Koronakríza – výzva pre slovenských učiteľov

Autor, Popis: 
Eva Rusnáková, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Banská Bystrica
Anotácia: 
V príspevku autorka reflektuje neprezenčné vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl v čase koronakrízy. V texte je vymedzený pojem e-learning – zložky, pedagogické a didaktické zásady. S využitím charakteristiky obsahu e-learningu ako jednej jeho zložky sa autorka zamýšľa nad potrebou ďalšieho vzdelávania učiteľov, nad potrebou rozvoja a prehlbovania pedagogických kompetencií potrebných na tvorbu kvalitných e-learningových kurzov.

Úvod

Koronakríza sa výchovno-vzdelávacieho procesu dotkla vo všetkých jeho oblastiach tak, ako sú vymedzené v Zákone c. 245/2008 Z. z. 22. mája 2008 o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov – princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizácia výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukoncovanie výchovy a vzdelávania, dlzka a plnenie povinnej školskej dochádzky, vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni, práva a povinnosti škôl a školských zariadení, práva a povinnosti detí a ziakov, práva a povinnosti rodicov alebo inej fyzickej osoby nez rodica, ktorá má dieta zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, … Rozhodnutím ministra školstva z 26. marca 2020 (Gröhling, 2020) bolo 30. marca 2020 mimoriadne prerušené vyucovanie v školách s urcením povinnosti riaditelom škôl zabezpecit podla podmienok a mozností samoštúdium ziakov prostredníctvom elektronickej komunikácie s pedagogickými zamestnancami školy. Vzdelávanie nebolo mozné realizovat tradicnou prezencnou formou. Prezencná forma vzdelávania bola nahradená neprezencnou. Ucitelia všetkých stupnov škôl, od materských cez základné, stredné az po vysoké, tak boli z jedného dna na druhý postavení pred nové, neocakávané, problémy. V novej situácii a vo velkom strese zacali hladat odpovede na mnozstvo otázok: Ako sa skontaktovat a komunikovat so ziakmi? Ako ziakom dorucit ucebné materiály a ucebné úlohy? Ako organizovat výucbu? Ako hodnotit domáce ucebné aktivity? Ako klasifikovat?... Je skoro nemozné podrobne zmapovat všetky spôsoby, ktorými školy a ucitelia vzniknutú situáciu riešili.

Výchovno-vzdelávací proces v case koronakrízy

S cielom prinášat ucitelom a rodicom aktuálne usmernenia, odporúcania, zdroje a nástroje na komplexné zabezpecenie výchovno-vzdelávacieho procesu najmä v základných školách pocas koronakrízy bol zriadený portál ucimenadialku.sk (ŠPÚ 2020). Okrem portálu ucimenadialku.sk ponúkalo podporu ucitelom aj mnozstvo iných edukacných portálov, vzdelávacích a neziskových organizácií, obcianskych zdruzení, ako aj komercných firiem (napr.: https://skolyktoremeniasvet.sk/, https://komenskehoinstitut.sk/, http://itakademia.sk/, https://www.microsoft.com/cs-cz/education/products/teams...).

Na komunikáciu so ziakmi ucitelia vyuzívali mobilné telefóny, e-maily a rôzne iné komunikacné nástroje. Najcastejšie vyuzívaným komercným online komunikacným nástrojom bol Microsoft Teams, ktorý je poskytovaný školám zadarmo. Iné komunikacné platformy, napr. Cisco Webwx a Teemea, ktoré školy vyuzívali, boli poskytnuté bezplatne iba pocas koronakrízy. Na zabezpecenie samoštúdia ziakov bol vyuzívaný aj školský online informacný systém pre základné a stredné školy EduPage.

Ucitelia mali k dispozícii velké mnozstvo podporných ucebných materiálov v digitálnej forme – e-ucebnice (https://www.e-ucebnice.sk/), powerpointové prezentácie, videá, interaktívne cvicenia, prípravy na vyucovacie hodiny (napr. https://www.zborovna.sk/novinky/index.php, http://planetavedomosti.iedu.sk/). K dispozícii však nemali iba ucebné zdroje. Mohli sa zúcastnovat online konzultácií a webinárov na rôznych platformách. Ako úcastnícka mnohých webinárov konštatujem, ze prevazná väcšina z nich bola venovaná výlucne výberu vhodného online komunikacného nástroja, návodom, postupom a dobrým typom na jeho ovládanie. Iba zriedkavo sa ucitelia pocas webinárov zaujímali o výber základného uciva, o zmysluplné a cielavedomé formulovanie a zadávanie ucebných úloh, o hodnotenie ziakov alebo o psychohygienu domáceho vzdelávania.

