Autoevalvacia dava pedagogickym zamestnancom skoly priestor na timovu spolupracu a spolocne premyslanie o tom, ako pedagogicku koncepciu skoly a skolsky vzdelavaci program zlepsovat tak, aby splnili predstavy o najvhodnejsej podobe vychovy a vzdelavania na danej skole a ako skvalitnovat edukacny proces, aby sa ziaci aktivne ucili na vyucovani.
Zodpovednost skoly za kvalitu vzdelavacich sluzieb a vysledkov vzdelavania nazyvame akontabilita (accountability). Bezne hovorime o skladani uctov skoly. Mozeme sa nan divat z hladiska ekonomickeho i politickeho, pretoze sa vztahuje k zriadovatelovi skoly, skolskej rade, rodicom ziakov, inspektorom SSI, nadriadenym, komunite - danovym poplatnikom, ucastnikom vzdelavania a v konecnom dosledku aj k spolocnosti ako takej. Ak by prevladol hlas ekonomickeho sektora, potom by sme sa na akontabilitu skoly divali len z hladiska meratelnosti, zuctovatelnosti vykonu skoly v poskytovani pozadovanych edukacnych parametrov co najvacsiemu poctu ziakov a koncentrovali by sme sa najma na kvalifikacnu funkciu skoly (podla Porubsky - Douskova, 2011, s. 18). V sucasnosti sa na Slovensku priklada stale vacsia miera dolezitosti meraniam ziackych vykonov, vysledkom skol v narodnych i medzinarodnych testovaniach (monitor 5, monitor 9, TIMSS, PIRLS, PISA). Medializuju sa narodne a medzinarodne spravy NUCEM bez vysvetlenia suvislosti a casto v pochybnych kontextoch. Laicka i odborna verejnost s napatim caka na vysledky tychto sprav, sleduje rebricky skol a priamo ci nepriamo sa zvysuje napatie v skolach i medzi skolami v dosledku zvysujucej sa ,,vykonovej" konkurencie. Bezne sa stretavame so stale vacsim tlakom na vykony ziakov aj ucitelov. Skola sa sustreduje na pripravu ziakov na testy, nepripravuje ich pre zivot a dalsie vzdelavanie.
Pri skladani uctov sa sleduje najma efektivita (ucinnost, vykonnost) skoly. Ale pojem efektivna skola (effective school) nie je len pedagogickym pojmom, je to aj pojem kulturny. Efektivnost skoly sa neda natrenovat, neda sa merat len cez vykony ziakov a vysledky vychovno-vzdelavacieho procesu. Kascak a Pupala (2010, s. 13-14) upozornuju na to, ze diskurz o kvalite skoly urcuju skor technici merania kvality. Dochadza napriklad k priamej aplikacii technickych metodik ISO 9000 ci ISO 9004 a prijimaniu modelov kvality (TQM), pricom v skolstve sa najviac uplatnuje najma model Europskej nadacie manazmentu kvality (EFQM). Doraz na meranie vsak do znacnej miery redukoval pohlad na kvalitu skoly. Taketo meranie viac-menej ignoruje ludsku dimenziu skolskeho zivota. Z hladiska skolskej politiky je v sucasnosti favorizovana efektova dimenzia kvality skoly, pretoze dava zdanlivo jednoznacne odpovede o kvalite skoly. Treba si ale uvedomit, ze existuju pomerne spolahlive dokazy o vyzname ,,makkych" (intersubjektivnych) premennych pri urcovani kvality skoly, a ze ide o procesualne premenne majuce vplyv aj na efektovu dimenziu kvality skoly (Kascak, O. - Pupala, B., 2010, s. 15). Pri hodnoteni preferujucom lahko meratelne vysledky dochadza k ucelovemu spravaniu sa skol a ucitelov. Ucitelia v case bliziaceho sa monitoru akceptuju nepritomnost najhorsich ziakov, namiesto telesnej vychovy doucuju slovensky jazyk a matematiku, dokonca uz od 1. rocnika ZS opat meraju kolko slabik precita ziak za minutu. ,,Musime predsa ziakov pripravovat na testovanie uz od utleho veku." Uspesna totiz nie je ta skola, ktora zaznamenala posun, do ktorej ziaci chodia radi, ale ta, ktora je na poprednom mieste rebricka. Uspesny nie je ten ziak, ktory sa i napriek specialnym vychovno-vzdelavacim potrebam posuva v uceni dopredu a zlepsuje svoje vedomosti a zrucnosti v medziach svojich moznosti, ale ten, ktory ma najviac bodov. Uspesny nie je ten ucitel, ktory sa trpezlivo venuje svojim ziakom so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami, je ochotny kvoli nim menit postupy a dalej sa ucit, s ochotou prijima a akceptuje i ziaka s hendikepom, ale ten, koho ziaci dosahuju najlepsie vysledky v monitoringu, ci v medzinarodnom merani. V zmysle neoliberalistickych idei to znamena: cim ,,vykonnejsi" ziak, tym viac ekonomicky a spolocensky uplatnitelny jedinec. To je ale v priamom rozpore s myslienkou a europskymi trendmi inkluzivneho vzdelavania, ktore by malo respektovat volny pristup kazdeho jedinca ku kvalitnemu vzdelavaniu, rovnake sance pre ucenie sa kazdeho jedinca, dobre podmienky na dosahovanie najlepsieho osobneho vykonu ziaka, pravo byt hodnoteny podla individualneho vztahoveho ramca, akceptaciu, podporu ucenia a aktivity kazdeho ziaka. Tiez nemozno zabudnut na spolupracu a vzajomnu podporu ziakov a ucitelov.
