Formatívne hodnotenie na rozvoj osobnosti žiaka

Úvod

Formatívne hodnotenie a jeho implementácia môze zmenit to, ako ucitelia ucia, ako sa ucia ziaci a aká je klíma v triede v ovela väcšej miere, ako to dokázu známky (sumatívne hodnotenie). Je to jedna z najdôlezitejších foriem pomoci ziakovi zo strany ucitela. Formatívne hodnotenie nie je ziadnou novinkou, zacalo sa kryštalizovat do jednotlivých zloziek a súcastí, ktoré sú v súcasnosti pod drobnohladom. Ked ucitelia pouzívajú techniky a metódy tejto formy hodnotenia, predstavuje to pre nich, ako odborníkov, transformacnú skúsenost; co je však dôlezitejšie, mení aj postoj uciaceho sa.

Co je formatívne hodnotenie a preco ho pouzívat?

Formatívne hodnotenie predstavuje plánovaný, trvalý proces, do ktorého sa zapájajú všetci ucitelia aj uciaci sa. V jeho priebehu sa zistujú, analyzujú dôkazy preukazujúce osvojenie si uciva (produkty práce ziakov). Tieto informácie sa dalej a trvalo vyuzívajú na reguláciu a riadenie procesu výucby ako aj ucenia sa tak, aby uciaci sa nielen dosiahol ciel, ale aby vyuzíval sebareguláciu v ucení, individualizovaný prístup, posunul sa k autonómii v ucení. Preto je formatívne hodnotenie hodnotením pre ucenie, a nie hodnotením ucenia. To ale neznamená, ze hodnotenie známkou nie je vhodné. Má iba iný úcel a význam.

Tab. 1 Porovnanie sumatívneho a formatívneho hodnotenia

Zdroj: spracované podla Koštálová et al. 2008; Slavík 1999; Starý et al. 2016; Turek 2008

Efektívne vyuzitie formatívneho hodnotenia vyzaduje, aby ucitelia a uciaci zahrnuli a vyuzívali v pedagogickom procese nasledujúce praktiky v triednej klíme zalozenej na spolupráci a vzájomnom rešpekte (CCSSO 2018, s. 2):

• objasnovanie cielov ucenia sa kritérií úspešnosti v širšom rámci postupu ucenia sa,
• zistovanie a analýza príkladov/dôkazov osvojenia si uciva a myslenia ziakov,
• zapojenie sebahodnotenia a rovesníckeho hodnotenia,
• poskytovanie cinnostnej spätnej väzby,
• vyuzívanie analýzy práce ziakov na reguláciu, prispôsobovanie a zmenu ucebných stratégií, metód, techník tak, aby ziak dosiahol ciel.

Z vyššie uvedeného prirodzene vyplýva, ze práca ucitela v oblasti formatívneho hodnotenia zacína uz pred vstupom do triedy. Ucitel pozorne a detailne naplánuje aktivity tak, aby formou pozorovania a kontroly ziackych výstupov mohol overit, ako ziaci zvládli vypracovanie úloh. Volí dôkladne premyslené otázky, ktoré ho smerujú k porozumeniu, co a do akej miery si ziaci osvojili, comu prispôsobuje vyucovacie formy a metódy. Rola ucitela ako poskytovatela inštrukcií, zdroja informácií a osoby, ktorá je sama v zodpovednosti za osvojené ucivo, sa mení. Zodpovednost sa rozkladá na všetkých úcastníkov vzdelávania – ucitela a ziaka v rovnakej miere. Samotná analýza a posudzovanie miery osvojenia si uciva rovnako nelezí uz len na ucitelovi.

Podla Starého et al. (2016) východiskom formatívneho hodnotenie sú otázky, na ktoré by si mal ziak odpovedat:

• KAM idem/smerujem? Ziakovi je potrebné poskytovat jasné a zrozumitelné vzdelávacie ciele a pouzívat príklady na úspešné a menej úspešné hodnotenie, aby ziak mal jasnú predstavu, co sa od neho ocakáva.

• KDE sa nachádzam teraz? Ziak by mal poznat jasné kritériá hodnotenia, rôzne podoby spätnej väzby, sebahodnotenia a vrstovníckeho hodnotenia.

• AKO sa dostat do ciela? Ziak by mal ovládat spôsoby sebareflexie, snazit sa o prepracovanie práce, koncept lešenia (scaffolding).

K metódam formatívneho hodnotenia patrí najmä sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie práce ziakov, ktoré podporujú kritické myslenie, individuálny a osobný prístup, toleranciu a porozumenie. Cím viac sa ziak podiela na vlastnom hodnotení a sám posudzuje svoj rozvoj, tým výraznejšie zmeny ziak môze výucbou dosiahnut. Cielom súcasnej školy by malo byt viest ziakov k preberaniu zodpovednosti za svoje ucenie. Posudzovanie vlastných výkonov, teda sebahodnotenie alebo aj tzv. autonómne hodnotenie, vedie ziaka k metakognícii, teda k reflexii vlastných ucebných procesov, myšlienkových pochodov. Ziakov je potrebné viest k sebahodnoteniu postupne. Presnejšie hodnotenie ziakmi je mozné az vo veku 10 – 12 rokov, az v tom veku sa ich hodnotenie stáva kritickejšie a pruznejšie aj vo vztahu k vlastnej osobe. Cielom výcviku v sebahodnotení je, aby ziaci vedeli samostatne vyhodnocovat svoju prácu a vyvodzovat  z toho závery do dalšieho obdobia – ziak rozlíši vo vlastnej práci dôkazy toho, ze dosiahol vytýcený ciel alebo ze sa k nemu blízi, opíše ich a vysvetlí, preco ciel dosiahol, urcí aj zlozky, v ktorých sa potrebuje zlepšit, opíše ich a vysvetlí, v com sa líšia od ocakávaného výkonu (Koštálová et al. 2008). Pri rovesníckom ucení sa môzu ziaci ucit od seba navzájom, preto sa coraz viac v praxi vyuzíva práca v skupinách. Ziaci lepšie prijímajú hodnotenie od rovesníckej skupiny spoluziakov ako od vyucujúceho a ocenujú aj hodnotenie hovorené ich jazykom. Rovesnícke hodnotenie vyzaduje vhodnú klímu, aby ziaci nemali obavy napr. z výsmechu, sútazivosti, nepriatelstva ap. Je lepšie zacat písomnou spätnou väzbou, lebo je neverejná, adresát si ju môze precítat v pokoji, vrátit sa k nej, dôlezitejšie je to, co je tam napísané a nie, kto to povedal. Odporúca sa stanovit si pravidlá rovesníckeho hodnotenia, medzi ktoré by mala patrit aj ohladuplnost, slušnost, uznanie ap. Dôlezité je snazit sa zacat pozitívnym. V súvislosti s rovesníckym hodnotením je dôlezité v skupine podporit nielen jednoduchú formu skupinovej práce, pri ktorej sú aktívni iba niektorí clenovia skupiny, ale kooperatívne ucenie, pri ktorom má byt úloha do skupiny zadaná tak, ze je mozné ju splnit iba ak sa do cinnosti zapoja všetci clenovia skupiny. Jedno z kritérií hodnotenia výsledkov práce skupiny je aj hodnotenie spolupráce ziakov. V praxi sa casto hodnotí  celá skupina rovnakou známkou, preto sa odporúca na posilnenie spolupráce oznámit ziakom, ze známku dostanú podla najslabšieho výkonu v skupine. Týmto spôsobom sa môze posilnit adresná a konkrétna pomoc jednotlivcom, ktorí ju potrebujú. Netreba sa obávat, ze sebahodnotenie je strata casu, pretoze rozvíja celkovú osobnost ziaka a podporuje vlastný ucebný proces ziaka. K sebahodnoteniu a spätnej väzbe je mozné ziakov viest rôznymi metodickými postupmi od zaciatku školskej dochádzky:

• Symboly – napríklad pohyby ruky – na otázku ucitela „S akou snahou ste dnes pracovali?“ stojaci ziaci dvíhajú ruku vysoko hore, nechajú ju uprostred alebo pri tele, podla toho, ako sami hodnotia mieru svojho úsilia. Po triede môzeme rozmiestnit grafické symboly (ziariace slnko, slnko ciastocne za mrakom, takmer celé slnko za mrakom, veselé slnko, rôzne typy smajlíkov ap.), ziaci sa postavia ku znacke, ktorá vystihuje ich výkon, zvolené grafické symboly si ziaci môzu kreslit do zošitov, môze íst aj o kvantitatívne hodnotenie (štyri +, tri +, dve +, jedno +) ap.
• Zdôvodnovanie – odpoved na otázku Preco svoju prácu takto hodnotím? Ucitel kladie otázky, napr. „Napísal si všetky písmená na riadok? Boli nad všetkými i bodky? Písmená boli správne sklonené?
• Modelovanie – ucitel  ziakom spôsob hodnotenia/spätnej väzby predvedie – premýšla nahlas, poskytuje ziakom spätnú väzbu, nevyjadruje sa, ci je práca ziakov dobrá/zlá (sumatívne hodnotenie), ale opisuje konkrétne, ako postupovali, napr. „vybral si z textu tri dôlezité informácie, a to... Informácie si logicky zhrnul do súvetia... ap. Ak nieco ziak vynechá, ucitel to nespomína, k tejto casti formuluje otázku, ktorá ziaka nasmeruje na chybu a potrebu opravy. V dalšej fáze si spätnú väzbu skúšajú dobrovolníci, potom nasleduje výcvik v skupinách, v ktorých si zrucnost hodnotit skúšajú všetci (Koštálová et al. 2008).
• Hodnotiaci komunikatívny kruh – ziaci v kruhu hodnotia svoju prácu, podelia sa so svojimi pocitmi. Kladú sa otázky typu: Co si myslíš, ze si urobil najlepšie? Preco si myslíš... ap.
• Jedna veta na záver aktivity/hodiny – ziaci odpovedia na otázku: Co som sa naucil? U ziakov sa buduje sebauvedomovanie a sebavedomie.
• Sebahodnotiace listy – hovoria o záznamoch, o cieloch, priebeznej práci a dosiahnutých výsledkoch. Ziaci odpovedajú písomne na otázky: Co sa ti podarilo? Na com si popracoval a zlepšil si sa? Kto ti pomohol alebo co ti pomohlo? Co sa pokúsiš zlepšit? atd. Môzu dokoncit zacaté vety: Dnes som sa naucil...; Najviac sa mi podarilo...; Zaujalo ma...; Najtazšie pre mna bolo...; Najviac ma bavilo...; V budúcnosti by som rád...;  ap.
• Erb – je vyvesený v triede, kazdý ziak má nakreslený svoj vlastný. Ziaci ho vyplnajú po stanovenom období, môzu vyplnat aj spolocný erb pre triedu. Erb je rozdelený na šest castí, sú zamerané na: moje súcasné študijné úspechy; veci, na ktorých by som mal popracovat; moje priania na blízku budúcnost; moje priania do dalšieho roku; motto, ktoré ma vystihuje; ako si myslím, ze ma vidia ostatní (Starý et al. 2016).

Významnou cinnostou ucitela pri hodnotení je jasná informácia ziakom o tom, aká kvalita cinností sa od nich ocakáva. Ziakovi majú byt jasné kritériá hodnotenia aj indikátory ich splnenia. Súbor kritérií opisuje ocakávaný výkon súcasne vo viacerých zlozkách a kazdé kritérium priblizuje v rôznych kvalitách splnenie. Súbor kritérií obsahuje kritériá, ktoré sú pre aktuálne ciele podstatné, opisuje rôzne úrovne zvládnutia urcitej zrucnosti, slúzi na to, aby ziak vedel, co sa od neho ocakáva, v com jeho výkon vyhovuje alebo nevyhovuje. Odporúca sa zacat s jednoduchšími kritériami a postupne zvyšovat ich pocet. Napríklad v predmete slovenský jazyk a literatúra sú hlavné kritériá v predmete smerované na cítanie s porozumením, písanie a hovorenie. Tieto kritériá sa dalej špecifikujú, napr. pri cítaní – ziak vie nahlas, ticho a opakovane precítat text, vie vyhladat pozadované informácie v texte,  rozumie významu slov v texte, vie si overit význam slova, prerozpráva obsah... Uvedené kritériá môzu byt splnené v rôznej kvalite alebo na viacerých úrovniach ovládania, preto ziak má poznat indikátory – znaky kvality alebo mieru naplnenia kritéria. Napríklad pre kritérium hlasné cítanie textu môzu dostat ziaci nasledujúce poziadavky:

Úroven 1 – viem  bez prípravy plynulo precítat text, cítam jasne, správne, plynule.

Úroven 2 – viem bez prípravy plynulo precítat text, cítam jasne a plynule, iba obcas urobím chybu.

Úroven 3 – viem bez prípravy takmer plynulo precítat text, pri cítaní sa mýlim castejšie.

Úroven 4 – cítanie textu si potrebujem nacvicit a text viackrát precítat, aby som ho poznal.

Hlasné cítanie je ustálená cinnost, preto uvedené kritériá platia stále. Vypracovanie všetkých kritérií je nárocné, preto vyberieme a podrobne spracujeme pre ziakov aj  obmedzený pocet základných kritérií, na ktoré je potrebné sústredit sa, prípadne niektoré kritériá môze ucitel vypracovat spolu so ziakmi.  

Cizek (2010) uvádza, ze formatívne hodnotenie prebieha v cykloch. Z pohladu ucitela môze byt vysvetlené nasledovne: pozorovanie – analýza – reformulácia – opakovanie – nový postup. Proces hodnotenia, ktorý kopíruje tento postup, pomáha ucitelovi aj ziakovi tak, ze sa sledujú ciastkové ciele, mikroanalýzou sa overuje ich dosiahnutie, reformuluje sa ucivo, poskytuje priestor na opakovanie a smeruje sa k dosiahnutiu hlavných cielov.

Jednou z podstatných zloziek formatívneho hodnotenia je poskytovanie spätnej väzby. Existuje mnozstvo rôznych techník, ktoré ucitelia implementujú do výucby. Efektívnym modelom poskytovania spätnej väzby je model RISE (Emily Wray). Akronym RISE (z angl. REFLECT, INQUIRE, SUGGEST, ELEVATE – reflektuj, pýtaj sa, navrhni, zlepšuj sa) predstavuje jednotlivé fázy tak, aby poskytli uciacemu sa vcasnú, neformálnu, nehodnotiacu reflexiu jeho práce. V prvej fáze je úlohou zamerat sa na konkrétny jav, zamysliet sa nad ním a hovorit o nom. V druhej fáze sa zistujú o jave informácie a objasnujú sa myšlienky prostredníctvom otázok a odpovedí. V predposlednej fáze sú navrhnuté myšlienky a nápady, ako zlepšit súcasný stav a posledná fáza sa sústreduje na transfer do širšieho kontextu.

Obr. 1. Model RISE

Zdroj: dostupné z: https://teachonline.asu.edu/2013/09/setting-stage-meaningful-peer-peer-f...">https://teachonline.asu.edu/2013/09/setting-stage-meaningful-peer-peer-f...

Príklady pouzitia formatívneho hodnotenia

Zbieranie informácií o ziakoch

Na rýchle a priebezné zistenie porozumenia alebo úrovne osvojenia si uciva môze ucitel vyuzit techniku „Thumbs up/middle/down“. Opýta sa otázku, napr. „Can you name three cities in Great Britain?“ (Viete vymenovat tri mestá vo Velkej Británii?)  a ziaci jednoduchým gestom (palec hore, v rovine, dole) oznacia svoju odpoved. Rovnako môzu ziaci pouzit „smajlíkov“, farby (cervená, oranzová, zelená – semafor), atd.  Dalšou moznostou, ako zozbierat informácie o vedomostiach ziakov, sú „Post-its“. Na konci vyucovacej jednotky ziaci samostatne, vo dvojiciach alebo skupinách odpovedajú ústne alebo písomne na niekolko otázok: „What have I learnt? What have I found easy? What have I found difficult? What do I want to know now?“ (Co som sa naucil? Co bolo jednoduché? Co povazujem za tazké? Co sa chcem teraz naucit/vediet?)

Otázky

Metóda kladenia otázok pomáha ucitelovi pri zistovaní medzier v osvojení si uciva, co ziaci ovládajú a vedia robit, comu rozumejú. Pri kladení otázok je potrebné sa sústredit na otvorené otázky, cím podporujú techniky kritického myslenia, komunikacné zrucnosti. Príklady vhodných otázok: „Why is X important? What if ...? How would you ...? Can you explain ...?“ (Preco je X dôlezité? Co ak ...? Ako by ste ...? Viete vysvetlit ...?) Podobne funguje pouzívanie „might“ (môze) – „Where might this work?“ (Kde môze toto fungovat?) Ucitel by mal ziakom poskytnút dostatocný priestor na pripravenie si odpovede – dat im napríklad cas 30 sekúnd na rozmýšlanie, priestor na brainstorming vo dvojiciach, umoznit diskusiu v skupine (think-pair-share; rozmýšlaj-prediskutuj vo dvojici-zdielaj).

Spätná väzba

Jednou z aktivít, ako môze ucitel alebo rovesník podat spätnú väzbu, je „feedback sandwich“. Hodnotiaci podáva svoj komentár v troch bodoch:

1. pozitívny komentár: „I like .... because ...“ (.... sa mi páci, pretoze ...)
2. poznatok o chybe s návrhom, ako to zlepšit: „This is not quite correct – check the information in ...“ (Toto nie je úplne správne – skontroluj si to na/v ...)
3. pozitívny komentár: „You have said/written very clearly that ...“ (Velmi jasne si povedal/napísal, ze ...)

Sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie

Aktivitám na sebahodnotenie a rovesnícke hodnotenie musí predchádzat stanovenie si cielov a odvodenie kritérií úspešnosti, na ktorých sa podielajú aj ziaci – zapíšu na tabulu, diskutujú o nich a uzavrú kompromis. Pri sebahodnotení môzu ziaci vyuzit techniku „Two stars and a wish“ (Dve hviezdy a zelanie). Vyberú dve polozky zo svojej práce, na ktoré sú hrdí a jeden aspekt, na ktorom by chceli ešte pracovat a zlepšit ho. Predstavia svoje hodnotenie v skupine alebo pred triedou. Inou formou sebahodnotenia alebo rovesníckeho hodnotenia je hodnotiaci hárok, do ktorého ziaci zaznamenávajú odpovede. Takýto hárok môze mat nasledujúce formy:

Tab. 1. Hodnotiaci hárok 1

Tab. 2. Hodnotiaci hárok 2

Záver

Obdobie v case epidémie koronavírusu odhalilo niektoré rezervy v školstve, okrem iného aj tie, ktoré súvisia s hodnotením ziaka. Formatívne hodnotenie s vyuzitím sebahodnotenia by si v tomto case našlo svoje uplatnenie nielen pri domácom ucení, ale bolo by vhodným východiskom aj pre koncorocné slovné hodnotenie. Zaviest túto formu hodnotenia sa odporúca uz od nizšieho školského veku a ziaka nan pripravovat postupne. Aj ked je v porovnaní so sumatívnym hodnotením pomerne zlozitejšie, jeho prínos pre rozvoj osobnosti ziaka je nesporný, preto ho aj vo svete vyuzíva coraz viac pedagógov a ostáva nám verit, ze širšie uplatnenie si nájde aj v slovenskom školstve.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

CCSSO, 2018. Revising the Definition of Formative Assessment [online]. Washington: Council of Chief State School Officers [cit. 2020-04-22]. Dostupné z: https://ccsso.org/sites/default/files/2018-06/Revising%20the%20Definitio...">https://ccsso.org/sites/default/files/2018-06/Revising%20the%20Definitio....

CIZEK, G., 2010. An introduction to formative assessment: History, characteristics and challenges. In: H. ANDRADE and G. CIZEK (Eds.) Handbook of formative assessment. New York: Routledge. ISBN 0415993202

KOŠTÁLOVÁ, H. a kol., 2008. Školní hodnocení záku a studentu se zamerením na slovní hodnocení. Praha: Portál. ISBN 978-80-7367-314-7

STARÝ, K. et al., 2016. Formativní hodnocení ve výuce. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1001-6

SLAVÍK, J., 1999. Hodnocení v soucasné škole. Praha: Portál. ISBN 80-7178-262-9

TUREK, I., 2008. Didaktika. Bratislava: Wollers Kluwer. ISBN 978-80-8168-004-5