Mnohé školy na obdobie koronakrízy vytvorili a na svojich stránkach zverejnili náhradný rozvrh hodín. V stanovených casoch sa ucitelia so ziakmi stretávali v online komunikacných prostrediach a vyucovali - motivovali ziakov, vysvetlovali s vyuzitím rôznych digitálnych ucebných materiálov, spolocne so ziakmi precvicovali a upevnovali ucivo a v závere klasifikovali ziakov a hodnotili vyucovaciu jednotku. Mnohí, vnímaví a reflektujúci ucitelia zistili, ze prácne vytvorené a v prezencnej forme vzdelávania s oblubou pouzívané digitálne ucebné materiály v neprezencnom vzdelávaní nepriniesli ziadaný efekt. Ucitelia pocitovali, ze udrzat pozornost ziakov pocas online výkladu bolo takmer nemozné. Podobne to bolo aj s aktivitami na precvicovanie a upevnovanie uciva. Aktivity, ktoré ucitelia zvykli vyuzívat v prezencnom vzdelávaní, v neprezencnom vzdelávaní väcšinou neplnili svoju funkciu. Ucebné úlohy na samoštúdium boli ziakom zasielané najcastejšie e-mailom. Prevazovali zadania, ktoré bolo treba vytlacit, vyplnit, odfotografovat a odoslat ucitelom. Podla vyjadrení  mnohých rodicov sa ziaci mali neraz samostatne naucit text z ucebnice (mozno aj elektronickej) od strany x po stranu y. V horšom prípade si text mali aj prepísat do zošita. Nie zriedkavo si mali ziaci pozorne pozriet prezentáciu alebo video a urobit poznámky. Naucené ucivo potom v rámci online vyucovacích hodín reprodukovali. Bolo velmi tazké hodnotit a klasifikovat ziakov podla zauzívaných kritérií. Výkony ziakov však boli casto, aj napriek odporúcaniam, klasifikované. Aj ked ziaci nemali problém s úcastou na online vyucovacích jednotkách, mali problém s plnením zadávaných úloh. V domácnosti nemali vzdy vytvorené vhodné podmienky na samoštúdium. Nie kazdá domácnost má dostatocné technické vybavenie (tlaciaren, pocítace, kvalitné pripojenie na internet). Ak rodicia „pracovali z domu“, museli vynalozit nemalé úsilie na koordináciu svojich cinností pocas dna – podpora detí pri plnení domácich ucebných úloh, vlastné pracovné povinnosti a zabezpecenie bezného chodu domácnosti.

Vo vzdelávaní sa zmenili najmä prostriedky – vo velkej miere sa zacali vyuzívat multimediálne technológie a internet. V mnohých prípadoch ostalo aj nadalej prioritou „preberanie uciva“. Pocetné online vyucovacie hodiny boli realizované v tradicnej štruktúre – motivácia, expozícia, fixácia a hodnotenie. Iba s prizmúrením oboch ocí by sa vzdelávanie, realizované pocas koronakrízy, dalo nazvat v pravom slova zmysle dištancným alebo e-learningom.

E-learning

Podla Beisetzera et al. (2013) sa e-learning vyznacuje aplikáciou efektívnych multimediálnych technológií a internetu do výucby. O nieco bohatšiu definíciu e-learningu prezentuje Manena a kol. (2015), podla ktorej e-learning vo všeobecnosti predstavuje spôsob vzdelávania, ktorý vyuzíva moderné informacné a komunikacné technológie na sprostredkovanie výucbového obsahu, komunikáciu úcastníkov vzdelávania a na riadenie vyucovacieho procesu. Iná, výstiznejšia a komplexnejšia, definícia je vymedzená v Švejda a kol. (2006): „E-learning chápeme ako multimediálnu podporu vzdelávacieho procesu s pouzitím moderných informacných prostriedkov a komunikacných technológií, ktorý je spravidla realizovaný prostredníctvom pocítacových sietí. Jeho základnou úlohou je slobodný prístup k vzdelávaniu v case a priestore“. V tejto definícii stojí za pozornost najmä slobodný prístup k vzdelávaniu v case a priestore. Slobodný prístup k vzdelávaniu v case a v priestore poskytuje ziakom priestor na samoštúdium a ucí ich preberat zodpovednost za vlastné ucenie sa.

Dištancné vzdelávanie sa v mnohých ohladoch výrazne odlišuje od tradicne ponímaného prezencného vzdelávania. E-learningové vzdelávacie kurzy je mozné vyuzívat nielen na realizáciu dištancného vzdelávania, ale aj na podporu prezencnej formy a riadeného samoštúdia ziakov v domácom prostredí. Ak má byt e-learningový kurz nástrojom ucitela na podporu riadeného samoštúdia ziaka, je nevyhnutné venovat velkú pozornost metodike jeho tvorby. Pocas koronakrízy sa ukázalo, ze tradicnú prezencnú vyucovaciu hodinu nie je mozné jednoducho „preklopit“ a realizovat ju online ci neprezencnou formou. Štruktúra e-learningového kurzu sa odlišuje od tradicne vnímanej štruktúry vyucovacej hodiny – motivacná, expozicná, fixacná a hodnotiaca fáza.

Beisetzer et al. (2013) uvádza, ze tak, ako kazdý systém vzdelávania, aj e-learning, má tri zlozky - obsah vzdelávania, distribúcia obsahu vzdelávania a riadenie vzdelávania, ktoré zahrna aj komunikacné a evalvacné prvky.

Podla Beisetzer et al. (2013) je obsah vzdelávania tvorený, okrem teoretického výkladu, praktickými cviceniami a testovacími modulmi. Pri tvorbe obsahu e-learningových kurzov sa vyuzíva hypertextový výklad, ktorý môze byt doplnovaný audio a video nahrávkami, príp. animovanými schémami a interaktívnymi animáciami a niekedy virtuálnou realitou. Beisezter et al. (2013) dalej uvádza, ze distribúcia obsahu vzdelávania je uskutocnovaná v prípade e-learningu realizovaného online formou prostredníctvom internetu. Pod riadením štúdia rozumie Beisetzer et al. (2013) proces, ktorý zaistuje správu e-learningových kurzov a študentov vrátane sledovania výsledkov ich štúdia. Je to proces, ktorý poskytuje komplexný prehlad o efektivite a kvalite e-learningových kurzov, o úspešnosti ziakov a poskytuje východiská pre korekciu e-learningových kurzov. E-learning ako systém vzdelávania je mozné povazovat za kompletný iba vtedy, ak obsahuje všetky tri zlozky. Aj napriek tomu sa dalšia cast clánku bude venovat najmä prvej spomínanej zlozke – obsahu vzdelávania.

E-learningový vzdelávací kurz predstavuje didaktické prostredie vytvorené na princípe aplikácie multimediálnosti (audio, video, animácie, simulácie, schémy, ilustrácie, testy, schémy a i.) (Beisetzer et al., 2013). Umoznuje ziakovi ucit sa v case, ktorý mu vyhovuje a volit si vlastné tempo štúdia. Podla Švejda a kol. (2006) treba pri tvorbe jeho obsahu dodrzat nasledovné pedagogické a didaktické zásady:

  • komplexnost (zachovanie logickej nadväznosti a usporiadanie uciva),
  • aktivita (zabezpecit aktivitu a pozornost uciacich sa s vyuzitím mozností multimédií, najmä interaktivity),
  • samostatnost (týka sa teoretickej casti – samoštúdium, ako aj praktickej casti – plnenia jednotlivých aktivít a ucebných úloh, co umozní viest ziaka k zodpovednosti za vlastné ucenie sa),
  • primeranost (študijné texty a ucebné materiály by mali byt názorné a primerané),
  • didaktika zalozená na konštruktivistických zásadách (uciaci sa si spája casti informácií z vonkajšieho prostredia do zmysluplných štruktúr, s ktorými realizuje dalšie operácie),
  • postup od analýzy k syntéze (pedagogická zásada predpokladajúca postup od jedného logického kroku ku zlozitejším).

