Aplikácia SWOT analýzy v školách

Autor, Popis: 
Helena Harausová, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Prešov
Anotácia: 
SWOT analýza je najčastejšie využívanou metódou rozhodovania na školách. Táto problematika je aj súčasťou funkčného vzdelávania vedúcich pedagogických zamestnancov škôl a školských zariadení. Článok okrem vysvetlenia podstaty tejto metódy uvádza aj postup, ako ju realizovať na školách a upozorňuje na najčastejšie sa vyskytujúce chyby pri jej tvorbe ako sú zamieňanie faktorov, absencia hodnotenia faktorov a neurčenie stratégie, ktorú by mala škola na základe výsledkov SWOT analýzy zaviesť do praxe.

Jednou z metod rozhodovania v organizaciach je SWOT analyza. Je to metoda, ktora sa da aplikovat vo vsetkych typoch organizacii, teda aj v skolach a skolskych zariadeniach. Odbornici sa zhoduju v tom, ze tato metoda je dolezitym podpornym nastrojom na rozhodovanie a je bezne pouzivanou metodou na systematicku analyzu vnutorneho a vonkajsieho prostredia organizacii. Leigh (2010) uvadza, ze SWOT analyza sa bezne definuje ako pristup k posudzovaniu jednotlivych faktorov vnutorneho a vonkajsieho prostredia organizacie, ktore mozu zlepsovat alebo brzdit jej vykon. Silne stranky organizacie a prilezitosti  sa chapu ako faktory zvysovania vykonu, slabe stranky a hrozby ako faktory brzdenia vykonu. Cielom metody nie je vyzdvihnut silne stranky a prilezitosti, ani vylucit slabe stranky a hrozby. Sluzi na zistenie toho, do akej miery mozu rozne zasahy, aktivity a praktiky ovplyvnit v buducnosti dosiahnutie pozadovanych vysledkov. Bez specifikacie buduceho vykonu organizacie podla Leigha (2010) nema zmysel SWOT analyzu vykonat. Je velmi dolezite mat jasnu predstavu o sucasnom stave a pozadovanom stave v buducnosti. Ak nie je specifikovany buduci vykon, aktualne poznatky poskytuju iba hodnotiace informacie bez uzitku pri rozhodovani o buducej strategii, resp. planoch. V ramci SWOT analyzy sa posudzuju a hodnotia vnutorne silne a slabe stranky organizacie a vonkajsie prilezitosti a hrozby. Silna stranka (strenght) predstavuje internu kompetenciu, hodnotovy zdroj alebo atribut, ktory pomaha pri dosahovani cielov. Slaba stranka (weakness) sa chape ako vnutorny nedostatok kompetencii, zdrojov alebo atributov. Prilezitost (opportunity) je externa moznost, ktoru moze organizacia vyuzit na ziskanie vyhod a dosahovanie cielov. Hrozba (threats) je rovnako ako prilezitost externy faktor, ktory moze potencialne znizit vykon. Ako priklady jednotlivych prvkov SWOT analyzy v skolach a skolskych zaradeniach je mozne uviest:

  • silne stranky: kvalifikovanost pedagogickych zamestnancov, dostatocny pocet tried v budove skoly, telocvicna, adekvatne ucebne pomocky, primerane materialne a technicke vybavenie tried a ostatnych miestnosti, ponuka vyucby dvoch cudzich jazykov, elektronicka ziacka knizka, komplexny system dalsieho vzdelavania zamestnancov, moznost individualneho vzdelavania, adekvatna prezentacia skoly na verejnosti, pripojenie na internet, ...
  • slabe stranky: fyzicky a moralne opotrebovane osobne pocitace, vysoka uroven chorobnosti pedagogickych zamestnancov, nedostatok vhodnych ucebnych zdrojov, nizka ponuka zaujmovych kruzkov, zastarane ucebne pomocky, potreba rekonstrukcie budovy skoly, nevhodna poloha skoly (napr. na okraji sidliska), skory zaciatok vyucovania, malo popoludnajsich aktivit, ...
  • prilezitosti: moznost zapojenia sa do projektov, spolupraca s odbornikmi, vymena pedagogickych skusenosti mimo skoly na vzdelavaniach a konferenciach, moznost vyuzivat funkcny system odborneho psychologickeho a ineho poradenstva, ...
  • hrozby: nepriaznivy demograficky vyvoj - malo ziakov, nedostatocny pridel financnych prostriedkov od zriadovatela, nezaujem rodicov o dianie v skole, nezaujem zo strany ziakov a rodicov o zaujmove kruzky, caste zmeny legislativy, konkurencia sukromnych skol a skolskych zariadeni, zriadenie rovnakeho studijneho odboru inou skolou, ...

