„Umenie nie je nicím iným, ako nedozerným skladom na prasknutie naplneným otázkami. Odpoved, ktorú vie dat umenie na hlboké a zdanlivo nezodpovedatelné otázky, má najvzácnejšiu hodnotu. Nicím nenahraditelnú, ani múdrostou vedy. Na rozdiel od nej vypovedá umenie o zmysle zivota s citovou naliehavostou, ktorú podporuje tajomnost symbolu, výraznost nadsádzky, vzrušivý posun metaforickej obraznosti ci burcujúci zvrat paradoxu. Ako sol však potrebujeme estetické a citové zázitky v našom zivote, aby sme sa vedeli bránit jednostrannému tlaku technickej civilizácie. Lebo zmyslom všetkého je clovek harmonicky celistvý, bez rozporov medzi rozumom a citom, s harmóniou telesného a duševného zivota. Umenie nielen hladká, ale svojou naliehavostou vie niekedy aj zranit – máva i ostne.“ (Rudolf Fila)
Poziadavka a avizovanie rozvoja gramotnosti ziakov v širšom spektre stupnov vzdelávania sa opiera o definovanie gramotnosti ako kompetencie vyuzit získané vedomosti, zrucnosti na riešenie problémov v zivotných situáciách. Funkcná gramotnost je klasifikovaná v rámci viacerých druhov gramotnosti: jazyková gramotnost, sociálna gramotnost, kultúrna gramotnost, prírodovedná gramotnost, vizuálna gramotnost, digitálna gramotnost, matematická, dokumentová gramotnost, financná gramotnost, pohybová gramotnost, internetová gramotnost, mediálna gramotnost, kartografická gramotnost, zdravotná gramotnost a dalšie (Nogová 2010). V rámci témy príspevku aj kultúrna gramotnost pripravuje ziakov na riešenie situácií spojených s problémami, mozno lepšie s výzvami v zivote, kde ich pomenovanie môze evokovat, ze kultúrna gramotnost bude pripravovat ziakov na riešenie problémových situácií v samostatne tematicky orientovanej oblasti.
Kompetencie a gramotnosti v spektre stupnov vzdelávania
Predprimárne vzdelávanie sa zameriava na kultúrnu gramotnost v kontexte rozvíjania predcitatelskej gramotnosti ako moznosti jej rozvíjania. Zámerom procesu je kultúrne kompetentný jedinec, ktorý dokáze písanú rec a kultúru vyuzívat ako kompetentný pouzívatel, kde cítanie a písanie nie je ponímané ako izolovaná neuropsychologická aktivita, ale skôr ako kultúrny nástroj. Problematika rozvíjania predcitatelskej gramotnosti nie je zúzená na chápanie v zmysle súboru edukacných aktivít, ale ako tendencie vytvárat v materskej škole podmienky na získavanie skúseností s písanou podobou jazyka s prítomnostou charakteristiky orientovanej kultúrnej aktivity v rámci cielov. Edukacné prostredie materskej školy chce rozvíjat predcitatelskú gramotnost ako základ formovania kultúrnej gramotnosti jedinca. Detom ponúka rozmanité prílezitosti na poznávanie písanej reci a písanej kultúry v zmysluplných situáciách a kontextoch (Petrová, 2010). Uvedená autorka publikuje vlastné pedagogické skúsenosti s ozrejmením zámeru rozvíjania gramotnosti detí s ohladom na ich dalšiu vzdelávaciu dráhu ako „fundamentálny nástroj pre všetky formy ucenia a základný predpoklad pre efektívnu participáciu jedinca na kultúrnych aktivitách a ako základ pre ucenie a poznávanie v priebehu celého zivota.“ (Petrová 2010)
V etape primárneho vzdelávania sú za klúcové povazované: komunikacné spôsobilosti, matematická gramotnost a gramotnost v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informacno-komunikacné technológie), spôsobilosti ucit sa ucit sa, riešit problémy, dalej sú to osobné, sociálne a obcianske spôsobilosti, spôsobilost chápat kultúru v kontexte a vyjadrovat sa prostriedkami danej kultúry. Podla odporúcania Európskeho parlamentu a rady z 18. decembra 2006 o klúcových kompetenciách pre celozivotné vzdelávanie má mat absolvent programu primárneho vzdelania základy citatelskej, pisatelskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Kompetencia (spôsobilost) vnímat a chápat kultúru a vyjadrovat sa nástrojmi kultúry je špecifikovaná tak, ze ziak sa dokáze vyjadrovat na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov a pozadovaným výkonom je, ze:
- dokáze pomenovat druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania);
- uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom zivote;
- cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedicstvo a ludové tradície;
- rešpektuje vkus iných ludí a primerane veku dokáze vyjadrit svoj názor a vkusový postoj;
- ovláda základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovnajšku cloveka;
- pozná bezné pravidlá spolocenského kontaktu (etiketu);
- správa sa kultúrne, primerane okolnostiam a situáciám;
- má osvojené základy pre tolerantné a empatické vnímanie prejavov iných kultúr.
