Úvod
Rozprávková kniha býva zvycajne prvým z textov, ktoré malé dieta spoznáva a vníma ako súbor grafických znakov doplnený o pestré ilustrácie. Upútajú ho znaky vytvárajúce text, ktoré dospelí vedia cítat tým, ze ich rozšifrujú, a casom sa samé zacne zaujímat o ich význam. Rok za rokom bezí a dieta v elementárnom vzdelávaní spoznáva jednotlivé písmená, skladá z nich slová, vety, texty. Dokáze ich napísat, precítat a text berie ako samozrejmú súcast svojho zivota. Postupne ako stúpa po schodíkoch vzdelávacieho systému, strácajú tieto grafické znaky pren svoju pôvodnú atraktívnost. Niekedy sa dostane mladý clovek az do stavu, ked text a jeho dešifrovanie vníma ako nadbytocnú zátaz vo svojom zivote, knihy nevynímajúc. Prestáva mu rozumiet az do takej miery, ze sa to stáva moznou prekázkou pri uplatnení sa cloveka na pracovnom trhu.
Keby sme mohli nahliadnut do budúcnosti, asi by bol pre nás prijatelnejší obraz sveta, v ktorom je kazdý clovek funkcne gramotný. Ak by sme mali carovný dalekohlad, ktorým by sa dalo nazriet do budúcnosti, mozno by sme videli takýto obraz našej zelanej rozprávky: „Kde bolo, tam bolo, vo svete 21. storocia, zijú ludia, ktorí sú spokojní a štastní, môzu naplno rozvinút svoj ludský potenciál v spolocnosti, kde kazdý preberá zodpovednost za svoj zivot, správa sa empaticky a asertívne, a to súcasne voci ludom i prostrediu navôkol, rešpekt a ohladuplnost sú úplnou samozrejmostou. Kazdý clovek sa neustále vzdeláva, a preto dokáze spolu s inými riešit vznikajúce situácie tak, aby spolocnost prosperovala. Vzdelanie je cenenou a dôlezitou spolocenskou hodnotou. Vzdelávanie sa je cestou vedúcou k tomu, aby jedinec mohol zit zmysluplný a dôstojný zivot. Clovek sa zaclenuje do vzdelávacieho systému, ktorý prostredníctvom rozlicných podôb edukácie podporuje rozvoj prirodzeného potenciálu cloveka, rozvoj jeho osobnosti, rozvoj zdravého zivotného štýlu, a to tak, ze od prvých stupnov vzdelávania sa rozvíjajú všetky gramotnosti spolu s nadobúdaním dôlezitých vedomostí. Clovek sa môze vyvíjat aj pri uplatnení princípov starovekej kalokagatie... .“ Tu by naša rozprávka mohla pokracovat obrazmi ideálneho sveta. My však takýto dalekohlad, bohuzial, v rukách nemáme. Co ale v rukách máme, je práve šanca blízit sa k nášmu ideálu. Hladat moznosti, prostriedky, priestor na to, aby sme tam smerovali. Pretoze na to presne ideály sú.
Ideál plne funkcne gramotného cloveka môze byt tým povestným svetielkom v tme, ku ktorému sa chceme dostat. Otázne je, ci sme my, naša spolocnost, a najmä náš vzdelávací systém na to pripravený, no hlavne, ci sa na tento beh na dlhú, velmi dlhú a nárocnú trat vôbec chceme vybrat. Toto je totiz obraz procesu výchovy a vzdelávania cloveka funkcne gramotného, kriticky mysliaceho, tvorivého, starajúceho sa o svoje fyzické i duševné zdravie a okolité prostredie.
Funkcne gramotný clovek
Pojem, ktorý u ludí môze vyvolávat rozlicné pocity, od nepochopenia az po pocit radosti, ze sa cítia byt gramotnými. Je ale otázne, ako by mal funkcne gramotný clovek vyzerat. Nejde o jeho fyzickú podobu, skôr o to, ako myslí, rozpráva, koná a správa sa. Naša cesta k ideálu je ešte vzdy len na zaciatku napriek tomu, ze uz niekolko je tento pojem neustále diskutovaný a prechádza mnohými sférami spolocnosti
Miskoncepcie obsahu pojmu zacínajú od názoru, ze ak viem cítat, písat a pocítat, tak som gramotný, az po obraz cloveka zijúceho v nepriaznivých podmienkach, ktorý navodzuje pocit negramotnosti. Sme toho názoru, ze ak máme vnímat adekvátne obsah a rozsah daného pojmu, vyššie uvedené nás nemôze zmiast a informacne dobre podkutý clovek ho vníma odlišne. Byt funkcne gramotným clovekom je v súcasnosti nekonciaci sa proces práce na samom sebe, pretoze so zvyšujúcim sa poctom informácií sa priclenujú nové a nové podoby gramotnosti, ktoré na ne nadväzujú. Je to skutocne beh na dlhú trat. A ako to pri behu býva, len dobre pripravený clovek ho zvláda s gráciou a lahkostou, vie, ze ide o síce nárocný proces, no s pocitom radosti v duši.
Funkcne gramotný clovek je v našej mysli predstavuje obraz cloveka, ktorý má vo svojom vnútri kvet ruze, rozumej funkcnú gramotnost. Ruza je kvetom odpradávna vzácnym, nielen vdaka vzhladu a vôni, no aj tým, ze z nej môzeme získat dalšie výhody - plody, olej, ruzovú vodu, ruza ako jedlo, caj, korenina, víno, vonavá prísada, deodorant a iné. Kvet ruze má svoju stonku - funkcnú gramotnost, na ktorej sú jednotlivé lístky - pocúvanie, písanie, cítanie s porozumením, no aj rozprávanie, myslenie a konanie s porozumením (na co sa mnohokrát zabúda), potom kvetné lôzko s kalichom predstavujúce citatelskú gramotnost, na ktoré nasadá krásna a vonavá koruna plná farebných lupienkov ako podoba dalších druhov gramotností - financnej, matematickej, prírodovednej, digitálnej, environmentálnej, mediálnej, kultúrnej, sociálnej, i novších - emocionálnej, vizuálnej, vesmírnej a dalších. Ruza rozkvitá postupne, rad radom sa otvárajú korunné lupienky prezentujúc sa v plnej kráse, a preto je tu potenciál nových podôb gramotností, ktoré vznikajú s rozvojom spolocnosti, vedy a techniky. Dalšie produkty tohto modelu môzu byt celozivotné vzdelávanie, ci uplatnenie sa na trhu práce, ako „vôna“ atraktívna pre budúcich zamestnávatelov.
Obr. 1 Kvet ruze ako model funkcnej gramotnosti
K modelu funkcne gramotného cloveka je potrebné vymedzit pojmy základná gramotnost, funkcná gramotnost a citatelská gramotnost, pretoze sa mnohokrát pouzívajú nekoncepcne ako synonymá. Základnou gramotnostou rozumieme schopnost cítat a písat a zároven schopnost pocítat na úrovni absolventa programu 1. stupna slovenskej základnej školy (štvrtáka) podla Štátneho vzdelávacieho programu pre 1. stupen ZŠ (ISCED 1). Funkcnou gramotnostou rozumieme kompetenciu vyuzit získané vedomosti a zrucnosti na riešenie problémov v zivotných situáciách. Funkcná gramotnost sa skladá z viacerých druhov, ktoré sú spojené s poziadavkami spolocnosti v danom období. Citatelskú gramotnost je mozné vnímat ako kompetenciu porozumiet písanému textu, pouzívat písomné a jazykové formy, ktoré spolocnost vyzaduje a/alebo, ktoré majú hodnotu pre jednotlivca porozumiet vyjadreným informáciám a vyhladat ich, vyvodit priame závery, interpretovat a integrovat informácie, skúmat a hodnotit obsah, jazyk a prvky textu. (Nogová a kol. 2015, s. 91) Definovanie základných pojmov je platformou, z ktorej môzeme vychádzat. Procesy cítania, písania, pocúvania s porozumením sú spájajúcou hmotou, pricom je potrebné, podla nášho názoru, akcentovat i jej dalšie zlozky - casto opomínané procesy