Ulohou SWOT analyzy je identifikovat a zdoraznit tie faktory, ktore budu mat pre organizaciu zasadny vyznam pri dosahovani cielov, umoznia predikovat uroven buduceho vyvoja.

Grasseova (2006) uvadza jednotlive oblasti organizacie a externeho prostredia, ktore by mali byt predmetom SWOT analyzy. Analyza silnych a slabych stranok by sa mala tykat systemov riadenia, organizacnej struktury, informacnych systemov, kultury organizacie, personalnych zdrojov a ich rozvoja, vyskumu a vyvoja, techniky, financii a ekonomiky. V ramci analyzy prilezitosti a hrozieb je potrebne posudzovat externe politicko-ekonomicke, legislativne, ekonomicke, demograficke, technicko-ekonomicke a ekologicko-ekonomicke prostredie. Aj skoly a skolske zariadenia by mohli vypracovat SWOT analyzu podla uvedenych vnutornych oblasti a uvedenych prvkov externeho prostredia.

Kedy SWOT analyzu vypracovat? V skolach a skolskych zariadeniach moze byt dovodom na vypracovanie SWOT analyzy napriklad: zlucovanie roznych typov skol (napr. zakladna skola s materskou skolou, spojena skola); zmena faktorov externeho prostredia, ked je potrebne vcas identifikovat mozne prilezitosti a hrozby (napr. vyzvy na podavanie projektov, nepriaznivy demograficky vyvoj, ...); ziskanie noveho projektu a jeho riadenie; vznik situacie, ktora si vyzaduje urobit dolezite strategicke rozhodnutie (napr. zmena odborneho zamerania skoly, navrh novych ucebnych a studijnych odborov, zrusenie  odborov studia, o ktore je nizky zaujem, ...); navrh novej marketingovej strategie zameranej na ziskavanie ziakov.

 

Postup pri vypracovani SWOT analyzy

Existuje viacero postupov na vypracovanie SWOT analyzy. Nie vsetky vsak prinasaju pozadovane vysledky. Najmenej efektivny sa javi postup, ked organizaciu analyzuje jeden clovek, pripadne dvaja.

Leigh (2010) odporuca, aby na SWOT analyze pracovali styri skupiny, pricom v kazdej skupine by mali byt minimalne dvaja zamestnanci a mali by mat k dispozicii dostatocne priestrannu miestnost, v ktorej by mal kazdy analyzujuci svoj osobny pracovny priestor.

  1. Kazdej skupine pridelit na analyzu jednu cast: prvej skupine silne stranky, druhej skupine slabe stranka, tretej skupine prilezitosti a stvrtej skupine hrozby.
  2. Po analyze vykonanej v prvom kroku, kazda skupina odovzda vysledok svojej prace poverenemu zamestnancovi.
  3. Nasleduje rotacia casti analyzy, t. j. prvej skupine pridelit slabe stranky, druhej skupine prilezitosti, tretej skupine hrozby a stvrtej skupine silne stranky. Po analyze kazda skupina odovzda vysledok svojej prace.
  4. Rotacia casti pokracuje este dvakrat.
  5. Vytvorenie novej skupiny, ktora vygeneruje vsetky faktory SWOT analyzy.

 

Co je ulohou jednotlivych clenov skupin?

