Čo môže ovplyvňovať úroveň predmatematických predstáv dieťaťa v predškolskom veku

Autor, Popis: 
Oľga Podprocká, Materská škola, Hrnčiarska ul., Zvolen
Anotácia: 
Článok predstavuje premenné, ktoré sa priamo nepopisujú s rozvíjaním predmatematických predstáv, veľmi výrazne však ovplyvňujú schopnosti dieťaťa vytvárať si základné predstavy o matematických pojmoch a operáciách a pre edukačnú prax učiteľky v materskej škole nie sú celkom zrejmé a zrozumiteľné. Pri spracovaní som vychádzala zo skúseností učiteľa pre kontinuálne vzdelávanie v súvislosti s poznaním vedomostí učiteliek aj z vlastných skúseností učiteľky v materskej škole.

Jednym zo sposobov, ako pomoct dietatu predskolskeho veku ziskat pozitivny postoj k uloham logickeho a matematickeho charakteru, je umoznit mu nenasilnou formou prostrednictvom hier a kazdodennych beznych cinnosti k elementarnym predstavam o matematickych pojmoch a operaciach.

Cielom ucitelky v materskej skole v oblasti propedeutiky matematiky by malo byt premyslene podnecovanie deti k samostatnemu mysleniu, objavovaniu zakladnych znakov vlastnosti predmetov a vztahov medzi nimi.

Predmatematicke predstavy rovnako ako matematicke schopnosti su multifaktoralne podmienene. To znamena, ze ich uroven ovplyvnuju rozne faktory, ktore musi ucitelka brat do uvahy. Dolezitu ulohu hraju vonkajsie vplyvy, t. j. rodinne prostredie, sposob rodinnej vychovy, ambicie rodicov a vplyv prostredia materskej skoly, kde sa predpoklada odbornost ucitelky v danej oblasti a z toho vyplyvajuca schopnost motivovat dieta primeranostou cinnosti a hladat vhodne metody, ako ho stimulovat.

Uroven schopnosti dietata v predmatematickej gramotnosti je ovplyvnena aj urcitymi psychickymi funkciami a schopnostami, ktore nesuvisia len s predmatematickymi predstavami dietata, ale mozu vyrazne ovplyvnovat uroven ich osvojenia.

 

Oblast motoriky

Jemna aj hruba motorika - ako prostriedok poznavania dietata predskolskeho veku sa uplatnuje pri manipulacii s nazornymi predmetmi, pri priestorovej orientacii, v geometrii, pri konstruktivnych hrach, v neskorsom obdobi pri vypracovavani pracovnych listov.

Ak ma dieta problemy v oblasti motoriky, mozu byt pricinou nedostatku skusenosti s manipulaciou s predmetmi a mozu vyrazne determinovat vytvaranie zakladnych predmatematickych predstav.

Zrakova percepcia - ma vo faze poznavania znacny vyznam, ide o schopnost rozlisovat celok a jeho casti, o rozlisovanie detailov, vnimanie figury a pozadia, polohy predmetov, vlastnosti predmetov (realnych, makiet, obrazkov).

V zaciatkoch predskolskeho obdobia je zrakove vnimanie globalne. Dieta nevnima celok ako suhrn detailov a nediferencuje ani zakladne vztahy medzi nimi. Uputaju ho napadne vlastnosti predmetov alebo podnety, ktore ho momentalne zaujimaju a prinasaju mu uspokojenie. V suvislosti s vyvinom myslenia sa rozvija aj zrakova diferenciacia (analyza, synteza). V obdobi 5 - 6 rokov sa zrakova percepcia stava diferencovanejsia, dieta je na detaily citlivejsie. V sucinnosti s vyvinom a rozvojom jemnej motoriky sa zlepsuje aj vizuomotoricka koordinacia dietata. V pripade ak v oblasti zrakovej percepcie (zrakoveho vnimania) dieta pred vstupom do zakladnej skoly prejavuje nejake napaditosti, moze to mat vplyv na kvalitu vykonov dietata v primarnom vzdelavani.

