Pri interpretácii kooperatívneho vyucovania sa ucitel v literatúre stretne s protichodnými názormi. Jednu skupinu názorov reprezentujú autori, ktorí kooperatívne vyucovanie spájajú so skupinovým vyucovaním (Manák, Švec, 2003) a neexistujú medzi nimi rozdiely. I. Turek (2005, s. 146) uvádza, ze v bývalých socialistických krajinách bolo známe skupinové vyucovanie (v praxi našich škôl sa realizovalo skôr ojedinele), ktoré mozno povazovat za súcast - podmnozinu kooperatívneho vyucovania. Podstata kooperatívneho vyucovania je v tom, ze ziaci v triede na vyucovaní pracujú v malých skupinách – riešia úlohy, osvojujú si vedomosti, vykonávajú rôzne praktické cinnosti v atmosfére rovnoprávnosti. Hodnotenie ziaka závisí od výkonu skupiny, ktorej je clenom. V prospech realizácie kooperatívneho vyucovania hovoria viaceré závazné sociologické i psychologické dôvody. V podmienkach kooperatívnej práce v skupine si ziaci môzu vcas navyknút a osvojit také zrucnosti a postoje, akými sú plánovanie práce, úcelná organizácia práce, jej delba, kontrola, hodnotenie, vzájomná pomoc, spolupráca, komunikácia, koordinácia úsilia, povinnost, zodpovednost, tolerancia, vázenie si cudzej práce, nenásilné riešenie konfliktov a pod., teda spôsobilosti typické pre viaceré klúcové kompetencie. Psychologické argumenty v prospech kooperatívneho vyucovania vychádzajú zo zistenia, ze psychické dozrievanie dietata je späté s postupným a zákonitým rozvojom sociálneho kontaktu. Podla Astina (1991) výsledky viacerých výskumov dokazujú, ze najväcší podiel na osobnostnom vývoji ziaka, jeho študijnom výkone i na jeho spokojnosti v škole má interakcia s inými ziakmi. Dalším dôvodom je synergický efekt spocívajúci v tom, ze výsledok skupinovej práce (aj duševnej) býva spravidla väcší, ako súcet výsledkov práce clenov skupiny, ak pracujú samostatne, nezávisle od seba. Aj v beznej praxi môzeme postrehnút, ze dieta sa naucí od spoluziakov mnoho uzitocných aj nepotrebných vecí. Neznamená to však, ze práca v skupine je automaticky zalozená na kooperácií clenov skupiny. Pre pedagóga je dôlezité, aby v spolupráci videl podporu ucenia sa ziaka. Zial, aj v dnešnej dobe sa v pedagogickom prostredí stretáme s názormi typu: Potrebujem prebrat ucivo... Nemám cas na moderné spôsoby výucby... Ziaci sú leniví, nemajú záujem... Podla Sitnej (2009) sa ucitelia, ktorí chcú ucit modernými spôsobmi, musia v oblasti metodológie neustále vzdelávat. Musia poznat rôzne spôsoby práce s triedou, musia mat prehlad o existujúcich tradicných i moderných metódach výucby, musia chápat ich význam a prínos a hlavne ich musia vediet a chciet pouzívat. U ziakov nezistujeme, ako si predstavujú ideálnu vyucovaciu hodinu, väcšina pedagógov však pri tejto téme uvádza, ze ziaci preferujú skupinové aktivity. Sitná (2009) na základe vlastného zistovania predstavuje rebrícek odpovedí ziakov na otázky Ako sa najradšej ucia a aká hodina je pre nich najpríjemnejšia. Odpovede uvádza zostupne od najoblúbenejšej formy k menej oblúbeným:
- skupinové vyucovanie (kooperatívne vyucovanie, diskusia, debata, spolupráca v menších skupinách);
- vyuzívanie IKT – pocítacov, interaktívnych tabúl;
- hranie pedagogických hier, sútaze, krízovky, kvízy;
- praktická výucba v odborných ucebniach;
- práca v laboratóriách, návštevy knizníc, exkurzie;
- práca v dielnach, na pozemkoch, v prírodnom prostredí;
- samostatná práca na hodinách;
- pozorovanie (spoluziakov, ucitela);
- cítanie za úcelom získania informácií;
- výklad.
Preco sa ucit spolupracovat?
Z hladiska profesijnej orientácie ziaka má škola za úlohu pripravit ziaka na prevzatie roly dospelého a vybavit ho pre zivot v spolupracujúcej skupine. Nezávisle na type profesie hrá práve tímová spolupráca prioritnú úlohu. Cowie a Rudduck (1988) argumentujú, ze skupinová práca v profesijnej sfére je zhodnocovaná dvoma spôsobmi. Prvý spôsob ukazuje skupinovú prácu ako prostriedok, ktorý podporuje medziludské vztahy (napr. vytváranie atmosféry tímovej spolupráce, riešenie interpersonálnych problémov, riadenie pracovných skupín, atd.). Druhý ju predstavuje ako efektívny prostriedok riešenia problémov vztahujúcich sa k práci (napr. generovanie nápadov, vzrast produktivity, prehlbovanie expertíz, zdielanie nápadov a pod.). Mladí ludia, ktorí prídu do praxe, sa potrebujú co najskôr adaptovat, komunikovat a kooperovat v kolektíve. V mimoprofesijnej sfére je rodina základom tvorby interpersonálnych vztahov. Vediet spolupracovat, vytvárat pozitívnu klímu, zbavit sa individualizmu v prospech rodiny sú najdôlezitejšie faktory jej fungovania. V dnešnej dobe sa na školu presúva stále väcšia zodpovednost za rozvoj osobnosti ziaka (prislúchajúca najmä rodine). V prostredí školy sa deti ucia zit s inými detmi, dospievajúcimi aj dospelými – trávia v nej casto väcšiu cast dna. Je na pedagógoch, ci ziak bude súperit alebo si rozlozí cas a sily pre sútazenie a spoluprácu. Podla Kasíkovej (2009) kooperatívne vyucovanie v skratke znamená vyuzívanie vztahov spolupráce ziakov na optimalizáciu ucenia sa kazdého z nich. Kooperatívne vyucovanie patrí k stratégiám v oblasti sociálnej: zúrocujú energiu a koordináciu ziakov pracujúcich spolocne v skupinách. Sú kombinovatelné so stratégiami v dalších oblastiach (Kasíková 2009, s. 16):
- stratégie v oblasti informacných procesov (podporujú ucenie pojmov a informácií, metód skúmania, logické myslenie),
- stratégie v oblasti osobnostnej (podporujú individuálny rozvoj pre narastajúce sebavedomie, sebaocenenie, zodpovednost za seba),
- stratégie behaviorálne (zamerané na správanie prostredníctvom spätnej väzby).
Kooperatívne vyucovanie funguje ako systém, ktorý je zalozený na dodrzaní piatich princípov a iba ich vzájomný súlad zabezpecí zelaný pokrok. Kostru kooperatívneho vyucovania tvoria znaky (Johnson, D. W., Johnson, R. T. 1989):
1. Pozitívna vzájomná závislost. Dosahuje sa vytýcením spolocného ciela, ktorý musí zvládnut celá skupina. Kazdý clen skupiny rieši cast úloh, ktoré je potrebné skompletizovat. Jednotlivec je úspešný vtedy, ak sú úspešní aj ostatní ziaci v skupine a skupina je úspešná, ak je úspešný aj jednotlivec.
2. Interakcia tvárou v tvár. Aktivity ziakov sa uskutocnujú v 2 - 6 clenných skupinách. Ziaci sú blízko seba, môzu komunikovat verbálne aj neverbálne, dávajú si spätnú väzbu.
3. Osobná zodpovednost, osobné skladanie úctov. Znamená to, ze výkon kazdého clena skupiny je vyhodnotený a všetci clenovia skupiny majú z neho úzitok. Individuálna zodpovednost môze byt podporovaná rôznymi spôsobmi – individuálnym testovaním spolocnej úlohy, náhodnou odpovedou jednotlivca, atd.
4. Formovanie a vyuzitie interpersonálnych a skupinových zrucností. Kooperatívne vyucovanie nefunguje, pokial si ziaci navzájom neveria, nekomunikujú jasne, nerešpektujú sa navzájom najmä pri formulovaní spolocných záverov.
5. Reflexia skupinovej práce. Efektivita kooperatívneho vyucovania je do znacnej miery závislá na tom, ako skupina reflektuje vlastné cinnosti, ako uskutocnuje rozhodnutia o dalších krokoch. Tieto procesy patria k najhodnotnejším prejavom ucenia sa ziaka. Kazdý ziak by mal dostat spätnú väzbu a rovnako aj poskytnút spätnú väzbu na realizované cinnosti. Reflexia zabezpecuje myslenie aj na metakognitívnej úrovni, zvyšuje intelektuálnu úroven ziaka.