  1. Identifikovat silne a slabe stranky, prilezitosti a hrozby a zapisat ich do SWOT matice (vid tab. 1).

Tab. 1 Ukazka SWOT matice

SWOT analyza skoly

Silne stranky

Slabe stranky

  1. Kvalifikovanost pedagogov.
  2. Komplexny system kontinualneho vzdelavania.
  3. .....
  1. Zastarane ucebne pomocky.
  2. Nedostatok vhodnych ucebnic.
  3. ...

 Prilezitosti

 Hrozby

  1. Ponuka projektov.
  2. Spolupraca s odbornikmi.
  3. ...
  1. Demograficky pokles.
  2. Nedostatocne financovanie.
  3. ...

 

  1. Obodovat jednotlive silne a slabe stranky, prilezitosti a hrozby. Na bodovanie vyuzit napriklad stupnicu od + 1 do + 5 pri silnych strankach a prilezitostiach a od -1 do - 5 pri slabych strankach a hrozbach.
  2. Ku kazdej silnej a slabej stranke, hrozbe a prilezitosti priradit vahu. Vahy priradit v rozsahu od 0 do 1. Cim dolezitejsia stranka, tym vyssi koeficient priradit.  Sucet vah pri kazdej casti musi byt 1. Priklad: slaba stranka: fyzicky a moralne opotrebovane osobne pocitace: pocet bodov - 4 ale koeficient vahy je najvyssi 1, pretoze osobne pocitace su nevyhnutne. Silna stranka: ponuka dvoch cudzich jazykov (anglicky a rusky): pocet bodov 2 ale koeficient vahy 0,25, pretoze dlhodobo je zaujem len o anglicky jazyk.
  3. Vynasobit hodnotu vahy a bodovym hodnotenim.
  4. V kazdej casti spocitat vynasobene hodnoty.
  5. Spocitat internu cast SWOT analyzy, cize silne a slabe stranky.
  6. Spocitat externu cast SWOT analyzy, cize prilezitosti a hrozby.
  7. Vypocitat konecnu hodnotu tak, ze od hrozieb odpocitame prilezitosti. Kladny vysledok signalizuje, ze projekt, zmenu alebo inu cinnost je mozne realizovat. V tomto pripade ide o rychlu analyzu, ktorej vypovedacia schopnost je obmedzena. Dostupne z: https://www.euroekonom.sk/manazment/strategicka-diagnostika/swot-analyza/

V pripade, ze chceme, aby vypovedacia schopnost vysledkov SWOT analyzy bola primerana, vysledky ziskane v bode 4 (vynasobenie hodnoty vahy s bodovym hodnotenim) nanesieme do grafu. Na x-ovu os naniest slabe a silne stranky, na y-ovu os prilezitosti a hrozby. Nasledne z grafu je mozne zistit, aky druh strategie by sa v buducnosti mal v organizacii uplatnit. Na grafe 1 je zobrazena ofenzivna strategia.

                                                                            

Graf c. 1 Strategie vyplyvajuce zo SWOT analyzy

Strategie vyplyvajuce z analyzy

Aby bolo mozne urcit druh strategie, je potrebne vykonat syntezu vysledkov SWOT analyzy. Synteza spociva v porovnavani vonkajsich hrozieb a prilezitosti s vnutornymi silnymi a slabymi strankami organizacie. Ich kombinaciou a prienikom vznika strategia ako vyvazujuci faktor, ktory uvadza organizaciu do suladu s jej okolim. Vzhladom na rozdielny vyznam a vahu jednotlivych analyzovanych poloziek existuju rozne varianty strategie (Sakal a kol. 2007).

Ofenzivna strategia

Strategia ofenzivna (SO) - strengths opportunities - je najatraktivnejsi strategicky variant. Tuto strategiu si moze zvolit skola, v ktorej prevazuju silne stranky nad slabymi a prilezitosti nad hrozbami. Vzhladom na svoje silne stranky, moze skola vyuzit vsetky ponukajuce sa prilezitosti. Odporuca sa typ ofenzivnej strategie z pozicie sily.