Sluchova percepcia - je predpokladom presneho vnimania reci (pokynov, informacii pri plneni uloh zameranych na matematicke pojmy), oslabenie vnimania rytmu sa moze odrazat na vnimani ciselneho radu.

Vnimanie telesnej schemy - ako subor vnutornych predstav o vlastnom tele, jeho polohe v priestore pri manipulacii s predmetmi, pravo-lavej orientacii, je dolezitou schopnostou pri rozvijani predmatematickych predstav.

Problemy v tejto oblasti mozu vyrazne determinovat uroven dietata v oblastiach, ktore boli opisane vyssie. Oslabenie tejto schopnosti moze ovplyvnovat cinnosti, ako su orientacia na rovinnej podlozke, kreslenie, vedenie smeru ciary zhora vertikalne aj horizontalne, nezaujem o konstruktivne a manipulacne hry (Bednarova, Smardova, 2007).

Grafomotorika - problemy v oblasti grafomotoriky mozu mat vplyv na kvalitu vypracovania uloh v pracovnom liste. Mozu sa prejavit vo vypracovani uloh na rovinnej podlozke, pretoze dieta nemusi byt schopne splnit ciel zamerany na oblast predmatematickych predstav (cez kresbu, oznacenie symbolu, zapis), pri manipulacii s predmetmi vsak taketo problemy nemusi mat.

 

Kognitivna oblast

Kognitivna oblast rozvoja sa podiela na rozvijani predmatematickych predstav.

Rec hovorena, ako aj porozumenie reci (pochopenie obsahu) je dolezitym predpokladom zvladnutia predmatematickych predstav. V predskolskom obdobi ma situacny a synkreticky raz, to znamena, ze vyvin reci bezprostredne zavisi od cinnosti, ktoru dieta vykonava a od osob, s ktorymi sa kontaktuje.

Pamat je zaciatkom predskolskeho obdobia neumyselna. V priebehu obdobia sa najma pod vplyvom hry rozvija umyselne zapamatanie. Slovno-logicka pamat zacina prevazovat nad mechanickou. Presnost, rozsah a pohotovost este nie su plne rozvinute, zapamatavanie ovplyvnuju citove stavy dietata. Prevlada pracovna pamat, ked dieta zvlada plnit izolovane ulohy v suvislosti s praktickou cinnostou, nie je ale schopne vybavit si viacero operacii, prechadzat z jednej operacie na druhu:

  • kratkodoba (vizualna, cisla, slova, symboly, vety, rymy, pokyny, poziadavky),
  • dlhodoba (ucenie sa naspamat, obrazkove pribehy, texty piesni, symboly, slova, rozpravky, pravidla).

Myslenie je konkretno-nazorne, podmienene cinnostou. Doznieva prve opytovacie obdobie charakteristicke otazkou ,,co je to?" a nastupuje druhe opytovacie obdobie s otazkami - ,,preco?", ,,naco?", ,,ako?". Dieta sa zaujima o vztahy a vzajomne suvislosti, postupne sa rozvija pricinne myslenie, zovseobecnovanie.

 

Socialno-emocionalna oblast

Socialno-emocionalna oblast rozvoja sa rovnako moze podielat na rozvijani predmatematickych predstav.

Spravanie dietata a prejavy dietata su velmi zlozitou zalezitostou. Vo vseobecnosti je spravanie ako take prejavom psychiky dietata, ktora je ovplyvnena mnohymi faktormi.

Emocionalna stabilita: sebaistota, sebadovera, sebapresvedcenie, anxieta, reakcie na neuspech, stanovisko k novym uloham, primeranost emocionalnych reakcii - motivacia k cinnostiam kognitivneho charakteru.

Socialne spravanie: spravanie dietata vo vztahu k sebe samemu, reakcie na urcite situacie, postoj dietata k pracovnym cinnostiam - jeho vnutorna motivacia k cinnosti.

Sebakontrola: sebaovladanie, schopnost zrieknut sa neprimeranej tuzby, frustracna tolerancia.

Postoje k pracovnym cinnostiam: samostatnost, pracovne tempo, zavislost od pomoci, vynalozenie energie (Zelinkova, 2001).

 

Vyssie opisane faktory, ktore ovplyvnuju uroven osvojenia si predmatematickych predstav, su zaroven zakladnym predpokladom porozumenia matematickych pojmov, symbolov a vztahov medzi nimi v neskorsom vyvinovom obdobi. Je na ucitelke materskej skoly, aby tieto schopnosti u dietata intenzivne rozvijala, ale zaroven v maximalnej moznej miere prihliadala na individualne danosti kazdeho dietata.

V obdobi predskolskeho veku musi mat rozvijanie predmatematickych predstav vyhradne cinnostny charakter. Prakticka cinnost a roznorodost podnetov na manipulaciu s predmetmi a hrackami maju mat dominantne postavenie. Dolezitu ulohu ma vlastna iniciativa dietata. Vsetko, co dieta v tejto oblasti podnika, ci uz je to prieskum prostredia, priestoru, manipulacia s predmetmi, hrackami, snaha o vlastny pokus, to vsetko je sposob poznavania okoliteho prostredia a sposob ucenia sa dietata. Na kazdu cinnost musi ucitelka dieta motivovat tak, aby sa v prvom rade uplatnil zaujem dietata a aktualna vnutorna potreba. Ak dieta budeme nutit do cinnosti, ktore su pren neprimerane pre jeho aktualnu uroven (prilis tazke, resp. lahke) alebo nepritazlive z rozneho dovodu, mozu u dietata vzbudit nezaujem.

V tomto procese ma ucitelka posobit ako sprostredkujuci cinitel. Pripravuje pre deti prostredie tak, aby im umoznovalo v konkretnych podmienkach spajat vnem s urcitym vyznamom. Z tohto hladiska je dolezite dbat na zrozumitelnost a primeranost podnetov. S tym suvisi aj sposob komunikacie ucitelky s detmi. Postupne sa zvysuje narocnost vyziev a pokynov na cinnost - od jednoducheho slovneho oznacenia predmetu, pojmu, vztahu doplneneho praktickou ukazkou, realnym predmetom, gestom, ku zlozitejsim pokynom. Otazky kladene ucitelkou maju dieta viest k jednoduchym myslienkovym uvaham v urcitych situaciach. Dieta nevedieme k tomu, aby za kazdu cenu dospelo k spravnemu rieseniu ulohy. Prvoradou ulohou ucitelky je podporovat snahu dietata o poznavanie a nenasilne ho stimulovat na zaklade jeho aktualnej vyvinovej urovne v suvislosti s rozvijanim schopnosti a zrucnosti deti, ktorych zvladnutie je zakladnym predpokladom osvojenia si klucovych kompetencii v danej oblasti v neskorsom vyvinovom obdobi.

 

Uroven schopnosti v perceptualno-motorickej oblasti participujucich pri rozvijani predmatematickych predstav

Hruba motorika

2,5 az 4 rocne dieta - pre dieta v tomto vekom obdobi je potreba pohybu velmi dolezita. Zvysuje sa koordinacia pohybov v oblasti hrubej aj jemnej motoriky. Dieta sa v oblasti hrubej motoriky zdokonaluje v zakladnych lokomocnych pohyboch. Stale sa vsak v obdobi medzi 2,5 - 4 rokom prejavuje ako pomerne neobratne a pohyby su nekoordinovane.

5 az 6 rocne dieta - zrenie a stimulacia pohyboveho aparatu vedu k zlepseniu koordinacie, presnosti a plynulosti pohybov. Lepsie ovladanie motoriky sa prejavuje aj v inych aktivitach, ci uz perceptualno-motorickeho, alebo kognitivneho charakteru. Zda sa, ze oblast hrubej motoriky nema vyrazny vplyv na vyvin dieta v kognitivnej rovine, nemusi to byt vzdy pravda. V pripade, ze je dieta v oblasti hrubej motoriky menej pohyblive, jeho pohyby su nekoordinovane, neiste, bez zjavnej organickej priciny (dieta netrpi ziadnym pohybovym alebo neurologickym ochorenim), tento fakt moze mat vplyv na schopnosti a zrucnosti dietata v inej napr. kognitivnej oblasti.

Jemna motorika

2,5 az 4 rocne dieta - vyvin jemnej motoriky vychadza z urovne hrubej motoriky. V oblasti jemnej motoriky obratnejsie manipuluje s predmetmi vacsieho rozmeru. Hra sa so stavebnicami, kockami, ktore lahko uchopuje a premiestnuje, postupne prechadza na mensie. Pri tejto manipulacii nechavame dieta spoznavat predmety zmyslami, cinnost slovne opisujeme my, potom vedieme dieta k tomu, aby svoju cinnost opisovalo samo. Vnimanim, manipulaciou a recou sa rozvija myslenie.

5 az 6 rocne dieta - na konci predskolskeho obdobia sa u dietata jemna motorika sice aj nadalej vyvija, koordinacia je uz vsak presnejsia. Lateralita je v tomto vekovom obdobi vyhranena. V pripade, ze sa dieta javi ako nevyhranene, je nutne vysetrenie odbornikom. Dieta manipuluje s predmetmi, hrackami, materialom aj mensieho rozmeru. Ucitelka musi poznat uroven kazdeho dietata v skupine a podla toho vyberat hrovy a edukacny material.

Zrakova percepcia

2,5 az 4 rocne dieta - v predskolskom veku je zrakove vnimanie globalne. Na zaciatku obdobia dieta nevnima celok ako suhrn detailov a nediferencuje ani zakladne vztahy medzi nimi. Uputavaju ho napadne vlastnosti (napr. farba, velkost, tvar, zvuk) alebo podnety, ktore uspokojuju jeho zakladne potreby. V suvislosti s vyvinom myslenia a zrenim CNS sa rozvijaju zrakova analyza aj synteza (Zelinkova, 2001).

V tejto suvislosti musime mladsim detom ponukat predmety a hracky vacsieho rozmeru, vyraznejsej farby. Pri pouzivani obrazkov dbame na to, aby bol kazdy obrazok dostatocne velky, zretelny, neobsahujuci vela podrobnosti.

Zrakove vnimanie mozeme stimulovat v niekolkych zakladnych oblastiach suvisiacich s rozvijanim predmatematickych schopnosti: vnimanie farieb, vnimanie figury a pozadia, zrakove rozlisovanie (zrakova diferenciacia), vnimanie celku a jeho casti, ocne pohyby, zrakova pamat.

5 az 6 rocne dieta - uroven zrakoveho vnimania na konci predskolskeho obdobia ma velky vyznam. Stava sa diferencovanejsim, dieta citlivejsie analyzuje celok na casti a opacne. Vizuomotoricka koordinacia sa zlepsuje vyvinom a stimulaciou motoriky vo vseobecnosti.

Sluchova percepcia

2,5 az 4 rocne dieta - sluch je jednym z prostriedkov komunikacie, vyznamnou mierou ovplyvnuje rozvoj myslenia a reci (Bednarova, Smardova, 2007).

Nejde o kvalitu sluchovej ostrosti, ale o schopnost prijimat, rozlisovat a interpretovat zvuky roznej kvality a druhu.

V tomto obdobi sa sluchove vnimanie rozvija, podobne ako zrakove vnimanie ma na zaciatku predskolskeho obdobia globalny charakter. Dieta vnima zvuk, slovo, vetu ako celok, nie je schopne rozkladu. S detmi hovorime pokojne, bez zbytocneho zvysovania hlasu. Otazky a pokyny maju byt zrozumitelne, jednoduche (jeden pokyn = jednoducha veta), maju viest k jednoduchym myslienkovym uvaham v urcitych situaciach.

5 az 6 rocne dieta - podobne, ako pri zrakovom vnimani. Problemy v tychto oblastiach sa u dietata prejavuju nepozornostou, slabou koncentraciou pozornosti, dezorientovanym spravanim (dieta sa nevie orientovat, nerozumie, co od neho ucitelka chce, aku a ako ma danu ulohu plnit), nasledne sa moze zdat, ze nerespektuje pokyny dospeleho.

Vnimanie telesnej schemy

2,5 az 4 rocne dieta - v suvislosti s vnimanim priestoru je vyznamnou funkciou vnimanie vlastneho tela, to znamena, ze dieta sa orientuje na vlastnom tele, v opozicii, na ploche, v priestore a pod. Ide vlastne o poznatky dietata o svojom vlastnom tele v suvislosti so senzorickym vnimanim. Dieta by malo vediet v tomto vekovom obdobi ukazat casti svojho tela na vyzvanie. Po rozvinuti reci ich aj pomenovat.

5 az 6 rocne dieta - v tomto vekovom obdobi vnimanie telesnej schemy velmi uzko suvisi s urovnou dietata v oblasti hrubej motoriky. Vnimanie telesnej schemy tvori vztahovy bod priestorovej orientacie dietata.

Grafomotorika

2,5 az 4 rocne dieta - okolo druheho roku zivota dieta zacina kreslit. Prevazuje kresba bezobsaznych cmaranic, hlavonozcov. Drzanie pisadla je vacsinou dlanove, okolo tretieho roku sa objavuje pinzetovy uchop.

Uroven zrucnosti dietata v tejto oblasti nedovoluje pouzivanie pracovnych listov a riesenie uloh na rozvijanie predmatematickej gramotnosti dietata na rovinnej podlozke.

5 az 6 rocne dieta - dieta by malo drzat pisadlo pinzetovym uchopom, ruka by mala byt primerane uvolnena. Dieta by malo byt schopne zvladnut jednoduche ulohy zamerane na rozvijanie predmatematickych schopnosti na rovinnej podlozke (pracovnom liste)

 

Zaver

Rozvijanie predmatematickej gramotnosti je dolezite pre vsestranny rozvoj dietata a jeho pripravenost na zvladnutie uciva matematiky v zakladnej skole. Zvladnutie obsahu predmatematickej gramotnosti dietata predskolskeho veku zahrnutej vo vykonovych standardoch predprimarneho vzdelavania ovplyvnuje viac faktorov suvisiacich s rozvijanim perceptualno-motorickej, kognitivnej a socialno-emocionalnej stranky, ktore sa zdaju pri rozvijani predmatematickych predstav nepodstatne, su vsak klucove. Obdobie predskolskeho veku je obdobim, ked sa daju intenzivne stimulovat bez toho, aby si to dieta uvedomovalo a ziskavalo negativne skusenosti pri rieseni uloh.

Uroven schopnosti dietata vo vyssie opisanych oblastiach rozvoja tvoria zaklad rozvijania predmatematickej gramotnosti dietata predskolskeho veku, ktora sa stava zakladnym predpokladom pre porozumenie matematickych symbolov, pojmov a vztahov medzi nimi. Vytvaranie a rozvijanie predmatematickych predstav teda predpoklada zo strany ucitelky poznat specifika poznavania a moznosti rozvijania dietata, vytvaranie podnetnych situacii a planovanie vzdelavacich aktivit primeranych vyvinovej aj individualnej urovni dietata

Vtedy sa tychto aktivit bude zucastnovat motivovane dieta, ktore bude mat radost z poznavania okoliteho sveta a jeho zakonitosti.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

BEDNAROVA, J. a V. SMARDOVA, 2007. Diagnostika ditete predskolniho veku. Brno: Computer Press. ISBN 978-80-251-1829-0.

PODPROCKA, O., 2014. Moznosti stimulacie a hodnotenia urovne predmatematickej gramotnosti 5 az 6 rocnych deti v materskej skole. Bratislava: Metodicko-pedagogicke centrum. ISBN 978-80-8052-872-0.

UHERCIKOVA, V. a I. K. HAVERLIK., 2001. Metodicke poznamky k uloham na rozvijanie zakladnych matematickych predstav. In: Predskolska vychova. Roc. 55, c. 3, s. 5-12. ISSN 0032-7220.

ZELINKOVA, O., 2001. Pedagogicka diagnostika a individualni vzdelavaci program. Praha: Portal. ISBN 80-7178-544-X.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady