Koučing smeruje do škôl (2. časť)

Autor, Popis: 
Slávka Džačovská, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Prešov
Anotácia: 
Príspevok ponúka náhľad na možnosti implementácie koučingu do škôl s cieľom zdôrazniť jeho možné prínosy ako pre manažment škôl, tak pre zamestnancov školy, a aj pre samotných klientov školy. V centre pozornosti tejto časti príspevku je prokrastinácia a jej kontextová konjukcia s koučingom, s poukázaním na možný potenciál koučingu v rámci činností v školách.

Úvod

V predchádzajúcej casti sme svoju pozornost zacielili na samotný pojem koucing a pojmy s ním úzko spojené – kouc, koucovací rozhovor, klient. Vychádzali sme z postulátu, ze v dnešnej škole, tak ako i v beznom zivote, sa pomerne casto v rámci komunikácie opakuje spojenie „mám problém“, „je to problematická osobnost“, „ide o problémového ziaka/ucitela/pracovníka/rodica“. Upriamujeme sa na to, ze koucing má v sebe výrazný potenciál pre reálny zivot, školu nevynímajúc, problémy „prerámcovat“  do podoby prílezitosti naucit sa nieco nové, aj o sebe,  a „problém“ sa tak stáva prílezitostou na zlepšenie, na to, aby sa zmenil sebaobraz cloveka a zvýšila sa miera dôvery vo vlastné schopnosti. Odpoved na vyššie polozenú otázku je mozné spolocne hladat a nachádzat aj v tejto casti príspevku, ked sa pozrieme na jeden z casto sa opakujúcich zlozvykov - prokrastináciu a jej kontextovú konjukciu s koucingom. Vzdy vychádzame z toho, ze koucovaný/klient musí byt ten, kto urobí prvý krok. Jeho pocity neúspechu, bariéry, neustály stres, nejasná komunikácia vyústujúca do konfliktných situácií, az bezmocnosti, „zacyklenia sa“ v stereotype by mali viest k uvedomeniu si, ze potrebuje realizovat zmenu vo svojom zivote, ze sa potrebuje posunút vpred, ze chce napravit stratu rovnováhy bytia. Koucing je jednou z mozností, ako sa to dá riešit.

Prokrastinácia a jej kontextová konjukcia s koucingom

Koucingu a bazálnym pojmom s ním súvisiacich sme sa venovali v predchádzajúcej casti príspevku, v piatom císel Pedagogických rozhladov z roku 2018. Teraz svoju pozornost nasmerujeme na prokrastináciu a jej kontextovú konjukciu s koucingom.

Na zaciatok je potrebné si uvedomit, ze v podstate všetci prokrastinujeme, nech uz sme v akejkolvek pracovnej, ci v sociálnej pozícii, alebo v rozlicnom veku.

Kazdý z nás zazil situáciu, ze aj ked si plne uvedomoval naliehavost nieco konkrétne v casovom limite zrealizovat, z nejakej nejasnej príciny, to odkladal. Zvycajne to komunikujeme v štýle „nechce sa mi to teraz robit“, „má to ešte nejaký cas“ a podobne. Poznáme to velmi dobre všetci - to odkladanie niecoho na iný cas a robenie všetkého iného mozného, cohokolvek, co nie je v tom momente prioritné. Rodicia pozadujúci istý úkon od svojho dietata, partner od partnera, vedúci od podriadeného, sa stretávajú s najcastejšie komunikovanou odpovedou „...uz uz to idem urobit...“, alebo „ ... to ešte pocká...“, prípadne „... teraz mám iné, urobím to neskôr...“. Mozností „odsunu na iný cas“ je pomerne dost. Nesie to v sebe ale riziko zlyhania, nedotiahnutia vecí do úspešného konca, tenziu, nesústredenost, pocity neúspechu a aj pocity opakovanej neschopnosti „chytit veci za správny koniec“. Pokial ide o zriedkavý jav, ktorý výrazne neovplyvní náš zivot, berieme to ako súcast zivota. No v prípade, ak nám naša prokrastinácia hrozí vyústit do pracovného ci osobného znefunkcnenia, vtedy je namieste hladat riešenie, ako túto situáciu opakovanej prokrastinácie zvládat.

Všeobecne sa pojem prokrastinácia nahrádza mnohými synonymnými pomenovaniami, ci popisom procesu a cinností s nou spojených. Odborná terminológia tento pojem objasnuje ako chorobné odkladanie dôlezitých úloh na neskôr. Jeho pomenovanie pochádza z latinského slova pro crastinus - na zajtrajšok.

Výkladový slovník ju opisuje ako výraznú a chronickú tendenciu odkladat plnenie povinností a úloh (najmä tých nepríjemných) na neskôr a poukazuje na to, ze ide o rizikový fenomén pre duševné zdravie. Je ale potrebné upozornit aj na to, ze nejde o synonymum pojmu lenivost, pretoze pri prokrastinácii ide skôr o psychickú zálezitost, a lenivost zvycajne chápeme skôr v súvislosti s fyzickým zlyhaním. Prokrastinujúci zvykne trávit cas inou, nepodstatnou cinnostou, a tú dôlezitú - podstatnú odkladá na neskôr. Zhrnuté: aj ked ide o na prvý pohlad zlozitý výraz, jeho význam je v podstate jednoduchý: odkladanie dôlezitých cinností na neskôr.

V odbornej literatúre nachádzame informáciu o výsledkoch výskumu amerických vedcov, realizujúcich výskumné sledovanie medzi rokmi 1978 az 2002,  ze pocet ludí, ktorí majú problém s odkladaním úloh, vzrástol v  sledovanom období az štyrikrát. Je to na prvý pohlad dost závazný údaj, najmä ak vezmeme do úvahy dalšie císla iných výskumov tvrdiace, ze az devätdesiat percent z nás si vie spomenút na situáciu, ked sme nejakú vec ci rozhodnutie odkladali. Zvyšných desat percent klame samých seba. Vysvetluje sa to tým, Vysvetluje sa to súcasným hektickým zivotným štýlom a celkovým zameraním na výkon. Podobných výsledkov výskumov vieme nájst pomerne dost.

Najdôlezitejším je ale to, ze pri kazdom z nich sa opakujú výstrahy upozornujúce na prezívanie prokrastinujúceho cloveka: neustále nepríjemné pocity a negatívne emócie (výcitky, strach zo zlyhania, z nesplnených ocakávaní, hnev na samého seba), ktoré môzu viest k znízeniu sebavedomia, k depresiám, posilnovaniu vyhýbavých tendencií v riešení problémov, atd. Vychádzajúc z tohto postulátu musíme si uvedomit, ze sú to aj pocity našich partnerov, našich detí, ziakov, kolegov, príbuzných, známych. Dokonca nás samých. Otázky, ktoré sa objavia, sú: Co sa s tým dá robit? Môzeme to nejako korigovat, zvládat?

Koucing je jednou z mozných odpovedí na tieto otázky. Koucing ako cesta k uvedomeniu si, ako cesta ku konkrétnym krokom riešenia, ako cesta k cielu - zvládnut prokrastináciu. Po uvedomení si moznosti vyuzit potenciál koucingu, nájdení a oslovení kouca nás bude cakat absolvovanie koucovacieho rozhovoru. Tu chceme opätovne upozornit na fakt, ze kouc nám nedá riešenie na podnose. Kouc je naším partnerom na ceste hladania riešenia, pricom napredovanie si vyzaduje od koucovaného ochotu sa na túto, zvycajne dlhodobejšiu cestu vydat, aktívne realizovat konkrétne kroky.

Škola je výbornou pôdou, kde je mozné zasiat semienko efektívneho koucingu a pri pravidelnej starostlivosti v podobe koucovacích rozhovorov po case zat slušnú úrodu menších, ci väcších úspechov.

Jedným z mozných scenárov pri realizácii koucingu v školskom prostredí zameranom na elimináciu neziaducej prokrastinácie je okrem uz vyššie uvedeného (uvedomenie si potreby koucingu, vyhladanie kouca, dohoda o koucovacích rozhovoroch) mozný program riešení, ktorého námet ponúkame do pozornosti citatela – vyuzit energiu prokrastinácie vo svoj prospech, vychádzajúc z toho, ze nám prokrastinácia v konecnom dôsledku môze dokonca zvýšit našu produktivitu, našu aktivitu. Zacnime napríklad tým, ze urobíme a dokoncíme iné, menšie úlohy, cím sa posilní pocit „zvládania situácie“, uvolnia sa hormóny „štastia“, najmä dopamín, tzv. hormón odmeny a „vycistí“ sa nám mentálny priestor na riešenie tazšej úlohy. Nájdime si potom cas na „dobitie energie“ – vychádzka v prírode, sprcha, dobrá hudba, krátky príjemný rozhovor a pochválenie sa, co sa nám uz podarilo urobit  a podobným malým potešením. Vzdy ale majme na pamäti, ze musí íst o casovo krátku zálezitost „dobíjania energie“. Následne sa pustíme do riešenia odkladanej úlohy a stanovíme si aj casový limit, ci odmenu za jej zvládnutie. Stanovme si presný plán krokov, ktorý nás bude pri jeho naplnaní priblizovat k reálnemu cielu. Nuz a práve tu je neocenitelnou pomocou úloha dobrého kouca, ktorý nám môze efektívne pomôct nevybocit a nevybocovat z urcenej cesty. Uz je len na nás dohodnút si frekvenciu  a realizáciu koucovacích rozhovorov.

Správne nacasovanie koucingu je v prípade eliminácie neziaducich úcinkov prokrastinácie overenou a úspešne coraz castejšie realizovanou podobou investície do samého seba. Jediná cesta ako sa nieco naucit, je skúsit to. To znací, reálne uskutocnovat koucovacie rozhovory v školskom prostredí. Vytvorit „casopriestor“, v ktorom vás niekto pocúva s empatiou, dáva otázky podnecujúce k premýšlaniu a k pohladu na veci z iných uhlov, posilní vašu schopnost situáciu nielen vyhodnotit, ale hladat a nachádzat kvalitné a efektívne riešenia. V mnohých prípadoch v školskom prostredí je úlohou manazmentu školy realizovat naplnenie potreby koucingu.

V nasledujúcej casti preto svoju pozornost zameriame na postavenie a úlohy manazmentu súcasnej školy v kontexte koucingu.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

KARPINSKÁ, Z. a D. KMECOVÁ, 2012. Koucovanie podla pyramídy. Bratislava: Business Coaching College. ISBN 978-80-972617-0-2

Krátky slovník slovenského jazyka. Dostupné na internete: http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=prokrastinacia [cit. 2019-01-05]

Prokrastinácia. Dostupné na internete: http://miriam.sk/index.php?id=661 [cit. 2019-01-05]

Slovník slovenského jazyka. Dostupné na internete: http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=prokrastinacia [cit. 2019-01-05]

ŠPILLEROVÁ, D. Koucing môze otvárat cestu k zmene školstva. Dostupné na: http://www.adda.sk/koucing-moze-otvarat-cestu-zmene-skolstva/ [cit. 2018-10-28]  

Časopis: 
Pedagogické rozhľady