Defenzivna strategia

Strategia defenzivna (ST) - strengths threats - je strategiou silnej skoly, ktora sa ale nachadza v nepriaznivom prostredi. Silna pozicia by sa mala vyuzit na blokovanie nebezpecenstva, zastrasenie konkurencie alebo unik do bezpecnejsieho prostredia. Odporuca sa typ defenzivnej strategie, ktorou si skola chrani uz vydobytu poziciu.

Strategia spojenectva

Strategiu spojenectva (WO) - weaknesses opportunities - si voli skola, v ktorej prevazuju slabosti nad silami, nachadza sa vsak v atraktivnom prostredi. Aby skola vyuzila otvarajuce sa prilezitosti, na ktorych zvladnutie nema dostatok vnutornych schopnosti, snazi sa postupne posilnovat svoju poziciu a odstranit nedostatky. Odporuca sa typ strategie spojenectva, ktory umozni zvacsit vnutornu silu a podielat sa na prilezitosti so spolahlivym spojencom, napr. spojena skola.

Strategia uniku alebo likvidacie

Strategia uniku alebo likvidacie (WT) - weaknesses threats - je vhodna pre skolu, ktora je slaba a navyse sa nachadza v neatraktivnom prostredi. Takato skola musi uvazovat v lepsom pripade o  pokuse etablovat sa v priaznivejsom prostredi, kde by jej slabosti neboli take vyrazne alebo v horsom pripade bude vychovno-vzdelavacie aktivity redukovat a likvidovat.

Vysledna strategia vyplyvajuca zo SWOT analyzy predstavuje zakladne odporucanie pre strategicku orientaciu podniku.

Sakal a kol. (2007) uvadza, ze je potrebne uvedomit si, ze kazda strategia je viacrozmerna, a preto len vynimocne mozno o niektorom variante tvrdit, ze je absolutne zly alebo dobry. Zvycajne existuju len horsie alebo lepsie strategie. Vyber strategie je potom uloha viackriterialneho rozhodovania za stavu neistoty alebo v zjednodusenom chapani za stavu istoty. Vyber strategie je mozne uskutocnit na zaklade napr. tychto kriterii: ucelnost (zmysluplnost), realizovatelnost a prijatelnost strategie.

Najcastejsie chyby pri vypracovani SWOT

Pri vypracovani SWOT analyzy sa vyskytuju chyby vo vsetkych fazach procesu jej tvorby: v pripravnej faze, realizacnej, hodnotiacej a po realizacnej.

V pripravnej faze moze ist o nejasne zadanie (nedostatocne vyspecifikovanie problemovych oblasti, nedostatok adekvatnych informacii). Opis problemovej situacie ma byt komplexny, aby uz v tejto faze bolo mozne predpokladat  zavery, ktore mozu zo SWOT analyzy vyplynut. Dalsou chybou v pripravnej faze moze byt navrhnutie clenov timu, ktori nemaju potrebne skusenosti. Je dolezite, aby do timu boli vybrani zamestnanci, ktori na skole pracuju uz dlhsiu dobu, maju potrebne pedagogicke a odborne vedomosti a zrucnosti, maju prehlad o sucasnom diani v skole a maju prehlad o vacsine oblasti z externeho prostredia, ktore by mohli vplyvat na buducnost skoly a skolskeho zariadenia.

V realizacnej faze najcastejsie sa vyskytujucou chybou je zamienanie faktorov. Do silnych stranok sa zaraduju prilezitosti, do slabych stranok hrozby a naopak. Napriklad: do slabych stranok su nespravne zaradovane: demograficky pokles populacie, ktory je hrozbou; nedostatocne financovanie skol na zaklade normativu, ktore je hrozbou; nedostatocne financne ohodnotenie pedagogickych a nepedagogickych zamestnancov, ktore je hrozbou; caste zmeny legislativy, ktore su hrozbou. Do prilezitosti su zaradovane napr. venovanie pozornosti vyucbe cudzich jazykov, ktore su silnou strankou; umoznenie dalsieho vzdelavania ucitelov, ktore je silnou strankou; spolocne aktivity ziakov roznych rocnikov, ktore su silnou strankou. Do hrozieb su nespravne zaradovane napr. pretazenost zamestnancov, ktora je slabou strankou. (Prezentovane chyby boli prevzate z niektorych zaverecnych prac funkcneho vzdelavania).

