Zámerom výskumu bolo získat informácie o výsledkoch depistáznych orientacných vyšetrení a aplikácie stimulacného programu v materských školách. Hlavná výskumná otázka bola konštruovaná takto: „Je rozdiel vo výsledkoch detí, ktoré absolvovali stimulacný program, získanými vstupnými a výstupnými depistáznymi orientacnými vyšetreniami?“
Výskum bol orientovaný na meranie efektivity stimulacného programu. Proces vyhodnocovania výsledkov vstupnej a výstupnej diagnostiky v projekte Škola otvorená všetkým (ŠOV) prebiehal nasledovne:
- obsahová analýza výstupov (výsledkov zo vstupného a výstupného depistázneho skríningového vyšetrenia),
- špecifikácia, návrh a tvorba výskumného nástroja na vyhodnotenie výsledkov zo vstupnej a výstupnej diagnostiky s akcentom na efektivitu stimulacného programu,
- snímanie a zaznamenávanie výskumných údajov z pedagogického terénu (od odborných zamestnancov ZŠ),
- špecifikácia štatistických metód na spracovanie získaných údajov,
- analýza, grafické znázornenie a interpretácia výsledkov,
- diskusia a prezentácia záverov.
Medzi základné dokumenty potrebné k analýze získaných výsledkov Národného projektu Škola otvorená všetkým v oblasti diagnostiky a stimulácie patrili:
- Prírucka Národného projektu Škola otvorená všetkým s podrobným opisom projektu (Metodicko-pedagogické centrum, 2017).
- Manuál k depistázi pre deti predškolského veku pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia (Šilonová, Klein, Arslan Šinková, 2018).
- Manuál k stimulacnému programu pre deti predškolského veku pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia. (Šilonová, Klein, Arslan Šinková, 2018).
- Výsledky zo vstupného a výstupného depistázneho skríningového vyšetrenia 5 - 6 rocných sociálne znevýhodnených detí v MŠ.
Výsledky výskumu
Koncept výskumného nástroja umoznil identifikovat niekolko kategórií, podla ktorých sme realizovali analýzu získaných dát zo vstupnej a výstupnej depistáze sociálne znevýhodnených detí materských škôl a ziakov nultých rocníkov základných škôl zapojených do NP ŠOV. Vyšpecifikovali sme 8 kritérií, ktoré sme vybrali z výsledkov vstupnej a výstupnej depistáze s prihliadnutím na moznost kvantitatívneho merania. Analýza výsledkov diagnostického a stimulacného procesu je uvedená v casti výsledky a diskusia podla nasledujúcich kritérií:
Kritérium K1: Opisná štatistika výberového súboru.
Kritérium K2: Výsledky vstupnej a výstupnej depistáznej skríningovej diagnostiky a stimulácie v MŠ a ZŠ.
Kritérium K3: Rozvíjané oblasti prostredníctvom diagnostiky a stimulácie v MŠ a ZŠ.
Kritérium K4: Komparácia výsledkov diagnostiky a stimulácie intaktných a sociálne znevýhodnených detí v MŠ.
Kritérium K5: Komparácia výsledkov diagnostiky a stimulácie podla pohlavia detí MŠ.
Kritérium K6: Dotazník na zistovanie názorov odborných zamestnancov základných škôl v oblasti diagnostiky a stimulácie v MŠ.
Kritérium K7: Dotazník na zistovanie názorov pedagogických zamestnancov materských škôl v oblasti diagnostiky a stimulácie v MŠ.
Kritérium K8: Zaškolenie detí po absolvovaní MŠ.
V oblasti 1. kritéria sme zistovali štatistické charakteristiky v oblasti diagnostiky a stimulácie, základné informácie o skúmanom štatistickom súbore v oblasti názorov pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov MŠ a ZŠ na diagnostický a stimulacný proces a moznosti zaškolenia detí MŠ po ukoncení predprimárneho vzdelávania.
Do Národného projektu Škola otvorená všetkým sa zapojilo 50 materských škôl. Výskum bol realizovaný v 16 MŠ s poctom 227 detí a v 9 ZŠ s poctom 255 ziakov nultých rocníkov. Nízky pocet zapojených MŠ do výskumu je dôsledkom nesplnenia vopred stanovených podmienok a aj ukoncenia projektu a pracovných pomerov odborných zamestnancov ZŠ. Dotazníkového výskumu zameraného na zistovanie názorov na diagnostický a stimulacný proces v MŠ a v ZŠ sa zúcastnilo 39 pedagogických zamestnancov MŠ a 13 odborných zamestnancov ZŠ. V poslednej casti sme uskutocnili výskum zameraný na zistovanie údajov o spôsoboch zaškolenia detí MŠ po absolvovaní predprimárneho vzdelávania, do ktorého sa zapojilo 22 MŠ s poctom 489 detí.
