom. Z toho vyplyva, ze by pravdepodobne aj dnes slovensku spolocnost rozdeloval, aj ked cely zivot mal snahu skor spajat a zjednocovat, konstatovali ziaci na zaver. Celkovo hodnotim tento blok vyucovacich hodin pozitivne a z pohladu stanovenych cielov a uloh ako uspesny. Ziaci na hodinach spolupracovali, prejavili schopnost samostatne a aktivne pracovat, ocenili, ze informacie ziskavali putavym a zaujimavym sposobom, do vyucovacieho procesu mohli zasiahnut viac, ako pocas klasickej vyucovacej hodiny, dokonca boli sami aktermi vyucovacieho procesu. Vsetky skupiny splnili ciele tychto piatich vyucovacich hodin, takze vysledne hodnotenie vsetkych skupin bolo vyborny. Ziaci si z hodin odniesli primerane mnozstvo potrebnych informacii k danej teme, ale zaroven aj mnoho podnetov na dalsie spoznavanie osobnosti M. R. Stefanika a jeho vyznamu pre nase novodobe dejiny. Pri rozvoji klucovych kompetencii sme kladli doraz najma na komunikacne, obcianske a socialne kompetencie.

Ziaci si uvedomili/naucili sa:

  • vplyv medii na formovanie historickeho povedomia,
  • ze historicky dokumentarny film je pramenom, ktory nam pomaha spoluvytvarat nasu predstavu o minulosti, ale ze sa musia naucit prijimat medialne sirene posolstva kriticky,
  • ake dolezite je aj v dnesnej dobe branit a rozvijat humanisticke, demokraticke a proeuropske hodnoty, prekonavat rozdielnost a zjednocovat, nie rozdelovat, v com nam moze byt M. R. Stefanik ako demokrat a Europan velkym prikladom aj dnes po 100 rokoch od jeho umrtia,
  • prezentovat vysledky svojej prace pred ostatnymi spoluziakmi,
  • kultivovane vyjadrit vlastne nazory, postoje a obhajit ich, cim si zlepsili svoje komunikacne zrucnosti,
  • riesit problemove situacie pomocou vhodnych postupov a metod.                                                         

Praca s historickym dokumentom je casovo narocna, napriek tomu si myslim, ze ma svoje miesto na vyucovani dejepisu a aj napriek tomu, ze ucitel musi venovat teme, pri ktorej vyuziva historicky dokument ako pramen, vacsiu casovu dotaciu, je toto aktivne ucenie sa ziakov velkym obohatenim a prinosom, prispieva k tomu, aby bol vyucovaci proces zaujimavejsi a aby ziaci neboli v nom len pasivnymi prijimatelmi informacii a poznatkov, ale aktivnymi spolutvorcami vyucovacieho procesu, a preto by sa mu ucitelia dejepisu nemali vyhybat.  

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

WEISENBACHER, P., 2003. Vychova k medialnej gramotnosti. [online]. Bratislava 2003. Dostupne z: < http://ww.weisenbacher.com/diplom/pw_diplom_ml.pdf >.

STVRTECKY, S., 1999. Nas Milan Rastislav Stefanik. Bratislava: Smena. ISBN 80-221-0103-6.

Summary

The following article presents a pedagogical experience related to the integration of media education into the teaching of History. The emphasis is put on a visual source, particularly a documentary film as a motivational educational aid, which aims to raise students' interest in the given subject as well as the respective topics. Students analyse the personality of Milan Rastislav Stefanik in the context of social and political events of the First World War. They attempt to create their own view of this personality of our national history and the most important moments in his professional as well as personal life, which impacted and formed his personality. They also try to assess the meaning of this personality and his place in our historical memory. What is more, the work with a history documentary aims to teach students to orientate in the given documentary as well as to teach them to ask proper questions and eventually influence in the most effective way the process of forming their attitudes and opinions of the events happening around us. Consequently, the development of critical thinking should be promoted. The curriculum relates to the topic of the First World War and the formation of the Czechoslovak republic.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady