Čítanie s porozumením a hodnotenie v známych podmienkach vzdelávania a v novom prostredí online vzdelávania

Autor, Popis: 
Mária Pappová, Metodicko-pedagogické centrum, detašované pracovisko Nitra Ladislav Lörincz, Gymnázium sv. Cyrila a Metoda, Farská 1302/19, Nitra-Staré Mesto
Anotácia: 
Cieľom príspevku je prezentovať prípravu, realizáciu, hodnotenie a reflexiu aktivít vo vyučovaní predmetov vo vzdelávacej oblasti Jazyk a komunikácia (slovenský jazyk a literatúra, seminár čitateľskej gramotnosti) so zameraním na úlohy rozvíjajúce čitateľskú gramotnosť a ich teoretické východiská z odbornej literatúry. Ponúkané aktivity sú realizované v prezenčnej forme vzdelávania a vo forme vzdelávania na diaľku. Skúsenosť učiteľa strednej školy môže v štandardnom režime prezenčného vzdelávania aj vo vzdelávaní na diaľku inšpirovať čitateľov, ktorí sa s týmto odborno-metodickým problémom pri svojej práci stretávajú.

Hodnotenie úspešnosti ziakov v cítaní s porozumením

Prirodzenou súcastou výchovno-vzdelávacieho procesu je hodnotenie procesov a výsledkov práce ziakov. Táto cinnost ucitela patrí k nárocnejším v jeho pedagogickom pôsobení a vyzaduje si dôkladnú prípravu

Príprava spôsobov hodnotenia úspešnosti ziakov v cítaní s porozumením nadväzuje a logicky súvisí s predchádzajúcimi castami plánovania, pretoze vychádzame z toho, co budeme hodnotit (výkon v súlade so vzdelávacím štandardom) a podla ktorých kritérií budeme hodnotit (ocakávaná miera výkonu). V plánovaní spôsobov hodnotenia má uvazovat ucitel nad otázkami: Ktorý druh hodnotenia pouzijem? Ako zistím výkon ziaka? Akou formou vyjadrím hodnotenie výkonu?

Je logické vyuzívat priebezné hodnotenie výkonu ziaka, ktoré má splnat predovšetkým poznávaciu funkciu, a preto je zalozené na poskytovaní vecnej spätnej väzby ziakovi v ústnej alebo písomnej forme. Vyhýbame sa v nej emocionálnym výrokom a hodnoteniu celej osobnosti a zameriame sa na opis aktuálneho stavu vo výkone ziaka. Záverecné hodnotenie má uzatvárat proces ucenia sa ziaka, preto sa obvykle spája s tematickým ci casovým celkom. Je vhodné a logické, ak ucitel SJL plánuje spôsoby hodnotenia úspešnosti ziaka v cítaní s porozumením na záver tematického celku a v súlade so ŠkVP. Priebezné a záverecné hodnotenie je jedným z druhov hodnotenia. Ucitel by mal vyuzívat vo vyvázenej miere aj individuálnu a sociálnu vztahovú normu ako další druh hodnotenia (Kašiarová 2011).

Vybrané nástroje hodnotenia

Spomedzi rôznych nástrojov sa v našej praxi aj na vyucovaní SJL pouzívajú najcastejšie riadené ústne skúšanie, test a písomná práca. Ústnym skúšaním je mozné zistit dvojaké schopnosti. Ak pri individuálnom skúšaní pouzijeme známy text, s ktorým sa ziak oboznámil na predchádzajúcich vyucovacích hodinách, ucitel otázkami zistí len reproduktívne zrucnosti. Ziaci by preto mali dostat neznámy text, aby prejavili dosiahnutú úroven schopnosti spracovat informácie, úroven svojej citatelskej gramotnosti. Vyzaduje si to však dostatok casu, co býva na jednej vyucovacej hodine problém. Vhodnejším nástrojom sa ukazuje test, pri ktorom má ziak viac casu odpovedat na úlohy. Aj rôzne formy testových úloh poskytujú priestor ucitelovi na zlepšovanie ich kvality a ziakovi zase moznost uplatnenia a rozvoja viacerých myšlienkových operácií. Test vyuzívajú ucitelia ako nástroj aj v priebeznom hodnotení, ale v zmysle funkcie priebezného hodnotenia by mal ukázat ziakom, v com sa majú ešte zlepšovat. Vhodnejšie je pouzit ho ako autotest.

Pri tvorbe úloh k textu môze ucitel vyuzívat rôzne formy testových úloh, ktoré sa pouzívajú v didaktickom teste.

Najcastejšie formy testových úloh odporúca Lapitka (in Kašiarová 2011):

  • uzavreté úlohy pri ktorých si testovaný ziak vyberá správnu odpoved (odpovede) z ponúkaných mozností,
  • testové úlohy s alternatívami odpovedí: a) s výberom správnej odpovede, b) s výberom správnej negatívnej odpovede (tvrdenia),
  • testové úlohy zoradovacie (usporiadajúce) vyzadujú usporiadat skupinu prvkov podla urcitého princípu, napríklad podla vztahu väcší – menší, podla logickej súvislosti, chronologicky a pod. ,
  • priradovacie úlohy sa skladajú zo zoznamu prvkov v dvoch stlpcoch, ku kazdej alternatíve v prvom stlpci ziak priradí zodpovedajúcu alternatívu z druhého stlpca,
  • testové úlohy vyclenovacie obsahujú skryté triedenie viacerých prvkov do dvoch skupín, z ktorých je jedna presne definovaná, ktoré patria do urcenej skupiny.