Ako zacat s kooperatívnym vyucovaním? Trieda je špecifické prostredie, v ktorom je ziak uciacou sa osobnostou. V literatúre sa stretneme s názorom, ze kooperatívne formy vyucovania je vhodné zavádzat od zaciatku školskej dochádzky. Pokial boli ziaci v triede zvyknutí na tradicný spôsob výucby, utváraniu skupín by mal pedagóg venovat velkú pozornost. Vývojové štádia skupiny rozdelujeme do 4 etáp (Kasíková 2010):
- etapa utvárania,
- etapa búrenia,
- etapa vzniku noriem,
- etapa výkonnosti.
Rozdelenie rolí v skupine závisí od velkosti skupiny a typu úlohy, kedze clenovia skupiny prispievajú rovnomerne do skupinovej práce. Ziaci aj ucitelia potrebujú cas na to, aby sa naucili pracovat kooperatívne. Ucit ziakov je kooperovanie jednoduchšie, pokial kooperujú medzi sebou aj ucitelia. Tímy vzájomnej pomoci, zlozené z ucitelského zboru, ulahcujú transfer od predstáv do reality.
Astronóm M. R. Štefánik - krátke inšpirácie kooperatívneho vyucovania
Astronomické a cestovatelské aktivity M. R. Štefánika sú bezpochyby dôlezitou súcastou komplexného poznania tejto významnej osobnosti. K rozvoju astronómie prispel významnými úspechmi. Najucelenejšie materiály o astronómovi Štefánikovi publikoval autor Vojtech Rušín v publikáciách s názvom M. R. Štefánik slovenský astronóm (1991), Astronóm M. R. Štefánik (2009). Aj ked v obsahu kurikulárnych dokumentov sa astronómii nevenuje osobitná pozornost, v témach, ktoré bezprostredne súvisia s aktivitami M. R. Štefánika, môze pedagóg rozvíjat kooperatívne zrucnosti ziakov vo vyucovaní fyziky a geografie.
Aktivita 1 Zacíname spolu (brainstormingová metóda)
Ziaci sú rozdelení do 4-clenných skupín, umiestnených okolo stredu triedy – je to priestor urcený na spolocné hodnotenie. V tomto priestore sa nachádza stojan s prázdnym papierom väcšieho formátu, pripravený pre výstupy jednotlivých skupín. Ucitel uvedie ziakov do témy Co ma napadne pri téme Cestovatel a astronóm M. R. Štefánik, vysvetlí im postup ucebnej aktivity, urcí cas jej vypracovania. Kazdá skupina má na svojom stole papier, rozdelený na 4 polícka, do ktorých bude kazdý ziak vpisovat svoje odpovede (klúcové pojmy), stred papiera ostáva prázdny. Následne si clenovia tímu svoje odpovede porovnajú, do stredu papiera napíšu konsenzus skupiny. Výstupy z jednotlivých skupín zaznamená vybraný clen skupiny na papier uprostred triedy. Nasleduje spolocná diskusia, zameraná na tému, reflexia a hodnotenie skupinových aktivít.
Hodnotenie: Ktoré slová vystihovali našu skupinu? Dokázeme sa navzájom dohodnút? Aký úcinok to malo na clenov skupiny? Co môzeme urobit pre zvýšenie efektivity skupinových aktivít?
Aktivita 2 Odkaz M. R. Štefánika v téme Pozorovanie planét slnecnej sústavy (metóda Titulná strana)
Ziaci vyuzívajú informácie z publikácie M. R. Štefánik slovenský astronóm (V. Rušin 1991, s. 52 - 58), metodický materiál vopred pripraví ucitel. Cielom aktivity je vybrat podstatné informácie z metodického materiálu, pripravit návrh titulnej strany školského casopisu, zameraného na výrocie M. R. Štefánika.
Túto aktivitu je vhodné realizovat v triede s menšíme skupinami. Clenovia riešia úlohu v niekolkých fázach: cítanie textu, zber informácií, hodnotenie a výber informácií z hladiska moznosti ich vyuzitia na titulke casopisu, gramatickú a štylistickú úpravu, finálny návrh titulky. Návrhy z jednotlivých skupín prezentujú ich zástupcovia.
Hodnotenie: jednou z mozností sú hodnotiace hárky s otázkami: Pracovali všetci clenovia skupiny? Mali sme v skupine problém s komunikáciou? (Ak áno, ako sme problém vyriešili ) Vedel kazdý, co má robit? Som spokojný s odvedenou prácou pre skupinu? Co sme mohli urobit inác, preco?
Aktivita 3 Prínos M. R. Štefánika pre astronómiu (metóda Rotujúci prehlad)
Ucitel na realizáciu aktivity pripraví dostupný materiál vo forme publikácii, encyklopédií, clánkov z internetových stránok, tlace, zaujímavých informácií týkajúcich sa osobnosti M. R. Štefánika. Odporúcame publikáciu Astronóm M. R. Štefánik (V. Rušín 2009) prípadne jej staršie vydanie, internetové odkazy http://www.uski.sk/files/2012-5-Rusin-Vojtech-Milan-Rastislav-Stefanik.pdf; http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/kele.pdf; http://www.vhu.sk/data/files/208.pdf....
Okrem ucebných materiálov pripraví ucitel pre ziakov ucebné úlohy, týkajúce sa témy – kazdú na osobitný papier väcšieho formátu. Pocet pripravených úloh zodpovedá poctu vytvorených ziackych skupín. Pripravený študijný materiál aj papiere s úlohami sú rozmiestnené na stanovištiach okolo triedy, kazdá skupina pracuje na jednej úlohe, poznámky zaznamenáva na papier. (Je potrebné upozornit, ze ucitel musí mat naplánovaný cas, ktorý skupiny strávia na jednotlivých stanovištiach). Na znamenie sa skupiny premiestnujú k dalšej úlohe. Precítajú si úlohu aj poznámky, ktoré tam napísala predchádzajúca skupina. Komunikujú o úlohe aj uvedených informáciách, doplnia vlastné poznámky. Skupiny na stanovištiach môzu vyuzívat ponúknuté informacné zdroje. Týmto spôsobom skupiny vystriedajú všetky stanovištia a vrátia sa na svoje pôvodné miesto. Metóda rotujúci prehlad patrí k najefektívnejším v kooperatívnom ucení. Ziaci sa ucia prijímat a akceptovat názory ostatných spoluziakov, riešit úlohy formou tímovej spolupráce, analyzovat, dosiahnutím konsenzu dôjst k spolocnému záveru. Okrem spolupráce ziaci hodnotia vlastné cinnosti aj cinnosti ostatných spoluziakov. Pracujú samostatne, vyuzívajú získané vedomostí, vyhodnocujú, hladajú spolocné riešenia. Metódu je mozné zaradit aj do vyucovania nových tém.
Hodnotenie: Formou spolocnej diskusie clenovia jednotlivých skupín vyhodnocujú efektivitu skupinovej spolupráce v pracovnej i sociálnej oblasti, riešenie konfliktov v skupine, vyuzívanie informacných zdrojov a v neposlednom rade vlastný pokrok po skoncení jednotlivých aktivít.
Namiesto záveru
Predstavit M. R. Štefánika ako astronóma je vzhladom na obmedzené informácie pomerne zlozité, poznáme ho skôr ako vojaka, diplomata, politika. O jeho vedeckej cinnosti v oblasti astronómie vieme menej. Aj ked v astronómii pracoval krátko (v rokoch 1905 – 1914), stal sa uznávanou osobnostou. Za cinnosti v oblasti astronómie dostal v roku 1907 Janssenovu cenu Francúzskej astronomickej spolocnosti a v roku 1911 Wildeho cenu. Vzhladom na túto skutocnost mozno odkaz jeho vedeckých aktivít z oblasti astronómie aplikovat najmä do skupinových aktivít, ako sú projektové vyucovanie a kooperatívne formy ucenia.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
ASTIN, A., 1991. What Really Matters in General Education: Provocative Findingsfroma National study of student Outcomes. Seattle.
COWIE, H. a J. RUDDUCK, 1988. Co-operative Group Work. An Overview. London: Britannic House.
JOHNSON, D. W. a R. T. JOHNSON, 1989. Cooperation and Competition. Theory and Research. Edina: Interaction Book Company.
KASÍKOVÁ, H., 2010. Kooperativní ucení, kooperativní škola. Praha : Portál. ISBN 978-80-7367-712-1.
KASÍKOVÁ, H., 2009. Ucíme se spolupráci spoluprací. Kladno: AISIS. ISBN 978-80-904071-6-9.
MANÁK, J. a V. ŠVEC, 2003. Výukové metódy. Brno: Paido. ISBN 80-7315-039-5.
RUŠIN, V., 1991. M. R. Štefánik slovenský astronóm. Bratislava: Alfa. ISBN 80-05-00890.
SITNÁ, D., 2009. Metódy aktívního vyucovaní. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-246-1.
TUREK, I., 2005. Inovácie v didaktike. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum v Bratislave. ISBN80-8052-230-8.
Pouzité internetové zdroje:
http://www.uski.sk/files/2012-5-Rusin-Vojtech-Milan-Rastislav-Stefanik.pdf http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/kele.pdf
M. R. ŠTEFÁNIKV ZRKADLE PRAMENOVA NAJNOVŠÍCH POZNATKOV HISTORIOGRAFIE. Dostupné z: http://www.vhu.sk/data/files/208.pdf