Byt ci nebyt veducim metodickeho zdruzenia (dalej len MZ)? Da sa zvladat kumulovana funkcia specialistu (veduceho MZ, triedneho ucitela, pripadne uvadzajuceho ci cvicneho pedagogickeho zamestnanca) pri plnom vedomi a nevyhoriet? Ake su poziadavky na pracu veduceho MZ? Ide o podnety na roman, nie na kratky clanok. Zamerom daneho prispevku je vyvolat diskusiu a istym sposobom poukazat na moznosti odbornej pomoci veducim metodickych zdruzeni. Vyhlaska MS SR c. 320/2008 Z. z. o zakladnej skole SS 4 hovori o poradnych organoch riaditela, ktorym su pedagogicka rada, metodicke zdruzenia a predmetove komisie. Riaditel skoly zriaduje pre pedagogickych zamestnancov prveho stupna metodicke zdruzenia a pre ucitelov druheho stupna predmetove komisie ako svoje poradne a iniciativne organy, ktore sa zaoberaju pedagogickymi a vychovno-vzdelavacimi aktivitami a problemami. Moze zriadit aj metodicke zdruzenie triednych ucitelov. Bod c. 7 SS 4 deklaruje, ze ,,vedenim MZ a vedenim PK poveri riaditel pedagogickych zamestnancov, ktori splnaju kvalifikacne predpoklady a osobitne kvalifikacne poziadavky podla osobitneho predpisu". Tym predpisom je
Vyhlaska MS SR c. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovuju kvalifikacne predpoklady a osobitne kvalifikacne poziadavky pre jednotlive kategorie pedagogickych zamestnancov a odbornych zamestnancov. Doposial je vsetko transparentne. No s ucinnostou od 1. jula 2017 vydalo MS SR aj menej znamy Pokyn ministra c. 39/2017, ktorym sa vydavaju profesijne standardy pre jednotlive kategorie a podkategorie pedagogickych zamestnancov a odbornych zamestnancov skol a skolskych zariadeni. Ich sucastou su aj profesijne standardy veduceho metodickeho zdruzenia, bod f) cl. 4 Profesijne standardy pedagogickych zamestnancov - specialistov a odbornych zamestnancov - specialistov, priloha c. 25. A tu sa zacinaju miesat karty. Profesijny standard sa mal povodne chapat ako nastroj na identifikaciu a posudenie potencialu pedagogickeho zamestnanca. Mal by to byt nastroj na posudzovanie urovne vlastnych kompetencii pedagogickeho zamestnanca, prostrednictvom ktoreho si moze napr. ucitel zvolit vlastnu karierovu cestu.
Kompetencny profil veduceho metodickeho zdruzenia pozostava zo styroch oblasti (Tab. c. 1), ktore sumarizuju, v istej strukture, pozadovane zrucnosti ucitela odhodlaneho popasovat sa s viziou dokonalosti. Z mojich doterajsich skusenosti ucitela primarneho vzdelavania ci veducej MZ mozem potvrdit, ze to vobec nie je lahka uloha. Pozicia veduceho MZ na skolach vacsinou pripadne na zaklade rozhodnutia vedenia skoly tym najviac vytazenym kolegom, ktori ,,to urcite zvladnu". Dovolim si tvrdit, ze len nizke percento kolegov o danu poziciu cielavedome zabojuje napr. v sulade s nastavenou viziou zavedenia profesijnych standardov. Ano, vedenie skoly danu funkciu ,,stredneho manazera skoly" odmeni osobnym priplatkom, ktory je mozno aj istym motivacnym stimulom, no ocakavat moralne ocenenie je casto len istou iluziou. Praca veduceho MZ sa velakrat zuzuje na statistickeho zberatela udajov, popr. stylistu zaverecnych sprav. Ak nastupi do skoly absolvent, tak s najvacsou pravdepodobnostou ,,Cierny Peter" ostava opat v rukach veduceho MZ, ten sa stava uvadzajucim ucitelom, ktory mladeho kolegu zasvacuje do tajov, niekedy aj inotajov danej skoly. Dokumentacne, statisticke ,,portfolio" si automaticky ucitel specialista (veduci MZ) rozsiruje aj o plan adaptacneho vzdelavania. Je vsak na to dany ucitel popri svojich ucitelskych povinnostiach pripraveny? V akej miere je stotozneny s rolou specialistu? Je vobec oboznameny s tym, co sa od neho aj v sulade s kompetencnym profilom veduceho MZ ocakava? Nie je mojim zamerom napadat pracu kolegov, ktoru si nadovsetko cenim. Mojim cielom je poukazat na narocnost danej pozicie a upriamit pozornost vedenia skol na potrebu pomoct danym kolegom v ich narocnej a zaroven dolezitej pozicii (cielene sa zameriavam na veducich MZ, no paralelne je moznost aplikacie aj na veducich PK).
Pozrime sa blizsie na uz spominany kompetencny profil (tab. c. 1). Z dovodu rozsahu predkladaneho clanku vyberiem len niektore atributy. V oblasti c. 1 Normativnej a koordinacnej, v kompetencii 1.2 je blizsie specifikovane, ze veduci MZ posudzuje podmienky pre pracu MZ a podava navrhy vedeniu skoly, skolskeho zariadenia. Otazka znie, ci chce mat riaditel skoly v MZ vyznamneho pomocnika pri riadeni skoly? V akej miere ma veduci MZ moznost posudit podmienky? V oblasti c. 2 Koordinacia procesov vychovy a vzdelavania, kompetencia 1.2, veduci MZ navrhuje inovacie v SkVP, vychovnom programe skolskeho zariadenia v sulade s rozvojom odboru a potrebami deti/ziakov, zaroven navrhuje upravy SkVP, vychovneho programu skolskeho zariadenia na zaklade vysledkov autoevalvacie, zmenenych podmienok a dostupnych zdrojov. V kompetencii 2.3 veduci MZ Poskytuje konzultacie a poradenstvo clenom MZ, koordinuje spolupracu pedagogickych a odbornych zamestnancov. Kompetencia 2.3 uklada veducemu MZ Vyhodnocovat efektivnost a ucelnost opatreni (intervencii) na urovni metodickeho zdruzenia. Kolki kolegovia, veduci MZ o danych kompetenciach citaju prvykrat? V oblasti c. 3 Personalnej, kompetencia 3.1 ma veduci MZ ocenovat dobru prax a dosiahnute vysledky vo vychove a vzdelavani. Je vysokym pedagogickym optimizmom si mysliet, ze pri ,,ocenovani" riaditelia skol prihliadaju aj na nazor veducich MZ. V skolach, kde to funguje a kde naozaj existuje pozitivna klima aj pri ,,neoblubenych hodnoteniach" a nasledne aj pridelovani odmien a osobnych priplatkov v sulade s viacstupnovym hodnotenim (aj veducim MZ), skladam pomyselny klobuk. Nedovolim si nespomenut fakt, ze veduci MZ ma aj navrhovat oblasti profesijneho rozvoja clenov MZ. No a posledna oblast c. 4 Profesijny rozvoj, Kompetencia 4.1 - veduci MZ ma poskytnut individualnu podporu clenom MZ a vyuzivat rozne styly vedenia ludi. A toto je len maly skrining v ramci poziadaviek na kvalitu prace veduceho MZ. Netreba zabudnut, ze veduci MZ je v prvom rade ucitelom, ktoreho profesijne kompetencie su odborno-metodicke, psychodidakticke, komunikacne, diagnosticke, planovacie a organizacne, poradenske a konzultativne a seba reflexivne (Turek, 2015, s. 237 - 238). Verim, ze v praxi veducimi MZ su ucitelia - osobnosti, ktori su vzorom pre ostatnych kolegov. Nie kazdy si ale uvedomuje narocnost zodpovednosti danej pozicie. Zo strany vedenia skol by mala byt danym kolegom poskytnuta plna podpora, a to nemam na mysli len financne ohodnotenie.
Zaverom nesmiem zabudnut ani na poziadavky zo strany skolskej inspekcie. Statna skolska inspekcia v kriteriach hodnotenia na skolsky rok 2017/18 stanovuje riaditelom skol v ramci indikatorov hodnotenia: Riaditel skoly vyuziva odbornu pomoc MZ a PK pri dosahovani jednotneho postupu skoly v oblasti riadenia vychovy a vzdelavania: MZ a PK sa podielaju na internom vzdelavani pedagogickych zamestnancov (vzajomne odovzdavanie informacii zo vzdelavacich aktivit, otvorene hodiny). V Sprave o stave a urovni vychovy a vzdelavania za skolsky rok 2016/17, cast 1.2 15 Podnety, odporucania a upozornenia (1.2 Zakladne skoly) poukazuje na potrebu zabezpecit vymenu pedagogickych skusenosti z absolvovanych vzdelavani, overovat vyuzivanie poznatkov ziskanych z kontinualneho vzdelavania v priamej vychovno-vzdelavacej cinnosti s cielom zvysovania kvality skol. (s. 64). Z inspekcnych zisteni vyplynulo, ze inovativne pristupy sa objavili na menej ako polovici hospitovanych hodin aj napriek faktu, ze v ostatnych dvoch rokoch sa 57,8 % pedagogov zucastnilo viac ako na jednej z foriem kontinualneho vzdelavania (s. 32, cast 1.2.3 Vplyv kontinualneho vzdelavania na stav a uroven vychovy a vzdelavania).
Natiska sa otazka: Kde na to zobrat casovy priestor pri uvazku 23+? Ako ma veduci MZ vsetko skoordinovat? Istou barlickou by mohla byt aj odborna pomoc zo strany MPC, ci uz vo forme jednorazovych odbornych podujati zameranych na pracu veducich MZ alebo zacinajucich pedagogickych zamestnancov. V ramci kontinualneho vzdelavania odporucam kolegom, no najma veducim pedagogickym zamestnancom, zvazit moznost veducim MZ umoznit absolvovat specializacne vzdelavanie Profesijne kompetencie veduceho MZ, kde je vytvoreny priestor venovat sa prave uvadzanym otazkam a napomoct tak ucitelom zorientovat sa v danej problematike. Ako hovori stare slovenske prislovie, kde je cesta, tam je vola, alebo opacne?
Tabulka 1 Kompetencny profil - veduci metodickeho zdruzenia
|
Oblasti |
Kompetencie |
|
|
|
|
|
|
|
|
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
TUREK, I., 2015. Skola a kvalita. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-8168-221-6.
Kompetencny profil priloha c. 25 - Veduci metodickeho zdruzenia. Dostupne z: https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesi...
Vyhlaska MS SR c. 320/2008 z 23. juna 2008 o zakladnej skole. Dostupne z: http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008-320
Sprava o stave a urovni vychovy a vzdelavania 2016/17. Dostupne z: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/vel...
Kriteria hodnotenia v skolskom roku 2018/19. Dostupne z: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/KRI...