Implementácia lesnej pedagogiky ako súčasť environmentálnej výchovy do materskej školy

Štátny vzdelávací program pre predprimárne vzdelávanie neuvádza explicitne zaradovanie environmentálnej výchovy do vzdelávania v materských školách. Environmentálna výchova je súcastou vzdelávacej oblasti Clovek a príroda. Lesná pedagogika ako súcast environmentálnej výchovy je ucenie o lesnom ekosystéme a výchove cloveka k trvalo udrzatelnému spôsobu zivota na príklade lesa. Lesnú pedagogiku preto vnímame ako moznost plnenia cielov vo vzdelávacej oblasti Clovek a príroda. Aktivity lesnej pedagogiky zabezpecujú certifikovaní lesní pedagógovia a urcená je všetkým cielovým skupinám, najmä detom a mládezi. Vyuzíva aktivizujúce metódy a formy zázitkového ucenia a projektového vyucovania. Poskytuje nielen vedomosti, ale oslovuje aj emocionálnu stránku cloveka, podporuje získavanie zrucností aj celostný rozvoj osobnosti (Marušáková et al. 2010). Základným atribútom pre lesnú pedagogiku je les ako jedinecný prvok. Lesnú pedagogiku je mozné robit aj mimo lesa, ale prioritne svojím obsahom a cielom súvisí s lesným spolocenstvom. Lesná pedagogika vyuzíva les ako unikátnu zivú ucebnu. Znamená to, ze v lese mozeme nájst všetko, co sa dá uplatnit vo výchovno-vzdelávacom procese detí predškolského veku s prepojením na naplnanie cielov environmentálnej výchovy (Jaloviarová et al. 2019, s. 28).

Ucenie vonku mimo triedy (ang. outdoor learning) má svoje koncepty a v mnohých krajinách je beznou praxou vyucovacieho procesu. V Škótsku sa koncept ucenie vonku opiera o myšlienky Patricka Geddesa, ktorý zdôraznil, ze do procesu vyucovania je potrebné vtiahnut hlavu (poznatky), ruky (zrucnosti) a srdce (postoje). Neskôr bol Geddesov koncept doplnený a okrem troch prepojených zloziek - ludia, cinnost, miesto k nim pridáva ešte faktor casu. Vyzdvihuje práve zlozku miesto, ktorú povazuje za akéhosi „tretieho ucitela“. V roku 2013 bola v Škótsku ministerstvom školstva vytvorená stratégia „Play Strategy for Scotland“, v ktorej rezonuje myšlienka, ze pocas celého školského roku je potrebné, aby sa deti vo veku 0 – 18 rokov hrali volne spolu vonku, v prírode, pricom by na hru vyuzili všetky dostupné miesta a materiál (Robertson 2014). Juliet Robertsonová hovorí aj o koncepte tzv. „špinavého ucenia“ (ang. dirty teaching), v ktorom, ak ucitel chce dosiahnut štastnú a tvorivú atmosféru medzi detmi v triede, mal by ich brat co najviac von a dovolit im, aby sa v procese ucenia vonku hoci aj zašpinili.

Výchovno-vzdelávací proces realizovaný vonku za kazdého pocasia v prírodnom prostredí preferujú napríklad v Ceskej republike aj tzv. lesné škôlky, ktoré predstavujú istý typ ekoškôlok a bývajú oznacované aj ako detské lesné kluby. Základy Lesných škôlok (stretávame sa aj s názvom lesné materské škôlky) sa zacali vytvárat v 50. rokoch minulého storocia v Dánsku. Odtial sa postupne tieto myšlienky šírili do škandinávskych a ostatných európskych krajín. Medzi krajiny s najväcším poctom takýchto škôlok patrí v súcasnosti Nemecko. Pomerne rozvinutý koncept má aj susedná Ceská republika, ktorej model uvádzame ako príklad aj vzhladom na historicky spolocný systém vzdelávania.

V Cechách je Lesná materská škola (dalej LMŠ) alternatívou ku klasickému predškolskému vzdelávaniu. Dôraz sa kladie na pobyt detí v prírode a vzdelávanie mimo ucebne, priamo v prostredí prírody, najcastejšie lesa. V zmysle školského zákona c. 561/2004 Zb. z. je v Ceskej republike za lesnú materskú školu povazovaná materská škola, v ktorej vzdelávanie prebieha predovšetkým vo vonkajších priestoroch mimo zázemia materskej školy, ktoré slúzi len k prílezitostnému pobytu. Zázemie materskej školy nesmie byt stavbou (Kvítková 2016, s. 174). Vzdelávanie detí sa uskutocnuje v súlade s Rámcovým vzdelávacím programem pro predškolní vzdelávání. Podla Asociácie LMŠ je na území Ceskej republiky 140 lesných materských škôl a klubov. Pre porovnanie uvádzame, ze na Slovensku zatial nie je vytvorený legislatívny rámec na oficiálne ukotvenie LMŠ do Štátneho vzdelávacieho programu. Existujúce lesné materské školy alebo lesné kluby sú v prevaznej miere iniciatívou rodicov alebo obcianskych zdruzení. Rôzne zdroje (www.eduworld.sk; www.skolskyportal.sk)  uvádzajú iný pocet 7 – 16 LMŠ na Slovensku.

Z vlastných skúseností v rámci programov lesnej pedagogiky vieme, ze ucenie o lese v lese skrýva v sebe potenciál, ktorý môze pedagóg vyuzit v prospech výchovno-vzdelávacieho procesu:

• autenticita alebo pravost všetkého „ponúkaného materiálu“ (stromy, zver, lesná škôlka, sklad dreva, znacky, chodníky a i.),
• moznost pozorovat reálne javy (zmena farby a padanie listov na jesen, jarný aspekt v lese) v aktuálnom case,
• podpora detskej zvedavosti a bádania,
• priestor, ktorý inšpiruje a rozvíja detskú tvorivost, estetické cítenie,
• rozvoj zmyslového vnímania – vnímanie ticha (oproti zvukom v meste), lesných zvukov (šum listov, zurcanie potoka, kroky na chodníku), vnímanie farieb (rôzne odtiene zelenej, hnedej), vnímanie otvorenosti – hustoty priestoru (lesná cistinka, lesná cesta, hustý mladý les, dospelý les),
• rozvoj koordinácie a hrubej motoriky (prekracovanie skál, konárov), priestorová orientácia,
• pohyb v lese zlepšuje telesnú kondíciu a pohybovú obratnost detí (skákanie, behanie),
• les priaznivo vplýva na fyzické a duševné zdravie detí,
• deti sa v lese môzu ucit zodpovednosti, spolupráci, ohladuplnosti, úcte k prírode, budovaniu pozitívnych vztahov k všetkému zivému,
• les „dovoluje“ detom zašpinit sa a zazit pocit bezprostredného kontaktu s prírodou,
• priamy pobyt vonku a kontakt so zivým prostredím zvyšuje zázitok a samotné prezívanie (zazitie pocitu volnosti, „divokosti“),
• les ponúka seba ako zdroj pre detskú hru (deti samy nachádzajú v prírode materiál, ktorý vedia vyuzit ako „hracku“, pomocou svojej fantázie ho upravujú a vyuzívajú na hru),
• les umoznuje pochopit súvislosti a vyuzitie toho, co máme z lesa v beznom zivote – sadenicka – strom – pen – drevo – moja postel.

Pri takomto ucení v lese je mozné teoretickú bázu poznatkov, ktoré deti získavajú v prostredí triedy, podporit praktickými aktivitami. Práve v reálnom prostredí lesa sa získané poznatky prirodzene prepájajú do zmysluplného celku. Pocas vonkajšej výucby tak deti poznávajú prírodu vlastnou skúsenostou, všetkými zmyslami. Ucenie v lesnej pedagogike sa opiera o dva dôlezité piliere: zmyslové vnímanie a zázitkové ucenie.

Uplatnenie zmyslového vnímania v aktivitách lesnej pedagogiky

Cielom zmyslového vnímania v lesnej pedagogike je budovane pozitívneho vztahu úcastníka aktivít lesnej pedagogiky nielen k samému sebe, svojim kamarátom, ale predovšetkým k prírode, zivotnému prostrediu. Vztah k niecomu sa nezískava len memorovaním informácií o objekte, ale jeho spoznávaním, prezívaním pozitívnych zázitkov a zmyslovým vnímaním. Citlivý vztah k prírode je pre kazdého hlbokým obohatením zivota, kladie základy pre vlúdny a ohladuplný prístup k okolitému svetu a aj k iným ludom (Šircová 2007).

Na naplnenie spomenutého ciela je dôlezité upriamit pozornost detí práve na ich vnímanie a spôsobilost pozorovat. Vnímanie ako základný poznávací psychický proces umoznuje detom byt v kontakte so sebou i okolitým svetom, vnímanie sa dá cibrit. V lese môzeme napríklad vidiet rôzne odtiene zelenej, tvary listov, môzeme pocut zvuky vtákov, šum lístia, zurcanie potôcika, môzeme ochutnat lesné plody, môzeme cítit vônu pôdy po dazdi a môzeme hmatom zistovat tvar alebo teplotu prírodnín (kamen, kmen) a iné.

Príklad uplatnenia zmyslového vnímania v lesnej pedagogike predstavuje aktivita Lesné naladenie sa:

Na zaciatku lesnej vychádzky vyzve pedagóg deti, aby si zavreli oci, uvolnili sa, zhlboka sa niekolkokrát nadýchli, polozili si ruku na srdce a vnímali, ako im bije srdiecko, ako hlboko dýchajú, ako sa postupne upokojujú. Po tomto kroku nabáda pedagóg deti aj k vnímaniu lesného prostredia. Deti sú stále ticho a vnímajú prírodu, les okolo seba. Po uplynutí urcitého casu vyzve pedagóg deti, aby otvorili oci a vyjadrili sa, co vnímali, cítili, poculi a pod. Pedagóg detom pomôze zhodnotit aktivitu cez polozenie nasledovných otázok, pri ktorých ako pomocníka môze vyuzit bábku v podobe lesného škriatka:

ZRAK – Je iba jedna zelená farba? Kedy je les zelený? Co všetko je v lese zelené?

SLUCH – Aké zvuky pocut v meste? Aké zvuky pocut v lese? Ako húka sova, škrieka sojka, dobe datel? Môze aj strom vydávat nejaké zvuky?

CUCH – Aké sú vône v lese? Kolko vôní môzeme cítit nosom? Kedy vonia les najviac?

CHUT – Co môzeme v lese jest? Ako to chutí? Ktoré lesné ovocie máš najradšej? Do coho zbieraš lesné plody?

HMAT – Keby si sa dotkol prstami kôry stromu, co by si cítil? Ked si v lese, je ti zima alebo teplo? Je drevo tvrdé alebo mäkké? (Loyová et al. 2018, s. 112).

Další príklad uplatnenia zmyslového vnímania v lesnej pedagogike predstavuje aktivita Precítenie stromu.

Pedagóg vyzve deti, aby sa postavili a rozkrocili na šírku bedier, poprosí ich, aby sa zhlboka niekolkokrát nadýchli. Postupne majú deti vnímat jednotlivé casti svojho tela, ako keby boli stromom. Môze sa im prihovárat nasledovne: Párkrát sa pokývajte nohami zo špiciek na päty a potom sa snazte ukotvit spodok svojich chodidiel co najväcšou plochou k zemi. Predstavte si, ze z vašich chodidiel vyrastajú korene, ktoré vás ukotvia v zemi. Spevnite a napnite svaly na lýtkach a stehnách, z ktorých sa stane krásny rovný kmen stromu. Zhlboka sa nadýchnite, aby sa z trupu vášho tela mohla vytvarovat co najväcšia koruna. Postupne vystierajte svoje ruky, konáre stromu, hore k oblohe. Prsty na rukách roztiahnite a pomalicky pootácajte, ako keby boli listami stromu, v ktorom ševelí vetrík. Obrátte svoju tvár k slniecku, ktoré vám dáva silu a teplo a usmejte sa nan. Deti môzu v tejto pozícii chvílu zotrvat a potom sa uvolnit, zhlboka vydýchnut a v predklone uvolnit trup, ruky, hlavu.

Proces vnímania je u detí prepojený s ich predstavivostou a citmi, co pri kladení otázok (ako spätnej väzby na danú aktivitu) pedagóg môze vyuzit pri rozvíjaní tvorivosti, slovného alebo obrazového vyjadrovania detí.

Uplatnenie zázitkového ucenia v aktivitách lesnej pedagogiky

Ucenie v lesnej pedagogike vyuzíva okrem zmyslového vnímania i zázitkové ucenie. Viacerí autori popisujú zázitkové ucenie (Kariková, Pelánek, Šircová, Kolb, Cornell). Základom zázitkového ucenia je ucenie sa vlastnými zázitkami. K uceniu dochádza spracovaním (verbalizovaním) zázitku. Dieta získava skúsenost.

Uplatnenie zázitkového ucenia v lesnej pedagogike je popísané na príklade zázitkovej hry Ako rastie les (Loyová et al. 2018). Všeobecne je vo verejnosti vyrubovanie stromov, teda tazba dreva, vnímané negatívne. Na druhej strane, kazdý z nás je vo svojom kazdodennom zivote obklopený vecami, ktoré vyuzíva a majú svoj pôvod v lese – drevený stôl, drevená vareška, drevená ceruzka, kancelársky papier, noviny, knizka, alebo sa v tých veciach nachádzajú nejaké látky, ktoré sa získavajú z lesa pre kozmetický, farmaceutický a iný priemysel (brezový šampón, gumová báza v zuvacke sa vyrába zo zivice a pod.)  Verejnost chce produkty z dreva, ale nechce tazit. Ako túto problematiku vysvetlit jednoducho a zároven odstránit predsudky, ktoré spolocnost má?

Pedagóg si dopredu v lese vytipuje miesto, na ktorom je vidiet zmladenie – malé stromceky, potom aj miesto, kde sú staršie a vyššie stromy (zrdovina) a napokon aj dospelý porast (kmenovina). Detom ukáze všetky tri miesta a vyzve ich, aby mu uviedli nejaké rozdiely medzi nimi. Následne sa postaví na vyvýšené miesto v lese (skala, pen) a zahrá sa na starý javor (materský strom), ktorého vrtulky (semená javora) uchytil vietor a rozniesol po okolí (rukou rozsype semienka), potom vyzve deti, aby si cupli na jednotlivé semienka, skúsili sa vcítit do ich polohy (schúlené, pod snehom, v zime). Dalej sa pedagóg môze prihovárat takto:

Ste malé semienka, ktoré po dlhej a krutej zime zacínajú pomaly pocitovat príchod jari a prvé teplé lúce slnka (môzeme hru aj viac zdramatizovat – po tom, ako sa úcastníci lesnej vychádzky stali semienkami a prišla zima, napadol sneh, pedagóg ich môze zakryt vopred pripravenou velkou bielou plachtou a ako prichádza jar, plachtu postupne odtahuje).

Teplejšie pocasie vo vás naštartuje rast a vy sa pomaly zo semienka meníte na malý stromcek, zapúštate korene (deti stále cupia, ruky sú na zemi) a rastiete do výšky (hlava smeruje hore). Mladé stromceky majú svoje miesto, ktoré nesmú opustit – na to bude slúzit ohranicenie vytvoreného porastu pomocou motúza alebo lana. (Opät môzeme hru zdramatizovat aj inak – malé stromceky sú casto poškodené ohryzom, preto sa pedagóg na chvílu môze stat srnkou, ktorej zachutili mladé javorové lístky, a tak sa niektoré mladé stromceky dalšej jari nedozijú.) Pedagóg sa pýta, ci detom neprekáza, ze ich ohranicil lanom, ci sa necítia akoby boli uväznené, ci sa im páci byt takými malými a pod.

Cas plynie a vy potrebujete pre seba coraz viac miesta – rastiete do výšky (deti sa dajú do podrepu) a do šírky (roznozia sa). Opät prejde nejaký cas a stromy rastú dalej, majú zatial dost vlahy, zivín a slnka (deti sa postavia, ešte viac rozkrocia a postupne dvíhajú ruky ako konáre stromov).

V tomto momente sa pedagóg môze zahrat na lesníka, ktorý prišiel pozriet, ako rastie les. Vidí, ze v mladom lese majú niektoré stromy príliš spálené listy od slnka, olúpanú kôru od zveri a celkovo zaostávajú v raste, nemajú perspektívu dalšieho rozvoja. Rozhodne sa ich preto vyznacit na tazbu a potom ich z porastu odstráni. Následne sa pýta detí, co si myslia o tom, ze ich odstránil, ci si vedia predstavit, ze by sa z nich dalo nieco vyrobit a pod.

Roky plynú a vetvy stromov (ruky úcastníkov) zasahujú do coraz širšieho priestoru. Prišla víchrica, niektoré polámala, iné tým získali priestor na lepší rast, ale po nejakom case je nutné opät urobit prebierku.

Pedagóg vedie deti k tomu, aby vyjadrili svoje pocity z obmedzeného zivotného priestoru, vplyvov pocasia, postupne prišli na to, ze sa necítia komfortne a spolu s detmi hladá riešenie. Lano, ktoré vymedzuje priestor pre rast stromcekov, nie je mozne presunút dalej (cím by stromy získali viac priestoru na rast), pretoze stromy sa nevedia pohybovat. Riešením, na ktoré by skupina mala príst spolocne, je postupné vyberanie stromov (prebierka) v prospech tých, ktoré majú šancu dosiahnut najlepšiu kvalitu (rovný kmen, nepolámané vetvy, bez obhryzu a pod.). Dalej si kazdý vytazený strom môze povedat, co si myslí, ze by z neho mohlo byt.

Najdôlezitejšou castou celej aktivity je reflexia pocitov a skúseností. Pedagóg zistuje, co sa deti naucili, ako túto aktivitu vnímali, co cítili a pod. V prípade potreby zopakuje, vysvetlí, co sa dialo. Zdôrazní význam práce lesníkov, princípy trvalo udrzatelného hospodárenia v lesoch, môze sa opýtat, ako sa dá prispiet k ochrane lesov a pod. Cez konkrétnu skúsenost z hry a postupné ohliadnutie sa v rámci jednotlivých castí hry (reflexiu), získavajú deti zovšeobecnenie, poznatky a v záverecnej fáze dochádza k zmene konania, napríklad postojov vo vztahu k tazbe. V rámci tohto ucenia je dôlezitá i vzájomná interakcia jednotlivcov, a to pri zdielaní pocitov, tvorbe reflexie, abstrahovaní aj zmene konania.

Programy environmentálnej výchovy pre predprimárne vzdelávanie na príklade lesa

      Existujúce programy lesnej pedagogiky (ako súcasti environmentálnej výchovy) pre cielovú skupinu predškolákov reflektujú dopyt zo strany materských škôl po takomto druhu aktivít. Okrem celostného rozvoja detí v predškolskom veku a rozvoja prírodovednej gramotnosti je ich cielom prispiet k poznaniu prírodného prostredia daného mesta/obce a jeho okolia s dôrazom na prostredie lesa.

      Národné lesnícke centrum ako koordinátor lesnej pedagogiky na Slovensku realizuje pre vybrané materské školy zázitkové programy lesnej pedagogiky (environmentálne programy) uz od roku 2015. V školskom roku 2018/2019 sa do programov v okrese Zvolen zapojilo 5 materských škôl (MŠ) – zo Zvolena a jeho okolia, (MŠ Budca a MŠ Sliac). Celkovo sa pocas školského roka zrealizovalo 20 programov, kazdý vo forme lesnej vychádzky v trvaní 45 – 60 minút. Niektoré materské školy si vybrali 4, resp. 5 programov lesnej pedagogiky, 1 program na kazdé rocné obdobie, niektoré len 2 programy podla preferovanej témy. Kazdý program bol urcený jednej skupine predškolákov (maximálne 25 detí v jednej skupine), v rámci jednej materskej školy tých istých detí a celkovo sa na programoch zúcastnilo 125 detí. Organizacne a personálne zastrešovali tieto programy 6 lesní pedagógovia z Národného lesníckeho centra (dalej NLC – Ústavu lesníckeho poradenstva a vzdelávania Zvolen. Obsahové zameranie zázitkových programov lesnej pedagogiky zahrnalo témy, ktoré sú uvedené v tabulke.

Záujem materských škôl o environmentálne programy je vo všeobecnosti velký. Kvalita realizátorov environmentálnych aktivít nie je nikým certifikovaná (neformálnu environmentálnu výchovu na školách môze zabezpecovat akákolvek inštitúcia, zdruzenie, jednotlivec). Lesná pedagogika je súcastou environmentálnej výchovy, ktorú realizujú certifikovaní lesní pedagógovia s lesníckym vzdelaním. Ich celkový pocet na Slovensku je 353 (stav k 31.07.2019, zdroj: NLC, evidencia lesných pedagógov). Na druhej strane, pocet materských škôl na Slovensku je viac nez 3 100 (stav k 31.07.2017, zdroj www.cvtisr.sk), v ktorých je zaradených priblizne 48 000 detí predškolského veku. Uz z uvedených císel je zrejmé, ze lesní pedagógovia nie sú sami schopní zabezpecit programy lesnej pedagogiky pre celú cielovú skupinu predškolákov, preto je vhodné, aby aj pedagógovia materských škôl disponovali environmentálnym vzdelaním zameraným na les, lesné hospodárstvo, prácu lesníka a zároven mali informácie o lesnej pedagogike ako takej. Autorky Pupíková a Kollárová (2020, s. 301) uvádzajú, ze ucitelky materských škôl by sa mali naucit pedagogicko-didaktické postupy v témach, ktoré budú mat na dieta dopad v oblasti jeho vedomostí, zrucností a budovania základov postoja k prírodnému prostrediu.

Národné lesnícke centrum ako koordinátor lesnej pedagogiky na Slovensku

NLC ako rezortná organizácia MPRV SR je poverená riadením a koordináciou lesnej pedagogiky na Slovensku. Jeho úlohou je odborné riadenie lesnej pedagogiky, aktívna úcast na medzinárodných podujatiach, príprava metodických materiálov a pomôcok, zabezpecovanie dalšieho odborného vzdelávania, vytváranie priestoru na vzájomnú komunikáciu lesníckych subjektov, dialóg s verejnostou. NLC je poskytovatelom vzdelávania akreditovaného Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR urceného na vzdelávanie nových lesných pedagógov. Zároven je drzitelom Osvedcenia o zápise ochrannej známky Lesná pedagogika.

Rok 2019 bol pre progres lesnej pedagogiky významný aj z pohladu nových projektov. Projekt „Lesná pedagogika a výchova k trvalo udrzatelnému rozvoju v predprimárnej a primárnej edukácii“ (LESPED) si za ciel kladie navrhnút, realizovat a overit model metodiky lesnej pedagogiky v primárnom a predprimárnom vzdelávaní, nájst jej miesto a uplatnenie v školskom aj mimoškolskom kontexte. Projekt je v kategórii aplikacných výskumov podporený Agentúrou na podporu výskumu a vývoja a je realizovaný v spolupráci s Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre (APVV-18-0484). „Ucenie o lese“ je nový akreditovaný vzdelávací program podporený MPRV SR, ktorým sa rozšírili moznosti environmentálneho vzdelávania pre pedagogických zamestnancov.

Moznosti spolupráce pri aktivitách lesnej pedagogiky sú formou rôznych projektov národného alebo medzinárodného charakteru, v rámci velkých kampaní napr. Medzinárodný den lesov, Lesnícke dni, formou krúzkovej cinnosti alebo po vzájomnej dohode. Dalšie informácie o lesnej pedagogike nájdete na stránke www.lesnapedagogika.sk.

Podakovanie

Príspevok bol spracovaný v rámci projektu s názvom Lesná pedagogika a výchova k trvalo udrzatelnému rozvoju v predprimárnej a primárnej edukácii, císlo projektu APVV-18-0484 vdaka financnej podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

JALOVIAROVÁ, V. et al., 2019. Chodníckami Lesníckeho arboréta Kysihýbel: detský sprievodca. Zvolen: Vyd. Technickej univerzity vo Zvolene. ISBN 978-80-8093-264-0

KVÍTKOVÁ, M., 2016. Legislatíva LMŠ. In: Pruvodca detí svetem: sborník lektorských textu a metodických listu. [online]. [cit. 2020-05-20]. Dostupné z: https://www.lesnims.cz/stahnout-soubor?id=3711

LOYOVÁ, D. et al., 2018. Lesná pedagogika: ucebné texty k vzdelávaciemu programu. Zvolen: Národné lesnícke centrum. ISBN 978-80-8093-240-4

MARUŠÁKOVÁ, L. et al., 2010. Lesná pedagogika ako súcast environmentálnej výchovy na Slovensku: koncepcia rozvoja. Zvolen: Národné lesnícke centrum. ISBN 978-80-8093-126-1.

PUPÍKOVÁ, E. a D. KOLLÁROVÁ, 2020. Moznosti implementácie lesnej pedagogiky do dalšieho vzdelávania ucitelov materských škôl. In: Pedagogica actualis 11. Trnava: Univerzita Cyrila a Metoda. ISBN 978-80-572-0045-1

ROBERTSON, J., 2014. Dirty Teaching: A Beginner's Guide to Learning   Outdoors. Wales: Independent Thinking Press. ISBN 978-1-78135-107-9

ŠIRCOVÁ, I., 2007. S detmi v prírode: zázitková výchova po celý rok. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-2001-0

FCN Subgroup - Forest Pedagogics, 2008. Principles of the Forest pedagogy [online]. [cit. 2020-05-20]. Dostupné z: https://forestpedagogics.eu/portal/