Nosnou castou 2. kritéria nášho výskumu bolo vyhodnotenie výsledkov vstupnej a výstupnej depistáznej skríningovej diagnostiky a stimulácie v MŠ a ZŠ.
Najvýznamnejšie výsledky v tejto oblasti (uvádzame výberovo):
- Výsledky vstupnej a výstupnej depistáznej skríningovej diagnostiky a stimulácie v MŠ:
T-testom sme merali 16 poloziek, všetky boli štatisticky významné. Merané polozky boli nasledovné: oblast Deficitov ciastkových funkcií (12), Rozsah slovnej zásoby, Kategorizácia a Rozmer, mnozstvo, poradie. Prekvapujúcim zistením je štatisticky významné zhoršenie v polozke kresba postavy. Podla nášho názoru došlo u mnohých odborných zamestnancov k nepochopeniu spôsobu vyhodnotenia v tejto oblasti. V manuály k depistázi sú dietatu v polozke Kresba postavy pridelené známky, ku ktorým sú v rámci štatistického vyhodnocovania priradené body (známka 1 - najlepšia kresba = 5 bodov, známka 5 - najhoršia kresba = 0 bodov). Tento výsledok nepovazujeme za relevantný a predpokladáme, ze odborní zamestnanci pri štatistickom spracovaní výsledkov diagnostiky, omylom zapisovali nie pocet bodov, ale známky.
Pomocou Pearsonovho chí-kvadrát testu bolo meraných 22 oblastí, z ktorých bolo štatisticky významných 11. V oblasti správania a reagovanie dietata pocas skupinovej depistáze bolo sledovaných 5 poloziek, z ktorých iba jedna (Nesamostatné/neisté) bola štatisticky významná. K štatisticky významnému zlepšeniu v oblasti Poznatky o sebe na výstupe došlo aj v týchto štyroch polozkách: meno a priezvisko, vek, presná adresa, mená rodicov. Zo štyroch poloziek oblasti Rec, jazyk, komunikácia bolo štatisticky významné zlepšenie v dvoch polozkách: intenzita recového prejavu a pochopenie inštrukcií v spisovnom jazyku. Pozitívne hodnotíme výrazné zlepšenie v oblasti matematických schopností vo všetkých štyroch polozkách - vzostupný císelný rad do 10, zostupný císelný rad do 10, urcenie poctu do 10 a základné geometrické útvary.
B. Výsledky vstupnej a výstupnej depistáznej skríningovej diagnostiky a stimulácie v nultom rocníku ZŠ.
T-testom sme merali 16 poloziek, všetky boli štatisticky významné. V oblasti Deficitov ciastkových funkcií (12 poloziek) sme zaznamenali štatisticky menej chýb na výstupe vo všetkých polozkách vrátane Kresby postavy. Aj v oblastiach Rozsah slovnej zásoby, Kategorizácia a Rozmer, mnozstvo, poradie sme zaznamenali štatisticky menej chýb na výstupe ako na vstupe.
Pomocou Pearsonovho chí-kvadrát testu bolo meraných 22 oblastí, z ktorých 17 bolo štatisticky významných. V oblasti správania a reagovanie dietata pocas skupinovej depistáze bolo sledovaných 5 poloziek, z ktorých boli dve (Emocne rozladené, Negativistické) štatisticky významné. V rámci individuálnej depistáze sme zaznamenali výrazné zlepšenie v troch polozkách – Emocne rozladené, Negativistické, Sústredenost a pozornost.
K štatisticky významnému zlepšeniu v oblasti Poznatky o sebe na výstupe došlo aj vo všetkých polozkách: meno a priezvisko, vek, presná adresa, mená rodicov.
Zo štyroch poloziek oblasti Rec, jazyk, komunikácia bolo štatisticky významné zlepšenie vo všetkých polozkách: výslovnost, artikulácia, intenzita recového prejavu a pochopenie inštrukcií v spisovnom jazyku.
Pozitívne hodnotíme výrazné zlepšenie v oblasti matematických schopností vo všetkých štyroch polozkách - vzostupný císelný rad do 10, zostupný císelný rad do 10, urcenie poctu do 10 a základné geometrické útvary.
V 3. kritériu Rozvíjané oblasti prostredníctvom diagnostiky a stimulácie v MŠ a v nultých rocníkoch ZŠ sme porovnávali výsledky detí a ziakov v jednotlivých oblastiach, ktoré boli merané T-testom a testom Pearsonov chí-kvadrát. Údaje, ktoré boli zaznamenané v depistáznych hárkoch v rámci vstupnej a výstupnej depistáze v MŠ a v nultých rocníkoch ZŠ, boli rozlozené do tried podla rozvíjaných oblastí. Prekvapujúco výborné výsledky dosiahli deti MŠ aj ziaci nultých rocníkov ZŠ, coho dôkazom je významné zlepšenie u detí MŠ zo sledovaných 38 oblastí v 26 oblastiach a ziakov nultých rocníkov ZŠ z 38 meraných oblastí došlo k významnému zlepšeniu v 33. Lepšie výsledky ziakov nultých rocníkov potvrdzujú ich opodstatnenost v kontexte efektívnej alternatívy odlozenej povinnej školskej dochádzky v MŠ.
Pre nás dôlezitou sledovanou oblastou bola Komparácia výsledkov diagnostiky a stimulácie intaktných a sociálne znevýhodnených detí MŠ (4. kritérium). V rámci porovnania individualizovaných posunov medzi vstupným a výstupným meraním je štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia a intaktnou populáciou v prospech detí zo SZP. Dalším významným zistením je, ze z aspektu celkového hodnotenia výsledkov zo vstupnej a výstupnej depistáze nedošlo k rozdielu medzi detmi zo SZP a intaktnou populáciou v oblasti správania sa pocas skupinovej aj individuálnej depistáze.
V rámci porovnania individualizovaných posunov medzi vstupným a výstupným meraním je štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami detí zo SZP a intaktnou populáciou v prospech detí zo SZP.
Cielom kritéria 5 bolo komparovat výsledky diagnostiky a stimulácie podla pohlavia detí MŠ, zistit a porovnat, ci je štatisticky významný rozdiel medzi výsledkami chlapcov a výsledkami dievcat v rámci vstupnej a výstupnej depistáze. Štatistickým spracovaním sme potvrdili, ze medzi celkovými výsledkami chlapcov a dievcat vo vstupnej aj výstupnej depistázi nebol významný rozdiel. Ani po analýze parciálnych výsledkov v oblastiach: správania pocas skupinovej a individuálnej depistáze, depistáz 1 – deficity (chyby), depistáz 2 – symptómy (body) nebol zaznamenaný ziadny významný rozdiel.
V kritériu K6 sme realizovali dotazníkový prieskum s cielom zistit a analyzovat názory odborných zamestnancov ZŠ na diagnostiku a stimuláciu prostredníctvom Manuálu k depistázi a Manuálu k stimulácii. V prvom dotazníku urcenom pre odborných zamestnancov ZŠ sme zistovali ich názory na depistáz a stimuláciu. Súcastou dotazníka boli aj štyri otvorené otázky. K najvýznamnejším zisteniam a záverom patria tieto (uvádzame výberovo):
- pomoc ucitelov pri realizácii depistáze povazuje za dôlezitú 69,23 % odborných zamestnancov,
- za pomoc asistentov ucitelov pri realizácii depistáze sa vyjadrilo 76,92 %,
- nevyhnutnost absolvovania vzdelávania k Manuálu k depistázi vyslovilo 76,92 % odborných zamestnancov,
- potrebu poskytovania odborného poradenstva v MŠ a rodicom detí povazuje za dôlezité 92,31 % opýtaných,
- kvalita Manuálu k depistázi bola hodnotená velmi pozitívne a to vo všetkých sledovaných oblastiach: Obsahová stránka (100 %), grafická stránka (100 %), rozsah manuálu (100 %), oblast deficitov ciastkových funkcií (84,62 %), oblast symptómov (92,31 %), primeranost k veku diagnostikovaných detí (100 %) a vyuzitelnost Manuálu k depistázi v ZŠ (100 %).
- respondenti sa vyjadrili k oblastiam, ktoré sú potrebné pre realizáciu stimulácie. Pomoc ucitelov povazuje za dôlezitú (92,31 %),
- respondenti vyjadrili potrebu pomoci asistentov ucitelov (76,92 %),
- nevyhnutnost absolvovania vzdelávania k Manuálu k stimulácii vyslovilo 92,31 % odborných zamestnancov,
- nutnost vytvorenia stimulacného programu pre kazdé dieta uviedlo 92,31 % respondentov,
- všetci respondenti vyjadrili potrebu informovat pedagógov školy aj rodicov o priebehu stimulácie,
- 84,62 % odborných zamestnancov vyjadrilo súhlas so zapojením rodicov do stimulácie ich detí,
- kvalita Manuálu k stimulácii bola hodnotená velmi pozitívne a to vo všetkých sledovaných oblastiach: obsahová stránka (100 %), grafická stránka (100 %), rozsah manuálu (100 %), oblast deficitov ciastkových funkcií (92,31 %), oblast symptómov (92,31 %), primeranost k veku diagnostikovaných detí (92,31 %) a vyuzitelnost Manuálu k stimulácii v ZŠ (100 %).
V kritérium K7 sme realizovali dotazníkový výskum s cielom zistit a analyzovat názory pedagogických zamestnancov MŠ na stimuláciu prostredníctvom Manuálu k depistázi a Manuálu k stimulácii. V druhom dotazníku urcenom pre pedagogických zamestnancov MŠ sme zistovali ich názory na stimuláciu. Súcastou dotazníka boli aj tri otvorené otázky. K najvýznamnejším zisteniam a záverom patria tieto (uvádzame výberovo)
- podporu ucitelov pri stimulácii povazuje za dôlezitú 100 % opýtaných,
- respondenti vyjadrili nevyhnutnost výpomoci asistentov ucitelov (97,44 %),
- nevyhnutnost absolvovania vzdelávania k Manuálu k stimulácii vyslovilo 71,79 % pedagogických zamestnancov,
- spoluprácu s odbornými zamestnancami ZŠ v oblasti výsledkov diagnostiky povazuje za dôlezitú 79,48 % pedagógov,
- 89,75 % respondentov vyjadrilo potrebu informovat pedagógov o priebehu stimulácie,
- všetci pedagogickí zamestnanci MŠ sa zhodujú v potrebe informovat rodicov o priebehu stimulácie,
- kvalita Manuálu k stimulácii bola hodnotená velmi pozitívne a to takmer vo všetkých sledovaných oblastiach: obsahová stránka (100 %), grafická stránka (100 %), rozsah manuálu (100 %), oblast deficitov ciastkových funkcií (100 %), oblast symptómov (97,44 %), primeranost k veku diagnostikovaných detí (100 %) a vyuzitelnost Manuálu k stimulácii v ZŠ (100 %),
- všetci pedagogickí zamestnanci MŠ konštatovali, ze Manuál k stimulácii je v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie.
Cielom kritéria K8: Moznosti zaškolenia detí po absolvovaní MŠ bolo zistit, v akom type školy budú zaškolené deti MŠ, ktoré v školskom roku 2018/2019 ukoncili predprimárne vzdelávanie a absolvovali stimulacný program. Prieskum bol realizovaný v 50 materských školách zapojených do NP PRIM, ktorým bola zaslaná tabulka na vyplnenie. Návratnost bola 44 %. Z celkového poctu 489 detí bolo zapísaných do 1. rocníka 391 detí (79,96 %), do nultého rocníka 22 detí (4,49 %) a detí s odlozenou povinnou školskou dochádzkou bolo 76 (15,54 %). Zo 489 detí absolvovalo stimulacný program 246 (50,30 %). Z celkového poctu 246 stimulovaných detí bolo zapísaných do 1. rocníka 198 (80,9 %), do nultého rocníka 10 detí (4,06 %) a detí s odlozenou povinnou školskou dochádzkou bolo 38 (15,44 %).
Realizovaným výskumom sme zistili, ze deti po absolvovaní predprimárneho vzdelávania sú zaškolené predovšetkým v hlavnom vzdelávacom prúde v bezných základných školách. Do systému špeciálneho školstva (ŠZŠ, špeciálna trieda ZŠ) nebolo zaradené ani jedno dieta MŠ. Povazujeme to za pozitívny trend v procese zavádzania inkluzívneho spôsobu vzdelávania, co je v súlade aj s filozofiou NP ŠOV.
Závery a odporúcania
Hlavným cielom výskumu bolo vyhodnotit výsledky evalvácie v oblasti orientacnej diagnostiky a následnej stimulácie sociálne znevýhodnených 5 - 6 rocných detí vybraných materských a ziakov nultých rocníkov základných škôl. Uvedený záver mozno zovšeobecnit len v rámci zámerného výberu materských a základných škôl, ktorý podliehal výberu kriteriálnych znakov relevantných k výskumu, resp. k jednej z hlavných otázok evalvácie viazucej sa na štatistickú významnost rozdielov medzi vstupným depistáznym skríningovým (orientacným) vyšetrením a medzi výstupným depistáznym skríningovým vyšetrením.
Na základe uvedenej miery zovšeobecnenia môzeme formulovat nasledovný záver:
Deti vybraných materských škôl a základných škôl celkovo dosiahli štatisticky významne lepšie výsledky vo výstupnom depistáznom orientacnom vyšetrení ako vo vstupnej depistázi. Taktiez aj parciálne vyhodnotenie podla stimulovaných oblastí ukázalo, ze deti a ziaci zo zapojených materských a základných škôl do výskumu dosiahli štatisticky významne lepšie výsledky vo výstupnom depistáznom meraní v porovnaní s výsledkami vstupnej depistáze.
Celková úspešnost detí materských škôl predstavuje 66,66 % a ziakov nultých rocníkov základných škôl je vyššia o viac ako 10 %, t.j. 77,27 %-tné zlepšenie (26 oblastí z 39).
Výsledky výskumu jednoznacne potvrdzujú význam depistáznej orientacnej diagnostiky a následnej stimulácie 5 - 6 rocných detí a ziakov nultých rocníkov v prostredí materských a základných škôl. Z toho vyplýva, ze väcšinový školský systém musí prijat inkluzívnu orientáciu ako efektívny spôsob edukácie a socializácie detí a ziakov tým, ze bude:
- realizovat depistázne skríningové vyšetrenie a následnú stimuláciu u 3 - 4 rocných detí, podla Depistázno-stimulacného programu (Šilonová, Klein, Arslan Šinková, 2019),
- eliminovat diskriminacné postoje,
- vytvárat ústretové komunity,
- budovat inkluzívnu spolocnost,
- dosahovat spolocné vzdelávanie pre všetkých bez rozdielu (Šilonová, Klein, 2018c),
- personálne posilnit pozície odborných zamestnancov v materských a základných školách (školský špeciálny pedagóg, školský psychológ a pod.),
- vytvorit jednotný poradenský systém – „systém jedných dverí“ zlúcením centier výchovného poradenstva a prevencie (CPPPaP - centra pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a CŠPP - centra špeciálno-pedagogického poradenstva),
- legislatívne zakotvit, aby centrá výchovného poradenstva a prevencie pri podozrení na duševnú zaostalost (ako diagnóza v rámci MKCH10) odporúcali zákonnému zástupcovi, aby dieta (ziak) absolvovalo aj diagnostické lekárske (psychiatrické/neurologické) vyšetrenie v dôsledku nutnosti zabezpecenia klinického potvrdenia zdravotného znevýhodnenia postihnutia dietata. Dieta (ziak) bude mat vydané odporúcanie na vzdelávanie ako dieta (ziak) s mentálnym postihnutím - lahkou duševnou zaostalostou az po potvrdení tejto diagnózy detským psychiatrom (Šilonová, Klein, 2018c).
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
ŠILONOVÁ, V. a V. KLEIN, 2018. Edukácia sociálne znevýhodnených ziakov so špecifickými vývinovými poruchami ucenia. Ruzomberok: VERBUM KU. ISBN 978-80-561-0262-6.
ŠILONOVÁ, V., V. KLEIN a P. A. ŠINKOVÁ, 2018. Manuál k depistázi pre deti predškolského veku pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia - inovovaná cast. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. ISBN 978-80-565-1434-4.
ŠILONOVÁ, V., V. KLEIN a P. A. ŠINKOVÁ, 2018. Manuál k stimulacnému programu pre deti predškolského veku pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia - inovovaná cast. Prešov: Metodicko-pedagogické centrum v Prešove. ISBN 978-80-565-1432-0.
ŠILONOVÁ, V., V. KLEIN a P. A. ŠINKOVÁ, 2019. Depistázno-stimulacný program pre 3 - 4 rocné deti v materskej škole. [online]. [cit. 2019-05-24]. Dostupné na internete: <https://www.minv.sk/swift_data/source/romovia/np_docs/np_prim/pre_pre_materske_skoly/Depistazno-stimulacny%20program_3_pracovna_verzia.pdf>.