Na uvod si polozme otazku, kedy mozeme povazovat skolu za inkluzivnu? Ak budu nase uvahy pri hladani odpovede na otazku vychadzat z pozornosti, ktoru chceme venovat romskym ziakom z marginalizovanych komunit, tak by mohla vzniknut odpoved, ze vtedy, ak su v nej napriklad romski a slovenski ziaci. Nie je to celkom tak. Oznacenie inkluzivna skola ani tak nesuvisi s tym, aki su tam ziaci, ale s tym, ako su tito ziaci ako individuality v procese vzdelavania respektovani. To znamena, ze my mozeme hovorit o inkluzivnej skole aj vtedy, ak je napriklad etnicky, jazykovo, ci kulturne vcelku homogenna. Ide totiz o to, do akej miery ucitelia vo vychovno-vzdelavacom procese uplatnuju principy individualneho pristupu vzhladom k rozvojovym potrebam konkretnych ziakov. Teda tu nejde o to, ci su do skoly zacleneni - integrovani napr. romski ziaci z marginalizovanych komunit, ale o to, ako sa s tymito ziakmi v skole pedagogicky zaobchadza. Ide tu o to, aku podobu ma ich ucast na skolskom vychovno-vzdelavacom procese, teda ci je to exkluzia alebo inkluzia.
a) Exkluzia - tito ziaci su segregovani (separovani), teda oddeleni od beznej populacie v osobitnych triedach ci skolach, pripadne su sice integrovani (pritomni) v beznych skolach a triedach, ale ich individualne a skupinove specifika sa v procese vzdelavania neberu do uvahy.
b) Inkluzia - tito ziaci su integrovani do beznych skol a tried, kde su povazovani za ich prirodzenu sucast, a preto sa aj v procese vzdelavania vychadza v ustrety k ich individualnym a skupinovym potrebam tak, ako je to aj v pripade ostatnych ziakov, ktori sa od nich v tomto smere odlisuju. Teda nie su vnimani ako ti, ktori sa od ostatnych odlisuju nejakymi specialnymi vzdelavacimi potrebami, lebo tie ma v tomto zmysle kazdy ziak.
Byt integrovany, zacleneny, pritomny, este neznamena inkluziu. Inkluzia nie je stav. Je to sposob uskutocnovania vychovno-vzdelavacieho procesu, v ktorom ucitel neustale uvazuje nad tym, ako vyhoviet rozvojovym potrebam jeho ziakov v sustavne sa meniacich podmienkach tak, aby predchadzal zlyhaniu tychto ziakov a aby zaroven zabezpecil ich plnohodnotny rozvoj v ramci ich individualnych moznosti, ktore su u kazdeho ziaka odlisne. Su podmienene jednak osobnostnymi charakteristikami ziakov a v nemalej miere aj socialnym a kulturnym vplyvom ich rodinneho prostredia. Takze ak uvazujeme vo vztahu k romskych ziakom zo socialne znevyhodnujuceho prostredia marginalizovanych komunit o inkluzivnej skole a triede s inkluzivnym vychovno-vzdelavacim posobenim, tak podstatne je uvedomit si, ze inkluzia nezacina ich zaradenim do skoly ci triedy, ale je podmienkou ich zaclenenia. Inkluzivne prostredie skoly a triedy nevznika tym, ze sem zaclenenim tychto ziakov, toto prostredie tu na nich uz caka.