Inovovaný ŠVP pre 1. stupen ZŠ nadalej zaraduje v príspevku sledovaný typ gramotnosti. Definuje svoj ciel cez kognitívne cinnosti, aplikáciou ktorých má absolvent primárneho vzdelávania osvojené základy citatelskej, pisatelskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej gramotnosti a mediálnej gramotnosti, ktoré sa budú postupne rozvíjat v rámci nizšieho stredného stupna vzdelávania. V rámci vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra deklaruje priestor pre pochopenie významu kultúry a umenia v zivote cloveka a spolocnosti nasledovne: „Ucí ziaka vnímat a chápat hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovat sa rôznymi umeleckými prostriedkami vizuálneho, dramatického, hudobného umenia, písaného a hovoreného slova. Primerane veku formuje samostatné a zodpovedné postoje ziakov k súcasnej kultúrnej ponuke, rozvíja ich kritické myslenie najmä vo vztahu k masmédiám. Prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedicstvo sa ziak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa, krajiny, cím sa u neho rozvíja povedomie kultúrnej identity, ale súcasne aj interkultúrne kompetencie.“ (ŠVP) Obsah vzdelávacej oblasti je realizovaný prostredníctvom vyucovacích predmetov výtvarná a hudobná výchova. V rámci výtvarnej výchovy má ziak moznost v rámci zamerania na kultúrnu gramotnost spoznávat súcasné umelecké vyjadrovanie sveta, vizuálnu kultúru a kultúrne tradície svojho regiónu, národa a krajiny. Hudobná výchova prostredníctvom hudobných cinností rozvíja základné hudobné kompetencie ziaka a usiluje sa o vytvorenie kladného vztahu k hudbe a hudobnému umeniu, co mozno vnímat ako súcast rozvoja kultúrnej gramotnosti.
Podla ŠVP je obsah vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra na 2. stupni vzdelávania ZŠ realizovaný, identicky ako v rámci 1. stupna ZŠ, prostredníctvom predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. Vzdelávacia oblast vytvára priestor na pochopenie významu kultúry a umenia v zivote cloveka a spolocnosti. Ucí ziaka vnímat a chápat hodnoty umenia, kultúry a kultúrnej tradície a vyjadrovat sa rôznymi umeleckými prostriedkami a pridáva vybrané médiá vizuálneho, dramatického, hudobného umenia a písaného a hovoreného slova. Nárocnost v rozvoji kultúrnej gramotnosti je stupnovaná na tomto stupni vzdelávania priestorom, kde prostredníctvom obsahov príslušných predmetov formuje samostatné a zodpovedné postoje ziakov k súcasnej kultúrnej ponuke, rozvíja kritické myslenie najmä vo vztahu k masmédiám. Oproti predchádzajúcemu stupnu vzdelávania definuje vzdelávacia oblast Umenie a kultúra nové a v porovnaní s predchádzajúcim stupnom vzdelávania nárocnejšie prílezitosti pre ziaka:
- prispieva k formovaniu vizuálnej, mediálnej, sluchovej, jazykovej a pohybovej gramotnosti a tvorivosti ziaka;
- prostredníctvom tematických celkov zameraných na kultúrnu tradíciu a dedicstvo sa ziak oboznamuje s kultúrnou tradíciou svojho regiónu, národa a krajiny, cím sa rozvíja vedomie kultúrnej identity;
- formujú sa multikulturálne a komunikacné kompetencie;
- prostredníctvom tvorivých výtvarných cinností a aktivít sú pre ziakov vytvorené prílezitosti na uplatnenie fantázie a predstavivosti, a tým aj priestor na jeho sebarealizáciu, v tvorivých, umeleckých alebo hudobných cinnostiach majú ziaci moznost vyjadrovat svoje predstavy, a to vyjadrovacími formami (jazykom) jednotlivých umení.