Mnohi ucitelia (najma ti, ktori sa denne venuju ziakom so specialnymi vychovno-vzdelavacimi potrebami, ziakom z marginalizovanych romskych komunit, ziakom z inych kulturnych prostredi) vnimaju kriteria externej evalvacie ako nespravodlive a o kvalite skoly a ich prace len malo hovoriace. Je dolezite, aby sa postupne menila filozofia evalvacie skoly z kontrolnej a porovnavacej, ktoru predstavuje SSI a NUCEM, na rozvojovu a spravodlivu, ktoru predstavuje interna evalvacia - autoevalvacia vychadzajuca z prirodzenych potrieb skoly a ucitela. Prinajmensom je dolezite v komplexnej evalvacii skoly dat rovnaku vahu vystupom skolskej inspekcie, vystupom z testovania ziakov a vystupom z autoevalvacie skoly.
Aby sa zvysila kvalita skoly, je potrebne na zaklade interneho hodnotenia stale nieco zlepsovat. Nemame pritom na mysli len zlepsovanie vykonov ziakov a ucitelov, ale aj skvalitnenie edukacnych procesov, spravanie sa ludi, sebavzdelavanie, sebadisciplinu, vzajomnu komunikaciu, akceptaciu a empatiu v skole. Autoevalvacia skoly by nemala byt nariadena zvonka, ale realizovat by sa mala vtedy, ked pedagogicki zamestnanci potrebuju ziskat spatnu vazbu o tom, ako vychovno-vzdelavaci proces a cely system vnutri skoly funguje. Potom na zaklade jej vysledkov mozu ucitelia odpovedat na otazky: Robime v skole to, co od nas ocakavaju ziaci, rodicia, zriadovatel...? Robime to dobre? Su vysledky nasej prace uspokojive? Je mozne v nasej praci nieco zlepsit? Co je potrebne napravit, zmenit, naplanovat?
Zaujmy ludi v skole spojene s jej autoevalvaciou vyplyvaju z ich potreby mat prehlad o kvalite svojej prace. Ak vnimame hodnotenie ako vyznamovy odraz skutocnosti, v ktorom sa prejavuje osobne ci hodnotove zaujatie (Kosova, 2000), potom autoevalvacia skoly je silne ovplyvnena jej hodnotovym systemom. Hodnotovy system je potrebne chapat ako regulator cielov, uloh a procesov prebiehajucich v skole. V pripade, ze je hodnotovy system ustaleny a doslo ku konsenzu o vseobecne uznavanych a zdielanych hodnotach v skole, mozu si ucitelia stanovit spolocne kriteria kvality skoly. Pri autoevalvacii skoly je dolezite dohodnut oblasti hodnotenia, sposoby interpretacie ziskanych informacii, moznosti prezentacie zistenych vysledkov a jej adresatov. Najtazsou ulohou je prechod od zistenia stavu veci k projektovaniu a realizacii zmeny. Zamestnanci skoly budu mat na zaklade autoevalvacie predstavu o tom, ako je skolske kurikulum uplatnovane vo vychovno-vzdelavacom procese, ako tento proces prebieha a ake su jeho efekty. Bude motivaciou pre dalsi rozvoj skoly a zlepsovanie vsetkych procesov suvisiacich s edukaciou ziakov. Existuje niekolko vaznych dovodov, preco by mali skoly autoevalvaciu realizovat. Zhrnuli sme ich nasledovne:
- dovod: Ciele skoly sa odvijaju od narodneho kurikula ale aj od vlastnych specifik.