Konštrukcia e-learningového kurzu vychádza z princípov riadeného samoštúdia. Hlavným prvkom systému riadenia samoštúdia je bezpochyby súbor cielov – hlavný a špecifické. Je zrejmé, ze vzdelávacie ciele pri tvorbe e-learningových kurzov zohrávajú rozhodujúcu úlohu a je potrebné venovat im primeranú pozornost. Beisetzer et al. (2013) zdôraznuje, ze autor e-learningového kurzu je zodpovedný za to, ze prostredníctvom kurzu budú dosiahnuté pozadované výkony zodpovedajúce vzdelávacím štandardom. V kurzoch, ktoré sú urcené ziakom základných alebo stredných škôl, je nevyhnutné formulovat ciele v súlade s obsahovými a výkonovými štandardami v zodpovedajúcich štátnych vzdelávacích programoch. Jednoznacne sformulované ciele sú základom pre didaktickú analýzu uciva, výber základného uciva, výber ucebných úloh, praktických cvicení, testov a pre vymedzenie kritérií hodnotenia. Obsah e-learningového kurzu je mozné podla Beisetzer et al. (2013) štruktúrovat do menších obsahových celkov, ktoré korešpondujú so špecifickými cielmi a umoznujú ziakom ich naplnenie. Jednotlivé obsahové celky sú tvorené výkladovou castou, ucebnou úlohou, praktickým cvicením a jednoduchým testom. Štruktúra obsahu e-learningového kurzu tak umozní ziakom prostredníctvom malých, postupných krokov riadit svoje ucenie v domácom prostredí. V procese ucenia a samoštúdia zohrávajú nezastupitelnú úlohu sebahodnotenie, hodnotenie ziaka a reflexia procesu ucenia sa. Pri riadenom samoštúdiu, ktoré je podporené e-learningom, uz nebude nutné realizovat online vyucovanie v tradicnej štruktúre (motivácia, expozícia, fixácia a hodnotenie). Online vyucovacia hodina poskytne ucitelom a ziakom väcší priestor na diskusie o obsahu a priebehu samoštúdia, na reflexie procesu ucenia sa, na sebahodnotenie ziakov a hodnotenie.

Pedagogické kompetencie vyzadované pri tvorbe e-learningových kurzov

Tvorba a realizácia e-learningových kurzov si vyzaduje od ich tvorcov špeciálne kompetencie. Podla zloziek e-learningového vzdelávania ide o digitálne (distribúcia obsahu, tvorba elektronických ucebných materiálov) a pedagogické kompetencie (tvorba obsahu e-learningového kurzu, jeho štruktúry a riadenie procesov vzdelávania). Ponúka sa prílezitost na rozvoj najmä pedagogických kompetencií ucitelov, ktoré by ucitelia základných a stredných škôl vedeli uplatnit pri tvorbe, realizácii a evalvácii e-learningových kurzov podporujúcich prezencnú formu vzdelávania. Z kompetencií, ktoré sú vymedzené MŠVVaŠ (2017) sú to najmä kompetencie: 2.2 Plánovat a projektovat vyucovanie, 2.3 Realizovat vyucovanie a 2.4 Hodnotit priebeh a výsledky vyucovania a ucenia sa ziaka. V inovacných a aktualizacných vzdelávacích programoch pre ucitelov základných a stredných škôl je potrebné venovat osobitnú pozornost rozvoju a prehlbovaniu spôsobilostí, ktoré sa od ucitelov pozadujú v kontexte poziadaviek tvorby e-learningových kurzov.

Pozadované spôsobilosti MŠVVaŠ (2017):

Kompetencia: 2.2 Plánovat a projektovat vyucovanie

  • mat základné praktické skúsenosti s plánovaním a organizovaním cinnosti jednotlivcov a skupín ziakov vo výchovno-vzdelávacom procese
  • mat základné praktické skúsenosti s vymedzením cielov vyucovania a ich formuláciou v podobe ucebných poziadaviek
  • mat základné praktické skúsenosti s didaktickou analýzou uciva – rozlozit obsah uciva na základné prvky (fakty, pojmy, vztahy, postupy)
  • mat základné praktické skúsenosti s výberom základného a rozvíjajúceho uciva v kontexte s edukacnými cielmi a individuálnymi potrebami ziakov
  • mat základné praktické skúsenosti s volbou úloh a cinností pre ziakov
  • posúdit vhodnost a reálnost plánovania

Kompetencia: 2.3 Realizovat vyucovanie

  • adaptovat vzdelávacie programy v príslušných disciplínach na výchovno-vzdelávacie a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby ziakov, na konkrétne podmienky školskej triedy a druhu školy
  • mat základné praktické skúsenosti s rozvíjaním klúcových kompetencií ziakov
  • mat základné praktické skúsenosti s riadením výchovno-vzdelávacej cinnosti a ucenia sa skupín a celých tried
  • mat základné praktické skúsenosti s monitorovaním a ovplyvnovaním klímy v triede
  • mat základné praktické skúsenosti s efektívnou komunikáciou so ziakmi
  • mat základné praktické skúsenosti s vyuzívaním materiálnych a technických prostriedkov vo vyucovaní
  • mat základné praktické skúsenosti s rozpoznaním sociálno-patologických prejavov správania sa ziakov

Kompetencia: 2.4 Hodnotit priebeh a výsledky vyucovania a ucenia sa ziaka

  • mat základné praktické skúsenosti s hodnotením ziakov vzhladom na ich vývinové a individuálne charakteristiky
  • mat základné praktické skúsenosti s vyuzívaním rôznych foriem a metód hodnotenia
  • mat základné praktické skúsenosti s reflexiou skutocného procesu ucenia sa a porovnat ho s naprojektovaným procesom a uskutocnit korekcie
  • hodnotit ziakov bez predsudkov a stereotypov

Záver

Po mimoriadnom prerušení školského vyucovania ucitelia nemali dostatok casu na tvorbu obsahu e-learningového vzdelávania, ktoré by podporilo samoštúdium ziakov v domácom prostredí. Prioritne sa venovali najmä prvej zlozke e-learningového vzdelávania – distribúcii obsahu. Z obsahu vzdelávania sa do centra záujmu dostali ucebné materiály, ktoré mali nahradit výklad ucitela. Didaktická analýza uciva, tvorba menších obsahových celkov, ucebných úloh a kritérií hodnotenia sa dostali na okraj záujmu. Prejavilo sa to najmä v prvoplánovom výbere ucebných úloh a praktických cvicení. V mnohých online vyucovacích hodinách chýbalo jednoznacné vymedzenie základného uciva, cielov a kritérií hodnotenia. Zadávaným ucebným úlohám, podla vyjadrení mnohých rodicov, venovali ziaci príliš vela casu. Úlohy boli casto neprimerané, nesmerovali k naplneniu cielov a ziaci ich bez výraznej pomoci rodicov nevedeli vypracovat. Vzdelávanie s vyuzívaním multimediálnych technológií a internetu pocas koronakrízy nenaplnalo v plnej miere pedagogické a didaktické zásady (komplexnost, aktivita, samostatnost, primeranost, konštruktivizmus, postup od analýzy ku syntéze). Na základe skúseností z vyucovania pocas koronakrízy je zrejmé, ze zmenit tradicné prezencné vzdelávanie na dištancné, osobitne na e-learningové, nie je mozné zo dna na den.

Pohlad mnohých ucitelov, ziakov aj rodicov na výchovno-vzdelávací proces v case koronakrízy je skôr skeptický. Objavilo sa mnozstvo problémov. Problém je vnímaný negatívne, ako nieco zlé, neziadúce. Zdá sa, ze takto negatívne zafarbený výraz by bolo lepšie nahradit iným výrazom, napr. výrazom výzva. Môzeme skonštatovat, ze jednou z významných výziev v slovenskom vzdelávacom systéme je cielená príprava ucitelov na vyuzívanie e-learningového vzdelávania na podporu samoštúdia ziakov. Priestor na dalšie vzdelávanie ucitelov je mozné vytvorit v rámci inovacných a aktualizacných vzdelávacích programov zameraných na rozvoj a prehlbovanie pedagogických kompetencií potrebných na tvorbu kvalitných e-learningových kurzov.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

BEISETZER, P. et al., 2013. Zacíname s e-learningom [online]. Fakulta humanitných a prírodných vied, Prešov: Prešovská univerzita. ISBN 978-80-555-0898-6. [cit. 2020-06-26]. Dostupné z: https://moodle.pf.unipo.sk/mod/resource/view.php?id=19651&forceview=1

GRÖHLING, B., 2020. ROZHODNUTIE [online]. Bratislava: MŠVVaŠ SR. [cit. 2020-06-25]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/att/16003.pdf

MANENA, V. a kol., 2015. MODERNE S MOODLEM: jak vyuzít e-learning ve svuj prospech? [online]. Praha: CZ.NIC. [cit. 2020-06-26]. Dostupné z: https://knihy.nic.cz/files/edice/moderne_s_moodlem.pdf

MŠVVaŠ, 2017. Pokyn ministra c. 39/2017, ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení [online]. Bratislava: MŠVVaŠ SR. [cit. 2020-06-25]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesijne-standardy-pre-jednotlive-kategorie-a-podkategorie-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-zamestnancov-skol-a-skolskych-zariadeni/

ŠPÚ, 2020. ucimenadialku.sk [online]. [cit. 2020-06-26]. Dostupné z: www.statpedu.sk/ucimenadialku.sk

ŠVEJDA, G. a kol., 2006. Vybrané kapitoly z tvorby e-learningových kurzov [online]. Nitra: Pedagogická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa. ISBN 80-8050-989-1. [cit. 2020-06-26]. Dostupné z: https://edu.ukf.sk/file.php/1/files/moodle_tvorba_kurzov_UKF_Nitra.pdf

Zákon c. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupné z: https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/20200701

Časopis: 
Pedagogické rozhľady