Dalsou chybou je absencia stanovenia najdolezitejsich faktorov, ktore by mohli vyznamne ovplyvnit vyvoj skoly.

V hodnotiacej faze casto chyba bodove hodnotenie jednotlivych faktorov a priradenie vah tymto faktorom. Absencia identifikacie tych faktorov, ktore skola nedokaze ovplyvnit, napr. poloha skoly, legislativne zmeny. Nedokoncena metodika SWOT analyzy. Su hodnotene napr. len silne a slabe stranky, hodnoty nie su prenesene ani do hodnotiacej matice ani do grafu, aby sa nasledne mohla zistit strategia, ktora by bola vhodna pre dalsiu existenciu skoly.

V po realizacnej faze chyba podrobne vypracovany plan na realizaciu vybranej strategie do praxe.

Ake moze byt konkretne znenie vybranej strategie? Vedenie skoly sa napriklad moze rozhodnut zmenit skolu na: centrum vzdelavania, sportu a kultury alebo vytvorit skolu rodinneho typu otvorenu europskym hodnotam a s inovativnymi vychovno-vzdelavacimi metodami a formami vyucby.

Zaver

Suhlasime s Grasseovou (2006), ze organizacie, ktore su sucastou verejneho sektoru (do ktoreho patria aj skoly a skolske zariadenia) by mali SWOT analyzu vyuzit ako kvalitny nastroj na analyzu vychodiskoveho stavu, aby mohli nasledne planovat buduci vyvoj. Zasadnym predpokladom na uspesne vypracovanie tejto analyzy je urcit skupinu osob, ktore maju o analyzovanych oblastiach dostatok znalosti a praktickych skusenosti. Podla Sakala a kol. (2007) hlavnym prinosom  SWOT analyzy by mala byt jasna identifikacia niekolkych hlavnych strategickych prednosti, slabych stranok, hrozieb a prilezitosti vo vonkajsom prostredi. Po dokonceni  SWOT analyzy je vedenie skoly schopne posudit sucasnu poziciu skoly a vykonat take zasahy, ktore lepsie pripravia skolu na buducnost.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:

ANONYM., 2015. SWOT analyza. Dostupne z: https://www.euroekonom.sk/manazment/strategicka-diagnostika/swot-analyza/

GRASSEOVA, M., 2006. Vyuziti SWOT analyzy pro dlouhodobe planovani. Dostupne z: https://scholar.google.sk/scholar?hl=sk&as_sdt=0%2C5&q=swot+anal%C3%BDza....

LEIGH, D., 2010. SWOT analysis. Dostupne z: https://s3.amazonaws.com/academia.edu.documents/ 4190455/HANDBOOK_OF_HPT_THIRD_EDITION.pdf?AWSAccessKeyId=AKIAIWOWYYGZ2Y53UL3A&Expires=1520502404&Signature=0zePtpC79%2FJ6B7UNRCodsthznwk%3D&response-content-disposition=inline%3B%20filename%3DComing_to_terms_with_communities_of_prac.pdf#page=1135.

SAKAL, P. a kol., 2007. Strategicky manazment v praxi manazera. Trnava: Tripsoft. ISBN 978-80-89291-04-5

Summary: The article presents fundaments of SWOT analysis as the most appropriate method of decision making in schools.It describes the recommended procedure for drawing and previewing the SWOT matrix. The next part of the article mentions the roles of members of a team which was created to develop the SWOT analysis, strategies that resulted from the analysis and the most common mistakes that arise in its development in schools and school facilities.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady