Diagnostika a riešenie odborno-metodických problémov v špeciálnom školstve

Autor, Popis: 
Jana Verešová, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Bratislava Darina Gogolová, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Bratislava
Anotácia: 
Ambíciou príspevku je prezentovať odbornú a praktickú pripravenosť učiteľov špeciálnej základnej školy, ktorú preukázali v atestačných prácach na druhú atestáciu. Predkladá konkrétne ukážky spracovania akčných výskumov, ktoré sú dôkazom toho, aká je dôležitá sústavná príprava pedagógov na vlastnú praktickú činnosť, štúdium súčasnej odbornej literatúry, ale aj motivácia pedagógov hľadať a diagnostikovať príčiny odborno-metodických problémov v praxi, navrhovať, aplikovať a hodnotiť spôsoby ich riešenia. Príspevok poskytuje príklady dobrej praxe prostredníctvom štyroch ukážok realizovaných atestačných prác.

„Ucitelská profesia je povolaním, ale zároven aj poslaním“ (Orosová, Šmajdová, Búšová 2012, s. 14). Z výskumov na Slovensku (Kasácová 1998, in: Kocová 2015), ktoré boli uskutocnené u 294 študentov ucitelstva pre 1. stupen ZŠ, boli zaznamenané nasledujúce výsledky:

  • túzba stat sa ucitelom od detstva (44,6 %),
  • vplyv ucitela – rodica (15,4 %),
  • stredoškolské štúdium (10 %),
  • vzor a vplyv konkrétneho ucitela (8,5 %),
  • iné motívy k štúdiu ucitelstva (pôvodne chceli študovat nieco iné, chcú pracovat s detmi, zostat celý zivot v škole, nespokojnost so súcasným stavom a pod.) (18,5 %).

Co motivuje ucitelov v špeciálnych základných školách k ich nárocnej práci? Pedagóg v rýchlo meniacej sa spolocnosti plnej technického pokroku a neustále dostupných internetových databáz uz nie je jediným expertom a nositelom poznania, ako tomu bolo v minulých rokoch. V poslednom case pozorujeme v spolocenskom dianí tendenciu pedagógov stazovat si na neúnosnú situáciu v školstve, na mnoho problémov, ktoré sa niekedy zdajú neriešitelné (Kubinová 2017). Rozdielnym a casto konštruktívnym spôsobom túto situáciu reflektujú pedagógovia v špeciálnych základných školách.

V špeciálnej základnej škole, v minulosti s prívlastkom pomocná, sa vzdelávajú ziaci, ktorých mentálny vývoj nie je dostatocný na to, aby sa vzdelávali podla vzdelávacieho programu beznej základnej školy. Napriek tomu sú však schopní nadobudnút základy vzdelania na elementárnej úrovni (Švarcová 2006 In: Zigová 2013). Nejde len o stupen vzdelanostnej úrovne, ale predovšetkým o celkový rozvoj osobnosti a socializácie (Opatrilová 2005).

Zo skúseností vieme, ze v špeciálnej základnej škole (dalej „ŠZŠ“) je vdacnost ziakov a rodicov podstatne viditelnejšia a hmatatelnejšia ako v bezných základných školách. Rodicia majú pocit, ze ucitelia sú tu pre nich a ich deti, ze im „konecne“ niekto rozumie. Aj to sú dôvody, pre ktoré ucitelia ziakov s rôznym druhom a stupnom postihnutia svoju prácu vykonávajú radi a s vedomím, ze sú potrební a casto jediní, ktorí dokázu pomôct a robit všetko pre to, aby kazdodenný vyucovací proces bol v prospech ziaka. Nie je ojedinelé, ze ucitelia v špeciálnych školách sú oboznámení s anamnézou svojich ziakov od ich narodenia, vedia o nich takmer všetko a kazdá zmena v správaní ziaka im prináša informáciu o výskyte nejakého problému.

Ucitel – špeciálny pedagóg je v podstate neustále v procese realizácie akcného výskumu. U jeho ziakov neplatia vopred dané postupy, nemôze sa opriet o výkonové štandardy, kazdý ziak je iný, kazdý den jednotlivých ziakov je iný. To, co vcera bolo jasné, dnes uz neplatí. To, co vcera ziak vedel, dnes prenho predstavuje úplnú novinku. Pomôcka, ktorá ešte vcera pomáhala pri vyucovaní, dnes stratila svoj zmysel. Materiály vydané pre ziakov špeciálnych škôl sú vhodné len pre urcitú cast ziakov a nedajú sa vyuzit celoplošne s jednotným metodickým postupom.

V príspevku predstavujeme cinnost štyroch uciteliek špeciálnej základnej školy, konkrétne Spojenej školy na Trnavskej ceste v Senci, ktoré svoje odborno-metodické problémy a ich riešenia spracovali do podoby atestacných prác na druhú atestáciu. Prezentovali tak moznosti diagnostiky rôznych problémov v špeciálno-pedagogickej praxi a návrhy ich riešení. Vo všetkých štyroch ukázkach je preukázaná vysoká odborná pripravenost a zároven záujem a zanietenost pre prácu so ziakmi s postihnutím. Casti atestacných prác uvádzame so súhlasom autoriek.

Ucitel: Mgr. Katarína Palceková

Názov atestacnej práce: Súbor manipulacných aktivít s vyuzitím netradicných pomôcok na zvyšovanie úrovne jemnej motoriky u ziakov so stredným stupnom mentálneho postihnutia

Odborno-metodický problém: „Pracujem ako ucitelka v špeciálnej škole v Senci. V škole vzdelávame mentálne postihnuté deti. Práca s nimi je velmi špecifická, nárocná psychicky aj fyzicky. Väcšina z nich nenavštevovala materskú školu, alebo absolvovali len predškolský rocník. Ziaci prichádzajú do školy bez potrebných manuálnych zrucností, ktoré úzko súvisia s ich postihnutím, ale aj s faktom, ze v rodinách na nich nie sú kladené ziadne nároky. Automaticky im so všetkým pomáhajú alebo to urobia za nich, a tak ich pripravujú o skúsenosti, ktoré sú v procese osamostatnovania sa neprenosné. Vzhladom na tieto skutocnosti vzišiel aj problém nízkej úrovne jemnej motoriky u ziakov so stredným stupnom mentálneho postihnutia a nezáujem o motorické cinnosti. Preto som sa snazila hladat také spôsoby a prostriedky edukácie, pri ktorých by sa do aktivít zapájali, postupne ich zvládli a dokázali sa z nich tešit.“ (Palceková 2018)

Ciel akcného výskumu: Preukázat vplyv súboru manipulacných aktivít s vyuzitím netradicných vlastných pomôcok na rozvíjanie jemnej motoriky a na zvýšenie záujmu ziakov so stredným stupnom mentálneho postihnutia o motorické cinnosti.

Diagnostika odborno-metodického problému: Ozereckého test je velmi osozným a vhodným nástrojom na meranie vývoja jemnej a hrubej motoriky. Pouzíva sa na špeciálne vyšetrenia, pri ktorom sa hodnotí zvládnutie jednotlivých úloh. Z hladiska vývinu motoriky je mozné rozlišovat normálny, oneskorený a patologický vývin. Lahké motorické oneskorenie znamená oneskorenie o 1 - 2 roky za fyzickým vekom. Stredné motorické oneskorenie znamená oneskorenie o 2 - 3 roky za fyzickým vekom. Tazké motorické oneskorenie znamená oneskorenie o 3 - 5 rokov za fyzickým vekom (Vašek 2004).

Tento test sa pouzíva na meranie motorických zrucností u intaktných ziakov ako aj u jedincov, ktorí majú poruchy ucenia, alebo mentálne postihnutie. Skúšajúci nepotrebujú špeciálne vzdelávanie, ale musia byt oboznámení s návodom a riadením testu. Jediným jeho nedostatkom je, ze na realizáciu tohto testu je potrebný väcší casový priestor. Pomôcky, ktoré sú potrebné na vykonanie testu, sú lahko dostupné. Ziaci, zapojení do akcného výskumu, boli testovaní verziou od Göllnitza (Ozereckého motometrická škála podla G. Göllnitzea 1972).

Z výsledkov vstupnej diagnostiky autorka zistila, ze napriek tomu, ze išlo o 8 - 10 rocných ziakov, ani jeden z troch pozorovaných ziakov nedosiahol pri vstupnom meraní úroven štvorrocného dietata.

Návrh a uplatnenie významnej inovácie: Pokial chceme dieta ucit, musíme podla L. S. Vygotského poznat nielen aktuálnu, ale aj potenciálnu úroven vývinu (Atkinson 2003).

„Zóna najblizšieho rozvoja zahrnuje procesy, ktoré ešte nevyzreli, ale sa utvárajú. Rozvíja sa tak výchova (vzdelávanie, vychovávanie a vycvicovanie), ktorá majstrovsky zapojí uciacich sa do cinností zameraných na dosiahnutie postavených cielov a ktorá vzbudzuje ich aktívnost, iniciatívu a tvorivost.“ (Švec 1971, s. 98)

Zvyšovanie úrovne motorických zrucností u ziakov B variantu v súlade s ucebnými osnovami ŠZŠ (dalej „UO ŠZŠ“) súvisí s úrovnou motivácie ziakov. Ako uvádza Šebenová (In Hlebová 2016), jedným z faktorov je formulácia a typ pracovnej úlohy. Pokial je cielom praktický výrobok, pouzitelný v praxi, motivácia ziakov s mentálnym postihnutím má vzrastajúcu tendenciu. V tomto zmysle je mozné dosiahnut predlzenie krátkodobých perspektív tým, ze jednotlivé výrobky na seba nadväzujú. Tak ako v prípade pouzitia plastovej flaše, ked sa kvôli manipulacným aktivitám vyrábalo viac na seba nadväzujúcich pomôcok.

Plastová flaša ako ucebná pomôcka je prispôsobená tak, aby rešpektovala individuálne potreby ziakov B variantu v súlade s UO ŠZŠ, vytvárala moznosti zvyšovania úrovne jemnej motoriky a zároven bola pre nich motivacná a zábavná. Mnohí ziaci si denne prinášajú do školy nápoje v plastových flašiach, a preto bola na zaciatku celej myšlienky téma separácie a recyklácie plastov. Kazdodenné problémy s otváraním a nedostatocným zatvorením flaše priviedli autorku k myšlienke vytvorit súbor aktivít, ktorými by precvicovali manuálne zrucnosti a jemnú motoriku, spolocne si vytvárali pomôcky a hry, hladali moznosti recyklácie. Ziaci sa zapájali do zberu vrchnácikov, prezívali radost pri zvládnutí novej cinnosti, postupne strácali strach zo zlyhania a mnohé z vytvorených pomôcok si oblúbili. Zostavený súbor aktivít s touto ucebnou pomôckou má viacero variantov. Pri pouzívaní vytvorených pomôcok autorka uplatnila aj medzipredmetové vztahy – vecné ucenie, hudobná výchova, rozvíjanie grafomotorických zrucností, matematika, zdravotná telesná výchova.

Komparácia získaných výsledkov: Na základe získaných hodnôt v testovaní ziakov Ozereckého testom motorických zrucností autorka konštatovala u pozorovaných ziakov mierne zlepšenie v motorickej oblasti. Pri vstupnom meraní nedosiahol ani jeden z pozorovaných ziakov motorickú úroven štvorrocného dietata. Jeden zo ziakov odmietal akúkolvek motorickú cinnost. Pri výstupnom testovaní dosiahli všetci pozorovaní ziaci úroven štvorrocného dietata. U všetkých ide o tazké motorické oneskorenie, napriek tomu sa u všetkých troch zlepšila nielen hrubá a jemná motorika, sebaobsluha, ale aj komunikacné zrucnosti. Okrem testovania štandardizovaným testom autorka pri komparácii vyuzila aj výsledky pozorovania zapisované v pozorovacích hárkoch pracovných zrucností, ktoré pomocou navrhnutého súboru aktivít rozvíjala a zlepšovala. Rozvoj manipulacných zrucností u ziakov so stredným stupnom mentálneho postihnutia je dlhodobá a systematická cinnost, a preto je vhodné a potrebné v aktivitách a testovaní pokracovat aj nadalej.

Zhrnutie a odporúcania pre prax: Vyberat aktivity primerané mentálnej úrovni a motorickým schopnostiam ziakov. Jednotlivé pracovné cinnosti striedat a venovat im tolko casu, aby ziaka zaujímali a zároven nepretazovali jeho fyzické a mentálne schopnosti. Akákolvek zrucnost, schopnost sa dá osvojit iba v cinnosti. Podporovat zvedavost a tvorivost ziakov. Dôlezité je dodrziavat bezpecnostné a hygienické zásady práce s materiálmi. Dbat na správne osvetlenie, pracovný stôl, stolicku a správne pomôcky. Dostatocný priestor treba venovat hodnoteniu zvládnutých úloh, pochvale a odmene, ktorou nemusí byt iba klasifikácia. Hodnotenie má v prvom rade funkciu pozitívne motivovat ziaka.

Obsah výucby s vyuzitím súboru aktivít a vytvorených pomôcok sa autorka snazila koncipovat pragmaticky, aby bol spôsob edukácie zábavný a zároven vyuzitelný pri socializácii. Vyuzitie aktivít vo výucbe prispelo k zvýšenej motivácii a aktivizácii ziakov a následne ovplyvnilo lepšie zvládnutie praktických zrucností, zapamätávanie si nového uciva, rozvoj estetického cítenia a kladného sebahodnotenia ziakov. Z negatív autorka uvádza najmä casovú nárocnost pri zhromazdovaní potrebného materiálu. V procese cinnosti s drobným materiálom sa osvedcili podnosy s vyšším okrajom, rôzne druhy nástrojov na nácvik správneho úchopu (naberacky, pinzety). Práca so ziakmi B variantu UO ŠZŠ si vyzaduje dlhšiu prípravu cinnosti a potrebu individuálnej pomoci kazdému ziakovi, preto kazdý pedagóg privíta pomoc asistenta. Vhodná je miestnost s potrebným materiálnym vybavením.

Ucitel: Mgr., Mgr. Milica Mišáková

Názov atestacnej práce: Edukacné aktivity na zvýšenie úrovne orientácie ziaka s mentálnym a viacnásobným postihnutím v case, v priestore a v základnej osobnej orientácii

Odborno-metodický problém: „Ludia s mentálnym a viacnásobným postihnutím boli súcastou môjho zivota uz od detstva. Vnímala som ich rôznorodost a inakost s velkým záujmom. Vzdy ma zvláštnym spôsobom pritahovali. Nie vzdy som si však k nim vedela nájst cestu. Boli tu rôzne bariéry, ktoré to znemoznovali. Bariéra komunikacná, veková, emocná... Aj ja som musela dospiet a vela veciam porozumiet, ci ich zacat vnímat, precitovat. Myslím, ze aj oni to prezívali rovnako. Velmi chceli byt našou súcastou, ale nevedeli ako sa priblízit. Nerozumeli nášmu správaniu, našej komunikácii, ci rezimu dna, aký sme viedli ako deti, študenti... Tento fakt v mojej súcasnej profesionálnej praxi vnímam ako znacný problém. Ziaci s mentálnym a viacnásobným postihnutím (dalej „MV a VP“) sa nevedia orientovat v case, v priestore a v základnej osobnej orientácii. A toto je skutocnost vyzadujúca pozornost, nakolko ovplyvnuje kvalitu zivota našich ziakov. Aj preto som sa rozhodla vniest túto problematiku do atestacnej práce so snahou pochopit naše zdanlivo odlišné svety a spojit ich v jeden.“ (Mišáková 2018)

Ciel akcného výskumu: preukázat vplyv súboru navrhnutých edukacných aktivít s prvkami hry na zvýšenie orientácie ziaka v case, v priestore a v základnej osobnej orientácii.

Diagnostika odborno-metodického problému: V akcnom výskume na získanie vstupných a výstupných dát o úcastníkoch výskumu zvolila autorka tieto výskumné metódy – vytvorený diagnostický nástroj na zistovanie kognitívnej úrovne prostredníctvom materiálov vytvorených v programe ActiveInspire, pozorovanie, štúdium prípadu, rozhovor a diskusiu.

Diagnostický nástroj – pre ziakov s MP a VP je len málo dostupných a štandardizovaných diagnostických testov. Na úcely atestacnej práce sa autorka rozhodla vytvorit v programe ActiveInspire vlastný, elementárny diagnostický nástroj, zacielený presne na potreby akcného výskumu. Primárne sa diagnostickým nástrojom snazila zistit úroven orientácie ziakov v case, v priestore a v základnej osobnej orientácii pred aplikáciou inovácie – súboru edukacných aktivít a následne po jej aplikácii – na zaistenie relevantného porovnania zmien.

Pozorovanie: slúzilo k diagnostickým aj výskumným zámerom. Autorka volila neštruktúrované a priame pozorovanie, ktoré jej umoznilo pozorovat aktuálne situácie, co bolo pri realizácii akcného výskumu flexibilnejšie. Zároven sa autorka zúcastnovala aktivít pozorovaných ziakov, co môzeme chápat ako participacné pozorovanie. Výsledky z pozorovania zaznamenala denníkovou formou. Zamerala sa na pozorovanie konkrétnych poznatkov, prejavov a cinností – striedanie rocných období, mesiacov v roku, dní v týzdni, striedanie dna a noci, pojmy vcera/dnes/zajtra, casu na hodinách, orientáciu v škole, orientáciu v okolí školy, orientáciu v domácom prostredí, orientáciu v okolí domáceho prostredia, orientáciu na ploche, základné osobné údaje, mená príbuzných, casti tela, rozlišovanie ludí podla veku a pohlavia, rozlišovanie choroby a zdravia, poznávanie pravidiel cestnej premávky, vyuzívanie verejných a zdravotných sluzieb, poznávanie nebezpecenstva, pouzitie mobilného telefónu.

Rozhovor a diskusia – túto metódu autorka pouzila sprostredkovanou formou, nakolko ziaci sú nehovoriaci (Kastelová 2012). Aktérom rozhovoru bol rodic, ucitelky ziakov, psychológ z CŠPP a asistentka v triede C variantu UO ŠZŠ. Uvedenú metódu vyuzívala pravidelne, pretoze urcovala smerovanie a eventuálne zmeny práce so ziakmi. Rozhovory boli aj meradlom dôvery a efektívnosti špeciálnopedagogických intervencií vyuzitých v súbore edukacných aktivít. Zároven autorke všetci zúcastnení pomáhali pri vyhodnocovaní akcného výskumu.

Štúdium prípadu – Vašek (2004, s. 92) ju popisuje ako metódu, ktorá „pozostáva zo starostlivého štúdia a zhodnotenia všetkých dostupných poznatkov, materiálov o danom jednotlivcovi, ktoré sú pre tvorbu intervencií klúcové“. Ide tu o retrospektívnu diagnostiku, na základe ktorej môzeme identifikovat patogénne faktory ovplyvnujúce vývin jednotlivca. Danú metódu autorka vyuzila najmä na zaciatku akcného výskumu.

Analýza výsledkov cinnosti – na základe analýzy výsledkov cinnosti sa podla Vancovej (2005) zistuje stupen osvojenia si poznatkov, zrucností, návykov, hodnotí sa a klasifikuje, zistujú sa záujmy jednotlivca so špeciálnymi edukacnými vlastnostami. Metódu analýzy výsledkov cinnosti autorka atestacnej práce pouzila na overenie dosiahnutej úrovne orientácie ziakov v case, v priestore a v základnej osobnej orientácie pred aplikáciou inovácie a následne po jej aplikácii.

Pouzitím opísaných metód sa autorka snazila o získanie co najširších poznatkov, faktov a vedomostí o ziakoch – úcastníkoch akcného výskumu. Na základe zistení sa pokúsila o tvorbu špeciálnopedagogických intervencií, ktoré sa stali základom súboru špeciálnopedagogických edukacných aktivít. Pomocou rovnakých metód overovala aj úcinky implementácie inovácie. Zistenia vstupnej diagnostiky:

  • Orientácia v case: ziaci sa nevedia orientovat v case a casových, ci rocných obdobiach, nevedia priradit cinnosti a charakteristiky k správnemu rocnému obdobiu. Rovnako nevedia priradit jednotlivé cinnosti dna k rezimu dna, nerozumejú ich postupnosti.
  • Orientácia v priestore: sledovaní ziaci sa nevedia orientovat v škole a v jej okolí. Nemajú záujem o vykonávanie domácich a záhradných prác.
  • Základná osobná orientácia: nepamätajú si mená príbuzných a spoluziakov, nevedia oznacit svoje oblúbené aktivity, vykonávanie osobnej hygieny je na nízkej a neautomatizovanej úrovni. Slabá je orientácia na ploche, rozlíšenie ne/bezpecných situácií ohrozujúcich zivot, orientácia podla pravidiel cestnej premávky a podobne.

Návrh a uplatnenie významnej inovácie: Slovo hra je asi pre kazdého z nás spojené s príjemnými spomienkami, zázitkami ci s istou dávkou vzrušenia. Hra je neodmyslitelnou súcastou zivota kazdého z nás a v kazdom veku. Postihnutie ziakov má samozrejme vplyv na vnímanie, prezívanie a priebeh nimi realizovaných hrových aktivít. Štvartáková a Podhájecká (In Viktorová, Šebenová 2013, s. 2) uvádzajú, ze „deti s postihnutím sa potrebujú naucit hrat ešte predtým, ako sa zacnú prostredníctvom hry ucit.“ Viktorová a Šebenová (2013) s týmto tvrdením Na jej etablovanie do edukacného procesu platia isté casové, obsahové i metodické poziadavky.

Edukácia ziakov vzdelávaných v C variante UO ŠZŠ je nárocná práca, vyzadujúca dostatok vedomostí i casu potrebného na jej prípravu. Zoskupenie ziakov v triede býva velmi heterogénne co sa týka veku, druhov, stupnov ci kombinácií postihnutí. Z toho plynie nutnost flexibility pedagóga, nejednotnost prípravy a tvorby špeciálnopedagogických intervencií. Vhodných edukacných materiálov, ktoré sú v špeciálnych školách k dispozícii, je velmi málo. Aj obsah vzdelávania podla štátnych vzdelávacích programov nie je koncipovaný podla potrieb ziakov s MP a VP. Medzi ziakmi samotnými existujú velké diskrepancie, ktoré velakrát tazko korelujú s obsahom vzdelávania. Preto musí byt práca špeciálneho pedagóga v C variante UO ŠZŠ velmi tvorivá, empatická, odborná a zameraná na aktuálne potreby dietata. Ucitel musí vytvárat stále nové, inovatívne postupy edukácie pre ziakov s ohladom na všetky ich špecifiká a špeciálne edukacné potreby. Pre všetky tieto fakty sa autorka atestacnej práce v minulosti rozhodla lepšie sa oboznámit s konceptom bazálnej stimulácie, Snoezelenu-MSE, AAK komunikácie, IKT techník ci s orofaciálnou stimuláciou a s moznostami ich vyuzitia v edukácii ziakov s MP a VP, aby získala dalšie efektívne edukacné nástroje. Tieto prvky vyuzívala aj v súbore edukacných aktivít.

Komparácia získaných výsledkov: Pri komparácii výsledkov akcného výskumu autorka atestacnej práce vychádzala zo získaných vstupných a výstupných dát úcastníkov výskumu. Autorku prekvapilo, ze pozitívne zmeny spôsobené aplikáciou edukacných aktivít boli takmer identické u oboch pozorovaných ziakov. Vysvetluje si to podobnou mierou mentálneho postihnutia a tendenciou zapamätat si skôr to, co sa ziakov v zivote bezne dotýka. Aktivity zo skutocného zivota sú pre ziakov zmysluplné a pre ich zivot a ucenie sa velmi dôlezité. Za obrovskú devízu pri aktivitách povazuje aj vysokú mieru motivácie ziaka k cinnosti, ktorá mu je blízka.

Obaja ziaci po zrealizovaní súboru edukacných aktivít s prvkami hry zaznamenali pozitívne zmeny v oblastiach:

  • Orientácia v case: ziaci sa vedia orientovat, priradit cinnosti a charakteristiky k správnemu rocnému obdobiu. Rovnako vedia priradit, ci správne casovo urcit jednotlivé cinnosti dna týkajúce sa rezimu dna, rozumejú ich postupnosti. Vedia priradit ludí podla veku i pohlavia.
  • Orientácia v priestore: u oboch ziakov sa zlepšila orientácia v škole a v okolí školy. V domácom prostredí sa obaja ziaci orientovali dobre, u jedného z pozorovaných ziakov sa rapídne zvýšil záujem o vykonávanie domácich a záhradných prác. Zlepšil sa vztah a spolupatricnost s ostatnými clenmi rodiny, pri týchto aktivitách ziak pocituje a zazíva pocit úspechu a pochvaly. Aj ked vykonávanie jeho aktivít nemá vzdy pozitívny výsledok, pretoze to nie je v jeho silách. Nepamätá si jednotlivé kroky, ktorými dosiahne úspešný výsledok.
  • Základná osobná orientácia: u ziakov sa aj v tejto oblasti objavili pozitívne zmeny. Zlepšilo sa zapamätávanie si mien príbuzných a spoluziakov, vedeli oznacit svoje oblúbené aktivity, zdokonalili sa vo vykonávaní osobnej hygieny. Jeden zo ziakov dokáze vykonávat niektoré aktivity samostatnejšie a aj hlbšie pochopil ich podstatu. Obaja ziaci sa zhodne neposunuli v tých istých oblastiach (orientácia na ploche, rozlíšenie ne/bezpecných situácií ohrozujúcich zivot, orientácia podla pravidiel cestnej premávky a podobne).

Zhrnutie a odporúcania pre prax: „Zoznámenie ziakov s realizovaným súborom edukacných aktivít opísaných v atestacnej práce bolo hladké a hned malo odozvu vo forme plného zaujatia ziakov a prejavovanej radosti pri edukácii. Ziaci rýchlo a bez väcších problémov reagovali na predkladané cinnosti. Tento fakt ma utvrdil v správnom výbere jednotlivých techník a metodík práce, co sa následne utvrdzovalo postupom realizácie akcného výskumu. Ziaci zazívali pocity radosti, súdrznosti, sebanaplnenia a úspechu, co povazujem za najväcší úspech práce.“ (Mišáková 2018)

Na základe výsledkov akcného výskumu autorka zadefinovala jeho prínos v odporúcaniach pre pedagogickú prax. Dôlezitý je úprimný, vrelý a dôverný vztah medzi ziakom a ucitelom, ktorý umocnia interaktívne aktivity. Cielom jednotlivých aktivít má byt rozširovanie zrucností ziaka, rozvíjanie jeho osobnosti, stavanie na tom, co sa mu uz darí, v com si je istý, aby zazíval nesmierne dôlezitý pocit úspechu spojený s pochvalou, odmenou. Vhodné je vyberat také aktivity, ktoré majú v sebe vysoký motivacný náboj a udrzujú tak pozornost ziaka dlhšie bdelú. Nerobit nic, co ziakovi nie je príjemné. Je vhodné volit názorné ukázky, vychádzat z konkrétnych a prípadne aj oblúbených, ci známych situácií (ked hovoríme o starých rodicoch, zavoláme si ich do školy, alebo budeme pracovat s ich fotografiami). Potrebné je casté opakovanie niektorých cinností, aby sa dosiahlo ich pochopenie, ci zautomatizovanie, preto je dôlezitá trpezlivost, tolerantnost a empatia. Nemenej dôlezité je sledovat unavitelnost ziakov, ich aktuálne prezívanie a reagovat na ne – striedaním práce a odpocinku. Základom kvalitnej výchovno-vzdelávacej cinnosti u ziakov s postihnutím by malo byt zapojenie rodicov a najblizšieho okolia ziaka do edukácie, vytvárat spolocné aktivity a utvorit tak skutocný tím – ziak, rodic a ucitel, v ktorom sa treba snazit o pochopenie a vzájomnú súcinnost a pomoc.

 

Ucitel: Mgr. Tünde Horváthová

Názov atestacnej práce: Spevnícky a rozprávková hudobná knizka na znízenie výskytu negatívnych prejavov sprevádzajúcich zvýšenú citlivost ziacky vo variante C na hudbu

Odborno-metodický problém: „Hudba v zivote detí a ziakov zohráva dôlezitú rolu. Vidíme to v meste, v autobuse, v obchodoch, ako neustále pocúvajú svoju oblúbenú hudbu na svojich telefónoch so slúchadlami v ušiach, doma pri ucení, pri oddychu a zároven aj v škole. Radi sa rozprávajú o oblúbených skupinách, spevákoch a je to pre nich aj forma relaxu, ktorá ich upokojí. Iné je to u tých detí, ktoré hudba vyslovene znervóznuje. Nie preto, ze nepocujú svojho oblúbeného speváka, alebo práve nehrá ich štýl resp. hudobný nástroj, jednoducho sú velmi citlivé na zvuky, na hudbu kazdého druhu. Ci je to spev spoluziaka, vypocutá hudba v rádiu, v televízii, v obchode, na trhovisku, v kostole alebo zvuk hudobného nástroja, je to pre nich pocit priam bolestivý. Spomenutý problém vznikol na hodinách hudobnej výchovy, kde sa zistilo, ze ziacka vo variante C má zvýšenú citlivost na hudbu a odmieta sa zúcastnit akýchkolvek sociálnych aktivít spojených s hudbou.“ (Horváthová 2018)

Ciel akcného výskumu: Hlavným cielom akcného výskumu bolo overit vplyv spevníckov a rozprávkovej hudobnej knizky na znízenie negatívnych prejavov sprevádzajúcich zvýšenú citlivost ziacky vo variante C na hudbu.

Diagnostika odborno-metodického problému: Autorka vybrala diagnostické metódy pouzívané v špeciálnej pedagogike:

  1. Metódu rozhovoru a diskusie pouzila sprostredkovanou formou (Kastelová 2012), pretoze ziacka patrí do C variantu UO ŠZŠ a má komunikacné problémy.
  2. Po všetkých rozhovoroch a preštudovaní dokumentácie vytvorila špeciálnopedagogickú kazuistiku.
  3. Dalšou dôlezitou diagnostickou metódou, ktorú autorka vyuzívala so ziackou na kazdej hodine, bolo pozorovanie. Vytvorila pozorovací hárok na zaznamenanie výskytu prejavov, akými ziacka reagovala na hudobné cinnosti.
  4. Metóda denníka podla Vašeka (2006, s. 44) „umoznuje zaznamenávat priebeh a výsledky volného a orientacného pozorovania. Je dôlezitou súcastou ucitelovej dokumentácie“. Pedagogický denník vytvorila triedna ucitelka pozorovanej ziacky kazdý polrok, kde konkretizovala kazdý predmet, jej reakcie, správanie i akékolvek pokroky.
  5. Spolupracovala aj s odbornými zamestnancami CŠPP, ktoré ziacku diagnostikovali pred zacatím intervencie, v septembri 2015 a po nej, v júni 2018.

Zo vstupnej diagnostiky autorka sumarizovala najcastejšie negatívne prejavy ziacky, ako hádzanie sa o zem, odchod z miestnosti, odmietnutie spolupráce, krik, plac, úzkostné stavy, zapchávanie si uší. Výrazná bola potreba neustáleho individuálneho prístupu, co stazovalo edukacný proces v triede.

Návrh a uplatnenie významnej inovácie:

Pri vytvorení obrázkového spevnícka autorku inšpirovala zbierka „Slovenské detské pesnicky“ na www.youtube.com. Na tejto internetovej stránke sú jednoduché detské pesnicky vo videoformáte. Celé pesnicky sú znázornené peknými farebnými, jednoduchými a hlavne pochopitelnými obrázkami, ktoré inšpirujú menších ziakov aj ziakov so stredným a tazkým mentálnym postihnutím. V prvom rade išlo o pomôcku pre konkrétnu ziacku, ktorá v tej dobe len prepisovala texty. Spevnícek autorka doplnila pomocným ciarami na prepisovanie textu pesnicky. Tým sa vytvoril súbor piesní presne na mieru, kedze celý spevnícek bol dotvorený rukopisom ziacky. Dalším motivacným súborom bola „Proxíkova euroakadémia“. Je to celoslovenský vzdelávací projekt, ktorý je urcený pre deti predškolského veku a je dostupný na webstránke www.proxik.sk. Jeho cielom je zaujímavou a hravou formou naucit ziakov šetrit si peniaze a zvázit ich pouzitie.

Pri vytvorení spevnícka s malovankou chcela autorka docielit, aby si ziacka postupne zvykla na hudbu a tým sa viac zaclenila do skupiny spoluziakov. Vytvorila inú formu spevnícka, ktorú pouzívala celá trieda. Spevnícek obsahoval text piesne ako doteraz, s pridaním ilustrácie formou malovanky na tematiku preberanej piesne. Inšpirovala sa obrázkami z internetu, pricom ich vyhladávala pomocou obrázkového vyhladávaca www.google.sk. Výber pesniciek súvisel s aktuálnym rocným obdobím a sviatkami, pricom do nich casom zahrnula aj pesnicky vhodné na cvicenie, poznávanie tela, pravo-lavej orientácie a jednoduché tanecné kroky.

Modifikovaná rozprávka „Hudobné královstvo“. Pri vytvorení rozprávkovej knizky sa autorka inšpirovala dvomi knihami. Prvou bola kniha s pracovnými listami „Krajina Hudba a jej obyvatelia I“, ktorá opisuje rozprávkovou formou názvy nôt a ucí ziakov hudobnú abecedu. Pouzila z tejto knizky len obrázky rozprávkových postaviciek, pricom ich mená modifikovala. Druhá bola online publikácia „Klavírne zaciatky Rozprávkovo hravo 1. cast“, ktorá ucí tiez názvy a miesto základných tónov na notovej osnove a na klaviatúre. V rozprávke vystupujú zvieratá, ktoré zároven hrajú názvy tónov, pricom sa autorka inšpirovala rozprávkou „Rukavicka“. V tomto prípade sa zvieratká nastahujú do opustenej notovej osnovy.

Komparácia získaných výsledkov: Po 2,5 rocnej aktívnej spolupráci autorka pozorovala u ziacky viditelný posun. Ako vyplýva z priebeznej diagnostiky, pedagogického denníka a štruktúrovaného pozorovania, vztah ziacky k hodinám hudobnej výchovy sa úplne zmenil. Negatívne prejavy (hádzanie sa o zem, odchod z miestnosti, odmietnutie spolupráce, krik, plac, úzkostné stavy, zapchávanie si uší) postupne vymizli. Obcas, pri horšej nálade alebo vyskúšaní si nových cinností ešte pretrvávajú, ale na hodinách hudobnej výchovy dokáze ziacka pracovat v spolocnosti spoluziakov bez problémov. Nepotrebuje individuálny prístup, je zapojená do všetkých cinností: spieva, pocúva hudbu, tancuje, ukazuje, tlieska, hrá na vybraných orffových hudobných nástrojoch. Jej socializácia sa natolko zlepšila, ze bola prítomná aj v kultúrnom dome na hudobnom divadielku, ktoré zvládla. Bola to dlhá cesta, ktorá trvá az dodnes. Pomocou správne vybraných a nacasovaných náhradných cinností prekonala prejavy zvýšenej citlivosti na hudbu, zapadla do kolektívu a je schopná spolupracovat. Pocas intervencie bola casto prítomná aj psychologicka, ktorá tiez uvádza výrazné zlepšenie v oblasti hudby. Ziacka dokázala zahrat na klavíri. Z toho dôvodu špeciálna pedagogicka pocas výstupnej diagnostiky vyskúšala, zo Súboru špecifických skúšok a testov, test audiomotorickej koordinácie zameraný na vnímanie a urcovanie rytmu, dlhých a krátkych tónov, pricom sa vyzaduje schopnost zapamätania rytmu a následne jeho zopakovania.

Zhrnutie a odporúcania pre prax: Vytvorené spevnícky boli velkou pomôckou a zároven motiváciou na zvládnutie precitlivenosti na hudbu. Ponúknuté písanie, cítanie, recitovanie básnicky, prezeranie obrázkov, vyfarbovanie, kreslenie sú dobrým zaciatkom na zvládnutie a prijatie hodín hudobnej výchovy. Najprv ako upokojujúca náhradná cinnost, neskôr ako oddychová cinnost a nakoniec vytvorená vlastná knizka. Takou formou a trpezlivým prístupom sa dá docielit postupné prijatie a zvládnutie všetkých hudobných cinností, zároven aj hra na klavíri s ponúknutou rozprávkou.

Pripravenú inováciu autorka vyuzíva aj v iných triedach - v C variante UO ŠZŠ, v autistickej triede, v B variante aj v A variante na 1. stupni. Pri ponúknutých spevníckoch majú ziaci pocit, ze v ruke majú nieco, co patrí len im, co môzu ukázat triednej ucitelke, mame, otcovi, kamarátom, môzu si ich zobrat domov a môzu ich tvorit podla vlastnej fantázie. Aj ked vo viacerých prípadoch nevedia ešte cítat, v tom im môzu pomôct práve rodicia a ucitelia. Obrázky v nich sú motivacné. Ziaci, odkedy pouzívajú vytvorené materiály, sa snazia do nich pekne písat, vyfarbovat, aby mali svoj vlastný spevnícek, s ktorým sa môzu naozaj chválit. V špeciálnych školách je velkým problémom nedostatok ucebníc a pomôcok na vyucovanie. V predmete hudobná výchova to platí ešte viac. Pre najmenších ziakov vôbec nie je vytvorená ucebnica, pre väcších ucebnice chýbajú, pre ziakov sú nedostatocne motivujúce, aj nedodané, a pre B a C variant ucebnice neexistujú vôbec. Týka sa to aj pracovných zošitov, spevníkov, zaujímavých metodík pre hru na hudobnom nástroji, rytmických cvicení alebo príruciek. Jediným riešením je vytvorit si vhodné motivujúce pomôcky, spevníky, rozprávkové knizky.

Ucitel: Mgr. Eva Kaufmann

Názov atestacnej práce: Súbor pohybových aktivít s prvkami zdravotnej telesnej výchovy na rozvíjanie koordinácie pohybov u ziakov s tazkým stupnom mentálneho postihnutia

Odborno-metodický problém: „Pohyb je spájaný s rôznymi cennými hodnotami zivota, napríklad so zdravím, so slobodou, so zdravým zivotným štýlom, ci s fyzickou a duševnou pohodou. Deti s tazkým stupnom mentálneho postihnutia majú moznosti pohybu limitované v rôznych oblastiach. V praxi sa u týchto ziakov casto stretávam s nedostatocnou koordináciou pohybu, ktorá obmedzuje ich bezné kazdodenné cinnosti. Zaujímalo ma, ako by sa mohla zmenit úroven koordinacných schopností na základe pravidelných intervencií zameraných na túto problematiku. Prístup k ziakom s tazkým stupnom mentálneho postihnutia je velmi špecifický, najmä kvôli motivácii a rýchlej unavitelnosti. Skúsenostami z praxe pozorujem u ziakov s mentálnym postihnutím ocividnú celkovú motorickú neobratnost. Ich motorický prejav býva disharmonický, koordinácia pohybov jednotlivých castí tela býva nedostatocná alebo dokonca úplne chýba. Kedze koordinacné schopnosti sú zastúpené vo všetkých cinnostiach dietata, neschopnost ich ovládania ovplyvnuje všetky kazdodenné cinnosti ziakov s mentálnym postihnutím. Všimla som si tiez, ze aj napriek týmto nedokonalostiam sa všetci ziaci túzia pohybovat a prahnú po tom, aby našli spôsob pohybu, ktorý by bol pre nich nenútený a prirodzený. Predpokladala som, ze ak týmto ziakom pomôzem nájst im vlastný spôsob vykonávania pohybu, ktorý je pre nich príjemný a prináša im radost, budú sa k nemu s radostou vracat. Radost z pohybu ich môze pritiahnut k vyhladávaniu správnych pohybových stereotypov, co im pomôze prekonávat kazdodenné výzvy bezných cinností kazdodenného zivota.“ (Kaufmann 2018)

Ciel akcného výskumu: Hlavným cielom akcného výskumu bolo overit vplyv súboru pohybových aktivít s prvkami zdravotnej telesnej výchovy, na podporu rozvíjania koordinácie pohybov u ziaka s tazkým stupnom mentálneho postihnutia.

Diagnostika odborno-metodického problému: Na diagnostiku ziaka autorka pouzila metódy: štúdium dokumentácie ziaka, pozorovanie, pedagogický denník, rozhovor, Ozereckého motorickú skúšku.

Pozorovaný ziak mal v case vstupného testovania 14 rokov, 2 mesiace a bol testovaný úlohami, ktoré zodpovedali jeho aktuálneho veku. Tieto úlohy však nedokázal splnit, preto sa testovanie opakovalo s úlohami zodpovedajúcimi mladšiemu veku az dovtedy, kým zacal byt v úlohách úspešný (vek 9 rokov).

V spolupráci s matkou a triednou ucitelkou autorka pozorovala ziaka nielen v rámci hodín zdravotnej telesnej výchovy, ale aj na iných vyucovacích hodinách, pocas pohybových hier pocas pobytu v školskom klube a v kazdodenných cinnostiach v domácom prostredí. Záznamy z pozorovania zapisovala do pedagogického denníka. Pozorovala kazdodenné praktické pohyby: vzpriamenú chôdzu so súhrou pazí a dlzkou kroku, chôdzu po schodoch, chôdzu po ciare, prekonanie prekázky, výstup na rebrík a zostup z neho, schopnost pohotovo zareagovat.

V case vstupnej diagnostiky ziak pozorované oblasti splnal nasledovne:

  • Vzpriamená chôdza – ziak má zvláštne drzanie tela, akoby naklonené dopredu. Paze nosí zvesené, nie sú aktívne, skôr strnulé. Je vysoký a chudý, krok má pomerne dlhý, natiahnutý. Pri chôdzi sa kníše zboka na bok, akoby sa hojdal.
  • Chôdza po schodoch: schody nie sú pre ziaka prekázkou, nohy kladie na jednotlivé schody striedavo, ale zvykne sa pridrziavat zábradlia oboma smermi. Ked kráca po schodoch hore, kráca stazka, akoby to bola pre neho nesmierna námaha.
  • Chôdza po ciare: zvláda ju iba ciastocne, niekolko prvých krokov, potom sa od ciary odkloní.
  • Prekonanie prekázky: ak sa na ceste stretne s malou prekázkou (napríklad mlákou) a nie je moznost ju obíst, zostáva stát na mieste a pýta sa „co teraz?“
  • Výstup na rebrík a zostup z neho: ziak vystúpi na jeden az dva schodíky rebríka, ale dole zoskocí zo schodíka, na ktorom sa práve nachádza.
  • Schopnost pohotovo zareagovat: reakcná doba je pomerne dlhá. Trvá aj niekolko sekúnd, kým si ziak uvedomí, ze má vykonávat cinnost.

Návrh a uplatnenie významnej inovácie: Od septembra 2017 do júna 2018 autorka na hodinách zdravotnej telesnej výchovy aplikovala súbor aktivít na rozvíjanie koordinácie u ziaka vzdelávaného vo variante C UO ŠZŠ. Kedze ziak má rád príbehy, vyuzila tento jeho záujem a cvicenie vzdy ladila do príbehovej témy. Na kazdej vyucovacej hodine sa snazila ziakom ponúknut cvicenia, ktoré by boli pre nich zaujímavé, nové, nezvycajné. Súbor aktivít na rozvíjanie koordinácie pohybov obsahuje cvicenia a cinnosti, ktoré ziaci vo vzdelávacom variante C vnímajú skôr ako hru a zábavu. Hodiny zdravotnej telesnej výchovy nasledovali po teoretických vyucovacích hodinách, na ktorých ziaci väcšinou pracovali v laviciach a vypracovávali pracovné listy, prípadne vykonávali manipulacné cinnosti. Ziaci sú rýchlejšie unavení a v úvode hodín zdravotnej telesnej výchovy únavu dávali najavo, chcelo sa im spat. Motivácia ziakov k pohybovej cinnosti musela byt zalozená na motivovaní k pokojnej cinnosti, k natahovaniu sa. Po uvolnení stuhnutého tela uz boli ziaci pripravení pokracovat pohybovými aktivitami zameranými na rozvíjanie koordinácie pohybov. Táto pohybová cast bola pre nich rozptýlením a zábavou. Hodiny zdravotnej telesnej výchovy boli ukoncené relaxacnou aktivitou tak, aby si ziaci oddýchli a zároven sa cítili sviezo.

Komparácia získaných výsledkov: Pri spracovaní výsledkov, aj kvôli prehladnosti, pouzila autorka percentuálne vyjadrenie splnenia jednotlivých úloh. Komparáciu splnenia úloh opisuje v atestacnej práci a pre lepšiu orientáciu pri porovnaní vstupných, priebezných a výsledných hodnôt uvádza aj grafy spolu s tabulkami.

V prvej úlohe mal ziak stát na lavej nohe a chodidlo pravej nohy polozit na vnútornú stranu lavého kolena. Paze mali visiet dolu. Sledovaný ziak nie je schopný v pozícii zotrvat so zatvorenými ocami po dobu 10 sekúnd. Úlohu ciastocne zvládal s otvorenými ocami, ale problémom bolo casové vymedzenie státia na jednej koncatine. Pri tejto úlohe nenastali ziadne pokroky ani s jednou dolnou koncatinou. Druhou úlohou bol hod gumovou loptou, ktorá má v priemere 8 cm, na ciel vzdialený 2,5 metra vo výške prs ziaka. Ciel mal byt velký 25 x 25 cm. Sledovaný ziak uz pri priebeznom testovaní zlepšil svoje skóre o jeden hod, ktorý mu chýbal do minimálneho splnenia úlohy. Preskok cez šnúru 40 cm vysokú bolo tretou úlohou. Pre úspešné splnenie úlohy by museli byt z troch pokusov dva pokusy pozitívne. Táto úloha bola pre ziaka velkou výzvou. Nebol však úspešný ani pri jednom pokuse práve kvôli pozadovanému odrazu súcasne oboma nohami naraz. V poradí štvrtou úlohou bolo prelistovanie knihy. Mal dovolené pridrziavat lavou rukou obrátené listy a tiez navlhcovat listy. Casovo bola úloha vymedzená na 15 sekúnd pre kazdú ruku. Za tento cas bolo potrebné obrátit najmenej 12 listov pravou, prípadne lavou rukou. Ziak sa úlohu snazil splnit, no bolo to pre neho nedosiahnutelné. Neustále pretácal viac listov. V piatej úlohe bolo potrebné klopkanie do taktu v lubovolnom tempe striedavo pravou a lavou nohou po dobu 20 sekúnd. Súcasne klopkat oboma ukazovákmi takt zhodne s pravou nohou. Povolené boli tri pokusy. Táto úloha vyzaduje sústredenie, ktoré je u ziaka kolísavé, co sa negatívne prejavilo aj na celkovom výsledku. Šiestou úlohou bolo pätkrát zdvihnút a spustit lavú a potom pravú nohu a to rýchlo a maximálne. Povolené boli dva pokusy. Zdalo sa, ze ziak v tejto úlohe stagnuje, kedze výsledok vstupnej a priebeznej diagnostiky bol zhodný. V poslednom testovaní však túto úlohu zvládol vynikajúco, dokázal sa naplno sústredit a úlohu splnit na 100 %.

Z pozorovania, ktoré bolo uskutocnované v spolupráci s triednou ucitelkou a matkou ziaka, autorka zaznamenala nasledovné komparacné vyhodnotenia:

  • Vzpriamená chôdza: V tejto oblasti zaznamenala ciastocný úspech. Pozorovaný ziak po upozornení dokáze primerane prispôsobit dlzku kroku a pri chôdzi zapája aj paze, no stále kráca vo zvláštnom náklone, ktorý uz vdaka primeranej dlzke kroku nie je taký markantný.
  • Chôdza po schodoch: Na konci školského roku sa nepotreboval pridrziavat zábradlia, pri prekonávaní schodov nadobudol úplnú istotu. Táto oblast pohybu bola úspešne zvládnutá.
  • Chôdza po ciare: Pre ziaka bola táto cinnost stále velkou výzvou. Úlohu do konca školského roka zvládal s nevyrovnanými výkonmi. Obcas sa mu podarilo prejst po ciare az do konca. Znamená to, ze na nácvik a zautomatizovanie pohybu potrebuje dlhší cas.
  • Prekonanie prekázky: Pri vstupnej diagnostike pouzíval ziak pri prekázke slovné spojenie „co teraz?“ Otázka „co teraz?“ sa postupne zmenila na pokus o preskok ci prekrocenie, co je z praktického hladiska hodnotené ako pokrok.
  • Výstup na rebrík a zostup z neho: Po aplikácii intervencie dokázal ziak zostúpit z rebríka postupne a klást nohy na najblizší schodík na rebríku. Túto úlohu zvládol úspešne.
  • Schopnost pohotovo zareagovat: Ziakovi dodnes trvá niekolko sekúnd, kým si uvedomí, ze má vykonat danú cinnost. Táto oblast zostala bez zmeny.

Zhrnutie a odporúcania pre prax: U ziakov s tazkým stupnom mentálneho postihnutia odporúcame realizovat pohybové aktivity pomocou jednoduchých príbehov alebo tém, ktoré sú atraktívne. Takto si ziaci jednotlivé cviky a pohybové zostavy v pamäti lahšie vybavia. Je potrebné neustále vnímat aktuálny psychický aj fyzický stav ziakov a aktuálne hodinu zdravotnej telesnej výchovy prispôsobit. Je velmi uzitocné byt dôsledný a trvat na dodrziavaní pravidiel. Je potrebné zistit limity ziakov a venovat sa im ciastkovo. V nácviku sa dôkladnejšie venovat rozvíjaniu jednej oblasti, az potom pristúpit k dalšej. Výucba ziakov sa musí týkat skutocného praktického zivota. Treba objavit to, co im pomôze zvýšit kvalitu ich zivota. K ziakom pristupovat s rešpektom k ich osobnosti, druhu a stupnu postihnutia aj momentálneho psychického rozpolozenia.

Záver

Ukázky, úryvky a zároven príklady praxe uciteliek špeciálnej základnej školy v ich atestacných prácach pre druhú atestáciu poskytujú pohlad na spôsoby a metódy výucby, na prácu s detmi, ktorých moznosti ucenia sa sú obmedzené. Sú dostatocne výpovedné. Autorky prejavili nielen hlboké poznatky, výraznú tvorivost a flexibilitu ale predovšetkým ludskost a lásku k detom, ktoré to velmi potrebujú. Všetky opísané riešenia odborno-metodických problémov sú vo svojej podstate mozgovo-súhlasné a pre deti významne zmysluplné.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

ATKINSON, R. L., 2003. Psychologie. Praha: Portál. ISBN 80-7178-640-3.

HLEBOVÁ, B. a kol., 2016. Vybrané kapitoly zo špeciálnej didaktiky predmetov. Prešov: Prešovská univerzita. ISBN 978-80-555-1644-8.

HORVÁTHOVÁ, T., 2018. Spevnícky a rozprávková hudobná knizka na znízenie výskytu negatívnych prejavov sprevádzajúcich zvýšenú citlivost ziacky vo variante C na hudbu: atestacná práca k druhej atestácii. Bratislava: MPC.

KOCOVÁ, N. 2015. Motivácia študentov univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach k vykonávaniu ucitelského povolania. In: Edukácia. Roc. 1, c. 2. ISSN 1339-8725. Dostupné z: https://www.upjs.sk/public/media/11267/17.pdf

KASTELOVÁ, A., 2012. Diagnostika v špeciálnej pedagogike. Bratislava: Sapienta. ISBN 978-80-89229-24-6.

KAUFMANN, E., 2018. Súbor pohybových aktivít s prvkami zdravotnej telesnej výchovy na rozvíjanie koordinácie pohybov u ziakov s tazkým stupnom mentálneho postihnutia: atestacná práca k druhej atestácii. Bratislava: MPC.

KUBINOVÁ, L., 2017. Pripravenost budúcich výchovných poradcov a sociálnych pedagógov k vykonávaniu praxe na úrovni ich základných osobných motivácií. In: Edukácia. Roc. 2, c. 2. ISSN 1339-8725

MIŠÁKOVÁ, M., 2018. Edukacné aktivity na zvýšenie úrovne orientácie ziaka s mentálnym a viacnásobným postihnutím v case, v priestore a v základnej osobnej orientácii: atestacná práca k druhej atestácii. Bratislava: MPC.

OPATRILOVÁ, D., 2005. Metody práce u jedincu s tezkým postizením a více vadami. Brno: Masarykova univerzita. ISBN 80-210-3819-5.

OROSOVÁ, R. a K. ŠMAJDOVÁ BÚŠOVÁ, 2012. Zefektívnenie výchovného pôsobenia triedneho ucitela implementáciou prvkov zázitkovej pedagogiky do mimoškolských aktivít. In: Naša škola. Roc. 15, c. 5, s. 14 –19. ISSN 1335-2733.

PALCEKOVÁ, K., 2018. Súbor manipulacných aktivít s vyuzitím netradicných pomôcok na zvyšovanie úrovne jemnej motoriky u ziakov so stredným stupnom mentálneho postihnutia: atestacná práca k druhej atestácii. Bratislava: MPC.

ŠVEC, Š., 1971. Didaktika I. Bratislava: Univerzita Komenského, Filozofická fakulta.

VANCOVÁ, A., 2005. Základy pedagogiky mentálne postihnutých. Bratislava: Sapientia, 2005. ISBN 80-968797-6-6.

VAŠEK, Š., 2004. Špeciálnopedagogická diagnostika. Bratislava: Sapientia. ISBN: 80-969112-0-1.

VAŠEK, Š., 2006. Špeciálnopedagogická diagnostika. Praha: Vysoká škola Jana Amose Komenského. ISBN 80-86723-21-6.

VIKTOROVÁ, E. a I. ŠEBENOVÁ, 2013. Zborník príspevkov zo študentskej medzinárodnej konferencie v odbore špeciálna pedagogika a liecebná pedagogika. [online]. Bratislava: Študent na ceste k praxi II. [Cit. 2018-09-13]. Dostupné z: https://www.pulib.sk/web/kniznica/elpub/dokument/Dubayova2/subor/Viktorova_Sebenova.pdf

ZIGOVÁ, B., 2013. Rozvoj pracovných kompetencií u ziakov s kombinovaným postihnutím na Základnej škole špeciálnej: diplomová práca. Brno: Masarykova univerzita. Dostupné z: https://is.muni.cz/th/uqg1g/Rozvoj_pracovnych_kompetencii_u_ziakov_s_kombinovanym_postihnutim_na_Zakladnej_skole_specialnej-_diplomova_praca.pdf

Časopis: 
Pedagogické rozhľady