Polootvorené úlohy (Kašiarová 2011) sú tie, v ktorých ziak doplna neukoncený text zadania, aby odpoved skompletizoval. Testové úlohy doplnovacie, v ktorých ziak doplní slovo, císlo alebo fakt, ktoré sú jednoznacne urcené kontextom. Testové úlohy s krátkou odpovedou vyzadujú od ziaka vyjadrit odpoved alebo riešenie jednou vetou alebo súvetím. Overuje sa nimi znalost definícií, pravidiel, vysvetlujú sa vlastnosti javov, vymedzujú sa vztahy medzi javmi a pod. Môzu vyzadovat strucnú formuláciu hodnotiaceho postoja, strucnú analýzu jazykového alebo literárneho javu.

Otvorené úlohy (Kašiarová 2011) sa niekedy nazývajú aj úlohy s dlhou štruktúrovanou odpovedou. Ziak má odpovedat kratším súvislým textom. Môze sa urcit povolený pocet viet, alebo predpísaná osnova textu, alebo je odpoved obmedzená povinnými pojmami ci slovami. Obmedzenia vedú k tomu, aby sa ziak neodchýlil od zámeru skúšky, hoci má pri formulácii odpovede volnost. Na odpoved sa v teste vymedzí dostatocne volné miesto. Na hodnotenie týchto úloh sa vztahujú vopred pripravené kritériá.

Spätná väzba pri hodnotení

Pri plánovaní foriem hodnotenia sa ucitel pripravuje na poskytovanie spätnej väzby, ktorá má byt formulovaná ako vecná informácia pre ziaka o splnení cinnosti, o správnosti postupu, o prícinách neúspechu a pod. a vyuzíva sa najmä v priebeznom hodnotení v procese ucenia sa ako ústny alebo písomný komentár k práci ziaka. V praxi sa objavujú vyjadrenia, ktoré sú hodnotením celej osobnosti alebo neurcité, všeobecné výroky o riešení úloh, najmä na vyucovacej hodine (si šikovná, si perfektný, zaujímavá odpoved a pod.). Aby bola spätná väzba vecná, pouzívame konkrétne kritériá, napríklad, myšlienka, ktorú si povedal, vyplýva z textu, tvoja odpoved je neúplná, pretoze si neuviedol dôkazy z textu a pod. V sumatívnom hodnotení treba hodnotit výstupy z ucenia sa ziaka. Preto si ucitel pripravuje klasifikáciu - kvantitatívne formy hodnotenia (známky, body, percentá, symbol), ale aj slovné hodnotenie – kvalitatívnu formu hodnotenia.

Slavík (in Kašiarová 2011) odporúca ucitelom formulovat slovné hodnotenie podla štruktúry:

  • vymedzenie obsahu kritéria (výkonu),
  • stanovenie miery dosiahnutia kritéria,
  • opis kontextu (uvedenie súvislostí, ktoré mohli ovplyvnit výkon),
  • prognóza (výhlad do budúceho vývoja),
  • preskripcia (predpis na dalšiu cinnost – co a ako rozvíjat, udrziavat, opravovat).

Ucitel môze vyuzit aj dalšie formy hodnotenia – symbolické, grafické, prezentáciu výsledkov práce, umoznenie urcitej cinnosti (Kosová in Kašiarová 2011).

Dobre pripravené pedagogické hodnotenie umoznuje, ze hodnotíme to, co sme hodnotit mali, to znamená, ze naplánovaný produkt preukáze splnenie cielov. V priebeznom a záverecnom hodnotení pouzívame kritériá vyplývajúce z ciela a forma hodnotenia vyjadruje zvládnutie pozadovaných kritérií. Ak je medzi jednotlivými krokmi systému hodnotenia súlad, zhoda, vtedy je naše hodnotenie platné, správne, validné. (Kašiarová 2011).

Do realizácie hodnotiacich cinností však nezahrname len oblasti hodnotenia ale aj uvedomovanie si dalších faktov, ktoré s procesmi hodnotenia súvisia. Hodnotiaca cinnost musí byt spravodlivá v zmysle, ze sa vztahuje na preberané ucivo. Predpokladáme teda, ze ziak bude v hodnotení úspešný, ak v predchádzajúcom období pracoval pozadovaným spôsobom. Pri plánovaní hodnotiacich cinností pouzívaných pocas dlhšieho obdobia by mal ucitel vyberat rôzne typy a formy tak, aby celý rozsah cielov, ktoré boli sledované, boli do hodnotenia zahrnuté a aby boli tieto ciele rozdielne hodnotené. Ziaci by mali byt informovaní o povahe, úcele hodnotiacich cinností, o tom, ako sú výsledky hodnotenia vyuzívané. O jasných kritériách, ktoré charakterizujú výkon povazovaný za úspešný. Hodnotiace cinnosti majú byt starostlivo naplánované, aby sa zistilo, ci zadanie, úloha nie je viacznacná, ci ziakom bude jasný typ a povaha od neho ocakávaného výkonu. Hodnotiace cinnosti majú byt realizované tak, aby podmienky, okolnosti, za ktorých sa realizujú, pomáhali ziakom dosiahnut úspešnost vo výkone. Napríklad by sa malo predchádzat moznému riziku vyrušovania, v maximálnej miere znízit úzkost ziakov, ktorá je s hodnotením obvykle spojená (Kyriacou 2012).

Príklad zo štandardnej praxe v prezencnej forme vzdelávania

Dôvodom, preco ziak pracuje na hodinách slovenského jazyka a literatúry s textom je, aby získal zrucnosti a nové vedomosti. Významnou je preto práca ucitela, ktorý vytvára ucebné úlohy k textom. Rötling (2004) uvádza, ze pri návrhu ucebných úloh treba vychádzat z uplatnovania poziadavky základného uciva, co znamená, ze úlohy sa budú vyberat z takého obsahu, ktorý bol vymedzený na ucenie sa ziakov na vyucovaní a realizovaný na vyucovaní.