V prvej urovni kurikula skoly respektuju ciele statneho vzdelavacieho programu. V druhej urovni kurikula si skoly dotvaraju vlastne ciele v skolskom vzdelavacom programe, ktory respektuje regionalne specifika, kulturne specifika a vychovno-vzdelavacie potreby ziakov. Je teda ziaduce, aby si skola vedela vyhodnotit pedagogicke ciele na zaklade kriterii (indikatorov), ktore si sama stanovila. Kriteriami su profily absolventov konkretneho stupna skoly.
- dovod: Autoevalvacia poskytuje skole cenne informacie.
Informuje o tom, ci sa jej dari sledovat naplanovanu koncepciu a viziu skoly, ci skola plni naplanovane ciele a do akej miery, v ktorych oblastiach je potrebne uroven skoly zachovat, a v ktorych je potrebne zlepsenie, ci su opatrenia na zlepsenie ucinne, k akym novym cielom skola smeruje.
- dovod: Hodnotenie a meranie plnenia edukacnych cielov prinasa so sebou problemy, vzajomne porovnavanie nie je smerodajne.
Hoci v skole sa kvalita poklada za dolezitejsiu ako kvantita, meranie kvantity je jednoduchsie. Hodnotenie kvality si vyzaduje osobitne kompetencie ucitela. Ucitel musi vediet vymedzit pre ziakov jasne kriteria a potom podla tychto kriterii slovne hodnotit vykon, produkt ziaka. Monitorovanie, testovanie a klasifikacia su ovela jednoduchsie. Umoznuju porovnavat nielen ziakov, ale aj skoly navzajom. Toto hodnotenie vsak vacsinou nepostihuje to najpodstatnejsie - klimu skoly, aktivitu, nasadenie a motivaciu ziakov a ucitelov. Monitorovanie a testovanie je vacsinou prostriedkom externej evalvacie. Ak sa chcu skoly zlepsovat z vlastnej vole, mali by pristupit k autoevalvacii a k hodnoteniu intersubjektivnych premennych.
- dovod: Autoevalvacia umoznuje skole autonomne sa rozhodovat.
Autoevalvacia umoznuje vybrat oblast hodnotenia podla momentalnej potreby, navrhnut metody evalvacie, stanovit kriteria hodnotenia a indikatory cielov, vybrat alebo vytvorit evalvacne nastroje, realizovat zistovanie, vyhodnotit, analyzovat, diskutovat, interpretovat vysledky zisteni, navrhnut opatrenia na zlepsenie, pripadne navrhnut zmeny.
- dovod: Autoevalvaciou zistuje skola uroven vychovy a vzdelavania a poukazuje na oblasti, ktore je potrebne skvalitnovat.
Uroven sa sustreduje viac na vysledky, kvalita viac na procesy veduce k tymto vysledkom. Uroven bez kvality plni svoju ulohu len kratky cas.
- dovod: Autoevalvacia naznacuje dalsiu perspektivu.
Autoevalvacia predznacuje buducnost skoly. Externa evalvacia sleduje jej minulost. Externa evalvacia skoly ma kvalitu predovsetkym preukazovat, zatial co interna evalvacia ju ma primarne zlepsovat (Evaluation of Schools providing Compulsory Education in Europe, 2004).
Vysledky autoevalvacie by nemali sluzit skole na jej porovnavanie s inymi skolami, na zviditelnovanie uspechov v konkurencnom prostredi vychovy a vzdelavania, na zverejnovanie vzdelavacich vysledkov, ale mali by sluzit predovsetkym ucitelom a ziakom. Na zaklade vystupov z autoevalvacie by skola mala hladat riesenia pre zlepsovanie svojich procesov a vztahov v zmysle celostneho (holistickeho) pristupu charakteristickeho pre humanisticku skolu. Mala by prijimat podnety pre zmeny v skole a davat spatnu vazbu ziakom, ucitelom, rodicom a komunite. Podstatou autoevalvacie skoly je rozvoj jej kvality, podnietenie pedagogickych zamestnancov k jej realizacii. V slovenskych skolach ale doposial chybaju objektivne a autonomne vymedzene indikatory kvality, dobre prepracovane nastroje hodnotenia (dotazniky, ankety, testy...), ale aj odborne pripraveni zamestnanci skol. Nemalym problemom sa javi aj nedostatok zaujmu skol o autoevalvaciu a ich nedostatocna autonomia. Autonomia skoly sa prejavuje v tom, ze jej kriteria kvality sa odvijaju od hodnotoveho ramca ludi v nej a podla tychto kriterii si nastavuje aj ciele autoevalvacie. V skole sa hodnoti to, na com ziakom, rodicom, ucitelom, zriadovatelovi zalezi.
V sulade s humanistickymi a personalistickymi vychodiskami vychovy a vzdelavania by bolo v buducnosti ziaduce zo strany organov statnej spravy v skolstve, zo strany zriadovatelov skol aj zo strany skol samotnych pri autoevalvacii akceptovat:
- antropocentricku podstatu skoly - autoevalvacia skoly sa tyka ludi v nej a realizuje sa preto, aby im jej vysledky priniesli uzitok;
- rozvojovu tendenciu skoly - vysledky autoevalvacie sa vyuzivaju pre zlepsenie edukacnych procesov a celkovej kvality skoly;
- autonomnost skoly - ludia v skole si sami tvoria oblasti a kriteria hodnotenia v sulade s ich potrebami a predstavami;
- otvorenost skoly - autoevalvacia sa realizuje v sulade s potrebami ziakov, ucitelov, rodicov a blizkej komunity, skola je otvorena prijat nove vyzvy pre autoevalvaciu;
- schopnost skoly dalej sa ucit - ucitelia su otvoreni organizacnemu uceniu, postupuju od individualneho ku skupinovemu uceniu a zdokonaluju sa v autoevalvacnych metodach (podla Babiakova, 2013, s 99).
Zaver
Z nasich vyskumnych zisteni (Babiakova, 2013) vyplynulo, ze ucitelia chapu a vnimaju uzitocnost a prospesnost autoevalvacie pre skolu. Pojem autoevalvacia spajaju so skolou, sebakontrolou a pravdou o sebe, ale vnimaju ju skor vo sfere nezamerneho rozvoja posilnovanu vonkajsimi potrebami skoly. Menej ju spajaju so sebarozvojom, nemaju ju zaradenu medzi vnutornymi potrebami ako predpoklad pre svoj profesijny rozvoj a nasledne pre pocit profesijneho uspechu. Ked maju ucitelia s autoevalvaciou prakticku skusenost a vedomost, povazuju ju za jednoduchsiu, ale uvedomuju si, ze procedury s nou spojene su tazke a vyzaduju si vela usilia. U studentov ucitelstva je pojem autoevalvacia blizky pojmu sebakontrola a rozumeju jej spojeniu so skolou a povinnostou hodnotit sa. Povazuju ju v porovnani s ucitelmi za tazsiu a narocnejsiu. Rovnako ako ucitelia vnimaju uzitocnost a prospesnost autoevalvacie pre skolu, co povazujeme za velmi dolezitu podmienku postupneho prechodu autoevalvacie v skole od nariadovania k podnecovaniu. K tomu je ale nevyhnutna zmena postojov ucitelov, ktorej dosledkom bude premena nezamernych evalvacnych procedur posilnovanych vonkajsimi potrebami k zamernemu, planovanemu a vnutorne ocenovanemu procesu autoevalvacie.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
BABIAKOVA, S., 2013. Autoevalvacia skoly a ucitela. Banska Bystrica: PF UMB. ISBN 978-80-557-0569-9.
BABIAKOVA, S., 2013. Efektivne fungujuca skola alebo preco podporovat autoevalvaciu skoly. In: PORUBSKY, S., B. KOSOVA, K. VANCIKOVA a S. BABIAKOVA. Premeny spolocnosti a perspektivy skoly. Banska Bystrica: PF UMB. ISBN 978-80-557-0590-3.
Evaluation of Schools providing Compulsory Education in Europe. Brussels: Eurydice, 2004. ISBN 2-87116-364-2.
KASCAK, O. a B. PUPALA, 2010. Posudzovanie kvality skoly z hladiska uplatnovanych indikatorov kvality. In: Manazment skoly v praxi. 2010, c. 2. ISSN 1336-9849.
KOSOVA, B., 2000. Humanizacne premeny vychovy a vzdelavania na 1. stupni ZS. Banska Bystrica: MPC, 2000. ISBN 80-83464-28-8.
PORUBSKY, S. a A. DOUSKOVA, 2011. Sucasne problemy a buduce moznosti primarnej edukacie a ucitelov primarneho stupna skoly. In: DOUSKOVA, A. - PORUBSKY, S. a kol. Problemy a perspektivy primarnej edukacie. Banska Bystrica: PF UMB, 2011. ISBN 978-80-557-0183-7, s. 10-26.