Co treba na vytvoreniu inkluzivneho prostredia v skole? Existuje nespocetne mnozstvo komponentov, ktore podmienuju kvalitu takehoto prostredia. Mohli by sme ich zhrnut do niekolkych oblasti:
1. Inkluzivna kultura skoly. Ide o to, ze vsetci pedagogicki i nepedagogicki zamestnanci skoly zdielaju presvedcenie, ze skola je institucia, ktorej ulohou je rozvijat vsetkych ziakov, bez ohladu na ich individualne predpoklady, socialny a etnicky povod, ci kulturu, ktoru si so sebou z domu prinasaju. Ucitelia povazuju odlisnosti medzi ziakmi, ktori su im zvereni do pedagogickej starostlivosti, nie za prekazku ich profesijneho posobenia, ale za jeho predpoklad. Ak v skole existuju jedna-dve ukazkove inkluzivne triedy, mozeme to sice povazovat za prvy krok k premene skoly, ale o skutocnej inkluzii mozno hovorit az vtedy, ak sa ziaci tychto ,,ukazkovych tried" stretnu s rovnakym pristupom ako vo svojej triede bez ohladu na to, ci su v telocvicni, jedalni, na ihrisku ci na chodbe skoly.
2. Posobenie inkluzivneho timu. V tradiciach nasho skolstva nie je vela miesta pre myslienky inkluzivnej vychovy a vzdelavania. Je preto prirodzene, ze na zavedenie koncepcie inkluzivnej vychovy a vzdelavania je potrebne vytvorit primerane organizacne podmienky. V skole, ktora sa rozhodla ist cestou inkluzivnej vychovy a vzdelavania, vznika tim pedagogickych a nepedagogickych pracovnikov - inkluzivny tim, ktory planuje organizacne a procesualne kroky zavadzania principov inkluzie v skole. Jeho clenmi su ucitelia, vychovavatelia, asistenti ucitela, vychovny a karierny poradca, specialny pedagog, skolsky psycholog, socialny pedagog, terenny socialny pracovnik a dalsi odbornici v zavislosti od konkretneho lokalneho prostredia skoly. Inkluzivny tim nevytvara len potrebne organizacne podmienky pre inkluzivnu vychovu a vzdelavania v skole, ale na tomto procese sa aktivne podiela.
3. Sulad pedagogickych a odbornych postupov, ktore sa v skole uplatnuju na zaklade odporucani a nazorneho prikladu clenov inkluzivneho timu. To znamena, ze vsetci odborne zainteresovani zamestnanci skoly su oboznameni s metodikou prace svojich kolegov pedagogov i nepedagogov a svoje odborne posobenie realizuju tak, aby ich postupy boli vo vztahu k postupom kolegov komplementarne, teda aby sa navzajom doplnovali. Aby sa to mohlo dosiahnut, konaju sa pravidelne pracovne stretnutia, na ktorych si kolegovia predstavuju navzajom svoje pracovne a pedagogicke postupy, hladaju spolocne a vzajomne sa doplnujuce komponenty, hovoria o problemoch a ich moznych rieseniach. Odovzdavaju si skusenosti ,,dobrej praxe" a informacie o svojich ziakoch a ich specifikach, ktore je potrebne zohladnovat. Vzajomne hospitacie su prirodzenou sucastou nielen ich autoevalvacnej prace, ale aj ako prostriedok vzajomneho zosuladovania ich pedagogickeho a odborneho posobenia.
4. Koncepcia vyucby ako sposob uplatnovania principov inkluzivnej vychovy a vzdelavania v realnom prostredi skoly. Tato oblast tvori jadro a dava zmysel inkluzivnej vychove a vzdelavaniu. Skola moze plnit vsetky organizacne ukazovatele uplatnovania inkluzie. Kym sa ale tieto ukazovatele nepremietnu do procesov, ktore prebiehaju v skolskych triedach, nemozeme hovorit o dosiahnuti cielov. Je to oblast, na ktorej v tomto smere mimoriadne zalezi, ale dosiahnut realnu zmenu smerom k inkluzii je tu najnarocnejsie. Inkluzivna koncepcia vyucby podstatne meni zakorenene tradicie frontalneho vyucovania smerom k postupom respektujucim principy individualneho pristupu. Kedze ide o jadro problemu zavadzania inkluzivnej vychovy a vzdelavania do skol, venujeme mu osobitnu pozornost.
Ucitel, respektujuci principy a postupy inkluzivnej vychovy a vzdelavania stoji pred problemom, ako vymedzit hranice akceptacie ziaka ako individuality. Inkluzivnu vychovu a vzdelavanie nemozno stotoznovat s tzv. permisivnymi (ustupkovymi) pedagogickymi koncepciami, kde sa ziak povazuje za ,,pana" procesov prebiehajucich v skole. Inkluzia je vclenovanie do kultury reprezentovanej skolou ako cesty k plnohodnotnemu spolocenskemu uplatneniu. Vymedzenie takychto hranic je zavisle prave od individuality kazdeho ziaka. Kazdy potrebuje ine medze, ale vo vseobecnosti plati, ze sa zohladnuju tri faktory:
1. Co by chcel ziak, co ho zaujima, na co je orientovany (ja chcem).
2. Co z toho, co by ziak chcel je spolocensky akceptovatelne a pre rozvoj jeho osobnosti prospesne (ja mozem).
3. Co ziak, ako zodpovedny clen triedneho spolocenstva musi, lebo je to nevyhnutne pre jeho rozvoj a existenciu v ramci danej spolocenskej kultury (ja musim).
A. Typologia ziakov v procese ucenia sa s ohladom na ich individualne predpoklady a zaujmy - co ziak ,,chce":
1. Uprednostnuje aktivne prostredie, ma rad roznorodost, ako korenie zivota. Nema rad, ked ho testuju, uprednostnuje bezprostrednu skusenost, zabavne hry a ulohy. Chce vediet k comu je dobre to, co sa prave uci, co prave robi. Je rad, ked sa moze podielat nielen na praci, ale aj na jej planovani. Nema rad nadradeny pristup zo strany inych. Uprednostnuje samostatnu pracu s moznostou manipulovat s predmetmi, diskutovat, sutazit. Ak je vsak toho prilis vela, je demotivovany.
2. Uprednostnuje ticho, poriadok a usporiadanost. Pri rieseni ulohy potrebuje cas na individualne premyslanie. Veci skuma do hlbky. So zaujatim sleduje vyklad s jasnou a logickou strukturou. Ma rad samostatne studium: hladanie informacii v knihach, podrobne skumanie konkretnej veci (zivocicha, pristroja, struktury...). Je to racionalny typ, vsetko musi mat logicky zdovodnene.
3. Potrebuje jasne stanovene ulohy a ciele s konkretnym vymedzenim casu na ich riesenie. Dari sa mu len ak je vyzadovana pracovna disciplina. Aby porozumel, potrebuje vizualne prezentacie, rad pracuje v malych skupinach. Nema rad, ked sa odbieha od temy a ked nie je jasne vymedzene, co sa treba naucit. Je spokojny, ak ma okamzitu spatnu vazbu. Rad riesi pracovne listy. Ak ma pracovat podla instrukcii, vyzaduje si ich po krokoch.
4. Vyzaduje zvlast vyrazne neohrozujuce prostredie, teplo a priatelskost. Ma rad roznorodost a bezprostredne interaktivne cinnosti. Nerad pracuje v laboratornych podmienkach. Vyzaduje si pozitivne povzbudzovanie. Nevyhovuje mu sputanie casovymi limitmi, chce sa vyrozpravat. Potrebuje kontakt s inymi ludmi v neformalnych situaciach - je rad clenom skupiny. Je spokojny, ak vidi vystavene svoje prace. Casto kresli a rad ilustruje svoje pisomne prejavy.
B. Co ocakava ucitel od svojich ziakov a k comu vytvara ucebne prilezitosti - co ziak ,,musi":
1. Uci sa sustredit svoju pozornost na toho, kto hovori. Je empaticky, zamysla sa nad prave pocutym, uci sa zaujimat vlastny postoj v komunikacii.
2. Uci sa zrozumitelne, zretelne a jasne vyjadrovat svoje myslienky a postoje. Vnimavo a vhodne reaguje na podnety, iniciativne komunikuje svoje navrhy na mozne postupy pri rieseni problemov, uci sa nadvazovat pozitivne socialne a emocionalne vazby so spoluziakmi aktivnym zapajanim sa do komunikacnych interakcii.
3. Je vnimavy k sebe a svojmu okoliu. Vyuziva rozmanite prostriedky a techniky ako nastroj zachytavania svojich dojmov, myslienok a nazorov, aby ich takto sprostredkoval pre seba i ostatnym.
4. Uci sa, ze pri vlastnom rozhodovani ma brat do uvahy nazory inych. Je ochotny pomahat a pomoc prijimat. Ma okruh spoluziakov, ktorym doveruje, prejavuje aktivny zaujem o druhych. Uci sa vyjadrit ocenenie inym a kooperovat.
5. Uci sa mysliet ,,dopredu". Planuje svoje cinnosti, vie ucelne organizovat svoj cas. Uci sa preberat zodpovednost za svoje rozhodnutia.
6. Premysla o tom, ako pristupuje k rieseniu uloh. Hlada podstatu veci v nich skrytych, aktivne konstruuje svoje poznanie spajanim novych poznatkov s uz osvojenymi. Uvazuje o veciach a javoch vo svojom okoli, ,,filozofuje".
7. Uci sa vytvarat alternativne riesenia uloh. Uci sa posudzovat veci z roznych hladisk, experimentuje, neboji sa riskovat pri skusani novych postupov a cinnosti. Uci sa vnimat problemy ako sance naucit sa niecomu novemu.
K tomu, aby ciele v oblasti rozvoja osobnosti ziakov mohli byt naplnene, ucitel vytvara adekvatny socialny a emocionalny ramec. V atmosfere obav (napr. ze kazda chyba bude hned potrestana zlou znamkou, alebo ze kazdy kontakt so spoluziakom bude kvalifikovany ucitelom ako neopravnena pomoc a pod.) zo zlyhania a nemoznosti o niecom rozhodnut, moze iba tazko nastat situacia, ze ziaci sa budu citit dost emocionalne bezpecne na to, aby sa mohli autenticky prejavovat. Navodit pozitivnu emocionalnu klimu a vytvorit moznost socialnych interakcii medzi ziakmi v procese osvojovania obsahu uciva by mal byt jednym z dolezitych cielov vyucby, nad ktorym by mal ucitel sustavne uvazovat.
Aby ucenie sa ziakov bolo ucinne a ucelne, nemalo by byt zamerane iba na reprodukciu nauceneho, ale na produkciu niecoho, o com mozu ziaci povedat, ze k tomu prispeli svojou aktivnou cinnostou. Aby ulohy neboli cielene iba do oblasti vedomosti, ale aby sa ziaci prostrednictvom nich ucili i tvorivo mysliet a osvojovat si rozne postupy. Prvok zahadnosti, napateho ocakavania vysledku, o ktorom dopredu nevieme, aky bude, je najlepsi sposob, ako ziakov zaujat a zaangazovat ich do procesu vyucby.
Sposoby sebaaktualizacie cloveka su medzi inym podmienene aj tym, ako jednotlivec vnima sam seba. Na vytvaranie pozitivneho sebaobrazu prispieva v nezanedbatelnej miere i to, ako je clovek vnimany svojim okolim, do akej miery ho jeho okolie akceptuje a aku mu poskytuje spatnu vazbu o jeho cinoch, konani, postojoch a schopnostiach. Prave z tohto dovodu je potrebne, aby ucitel umoznil kazdemu ziakovi zazit uspech v procese ucenia sa a pocit, ze pre svojich spoluziakov a svojho ucitela je dolezity a ocenovany ako pomocnik, partner a priatel.
Vytvorit pozitivnu klimu v triede a umoznit ziakom zazit individualny uspech samozrejme neznamena zlavovat z narokov. Kazdy ziak by mal dosahovat v procese ucenia sa svoje osobne maximum. Je to vsak mozne len vtedy, ak pri svojom usili dostane opravnenu pomoc od svojich spoluziakov a ucitela. Rovnako je dolezita aj podmienka, aby kazdy ziak dostal moznost pracovat s chybou ako prostriedkom ucenia sa.
Inkluzivny tim v skole
Tim inkluzivnej skoly je zlozeny z pedagogickych i nepedagogickych zamestnancov: kvalifikovanych pedagogov, vychovneho a karierneho poradcu, odbornika na vzdelavanie nadanych a talentovanych deti, koordinatora prevencie, zahranicnych lektorov, pedagogickych asistentov pre deti z kulturne a jazykovo odlisneho prostredia (ovladajucich ich materinsky jazyk), asistentov pre deti zo zdravotnym znevyhodnenim, specialnych pedagogov, skolskych psychologov, logopedov, socialnych pedagogov, terenneho socialneho pracovnika a pod.
Inkluzivny tim odbornikov ciastocne odbremeni pedagogov od povinnosti, ktore priamo nesuvisia s vyucovanim (napriklad sledovanie a starostlivost o socialne zazemie ziaka). Odborni zamestnanci popri tom poskytuju odbornu a kompenzacnu pomoc, individualne ci v mensich skupinach pracuju s detmi so specifickymi poruchami ucenia, alebo s nadanymi a talentovanymi detmi a spolupracuju na tvorbe a vyhodnocovani individualnych vzdelavacich planov ziakov. Medzi zasady prace inkluzivneho timu patria:
- rozdelenie kompetencii z hladiska svojich profesii a roli v skole,
- dokladne planovanie a vyhodnocovanie cinnosti,
- intenzivna vzajomna komunikacia, vymena informacii,
- rozvoj kooperativnych, harmonickych a korektnych pracovnych vztahov,
- dosledne vedenie pisomnej dokumentacie,
- aktivna spolupraca s uzsou i sirsou komunitou skoly.
Pretoze praca v akejkolvek skole je psychicky narocna, dolezite je stanovenie foriem a pravidiel ,,zdravej" timovej spoluprace:
- zaistenie bezpecia pri vysloveni vlastneho nazoru,
- zdielanie aj dobrych sprav (hoci drobnych), fungujucich ci osvedcenych postupov (nie len staznosti a negativnych skusenosti),
- vyuzivanie mechanizmov podpory, ocenenia, pochvaly, priznanie tazkosti, nezlahcovanie situacii, hladanie pricin, zamedzovanie pocitov viny, predchadzanie obvinovania druhych.
Od manazmentu skoly zalezi, ako si vybuduje inkluzivny tim. Ci si ho vychova zo svojich pedagogov - specialistov v ramci specializacneho vzdelavania, alebo zamestna dalsich internych, pripadne externych odbornikov, ktori budu uzko spolupracovat s pedagogickym zborom.
Okrem inovacii vo svojej aprobacii sa pedagogovia musia vzdelavat v oblasti multikulturnej vychovy, v metodach vzdelavania ziakov z odlisneho kulturneho, etnickeho, socialneho a jazykoveho prostredia, ale i nadanych ziakov - teda ziakov, ktori skolu navstevuju. Vzdelavanie musi byt zamerane aj na ziskanie a rozsirenie kompetencii v oblasti edukacnych strategii, ktore skola vyuziva v inkluzivnom edukacnom procese a ma ich zakotvene vo svojom skolskom vzdelavacom programe (napr. alternativne ucebne metody, tvorba ucebnych zdrojov, citanim, pisanim a rozpravanim ku kritickemu mysleniu, informacno-komunikacne programy vo vzdelavani, integrovane tematicke vyucovanie, program Krok za krokom, multikulturna vychova, vzdelavanie deti cudzincov, a podobne), ktore poskytuju rozne vzdelavacie organizacie.
Manazment skoly i cely pedagogicky zbor musi intenzivne sledovat dianie v teme inkluzivneho vzdelavania, aktivne si vymienat skusenosti a informacie z oblasti dobrej praxe, absolvovat vymenne navstevy a exkurzie, stretnutia, konferencie, prednasky ci workshopy, zamerane na danu temu. Vsetky cinnosti su zahrnute v planoch prace metodickych zdruzeni a predmetovych komisii a koordinovane veducimi MZ, PK a MZ SKD.
Najefektivnejsie su vzdelavania celych kolektivov skoly, ktore si takto osvoja a podporia filozofiu skoly a zaroven su teambuildingom pre kolektiv.
Inkluzivna skola je otvorena vsetkym formam spoluprace
Skoly vitaju vsetkych dobrovolnikov, ktori mozu ziakov obohatit o asistenciu na vyucovani, na skolskych i mimoskolskych aktivitach, doucovani, v priprave na buduce povolanie a podobne. Na zapojenie dalsich dospelych do vyucovania v triedach je vhodne oslovit dobrovolnikov a ziadat zriadovatelov alebo urady prace o dalsich pedagogickych asistentov. Dolezite je rozlisovat medzi dospelymi pomocnikmi v triedach a asistentmi ucitela. Pomocnikmi mozu byt studenti, dochodcovia, rozni dobrovolnici (v nedavnej dobe mohli v triedach pracovat aj vhodni nezamestnani na aktivacnu cinnost). Ich ulohou je pomahat pri praci v jednotlivych skupinach podla instrukcii ucitelov.
Zaver
Ako sme uz zdoraznili, inkluzia nie je stav, ale proces. V tomto procese ma ustrednu funkciu uvazovanie ucitela. Tradicne sa uvahy ucitela o procese vyucby sustreduju hlavne na to, ako ,,odovzda" nove ucivo. V inkluzivnej skole sa uvahy ucitela tocia hlavne okolo problemu, ako vyhoviet rozvojovym potrebam svojich ziakov. K tomu, aby sa inkluzivne procesy vo vzdelavani uplatnovali v skolskej triede priebezne, efektivne a site na mieru danym ziakom, ucitel uvazuje o strategickych principoch, ktore vytvoria organizacny a procesualny ramec k tomu, aby vyucba zodpovedala tymto poziadavkam. Existuje mnozstvo moznosti, ktore su vzdy zavisle od konkretnych podmienok skoly a triedy.
Podstata inkluzivnej triedy je v pristupe ucitela k svojim ziakom. Tento pristup je zalozeny na jeho presvedceni, ze kazdy ziak by si mal odniest co najvacsi osobny uzitok zo vzdelavacieho procesu v skole. Preto sa sustavne zamysla nad tym, co pre kazdeho jeho ziaka tento osobny uzitok konkretne znamena ako aj nad tym, co moze byt prekazkou na dosiahnutie tohto ciela. Na zaklade svojich zisteni potom organizuje vzdelavaci proces tak, aby kazdemu ziakovi vytvoril diferencovane podmienky, ktore zohladnuju jeho individualny profil vo vztahu k uceniu sa ako aj socio-kulturne faktory, ktore formovali a formuju jeho osobnost v domacom prostredi. Ak by ucitel zohladnoval iba individualny profil svojich ziakov vo vztahu k uceniu sa, hovorime o individualnom pristupe. Ak by ucitel zohladnoval iba socio-kulturne faktory, ktore formovali a formuju osobnost jeho ziakov v domacom prostredi, hovorime o interkulturnom pristupe. Az organicke spojenie individualneho a interkulturneho pristupu robi triedu skutocne inkluzivnu, zvlast ak su v nej zacleneni romski ziaci zo socialne znevyhodnujuceho prostredia marginalizovanych komunit.
Predkladany text je jednym z vystupnym materialov narodneho projektu: ,,PRINED - PRojekt INkluzivnej EDukacie".