Profil absolventa gymnázia v zmysle znenia inovovaného ŠVP charakterizuje absolventa ako takého, ktorý sa zaujíma o svet a ludí okolo seba, je pripravený aktívne chránit ludské a kultúrne hodnoty a zivotné prostredie na Zemi. Na tomto stupni vzdelávania rozvíja ziak kompetencie v kategórii kompetencií zdôraznujúcich kultúru vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, ktorá rozvíja u ziaka komplexné vnímanie kultúry a umenia v intenciách aktuálnych spolocenských procesov. Podiela sa na rozvíjaní kultúrneho povedomia a kultúrnej identity ziaka, jeho kritického myslenia vo vztahu k mediálnej produkcii a k aktuálnym kultúrnym procesom, prehlbuje jeho záujem o kultúru, kultúrne dedicstvo svojho regiónu, národa, štátu a iných kultúr. Obsah vzdelávacej oblasti prispieva k tomu, aby sa ziak naucil rozlišovat medzi hlavnými kultúrnymi, umeleckými smermi, prúdmi a druhmi, pochopil význam a hodnotu kultúry a umenia v zivote cloveka a spolocnosti a zaujal vlastný postoj k hodnotám svojej kultúry a iných národných kultúr. U ziaka primerane stupnu vzdelávania má moznost rozvinút schopnost verbalizovat, diskutovat a interpretovat a tiez umeleckými prostriedkami a médiami vyjadrovat rôznorodé zázitky z vnímania umeleckých diel a kultúry. Hlavným cielom tejto vzdelávacej oblasti je rozvoj umeleckej, estetickej, vizuálnej, akustickej, jazykovej a pohybovej kultúry ziaka, s vyuzitím ucebných situácií, v ktorých ziaci aktívne reflektujú súcasné umenie a kultúru. ŠVP uvádza, ze „obsah vzdelávacej oblasti sa realizuje prostredníctvom predmetu umenie a kultúra, v nizších rocníkoch gymnázia s osemrocným vzdelávacím programom (prima – kvarta) aj prostredníctvom predmetov výtvarná výchova a hudobná výchova. Svojím obsahom a zameraním prispievajú k získaniu relevantných kompetencií u ziakov i prierezové témy mediálna výchova a multikultúrna výchova, ako aj vyucovacie predmety vzdelávacích oblastí Clovek a spolocnost a Zdravie a pohyb.“ (ŠVP).
V rámci analyzovania štátnej pedagogickej dokumentácie so zameraním na jej vybrané casti pozorujeme prítomnost obsahu zameraného na kultúrnu gramotnost a kompetencie, rozvíjanie ich obsahov nárocnosti a postupné obohacovanie prílezitostí na rozvoj relevantných schopností a zrucností ziaka primerane jeho veku v rámci jednej (pre tieto obsahy dominantnej) vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra, s naznacením prepájania a spolupráce medzi vzdelávacími oblastami (ŠVP pre gymnáziá – Umenie a kultúra, Clovek a spolocnost a Zdravie a pohyb). Na základe dalšieho rozvíjania príspevku je mozné predpokladat aj súvislosti s dalšími vzdelávacími oblastami v rámci kazdého stupna vzdelávania.
Kultúra – východiskový pojem k špecifikácii kultúrnej gramotnosti a kompetencii
Podla definície uvedenej Remišovou a Gazovou (1998) oznacujeme kultúrou práve to, co sprostredkuje bohatý sociálny zivot na vysokej úrovni, konštituuje ludstvo ako celok, kde zaradujeme jeho zvyky, štýl, vkus, sviatky, rituály. Teda objekty – pojmy – skutocnosti, ktoré nás vclenujú do komunity, vyjadrujú spolocnú vôlu a myslenie, viazu sa k ludom a to tvorí morálnu jednotu. Podla Sabola a Zupkovej (2003) je kultúra definovaná ako špecifický ludský spôsob organizácie, uskutocnovania a rozvoja cinností, ktorý je spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch jeho kazdodennej cinnosti. Kultúra je pretváranie zla na dobro, ošklivého na krásne. Pojem kultúry je tvorený základnými a v kazdej kultúre sa vyskytujúcimi prvkami. Remišová a Gazová (1998) uvádzajú klasifikáciu a systematizáciu kultúrnych univerzálií, ku ktorým patria: atletické športy, cas jedenia, dávanie darov, dekoratívne umenie, delba práce, domovské pravidlá, eschatológia, etika a etiketa, etnobotanika, folklór, gestá, hry, hygiena, chirurgia, incestné tabu, jazyk, kalendár, kúzla, kultúra bývania, liecenie vierou, lekárstvo, manzelstvo, nábozenské rituály, nahováracky, návštevy, obchod, osobné mená, oznacovanie príbuzenských vztahov, pohostinnost, pohrebné obrady, pojmy na oznacenie duše, popôrodná starostlivost, populacná politika, potravinové tabu, povery, pozdravy, pozorovanie pocasia, pracovná kooperácia, pravidlá dedenia, rituály pohlavného dospievania, rozkladanie ohna, rodinné hodovania, rozdiely v spolocenskom postavení, sexuálne obmedzenia, spolocenská organizácia, štastie, tanec, tkanie, trestné sankcie, úcesy, varenie, vláda, výchova, zákon, zdobenie tela, zartovanie.
Podla takejto systematizácie potom môzeme vytvorit aj štruktúru obsahu pojmu kultúry (Gazová 2003) ako zivej formy ludskej existencie:
- intelektuálna kultúra – vzdelanie a vedomosti spolocnosti (jedinca);
- estetická kultúra – estetické cítenie a vkus;
- mravná kultúra – morálne kvality;
- telesná kultúra – telesná zdatnost;
- pracovná a technická kultúra – zrucnost a technická dokonalost;
- kultúra spotreby – fyzické a existencné potreby.
Podla ŠVP pre gymnáziá a cielov predmetu Umenie a kultúra si ziaci kultivujú umeleckú, estetickú, vizuálnu, akustickú, jazykovú a pohybovú gramotnost. V rámci predmetu si rozširujú skúsenosti s aktívnou tvorbou v rámci projektov zameraných na rôzne druhy umení a médií. Na základe osvojených vedomostí rozlišujú hlavné umelecké a kultúrne smery, prúdy a druhy. Mali by vediet kriticky reflektovat na súcasnú ponuku vizuálnej kultúry a médií, byt schopní jej porozumiet. Absolventi by mali byt schopní verbálne alebo umelecky interpretovat vlastné umelecké zázitky, vyjadrit ich s myšlienkami a emóciami. Zaujímajú zodpovedný postoj k hodnotám národnej kultúry, zároven rešpektujú hodnoty a rozdiely kultúr iných národov. Aj takýmto spôsobom rozvíjajú povedomie o vlastnej kultúrnej identite (ŠVP pre gymnáziá). V rámci uvedených cielov chýba pomenovanie jednej z gramotností ako kultúrnej, tak ako to bolo zrejmé v ŠVP nizších stupnov vzdelávania. V rámci gymnaziálneho vzdelávania sledujeme významnejšie zameranie na oblasti umenia so špecifikáciou v zmysle kultivovania umeleckej (a dalšej uvedenej) gramotnosti.