rozprávania, myslenia a konania/správania sa s porozumením. Bývajú priradované ku tzv. soft skills, teda mäkkým zrucnostiam, bez vyhovujúcej úrovne ktorých má súcasný clovek ovela nizšiu šancu uspiet, a to nielen na trhu práce, no i v spolocnosti vôbec. Svoju pozornost osobitne sústredíme na pojem cítanie, ktorý sa ešte vzdy vníma nekoncepcne. Je nutné si uvedomit, ze cítanie je síce základom cítania s porozumením, no samotná zrucnost cítat, co sa casto takto vníma, u jednotlivca ešte neznamená, ze textu aj porozumel. Cítanie je cielavedomý proces spájania písmen do slov, slov do viet a viet do textu, to vyústuje do stavu, ked ludská mysel uchová pojem ukrytý v texte. Porozumením textu sa jedinec dostáva k poznaniu, ked si vytvára vlastný obraz o svete, poskladaný z malých kúskov poznania a poznávania, t. z. ucelený obraz sveta okolo neho a aj v nom. Podobné je to aj s písaním a rozprávaním, ci pocúvaním s porozumením. Samo o sebe by to ale nestacilo na to, aby bol clovek funkcne gramotný. Potrebujeme unho dosiahnut i zvýšenie úrovne emocionality, kritickej reflexie, zodpovednosti, a to kohézne s podporou cibrenia zmyslu pre pravdu, etickost konania i spravodlivost, to jest podobu kritického myslenia a kreativity vyústujúcu do konania a správania sa s porozumením. Rozumej u jedinca porozumením vnútorného a vonkajšieho sveta.
Na to, aby sme dokázali k tejto méte smerovat, je nielen potrebné, ale nevyhnutné korigovat vzdelávanie, celý jeho systém a procesy v nom, a tak dospiet aj k zmene vnímania vzdelania ako pozitívnej a ocenovanej zivotnej kategórie. O potrebe zmien vo vzdelávaní, kohéznych s vyššie uvedeným, sa vedú diskusie uz dlhé roky. Výsledky testovaní našich ziakov len potvrdzujú potrebu zmeny. Jednou z rozhodujúcich otázok, ktorá doteraz nenašla adekvátnu reakciu, je zamyslenie sa nad tým, ci by naši ucitelia nemali viac, cielene a úcelovo pracovat so ziakmi tak, aby ich viedli ku kritickému premýšlaniu o tom, co si precítajú, co si vypocujú, co vidia, ci sa dozvedia. Inak povedané kazdý den, na kazdej jednej vyucovacej hodine cvicit ziaka a systematicky ho k tomu viest, riešit s ním problémy z bezného zivota. To platí nielen pre vyucovacie hodiny slovenciny, no i ostatných vyucovacích predmetov. Týka sa to nielen samotných ucitelov, ale aj vedenia a manazmentu škôl a samozrejme aj rodicov. Práca ucitelov nestací, ak tieto zlozky vo výchove a vzdelávaní dietata nebudú spolupracovat. Ku skúšaniu nových vecí a bádaniu v nových oblastiach musí byt ziak vedený aj doma, nielen v škole. To ho potom môze podnietit, aby sám hladal, skúšal, bádal a objavoval. To, co dieta v útlom veku robí úplne samozrejme, sa s nástupom do vzdelávacieho systému kdesi stráca, ak k tomu nie je dalej motivované a vedené. Z tohto hladiska je pri vzdelávaní dôlezitá i úloha rodica. Okrem výchovy je potrebné, aby bolo dieta od zaciatku vnímania sveta vo svojom zivote obklopené mnozstvom motivujúcich podnetov. Rec, ktorú si dieta postupne osvojuje, sa zvykne oznacovat ako materinská rec, materinský jazyk. Ide o oznacenie prvého jazyka, ktorý sa clovek vo svojom zivote naucí a práve preto by ho mal aj najlepšie ovládat. To je mozné dosiahnut len neustálou starostlivostou on, jeho cibrením v písomnej i v ústnej podobe. Paradoxné je, ze práve v testoch PISA z materinského jazyka dosahujú naši ziaci priemernú úroven a pri porovnaní s inými štátmi sa slovenskí ziaci ocitajú na nizších prieckach výsledkového rebrícka. Neustále sa opakujúca otázka, preco je to tak, svieti v mysliach ucitelov, inštitúcií i rodicov. Ich snaha by mala smerovat k tomu, aby sa výborné ovládanie materinského jazyka mohlo stat pre ziaka nástrojom na porozumenie precítaného, pocutého, videného a hovoreného.
Moznosti, ako sa to dá zvládnut, predostreli ucitelia z praxe na odbornom seminári 21. februára 2020 v priestoroch Regionálneho pracoviska MPC v Prešove pri prílezitosti Medzinárodného dna materinského jazyka. Cielom bolo prezentovat odborné poznatky a odborné pedagogické skúsenosti vybraných mozností procesu podpory rozvoja gramotnosti, myslenia a kreativity prostredníctvom rozlicných metód, foriem práce a výmeny skúseností medzi úcastníkmi v súlade s rozvojom klúcových kompetencií ucitelov i ziakov.
V prvej casti seminára vystúpila s prednáškou korešpondujúcou s témou odborného seminára autorka príspevku. Predstavila históriu vyhlásenia Medzinárodného dna materinského jazyka a jeho odkaz pre súcasnú generáciu. Zamerala sa aj na význam materinského jazyka a potrebu starostlivosti o tento náš skvost ako podobu najsilnejšieho nástroja na zachovanie a rozvoj nášho dedicstva. Upozornila aj na to, ze práve materinský jazyk je jedným z pilierov, ktorým sa jedinec môze identifikovat ako súcast, príslušník konkrétneho národa, do ktorého patrí. Poukázala aj na fakty zo súcasnosti, ked vyše 50 % zo 6 000 jazykov, ktorými sa hovorí vo svete, hrozí zánik, aj na to, ze len necelá štvrtina jazykov existujúcich na tejto planéte sa pouzíva v školách, pricom kazdé dva týzdne zanikne na svete jeden jazyka a na internete nie je zastúpených 90 percent jazykov sveta.
Svoju pozornost koncentrovala aj na zdôraznenie rozvíjania funkcnej gramotnosti, a to cielene spolu s podporou rozvíjania myslenia a kreativity ziakov, ako neoddelitelnej súcasti prípravy ziakov pocas školskej dochádzky na celozivotné vzdelávanie. Berúc do úvahy aktuálnu legislatívu, poziadavky praxe a aj dokumenty medzinárodných organizácií, napr. UNESCO, ktorá v Programe OSN pre trvalo udrzatelný rozvoj do roku 2030 kladie dôraz na celozivotné kvalitné vzdelávanie a vyucovanie pre všetkých, pre kazdého muza a pre kazdú zenu tak, aby mohli nadobudnút kompetencie, vedomosti a hodnoty, ktoré im umoznia naplno sa uplatnit v spolocnosti.
Predstavila úcastníkom model základu pre kvalitné celozivotné vzdelávanie a vyucovanie ako cestu nadobúdania kompetencií, vedomostí a hodnôt v podobe modelu stola ako prepojenia jazyka/reci, myslenia, gramotnosti, kreativity, metód a foriem práce. Ak bude mat stôl kaz na niektorej z podporných nôh predstavujúcich tieto atribúty, ci na ploche - jazyku/reci, uz ten stôl nebude fungovat tak, ako má, ako sa od neho ocakáva. Obrazne, slabina ktorejkolvek casti stola oslabí celú konštrukciu, preto je dôlezité starat sa o všetky prvky. Vôkol stola sa na stolicky môzu usadit všetci úcastníci, zapojení do výchovy a vzdelávania, ci uz v pozícii domácich, alebo hostí (napr. v prípade duálneho vzdelávania môzu byt zapojení podnikatelia, firmy, zivnostníci), pricom pocet stoliciek nie je obmedzený a môze sa variabilne doplnat. Na najväcšej z nich ale sedí samotný ziak, pre ktorého by mal byt tento stôl pocitom komfortu a pohodlia domova. Mal by chciet pri nom sediet, pracovat na nom, relaxovat a starat sa on v kuchyni celozivotného
vzdelávania.