Podla Kašiarovej ucitel pri plánovaní úloh uvazuje o tom, ktoré úlohy k naplánovaným prvkom uciva potrebuje ziak riešit, aby danému ucivu aj prostredníctvom práce s textom porozumel a osvojil si ho. Autorka dalej uvádza, ze v literatúre môze ziak porozumiet hlavnej myšlienke textu, objaví jej posolstvo a porozumie formálnej stránke textu vtedy, ak dostane a rieši úlohy, ktoré ho vedú k tomuto porozumeniu. Vo svojej práci Citatelská gramotnost na hodinách slovenského jazyka a literatúry píše: „Ako kazdá úloha pre ziaka, mala by byt aj úloha k textu operacionalizovaná – cinnost má byt vyjadrená aktívnym slovesom, ktoré pomenúva preukázatelnú cinnost – vysvetlite, porovnajte, charakterizujte, zhodnotte, argumentujte, opíšte a podobne. Úloha by mala obsahovat podmienky, pri ktorých sa má realizovat úloha. Patrí k nim spôsob riešenia (písomne, ústne, samostatne, v skupine, vo dvojiciach), ucebné pomôcky a zdroje, prostredie (v škole, doma, v kniznici a inde). K úlohe má byt pripravené kritérium hodnotenia, podla ktorého je mozné posúdit kvalitu vypracovania úlohy (Kašiarová 2011) Aj podla môjho názoru je velmi dôlezitá správna formulácia úlohy, pretoze môze byt polovicou úspechu práce ucitela.

Húsková vo svojej práci Aktívne vyuzívanie cítania s porozumením vo vyucovacom procese v základnej a strednej škole uvádza: „V didaktických testoch na cítanie s porozumením sa najviac vyuzívajú tieto druhy úloh (testových poloziek):

  • zatvorené úlohy s výberom odpovede (polytomické),
  • otvorené úlohy so strucnou odpovedou – produkcné,
  • otvorené úlohy so strucnou odpovedou – doplnovacie,
  • zatvorené usporiadacie úlohy,
  • zatvorené priradovacie úlohy (2012)“.

Pri svojej práci som najcastejšie vyuzil pri práci s textom otvorené úlohy so strucnou odpovedou – produkcné. Kašiarová o hodnotení píše: „Prirodzenou súcastou výchovno-vzdelávacieho procesu je hodnotenie procesov a výsledkov práce ziakov. Táto cinnost ucitela patrí k nárocnejším v jeho pedagogickom pôsobení a vyzaduje si dôkladnú prípravu. Príprava spôsobov hodnotenia úspešnosti ziakov v cítaní s porozumením nadväzuje a logicky súvisí s predchádzajúcimi castami plánovania, pretoze vychádzame z toho, co budeme hodnotit (výkon v súlade so vzdelávacím štandardom) a podla ktorých kritérií budeme hodnotit (ocakávaná miera výkonu).“ S jej tvrdením súhlasím, pretoze kvalitné hodnotenie ziaka je nárocné, zalozené na jasnom plánovaní cielovúloh k ich operacionalizácii. Ucitel musí jasne sformulovat kritériá hodnotenia práce ziaka (Kašiarová 2011).

Uvádzam vlastný príklad z realizácie casti vyucovacej hodiny v predmete SJL zameranej na citatelskú gramotnost, prácu s textom a k nemu projektovanými úlohami.

Príprava vyucovacej hodiny

Téma: Odborný opis

Rocník: 2. rocník, gymnázium

Vyucovacie metódy: motivacný rozhovor, výklad, pojmová mapa, práca s ucebnicou

Organizacné formy: vyucovacia hodina, individuálna práca ziaka, skupinová práca

Ucebné pomôcky: krátky dokumentárny film, grafy, powerpointová prezentácia, dataprojektor, notebook

Výchovno-vzdelávacie ciele:

  • kognitívne: rozlíšit klúcové informácie v texte, uviest dôkazy z textu,
  • afektívne: prejavit záujem o ochranu prírody s cielom jej zachovania pre budúce generácie,
  • psychomotorické: pracovat s mapou, vytvorit pojmovú mapu

Obsahový štandard: opis, odborný opis

Výkonový štandard:

  • ziak vie analyzovat text po lexikálnej stránke a vysvetlit štylistický význam jazykových prostriedkov v texte,
  • ziak vie uvazovat o forme textu, posúdit jeho význam pre citatela,
  • ziak dokáze v texte vyhladat explicitne a implicitne vyjadrené informácie a správne spojit jednotlivé údaje do komplexnej informácie

Štruktúra hodiny

Organizacná cast - Po vstupe do triedy sa ucitel pozdraví, skontroluje neprítomných a zapíše hodinu do triednej knihy. Následne slovne oboznámi ziakov s cielom a štruktúrou vyucovacej hodiny

Motivacná cast - V tejto casti vyucovacej hodiny sa ucitel spýta ziakov, kam sa chystajú na dovolenku so svojimi rodicmi, ci majú oblúbené miesto, kde sa radi vracajú alebo ci navštevujú stále iné destinácie. Pýta sa na ich, ci preferujú zahranicné alebo slovenské dovolenky. V prípade slovenskej dovolenky sa ich spýta, kde boli a co sa im tam pácilo. Polozí im otázku, na ktoré miesto na Slovenku sú pyšní. Snazí sa ziakov naviest tak (v prípade potreby), aby ich odpovedou boli Vysoké Tatry.

Expozicná cast - V expozicnej casti hodiny ucitel pokracuje rozprávaním o Tatrách. Spýta sa ziakov, ako by cloveku, ktorý v našich velhorách nebol, opísal naše hory. Vyzve niekolkých ziakov, ktorí Tatry navštívili, aby ich opísali. Ostatných vyzve, aby si všímali slovnú zásobu, ktorú spoluziaci pri opise pouzijú.

Následne sa ziakov spýta, ako sa volá slohový útvar, ktorý verbálne vytvorili. Po odpovedi opis im zopakuje, ze jeho funkciou je co najpresnejšie a najnázornejšie slovami vystihnút (zobrazit) pozorovaný predmet alebo jav – vystihnút jeho znaky, crty, vlastnosti. Potom sa ich spýta, aké typy opisu poznajú. Ziaci sa uz stretli so statickým a dynamickým opisom. Ucitel sa otázkami snazí zistit , ako rozumejú rozdielom medzi statickým a dynamickým opisom.

Ziakov sa spýta, akú úlohu môze mat subjektívnost/objektívnost alebo pouzitie urcitej slovnej zásoby pri opise Tatier. Na tabuli vytvorí dve pojmové mapy s ústrednými pojmami odborný a umelecký opis. Ziakom vysvetlí, ze sa na vyucovacej hodine budú blizšie zaoberat odborným opisom, pojmovú mapu s umeleckým opisom doplnia na dalšej hodine, ked  budú porovnávat tieto dva typy opisov podla jednotlivých znakov v nich. Vyzve ziakov, aby sa zamysleli, ci boli vypocuté opisy Tatier úplne rovnaké alebo postrehli aj nejaké rozdiely. Poziada jedného ziaka, aby svoj opis zopakoval a ostatných vyzve, aby sa pokúsili vety alebo slovné spojenia z jeho opisu vyjadrit slovami, ktoré sú vhodné do umeleckého opisu (príprava na domácu úlohu - napr. vysoké štíty – hory sa dotýkajú nebies). Vopred premyslenými otázkami sa ich snazí motivovat, aby do pojmovej mapy vpísali znaky odborného opisu.

Kladené otázky:

1. Opisovali spoluziaci Tatry subjektívne ci objektívne?

2. Ako sa prejavila objektívnost v ich prejave?

3. Ktoré slovné druhy v ich prejave prevazovali?

4. Ako sa volajú slová, ktoré sú typické pre odborný štýl?

5. Sú všetky odborné slová slovenského pôvodu?

6. Aký slohový postup vyuzívame pri tvorbe opisu?

7. Do ktorého štýlu zaradujeme odborný opis?

Po zodpovedaní ucitelových otázok ziaci vpisujú svoje odpovede do pojmovej mapy. Po skoncení práce ich upozorní, aby si zapamätali znaky odborného opisu, lebo to budú potrebovat v dalšej cinnosti. Pocas práce sa môzu kedykolvek vrátit pojmovej mape a môzu do nej doplnit nové vhodné pojmy.

Ucitel si pripraví powerpointovú prezentáciu a oboznámi ziakov s úlohami, ktoré ich cakajú. Vyzve ich, aby si pozorne pozreli krátky dokument o Vysokých Tatrách, pozorne pocúvali text a zároven odpovedali na otázky v prezentácii zobrazené vedla filmového okienka.

Otázky z prezentácie

1. V ktorom historickom období vzniklo tatranské jadro?

2. V ktorom historickom období ustúpilo more z územia Tatier?

3. Pred kolkými storociami sa zistilo, ze Gerlachovský štít je najvyšším vrchom Tatier?

4. Kolko dní sa udrzí snehová pokrývka v Tatrách?

5. Aká cast plochy Tatier lezí mimo územia SR?

6. Ako sa volá druh vetra, ktorý dosahuje rýchlost 283 km/h?

7. Kolko vrcholov prevyšuje 2 500 m?

8. Vdaka akej udalosti vyrastá v Tatrách na mnohých miestach nový mladý les?

9. Ktoré odborné slová (termíny) sú v texte?

Po vzhliadnutí filmu v prezentácii vyzvem ziakov, aby zodpovedali polozené otázky. V prípade potreby sa ziaci môzu vrátit k pojmovej mape a doplnit chýbajúce znaky odborného opisu.

V dalšej casti vyucovacej hodiny ziakov rozdelím na 4 skupiny, pricom dvom skupinám rozdám prefotený text A, dalším dvom skupinám text B. Poukázem na fakt, ze ziaci budú pracovat s nesúvislým textom. Spýtam sa ich, podla akých znakov môzu rozoznat súvislý text od nesúvislého, vdaka comu zopakujem s nimi ucivo z prvého rocníka. Upozorním ich, aby si pozorne v skupinách precítali zadania úloh a písomne ich spolu vypracovali.

Otázky k textu A

1. Presne uvedte, z akého typu usadenín je zlozený základ Belianskych Tatier?

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia nájdenie a získavanie informácií (PP1).

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne identifikuje v texte klúcové slová, na základe ktorých dokáze zodpovedat otázku.

2. Vytvorte textu chýbajúci názov.

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií (PP2), pozaduje utváranie širšieho porozumenia

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak logicky spracuje informácie v texte, na základe ktorých dokáze vytvorit názov.

3. Identifikujte z textu, v ktorom období vznikli v Tatrách zuly?

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií (PP2), pozaduje utváranie širšieho porozumenia

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne identifikuje v legende klúcové slová, na základe ktorých dokáze vyvodit priame závery.

4. Zhodnotte vyuzitie legendy z hladiska efektívnosti v texte.

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia uvazovanie a hodnotenie, uvazovanie o forme textu (PP3).

Druh úlohy: otvorená úloha so širokou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne zhodnotí pouzitie legendy v nesúvislom texte.

Obr. 1 Text A

Zdroj: LÖRINCZ, L., 2019. Aplikácia úloh zameraných na citatelskú gramotnost pri výucbe slovenského jazyka a literatúry v druhom rocníku gymnázia: atestacná práca na druhú atestáciu v študijnom odbore (vyucovacom predmete): slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Metodicko-pedagogické centrum.

Ziaci, ktorí pracujú s textom A, pracujú s kombináciou súvislého a nesúvislého textu. Nesúvislý text je vo forme legendy k súvislému textu. Na zodpovedanie otázok ziakom nebude stacit si precítat iba súvislý text, budú ho musiet prepojit s legendou pod textom s vyuzitím znalostí z matematiky.

Otázky k textu B

1. Z textu vyvodte odpoved na otázku Kolko kilometrov meria priblizne cesta z Hrebienka do Sliezskeho domu?

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií (PP2), pozaduje utváranie širšieho porozumenia.

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne vyvodí záver z nesúvislého textu, logicky spracuje informácie z grafu.

2. Na základe informácií z textu identifikujte, aký výškový rozdiel prekonávajú turisti na tejto trase?

V tejto úlohe musia ziaci vyzit proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií (PP2), pozaduje utváranie širšieho porozumenia

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne identifikuje v grafe císelné údaje, na základe ktorých dokáze vyvodit priame závery.

3. Pouzitím údajov v texte odhadnite, v akých výškach je mozné lozenie po skalách zaistenými retazami.

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií (PP2), pozaduje utváranie širšieho porozumenia.

Druh úlohy: otvorená úloha s krátkou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne identifikuje v grafe císelné údaje, na základe ktorých dokáze vypocítat správnu odpoved.

4. Posúdte význam grafu pre turistov, ktorí plánujú túru vo Vysokých Tatrách.

V tejto úlohe musia ziaci vyuzit proces porozumenia uvazovanie a hodnotenie, uvazovanie o forme textu (PP3).

Druh úlohy: otvorená úloha s dlhšou odpovedou – produkcná.

Kritérium hodnotenia: ziak správne posúdi celkovú hodnotu textu, jeho celistvost a zrozumitelnost.

Obr. 2 Text B

Zdroj: LÖRINCZ, L., 2019. Aplikácia úloh zameraných na citatelskú gramotnost pri výucbe slovenského jazyka a literatúry v druhom rocníku gymnázia: atestacná práca na druhú atestáciu v študijnom odbore (vyucovacom predmete): slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Metodicko-pedagogické centrum.

Ziaci v skupinách, ktoré dostali text B, budú mat trochu stazenú úlohu, lebo budú pracovat iba s nesúvislým textom prezentovaným grafom.

Po uplynutí casu zadaného na vypracovanie odpovedí ucitel preverí výsledky ich práce. Na jednotlivé odpovede odpovedá vybraný ziak z kazdej skupiny, ktorý pri svojej odpovedi dokazuje svoje tvrdenia na prezentácii (text alebo graf), ktorú na stene triedy vidia všetci ziaci a môzu ho kontrolovat nielen iní ziaci z druhej skupiny, ktorá pracovala s tým istým textom, ale aj zvyšok triedy, ktorý pracoval s textom A. Po skoncení práce sa spýta ziakov, ci pri práci s textom našli dalšie znaky odborného textu, ktoré by mohli doplnit do pojmovej mapy. Ucitel vyhodnotí prácu kazdej skupiny, ocení plnenie kritérií, pomenuje a ocení prácu najaktívnejších clenov kazdej skupiny.

 Riešenia zadaní

Text A

1. Z akého typu usadenín je zlozený základ Belianskych Tatier? (vápence)

2. Vytvorte textu chýbajúci názov. (Geologický vývoj Vysokých Tatier)

3. V ktorom období vznikli v Tatrách zuly? (prvohory)

4. Zhodnotte vyuzitie legendy z hladiska efektívnosti v texte. (Legenda pri súvislom texte doplna dalšie informácie, text nepôsobí jednoliato, je prehladnejší. Jej súcastou je i mapa, ktorá zobrazuje Tatry z hladiska geologického vývoja, ktorá je názorná, vdaka farebnosti prehladná.)

Text B

1. Kolko kilometrov meria priblizne cesta z Hrebienka do Sliezskeho domu v smere výstupu? (priblizne 5 km)

2. Aký výškový rozdiel prekonávajú turisti na tejto trase? (priblizne 400 m)

3. V akých výškach je mozné lozenie po skalách zaistenými retazami? (vo výške od 2 100 – 2 200m)

4. Posúdte význam grafu pre turistov, ktorí plánujú túru vo Vysokých Tatrách. (Graf znázornujúci túru z Hrebienka cez Polský hreben, sedlo Prielom, Zbojnícku chatu spät na Hrebienok môze byt nápomocný vysokohorským turistom, pretoze im ukazuje trasu, prevýšenie, vzdialenosti medzi jednotlivými bodmi na mape a charakter túry, cím im poskytuje dôlezité informácie pred samotnou realizáciou túry.)

Fixacná a diagnostická cast

Pocas týchto fáz ucitel so ziakmi frontálne zopakuje a upevní informácie získané prácou s ucebným textom, materiálmi, prostredníctvom kladených otázok si preverí osvojené poznatky, ci ziaci pochopili jednotlivé súvislosti a fakty.

1. Co je to opis? 2. Akú funkciu má opis? 3. Aké typy opisu poznáte? 4. Aké znaky má odborný opis? 5. Aký typ slov slovnej zásoby sa v nom uplatnuje, vyuzíva? 6. Ktoré slovné druhy sa v nom najviac vyuzívajú?

Aplikácia

Ucitel ziakom zadá na domácu úlohu napísat odborný opis Vysokých Tatier na základe vlastných znalostí, skúseností z dovoleniek a sledovania filmu. Ziakov upozorní, aby velhory opísali tak, aby na dalšej hodine vedeli svoj odborný opis Tatier transformovat na umelecký opis. Na zaciatku nasledujúcej hodiny vybrané texty so súhlasom ziakov ucitel prekontroluje, sumatívne vyhodnotí, klasifikuje.

Realizácia vyucovacej hodiny - reflexia

V triede bola pocas realizácie všetkých plánovaných cinností pokojná pracovná atmosféra. Po organizacnej a motivacnej casti o dovolenke v Tatrách, o ich jedinecnosti a nutnosti ochrany pre zachovanie pre dalšie generácie som v expozicnej casti aplikoval metódu výklad o opise, jeho druhoch. Pri výklade uciva mi pomohli ziacke opisy Tatier, vdaka ktorým sme mohli vytvorit pojmovú mapu, do ktorej ziaci postupne v priebehu hodiny, podla ich preferencie doplnali údaje súvisiace s odborným opisom. Potom som rozdelil triedu do 4 skupín, pricom 2 skupiny pracovali s textom A, dve pracovali s textom B. Vdaka tomu sa mohli ziaci navzájom kontrolovat, ci správne vypracovali odpovede, v prípade ak clenovia jednej skupiny na nieco zabudli, tak ich mohla druhá skupina doplnit. V rámci sebareflexie musím priznat, ze vdaka práci ziakov v skupinách bola práca pre mna nárocnejšia, pretoze niekedy bolo v triede hlucnejšie, ale na druhej strane ziaci mohli medzi sebou prediskutovat zadané úlohy a vdaka rôznorodosti ich schopností a vedomostí sa mohli v tíme dopracovat k správnym odpovediam. Samotná práca s nesúvislým textom nie je u ziakov oblúbená, pretoze mnohí z nich majú problém cítat z nesúvislých textov, grafov a tabuliek. Snazím sa aplikovat prácu s nesúvislým textom do vyucovania castejšie, aby psychologická bariéra, respektíve strach ziakov z neúspechu z cítania grafov bol minimalizovaný

Práca s textom A

Prvá úloha ziakom nespôsobila väcšie problémy. Aj napriek jej jednoduchosti som ju zaradil medzi úlohy, pretoze odpoved na nu je v ucebnom texte v zátvorke. Ziaci majú casto názor, ze to, co je v zátvorke, je neplatné, preciarknuté, preto obsah zátvorky casto prehliadajú. Preto ich neustále upozornujem, ze text v zátvorke je súcast textu. Zároven ich upozornujem, ze ak napr. v školskej slohovej práci spravia chybu, teba ju dat do zátvorky a preciarknut. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodit závery z textu odlíšením dôlezitých informácií od marginálnych. Druhá úloha, v ktorej mali vytvorit názov textu, bol pre nich nárocnejší. Najprv si všímali iba horniny, ktoré sú v Tatrách, neskôr si uvedomili, ze v texte ide o vývoj, co naznacujú jednotlivé názvy (termíny) z oblasti dejepisu. Po niekolkých minútach a výmene názorov sa obidve skupiny dopracovali k rovnakému názvu (Geologický vývoj Tatier, Vývoj Tatier z hladiska geológie). Cielom bolo, aby ziaci vedeli identifikovaním hierarchie informácií v texte vytvorit názov pre text. Tretia úloha spôsobila menšie problémy v jednej skupine. Kým prvá skupina si vdaka výbornému ziakovi hned uvedomila, ze správnu odpoved treba hladat v legende pri texte, druhá skupina stratila vela casu hladaním odpovede priamo v texte. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodit závery z textu odlíšením dôlezitých informácií od marginálnych a na základe toho vyvodit správnu odpoved. Štvrtá úloha bola najnárocnejšia z pohladu ziakov, pretoze mali zhodnotit vyuzitie legendy v texte, cize mali zhodnotit formálnu stránku textu. Pri hladaní správnej odpovede som im ukázal na pojmovú mapu, ktorú sme vytvorili na zaciatku vyucovacej hodiny. Ziaci pochopili, ze ide o odborný opis, ktorý môze byt doplnený o rôzne grafy, mapky, legendy, ktoré poskytujú informácie presne, jasnejšie a strucnejšie ako súvislý text. Prehladnosti napomáha aj pouzitie farieb, rôzne velkosti písma a pod. Cielom bolo, aby ziaci vedeli hladaním vztahov medzi hlavnou myšlienkou a podpornými informáciami vyjadrit svoj názor na vyuzitie legendy v odbornom opise (PP3)

Práca s textom B

Ziaci v skupinách, ktoré dostali text B s grafom, boli na zaciatku prekvapení, pretoze s grafom dovtedy na hodine slovenského jazyka ešte nepracovali. Ucivo o súvislom a nesúvislom texte sa preberá v 1. rocníku, ked som ziakom ukázal rôzne príklady na nesúvislý text (graf, tabulka), ale konkrétne s takým textom sme citatelské zrucnosti nerozvíjali. V prvej úlohe mali odpovedat na otázku, aká je priblizná vzdialenost medzi Hrebienkom a Sliezskym domom. Ziak si musí uvedomit, ze pracuje s grafom, ktorý treba tiez cítat ako súvislý text. Bolo nutné, aby si pozorne prezrel graf, uvedomil si, co znázornujú jednotlivé osi grafu, aké sú tam císelné údaje a na základe toho vedel správne vyvodit záver a logicky vyvodit z údajov grafe správnu odpoved. Ziaci si spolocne dobre poradili s úlohou, pretoze v kazdej skupine boli aj ziaci, ktorí ostatných naviedli na to, ako sa k správnej odpovedi dopracujú. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodit závery z textu vyvodením vzdialenosti medzi dvomi bodmi v grafe. V druhej úlohe mali z grafu zistit, aký výškový rozdiel prekonajú turisti na tejto trase. Pri tejto úlohe uz viacerí pochopili, ze sa ich pozornost má sústredit na os znázornujúcu výšku. Aj napriek správnemu postupu sa našli ziaci, ktorí mali problém vypocítat rozdiel medzi dvomi císlami. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodit závery z textu vypocítaním výškového rozdielu, ktorý prekonávajú turisti na svojej trase. Zistit v tretej úlohe, v akých výškach je mozné lezenie po skalách zaistenými retazami, bol problém v obidvoch skupinách pre slabších ziakov. Neuvedomili si, ze pod grafom sú vysvetlivky, ktoré dodávajú informácie, ktoré v grafe explicitne vyznacené nie sú, cize ich treba spojit s vysvetlivkami. Mnohí si navyše neuvedomili rozdiel medzi trasou zaistenou retazami na lezenie a trasami zaistenými retazami. Napriek nepozornosti niektorých sa obidve skupiny dopracovali k správnej odpovedi vdaka ziakom, ktorí sú v tejto oblasti zrucnejší. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodit závery z textu odlíšením dôlezitých informácií od marginálnych. Štvrtá úloha umoznila ziakom zamysliet sa a vyjadrit svoj názor, ci sú takéto grafy nápomocné turistom, ktorí si plánujú túru vo velhorách. ziaci zhodne potvrdili, ze takéto grafy majú zmysel, pre tých, ktorí ich vedia „cítat“ v praktickom zivote, lebo sa z nich môzu dozvediet rôzne informácie o charaktere trasy, o jej jednotlivých bodoch, výškových rozdieloch a podobne. Cielom bolo, aby ziaci vedeli vyvodením záverov z textu vyjadrit svoj vlastný názor.

Po vypracovaní úloh vybraní ziaci predstavili výsledky práce svoje skupiny pri tabuli, na ktorú sa premietali texty z dataprojektoru, aby ich videli ziaci aj zo skupín, ktoré tým textom nepracovali. Paralelná skupina mohla takto konfrontovat svoje výsledky s výsledkami druhej skupiny, prípadne ich doplnit. Na záver sme sa vrátili k pojmovej mape a zopakovali sme si základné znaky a pojmy súvisiace s odborným opisom. Ziakom som podakoval za spoluprácu a ocenil som konkrétnu prácu, výkon najaktívnejších z nich.

Realizácia tejto vyucovacej hodiny bola pre mna ako ucitela nárocnejšia ako pri práci so súvislým textom, preto som sa na zaciatku snazil v nich vyvolat sútazivost, ked som ich poziadal, aby odpovedali na otázky v prezentácii s filmovým dokumentom. Prechod k nesúvislému textu bol prirodzenejší. Napriek pociatocnej neistote sa mi podarilo ziakov motivovat, aby pracovali na zadaných úlohách.

Práca s nesúvislým textom mi potvrdila, ze sa dá zvládnut aj zaujímavou formou, len si to vyzaduje nárocnejšiu prípravu na strane ucitela. Navrhnutá príprava sa na vyucovacej hodine osvedcila, casový limit vyucovacej hodiny bol dodrzaný. Vyucovacia hodina podla môjho názoru splnila svoj naplánovaný ciel konkrétnymi úlohami.

Predmet Seminár citatelskej gramotnosti na dialku

Rozvíjanie citatelskej gramotnosti ziakov sa popri rozvíjaní iných druhov gramotnosti stáva aktuálne pevnou súcastou kazdého predmetu vo vyucovacom procese našej školy. V jej implementácii sme pokracovali zavedením nového predmetu Seminár citatelskej gramotnosti. Pilotné vyucovacie hodiny sa realizujú od septembra 2019. Aj napriek pociatocným „chorobám“ nášho ambiciózneho projektu sa vyucovanie v predmete úspešne rozbehlo aj vdaka spolupráci a koordinovanej cinnosti ucitelov slovenského jazyka a literatúry v škole. Ucebné procesy na základe ucebných textov v printovej podobe sú podporované prostredníctvom elektronických materiálov, prezentácií, ktoré sú kostrou pre prácu ziakov a ucitela. Samotná práca s písaným textom je kombinovaná prácou s pocutým textom z rozhlasových nahrávok, filmových ukázok a piesní.

Koronavírusová epidémia vyucovací proces, plánované postupy aj v práci s textom do znacnej miery skomplikovala, hlavne v jej pociatocnej fáze. Mnohí vyucujúci neboli na túto situáciu pripravení. Casto im chýbal výklad uciva s úlohami v elektronickej forme, digitálne ucebné texty, ziaci boli zahltení ucebnými textami, odkazmi nan z rôznych predmetov a mali problém sa v nich zorientovat.

Ako vyucujúci predmetu citatelská gramotnost som sa tiez s týmto problémom stretol, pretoze napriek tomu, ze sme mali vytvorený systém elektronických ucebných zdrojov, v elektronickom dištancnom spôsobe vyucovania sme identifikovali nový problém. Nemoznost zasielania ucebných zdrojov na mailové adresy ziakov s kompletnými textami, nahrávkami a úlohami kvôli ich dátovému a obsahovému objemu. Uvedomil som si, ze ak budem ziakov zatazovat rôznymi rozsiahlymi úlohami, nedosiahnem ziadny ocakávaný efekt vo vyucovacom procese. Ziaci si výsledky úloh casto preposielali navzájom elektronicky, cize niektorí reálne s textom nepracovali. Komunikácia zameraná na cloveka tvorí základ medziludského prístupu v signifikantných procesoch ucenia zameraných na cloveka. Tie sa zameriavajú na podporu celostného ucenia – v zmysle spolupôsobenia intelektu, schopností, zrucností a spôsobilostí, postojov, emócií signifikantného ucenia – v tom zmysle, ze vedie k významným zmenám. V ucení na dialku, pomocou internetu, je vhodné doplnit bezprostrednú prítomnost zameranú na cloveka pomocou technológií tak, aby sa mohli ziaci dalej rozvíjat ako z (inter)personálnej, tak aj z odbornej stránky. Je potrebné to dosiahnut tak, ze pomocou internetu sa ponúkajú tie zdroje ucenia, ktoré majú vyšší intelektuálny podiel. To umoznuje volne zaobchádzat s prezencnými stretnutiami pre komunikacnú výmenu medzi ziakmi a ucitelom, lepšie facilitovat. V takejto komunikacnej výmene, ci uz ide o skupinový rozhovor, tímové spracovanie nejakého námetu alebo interaktívnej prezentácie, sú postoje orientované na cloveka realizované co najtransparentnejšie, a tak je ich aj mozné prezívat (Motschnig, Nykl 2011).

Preto som sa rozhodol, ze nezadám úlohy viazané na najjednoduchší proces porozumenia. Zadal som kreatívnejšiu úlohu, pri ktorej mohli vyuzit nielen svoje citatelské skúsenosti, zrucnosti, citatelské kompetencie nadobudnuté predchádzajúcimi cinnostami a zrucnostou hodnotit. Mohli zapojit svoju fantáziu, vdaka ktorej ziaci vytvárali originálne práce. Ziaci mali vytvorit v rozsahu jednej strany A4 porovnanie dvoch literárnych postáv z rôznych literárnych období, ktoré mali doplnit vlastnou úvahou, co by sa stalo, keby si vybrané literárne postavy so svojimi povahovými vlastnostami vymenili svoje úlohy v dielach a ako by reagovali v kozi tej druhej. Na vypracovanie zadania dostali termín dva týzdne. So ziakmi som bol v kazdodennom kontakte vdaka aplikácii Microsoft Teams, v ktorej sa realizuje v našej škole online vyucovanie. V prípade problémov sa na mna mohli kedykolvek obrátit.

Prvá cast úlohy bola orientovaná na proces porozumenia 2, proces porozumenia integrácia a interpretácia informácií pozaduje utváranie širšieho porozumenia. Na základe precítanej knihy ziaci vytvárali charakteristiky postáv, na základe ich konania a správania identifikovali a pomenovali ich povahové vlastnosti a crty, ktoré následne vyuzili v druhej casti úlohy.

Druhá cast úlohy, v ktorej si ziaci mali predstavit dej diela po „výmene postáv“ si od nich vyzadovala hlbšiu analýzu ich charakterov, uvazovanie nad prícinami a dôsledkami ich konania, pretoze postavy boli determinované spolocenskými konvenciami rôznych dôb, spolocenského prostredia ci krajín, z ktorých pochádzali. Ziaci tu mohli vyuzit nielen svoje vedomosti z literatúry, ale aj dejepisu ci obcianskej náuky. V úrovni procesu porozumenia 3, proces porozumenia uvazovanie a hodnotenie, uvazovanie o forme textu, mohli analyzovat a interpretovat ich konanie, vyjadrit svoj názor na ich konanie, kriticky sa vyjadrit k ich konaniu. Samozrejme, uvedomoval som si, ze sa nájdu ziaci, ktorí si dajú na práci zálezat, ale aj takí, ktorí jej velkú pozornost venovat nebudú. Kedze sa v súcasnosti na základe odporúcania MŠ SR neodporúca hodnotit ziakov v negatívnej konotácii, odporúca sa hodnotit konštruktívne, formatívne, s cielom motivovat do cinnosti, vyhnút sa negatívnemu hodnoteniu z objektívnych dôvodov, tak som sa rozhodol, ze ak zadanie ziak primerane kvalitne nevypracuje, po zaslaní práce na moju mailovú adresu ho upozorním na chyby telefonicky alebo mailom a poziadam ho o prepracovanie práce. Ako dlhorocný ucitel svojich ziakov poznám, teda viem, kam siahajú hranice ich individuálnych schopností a mozností. Niektorým som prácu vrátil aj dvakrát, kým nedosiahla úroven, ktorú by som od daného ziaka ocakával. Všetky ziacke práce som ocenil známkou výborný. Musím povedat, ze mnohí, v štandardnom prostredí prezencného vyucovania menej výkonní ziaci, vypracovali úlohu v nových podmienkach vyucovania na dialku na dobrej úrovni. Zohladnoval som predovšetkým spracovanie témy, rozsah práce a kreativitu ziakov. Mnohí z nich najprv nepochopili tému a posielali mi iba charakteristiky postáv, ktoré boli skopírované z internetu. Takého práce som nehodnotil zhoršenou známkou, pretoze som ich skutocne nechcel demotivovat. Zároven som sa ich prostredníctvom online konzultácie pýtal, ako by oni ohodnotili svoju prácu podla mojich kritérií, cize chcel som, aby prejavili aktívnu sebareflexiu. Po konzultácii porozumeli, co sa od nich vyzaduje a prepracovali svoje práce. Všetky výstupy ziackej práce som ohodnotil jednotkou, pretoze po vzájomnej výmene názorov, uvazovaní a debate uz kazdý ziak napísal prácu, ktorá bola primeraná jeho schopnostiam.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

HÚSKOVÁ, A., 2012. Aktívne vyuzívanie cítania s porozumením vo vyucovacom procese v základnej a strednej škole [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. [cit. 2020-04-20]. ISBN 978-80-8052-413-5. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/aktivne-vyuzivanie-citania-s-porozumenim-vo-vyucovacom-procese-v-zakladnej-a-strednej-skole

KAŠIAROVÁ, N., 2011. Citatelská gramotnost na vyucovaní slovenského jazyka a literatúry [online]. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. [cit. 2020-04-20]. ISBN 978-808052-378-7. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/_itate_sk__gramotnos__na_vyu_ovan_.pdf

KYRIACOU, Ch., 2012. Klícové dovednosti ucitele: cesty k lepšímu vyucování. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-0052-9

LÖRINCZ, L., 2019. Aplikácia úloh zameraných na citatelskú gramotnost pri výucbe slovenského jazyka a literatúry v druhom rocníku gymnázia: atestacná práca na druhú atestáciu v študijnom odbore (vyucovacom predmete): slovenský jazyk a literatúra. Nitra: Metodicko-pedagogické centrum.

MOTSCHNIG, R. a L. NYKL, 2011. Komunikace zamerená na cloveka: rozumet sobe i druhým. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-3612-9

RÖTLING, G., 2004. Pedagogické riadenie školy. Banská Bystrica: Metodicko-pedagogické centrum. ISBN 80-8041-465-3

Časopis: 
Pedagogické rozhľady