Sumarizácia zatial uvedeného inklinuje k dalším úvahám. Pokial sa v rámci ŠVP pre základné školy uvádza rozvíjanie viacerých gramotností (citatelskej, pisatelskej, matematickej, prírodovednej, kultúrnej gramotnosti a mediálnej gramotnosti), kde kultúrna gramotnost je ich súcastou v súvislosti s uvedenými definíciami a kategorizáciou kultúry, potom je úvaha smerovaná k oznaceniu druhov gramotnosti. Na základe uvedených definícií pojmu kultúra a jej jednotlivých súcastí môzu byt obsahy uvádzaných druhov gramotností súcastou kultúry. Príkladom môzu byt obsahy intelektuálnej kultúry (teda vedecké poznatky, teórie a zákony) ako jedna zo súcastí nemateriálnej kultúry, kde predpokladáme, ze sú súcastou obsahov vyucovania, ktoré vedú k osvojovaniu napríklad matematickej alebo i prírodovednej gramotnosti. V takomto kontexte sú aj tieto (a dalšie) gramotnosti kultúrnymi gramotnostami. Následne v takomto zmysle je uvádzanie kategorizácie rozvíjaných gramotností v rámci ŠVP pre gymnáziá s pouzitím pomenovania jednej z nich ako umeleckej vhodnejšie. Terminológia uvádzaná v kontexte sledovanej tematiky je v dokumentácii uvádzaných stupnov vzdelávania rôzna – kultúrna gramotnost (MŠ), rozvoj povedomia kultúrnej identity a súcasne aj interkultúrne kompetencie (1. stupen ZŠ), rozvíjanie vedomia kultúrnej identity a formovanie multikulturálnej kompetencie (2. stupen ZŠ), podielanie sa na rozvíjaní kultúrneho povedomia a kultúrnej identity ziaka, kultivovanie umeleckej, estetickej, vizuálnej, akustickej, jazykovej a pohybovej gramotnosti (gymnázium).
Moznosti a dôvody utvárania kultúrnej gramotnosti
Kategóriu gramotnosti mozno ponímat nielen v individuálno-vývinovom a kognitívnom, ale aj širšom sociálnom a kultúrnom kontexte. Formovanie kultúrnej gramotnosti je procesom, ktorý prebieha v podmienkach autentickej sociálnej a komunikacnej praxe jednotlivca. Okrem vyššie spomenutého osvojovania si gramotnosti v systéme vzdelávania chápe Zápotocná (2004) zo sociokultúrneho uhla pohladu gramotnost v princípe vzdy ako gramotnost kultúrnu. Zasadzuje ju do kontextu celozivotného formovania gramotnosti ako procesu aktívneho sebavzdelávania a nadobúdania vlastnej kultúrnej identity. Tento uhol pohladu mozno podporit tvrdením: „Clovek je tak produktom, výtvorom urcitej kultúry a súcasne jej spolutvorcom, tým, kto túto kultúru mení. Premenou vlastnej kultúry, svojou aktivitou clovek vytvára sám seba. Máme pred sebou „seba-tvorbu“ a „seba-zdokonalovanie“ cloveka na základe kultúrnej tradície a na základe jej premeny. Pre cloveka tak vlastne nejestvuje „prirodzené“ prostredie, ktoré by nebolo ovplyvnené kultúrnou tradíciou a ktoré by clovek sám nejakým spôsobom nemenil svojou cinnostou. Všetko okolo neho je urcené konkrétnou casovou a priestorovou situáciou. „Prirodzené“ prostredie cloveka je historickým a ludským prostredím. V pozadí tohto seba-utvárania cloveka je kultúra.“ (Mistrík 1999, s. 12).
Pri prisúdení psychologického aspektu chápeme kultúru ako súcast determinantov, ktoré formujú kazdého z nás a to v rámci troch realít: dedicnost, prostredie – kultúra a psychická realita. Najfrekventovanejší výskyt majú podla Kováca (2007) osobnosti formované vplyvmi prostredia, ku ktorým patria: etnikum, polis – prostredie, rodina, výziva, opatera, výchova, vzdelanie, médiá, internet, vrstovníci a pod. Na základe týchto premenných sa utvára osobnost, ktorú nazývame konformnou, teda pasívne odrázajúcou prostredie, v ktorom zije. Efektívne vyuzívat nielen genetické predpoklady, ale aj moznosti prostredia pre formovanie vlastnej osobnosti dokáze len kultivovaná osobnost. V ceste k integrite osobnosti, celkovej premene – teda metanoi (sebakultivácii) môzeme nachádzat stratégiu riešenia problémov dnešného sveta (Kovác 2007). Takýmto spôsobom ponímania pojmu kultúrnej gramotnosti sa mozno vrátit v sledovanej pedagogickej dokumentácii, kde bola gramotnost (v súlade s Kovácom) zdôraznovaná ako schopnost riešit problémy. V tomto kontexte je kultúra významnou súcastou komplexného vývoja osobnosti. Toto môze byt zároven argumentáciou v prospech významu osvojovania kultúrnej gramotnosti.
Umenie ako objekt osvojovania kultúrnej gramotnosti
V priereze viacerých funkcií umenie sprostredkúva špecifický cit alebo náladu, oslovuje osobnú psychológiu. Ako obsah zábavy môze vyvolávat pocity alebo nálady, ktorých úcelom je primät publikum k relaxácii alebo zábave. Umenie má psychologické a hojivé úcinky. Umenie býva nositelom sociálneho odkazu, kde cielom môze byt kritika niektorej stránky spolocnosti. Vyuzíva ho aj reklama v zmysle propagácie a tým ovplyvnovania ludí v dopyte (Debicki 2001). Okrem spomenutých funkcií je s umením spojený potenciál zázitku, emócie, tvorby názoru, schopnosti a potreby argumentácie alebo definovanie kritického úsudku. Oblast umenia je zastúpená aj v rámci obsahov vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra na gymnáziách, kde sú prítomné tematické casti zamerané na osvojovanie si vedomostí o jednotlivých druhoch umenia, obdobiach jeho dejinného vývoja s priestorom na oboznamovanie sa tvorbou osobností umeleckého sveta.
Umenie ako súcast kultúry sa môze podielat na rozvoji kultúrnej gramotnosti so všetkými klasifikovanými prínosmi s vyuzitím definície: „Umenie je v spolocnosti vnímané rôzne. V podstate mozno odlíšit dva primárne postoje k umeniu. Nájdu sa hlasy, ktoré umenie marginalizujú, tým ze ho vymedzia do úzkeho rámca špecifickej cinnosti, ktorá vzniká na základe lubovôle a jej výsledkom je `nejaká` výlucne subjektívna forma. Nepripisujú mu ziadnu významnú funkciu, umenie je pre nich len istá volno casová, rekreacná cinnost. Niekde na pomedzí stojí skupina názorov preferujúca len jeho estetické formy a moznosti ich vyuzitia, pricom variabilitu umeleckých foriem, prejavov, koncepcií a komunikacných stratégií nereflektuje. Na druhej strane stoja názory, ze umenie je všetkým a je prítomné vo všetkom, co ludská spolocnost produkuje, pretoze je primárnym prejavom ludského ducha a kreativity, ktorú ludia vyuzívajú vo všetkých procesoch” (Kovácová, Guillaume 2010, s. 8).
Jedným z dalších mozných prínosov výchovy a ucenia sa umením je rozvoj tvorivosti ziakov. Okrem umenia sú za situácie podnecujúce tvorivost povazované tzv. podnetné kreatívne situácie, ku ktorým patria problémové situácie, sociálne situácie, náhody, vzory, pricom:
- vzory predstavujú tvorivú cinnost a jej produkty u iných tvorcov, dôlezitá je nielen inšpirácia, ale aj kritika, snaha odlíšit sa a prekonanie vzoru;
- umenie je zdrojom kreatívnych podnetov estetického pôsobenia, prípade estetická cinnost spojená s podnetmi v umení (Hlavsa 1981).
Tvorba umelcov, poznanie umeleckých diel môze zastupovat podnecovanie tvorivých schopností prostredníctvom vzorov, ktoré sú zastúpené v tematickom zameraní dejín umenia v obsahoch vzdelávania predmetu Umenie a kultúra na gymnáziách. Táto tematika bola vyuzitá pri realizácii výskumu zmeraného na moznosti rozvoja klúcových kompetencií so zameraním na rozvoj tvorivosti na stredných školách. Respondentov kvantitatívneho výskumu z roku 2009 tvorili ziaci 2. rocníka Strednej priemyselnej školy dopravnej vo Zvolene (62 ziakov) a ziaci navštevujúci septimu Športového gymnázia v Banskej Bystrici (52 ziakov).V rámci jednej z hypotéz bolo verifikované tvrdenie: Medzi výsledkami testu tvorivých schopností a testu z oblasti dejín umenia je pozitívna korelácia. Na verifikáciu hypotézy boli pouzité údaje z absolvovaného testu z oblasti výtvarného umenia (obsah tvorili aj polozky z dejín umenia a otázky smerujúce k osobnostiam výtvarného umenia – vzory, ukázka úloh obr. 1 a 2) a vyhodnotenie získaného skóre Urbanovho figurálneho testu tvorivých schopností. Korelácia medzi dosiahnutými výsledkami v oboch testoch bola urcená vzorcom na výpocet Pearsonovej korelácie, kde vypocítaná hodnota korelacného koeficientu 0,24 bola interpretovaná ako významná a vypovedajúca o pozitívnom vztahu zvolených a porovnávaných premenných. Z výsledku je mozné usudzovat, ze vedomosti z oblasti dejín umenia (ukázky úloh: obr. 1, obr. 2) majú pozitívny vztah k tvorivým schopnostiam ziakov. Bolo mozné (snád je tomu tak stále), ze osvojovanie vedomostí z tejto oblasti, vzor v podobe významných diel a ich autorov môze byt jednou z mozností, ktoré sa podielajú, vo vhodne volených metódach a formách, na rozvoji tvorivosti ziakov. Teda obsah vzdelávacej oblasti, ktorá je nositelom osvojovania kultúrnej gramotnosti, má potenciál podielat sa na rozvoji tvorivých schopností ziakov na gymnáziách (kde výsledok overenia uvedenej hypotézy môze byt dôvodom domnievat sa, ze relevantné charakteristiky má aj vzdelávanie ziakov vo vzdelávacej oblasti Umenie a kultúra aj na nizších stupnoch vzdelávania).
Obr. 1 Ukázka zadania (test z oblasti dejím umenia - Inpresionizmus)
Obr. 2 Ukázka zadania (test z oblasti dejín umenia - Michelangelo)
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
DEBICKI, J. et al., 2001. Dejiny umenia. Bratislava: Mladé letá. ISBN 80-06-01142-7
FILA, R., 1991. Naco nám je umenie. Bratislava: Mladé letá. ISBN 80-06-00296-7.
GAZOVÁ, V., 2003. Súradnice kultúry. Trnava: Univerzita sv. Cyrila a Metoda. ISBN 80-89034-56-X
GUILLAUME, M. a B. KOVÁCOVÁ, 2010. Art vo vzdelávaní. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave, Pedagogická fakulta. ISBN 978-80-8082-401-3
HLAVSA, J., 1981. Psychologické problémy výchovy k tvorivosti. Praha: SPN.
Inovovaný Štátny vzdelávací program. Nizšie stredné vzdelávanie – 2. stupen základnej školy. Dostupné z: .https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/svp_nsv_6_2_2015.pdf
Inovovaný Štátny vzdelávací program pre gymnáziá. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/statny_vzdel_program_pre_gymnazia.pdf
KOVÁC, D., 2007. Psychológiou k metanoi. Bratislava: Veda. ISBN 978-80-224-0965-0
MISTRÍK, E., 1999. Kultúra a multikultúrna výchova. Bratislava: IRIS. ISBN 80-88778-81-6
NOGOVÁ, M., 2010. Ako rozumieme funkcnej gramotnosti. In: Rozvoj funkcnej gramotnosti v kontexte medzinárodných porovnávacích štúdií PISA a PIRLS: zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Bratislava: ŠPÚ, 2014. ISBN 978-80-8118-057-6
PAVÚROVÁ, E., 2009. Rozvoj klúcových kompetencií a vyucovanie technických odborných predmetov: dizertacná práca. Bratislava: Slovenská technická univerzita, Materiálovo-technologická fakulta v Trnave.
PETROVÁ, Z., 2010. Plánovanie výucby v oblasti rozvíjania predcitatelskej gramotnosti Bratislava: MPC. ISBN 978-80-8052-459-3. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/petrova_planovanie_vyucby_v_oblasti_rozvijania_predcitatelskej_gramotnosti.pdf
REMIŠOVÁ, A. a V. GAZOVÁ, 1998. Vybrané kapitoly z etiky a kulturológie. Bratislava: Ekonóm. ISBN 80-225-0859-4.
SABOL, J. a I. ZUPKOVÁ, 2006. Kultúra a multikultúrnost. Zilina: EUROFORMES. ISBN 80-89266-02-9.
ZÁPOTOCNÁ, O., 2004. Kultúrna gramotnost v sociálno-psychologických súvislostiach. Bratislava: album. ISBN 80-968667-3-7.
Štátny vzdelávací program ISCED 1. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/statny-vzdelavaci-program/isced1_spu_uprava.pdf
Umenie a kultúra – gymnázium so štvorrocným a pätrocným vzdelávacím programom. Dostupné z: https://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/umenie_a_kultura_g_4_5_r.pdf