Obr. 2 Model základu pre celozivotné vzdelávanie
Po hlavnej prednáške nasledovali inšpiratívne prezentácie ucitelov zo základných a stredných škôl. Títo prostredníctvom podoby zázitkovej edukácie predstavili vlastné návrhy cinností priamo z ich pedagogickej praxe, ktoré rozširujú povedomie ziakov o svojom materinskom jazyku s dôrazom na cielené rozvíjanie funkcnej gramotnosti v nadväznosti na rozvíjanie materinského jazyka, myslenia a tvorivosti spolu s podporou rozvíjania kompetencií a zrucností ziakov.
Moznosti vyuzívania citatelských stratégií predstavila A. Harvilková. Úcastníkov zaujali aj dokladované ziacke práce ako ilustratívny príklad podpory cítania s porozumením a citatelskej gramotnosti. Ukázala, ze aj nadaní a šikovní ziaci potrebujú dostatocný potenciál podnetov pre ich myslenie a kreativitu.
A. Sekaninová zacielila pozornost úcastníkov na podporu rozvíjania kritického myslenia a slovnej zásoby u ziakov v základnej škole. Predostrela moznosti pozitívnej motivácie ziakov na „sídliskovej škole“ pri cibrení materinského jazyka súcasne s dôrazom na atribúty jednotlivých typov gramotností. Vyuzívaním prvkov bádatelskej edukácie sa dá u ziakov posilnovat chut hladat a dešifrovat atraktívne neznámo so zapojením argumentácie pocas diskusií.
Dalšou castou pracovného bloku odborného seminára bolo vystúpenie L. Lazorovej, ktorá venovala svoju pozornost vyuzitiu didaktických hier na hodinách literárnej výchovy u ziakov 5. rocníka základnej školy. Pozícia „ziakov“ bola pre úcastníkov opätovne prínosom, nechýbal smiech a zábavné prvky pri riešení zadaných úloh. Ucitelia mali moznost zistit, ako „to funguje“ na hodinách slovenského jazyka a literatúry u ziakov so zdravotným znevýhodnením, alebo u ziakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami. Ako je mozné i u týchto ziakov prepájat viaceré druhy gramotností, no aj to, ze nestací pouzívat osvedcené metodiky cinností, ale je potrebné svoje profesijné kompetencie a zrucnosti rozširovat, najmä pri individuálnom prístupe k ziakovi.
V tretom pracovnom bloku M. Curlíková predstavila prácu s povestou, ako jednou z mozností rozširovania nielen predstavivosti ziakov, ale aj hodnotiacich kompetencií v rámci rovesníckeho hodnotenia pri cinnosti v pracovných skupinách a jeden z nástrojov upozornujúcich na jazykové vyjadrovanie sa ziakov. Zdôraznila potrebu rozvíjania i pocúvania s porozumením.
S. Ernstová nastolila otázku vnímania literárnych textov u súcasných ziakov a vyslovila potrebu zmenit pohladov na tento jav i u ucitelov slovenského jazyka a literatúry. Koncentrovala sa aj na to, ze vyuzívaním kooperatívnej a diferencovanej edukácie je mozné vyzdvihnút silné stránky osobnosti jednotlivých ziakov a zintenzívnit citlivé vnímanie správania sa s porozumením, krásna, mravnosti a etiky.
M. Reguli sa zameral na teóriu riešenia problémov v súlade s vyuzívaním jazykových prvkov v rámci ludskej komunikácie. Ako ucitel ziakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nastolil problematiku budovania vztahu k slovenskému jazyku. Demonštroval svoj postup, ako u týchto ziakov vysvetluje ucivo o jazyku a literatúre s konkrétnymi pozitívnymi výsledkami. Konsolidácia pravidiel a noriem správania sa môzu tak íst ruka v ruke s akceptovaním odlišných názorov a zvládaním zátazových situácií.
Pocas kazdého z vystúpení, i po nom, zivé reakcie úcastníkov potvrdili potrebu zmien na edukáciu slovenského jazyka a literatúry. Pripomenutie si Medzinárodného dna materinského jazyka tak naplnilo tematické zameranie odborného seminára a zároven bolo aj jedinecným podujatím pre zúcastnených ucitelov s významom zviditelnit tento den.
Na realizácii odborného seminára podobného zamerania participovalo Regionálne pracovisko v Prešove 26. februára 2020 v priestoroch Základnej školy Bernolákova ulica 1061 vo Vranove nad Toplou. Nosnou myšlienkou tohto stretnutia ucitelov bolo, ci procesmi, metódami a formami na podporu rozvoja myslenia a kreativity je mozné posilnit u ziakov vzostup úrovne funkcnej gramotnosti. Úcastníci si po vstupnej prednáške autorky príspevku objasnili rozlicné stanoviská prístupov k vyucovaniu slovenského jazyka a literatúry a súcasne vyjadrili pozitívne hodnotenie zázitkových metód osvojenia si príkladov osvedcenej praxe aj reálnych námetov, ktoré si odniesli do svojej pedagogickej cinnosti.
Záver
Uviedli sme dva ilustratívne príklady spolupráce ucitelov na ceste hladania riešení, ako zintenzívnit snahu korigovat vzdelanostnú úroven ludí ako úcastníkov procesov v rámci vzdelávacieho systému od najmladšieho veku. Stretnutia odborníkov a ucitelov z praxe sú tak jednou z mozností, ako spolocnou diskusiou posúvat úroven funkcnej gramotnosti ziakov aj v nadväznosti na celozivotné vzdelávanie. Len systematický tréning môze viest k úspechu v podobe výchovy a vzdelávania funkcne gramotného cloveka.
Na tento beh za funkcne gramotným clovekom sme uz všetci vyštartovali. Musíme vydrzat a bezat dalej, všetci spolu: ucitelia, ziaci, rodicia, vedenia škôl. Bezat ako jeden tím pod spolocnou vlajkou s oznacením: Sme funkcne gramotní ludia! Predpokladá to, ze všetci zainteresovaní zmenia techniku behu, prispôsobia si navzájom svoj rytmus a postupne budú zvyšovat nároky. Výsledkom môze byt clovek, ktorý má stabilnú poznatkovú základnu, vie poznatky prepájat, hladat v nich súvislosti, dokáze vyjadrit svoj názor, podlozit ho argumentmi a obhájit svoje postoje napr. v diskusii, vie pracovat samostatne, efektívne a metodicky tak, ako mu to ako jednotlivcovi, no i skupine vyhovuje. Vie spolupracovat, akceptovat odlišné názory, hladat kompromisné riešenia a tiez vie viest svoj tím. Dokáze zvládat zátazové situácie, no súcasne aj kultivovat estetické cítenia a eticky i zodpovedne sa správat. To je obraz funkcne gramotného cloveka, vo vnútri ktorého sa skrýva vzácny kvet ruze funkcnej gramotnosti.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
Krátky slovník slovenského jazyka [online]. [cit. 2020-01-05]. Dostupné z: http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=klient
Medzinárodný den materinského jazyka [online]. [cit. 2020-01-08]. Dostupné z: http://www.culture.gov.sk/posobnost-ministerstva/statny-jazyk/medzinarodny-den-materinskeho-jazyka-351.html
NOGOVÁ, M., D. BACOVÁ, E. LÍŠKOVÁ a M. ONUŠKOVÁ, 2015. Východiská a princípy vzdelávania ucitelov v oblasti cítania s porozumením v Metodicko-pedagogickom centre v Bratislave. In: Vedenie školy ako koordinátor rozvoja citatelskej gramotnosti: zborník príspevkov z medzinárodnej odborno-didaktickej konferencie Vedenie školy ako koordinátor rozvoja citatelskej gramotnosti, konanej dna 9. decembra 2014 v spolupráci s Gymnáziom, Párovská 1, Nitra. Bratislava: MPC. ISBN 978-80-565-1012-4
Program OSN pre trvalo udrzatelný rozvoj do roku 2030 [online]. [cit. 2020-01-28]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/sk/IP_15_5708
Slovník slovenského jazyka [online]. [cit. 2020-01-05]. Dostupné z: http://slovnik.azet.sk/pravopis/slovnik-sj/?q=klient