Profesijný rozvoj ucitelstva a jeho podpora prešli za posledné desatrocia na Slovensku významnými zmenami. Nie všetky boli pozitívne z pohladu ich efektivity a dopadov na kvalitu ucitelskej práce. Doposial nemá Slovensko komplexný systém podpory celozivotného profesijného rozvoja ucitelskej profesie. Dosluhujúci zákon NR SR c. 317/2009 Z. z. a ani jeho o desat rokov „mladší brat“ zákon NR SR c. 138/2019 Z. z. nepriniesol zásadný prelom vo vytváraní optimálnych podmienok na odborno-metodickú (inštitucionálnu) pomoc, ucelený systém kontinuálneho vzdelávania a podpory kariérového rozvoja slovenského ucitelstva vrátane sebarozvoja jednotlivcov – individuálnych profesionálov. Podpora profesijného rozvoja ucitelstva je súcastou mnohých reformných návrhov v medzinárodnom i národnom kontexte, v ktorým má rezort školstva vytvárat vhodné podmienky, optimálny legislatívny rámec, ktorý zohladnuje najnovšie výsledky vedeckého výskumu o princípoch a stratégiách podpory profesijného ucenia sa.
Podpora profesijného rozvoja ucitelstva sa vo svete chápe inak, nez len tradicne podporované formálne vzdelávanie, ktoré je u nás spravidla organizované ako hromadné, mimo vlastného pracoviska a nie vzdy ponúka odpovede na špecifické otázky, ktoré úcastníci riešia vo svojej pedagogickej práci. Zväcša ide o revitalizáciu poznatkov, programy s krátkym trvaním, ktoré nezasiahnu hlbšie štruktúry profesijných kompetencií alebo ponuka vôbec nereaguje na potreby ucitelstva, dynamicky sa meniaci svet a jeho odraz v školskej praxi. Komplexný, celozivotný systém podpory by mal byt dôsledne budovaný na princípoch vyjadrujúcich poziadavky ucitelstva a to, aby pomoc bola:
- individualizovaná – pomoc podla jedinecných potrieb;
- dostupná – pomoc na dosah, co najblizšie;
- operatívna – pomoc hned, ked vznikne potreba;
- kontinuálna – pomoc nepretrzite pocas celej profesijnej dráhy;
- odborná – pomoc skutocného experta na profesijné problémy.
Dominantné zastúpenie formálneho ucitelského vzdelávania dnes ustupuje do úzadia iným metódam a formám podpory profesijného rozvoja. OECD (2020, s. 19 - 20) uvádza v hodnotení Slovenskej republiky, ze kvalita ucitelov je pre lepšie študijné výsledky ziakov rozhodujúca. Preto odporúca okrem iného zlepšit kvalitu, relevantnost a rôznorodost profesijného rozvoja. V podpore kariérneho rastu sa zamerat na jasné usmernenie na vytváranie ucitelských portfólií, zjednotit štandardy výucby v celom systéme a chápat mentorskú cinnost ako súcast kariérneho rastu. Hladanie inovacných prístupov v rámci edukacných vied nám ponúka nový koncept – andragogické poradenstvo (Pavlov 2019), ktoré pomáha pocas profesijnej dráhy vyrovnat sa s poziadavkami na výkon profesie. Poskytuje individualizovanú a špecializovanú poradenskú sluzbu v individuálnych, skupinových alebo školských ucebných potrebách, ktoré sú riešitelné výchovou a vzdelávaním (ucením sa). Úlohou andragogiky v tomto zmysle je hladat metódy a formy umoznujúce a podnecujúce ucenie sa dospelého (jeho ucenlivost). Docilita (z lat. docilitas – ucenlivý, schopný ucit sa) má pôvod v autoregulacných psychických procesoch osobnosti cloveka, v najširšom význame ako schopnost regulovat vlastné správanie a konanie (vrátane ucenia). Kazdý disponuje urcitou mierou schopnosti autoregulácie sebaucenia danej neurologickými dispozíciami, podmienkami prostredia, školovaním, ale aj vhodnými edukacnými intervenciami (Pavlov, Neupauer 2019, s. 25 - 36). Docilita je diagnostikovatelný potenciál cloveka pre ucenie, sebaucenie, ktorý je mozné zlepšovat, rozvíjat, trénovat a podporovat aj andragogickou intervenciou. Docilita je dnes ocenovaná ako klúcová kompetencia cloveka pre zamestnanost a celozivotnú pripravenost ucením sa prispôsobovat novým poziadavkám a situáciám. Docilitu je mozné vedecky skúmat a prakticky podporovat v týchto dimenziách:
- môct – rôzna miera potenciálu (komplex dispozícií pre ucenie vrátane zivotných, ucebných skúseností a výsledkov školskej edukácie);
- chciet – rôzna úroven motivácie (pripravenost, ochota ucit sa a priznat si, ze mnohé nevieme, ale ucením sa dokázeme aj s pomocou iných zlepšit);
- vediet – rôzne stratégie celozivotného udrziavania a rozvíjania ucenlivosti.
Podpora profesijného rozvoja ucitelstva poradenstvom podlieha rôznym teoretickým prístupom a stratégiám. V poradenstve (líšiace sa intenzitou, hlbkou práce s klientom) rozlišujeme tri úrovne: poskytovanie informácií, vedenie, orientácia (angl. guidance) a intenzívna poradenská pomoc (angl. counselling). Andragogické poradenstvo je mozné poskytovat na úrovni uciacej sa organizácie (jej školského manazmentu), uciacich sa tímov (metodické orgány školy) a uciacich sa jednotlivcov. Pre kazdú úroven poradenstva i potreby klienta sa uplatnujú špecifické poradenské prístupy a metódy intervencie.
Schéma 1 Úrovne andragogického poradenstva (Pavlov 2020)
Tri úrovne poradenskej práce v andragogike môzeme charakterizovat takto:
- Základná úroven – poradca ako „informátor“ poskytuje informácie (kontaktné/dištancné) nevyhnutné na uspokojenie ucebnej potreby, ocakávania klienta. Spravidla je krátkodobé a nie je zalozené na poradenskom vztahu medzi klientom a poradcom. Klient sa spravidla potrebuje zorientovat, získat informácie, aby sa mohol správne rozhodnút, kto mu môze pomôct, kde sa o tom môze viac dozvediet, docítat a pod.
- Rozšírená úroven – poradca ako „dispecer“ usmernuje procesy ucenia sa, postup (z jedného miesta na optimálny smer k cielu) na základe identifikácie problémov a potrieb klienta (orientácia – guidance ako pomoc pri výbere cesty). Poskytne (spravidla jednorazovú, krátkodobú) radu, inšpiráciu ako sled krokov na ceste k vyriešeniu problému a zlepšeniu stavu klienta.
- Špecializovaná úroven – „navigátor“ odborne riadi udrziavanie optimálneho smeru (neodchýlenie sa od ciela plavby, letu), poskytuje poradenstvo pri riešení konkrétneho problému klienta zvládnutelného ucením (intenzívna poradenská pomoc – counselling), ktorý vyzaduje opakované spravidla dlhodobejšie poradenské aktivity.
V poradenskej praxi sa tieto úrovne môzu prelínat, prechádzat spontánne do dalšej (vyššej) úrovne alebo sa pohybovat na hranici. Je dôlezité, aby poradca rozpoznal rovinu, na ktorej je potrebné s klientom pracovat, identifikoval objednávku klienta a ponúkol adekvátnu poradenskú podporu jednotlivcovi, skupine alebo celej organizácii. Andragogické poradenstvo môze byt obsahovo zamerané na (Pavlov 2019):
- rozvoj profesijných kompetencií, vrátane evalvácie ucebných potrieb jednotlivcov, uciacich sa tímov, ale aj pri odhalovaní prícin profesijne nekompetentného správania a konania;
- spôsobilosti autoregulácie v ucení sa, zahrnajúce diagnostiku a odporúcania na efektívne stratégie ucenia sa;
- spracúvanie profesijných skúseností, zdielaní informácií z rôznych zdrojov alebo elimináciu tazkostí s aplikáciou osvojeného do pedagogickej praxe;
- plánovanie, realizáciu, didaktickú transformáciu vzdelávacích obsahov (ucitelky a ucitelia v role uciaceho sa);
- individuálnu a skupinovú evidenciu a evalváciu kompetencií a bilancovanie výsledkov profesijného ucenia a jeho dopadov na procesy ucenia sa detí a organizacného ucenia sa v škole;
- riešenie špecifických ucebných potrieb a profesijných otázok (volba vhodných programov vzdelávania, poskytovatelov, efektívnych a inovatívnych metód ucenia, ale aj komunikacných modelov vo vztahu k dospelým kolegom, rodicom a i.);
- manazment školy v plánovaní a realizácii komplexného rozvoja a podpory pedagogického zboru v profesijnom ucení na úrovni jednotlivcov a skupín uciacich sa;
- diagnostiku kariérovej situácie, individuálny potenciál, plánovanie profesijnej kariéry, jej sebariadenie, napredovanie i odstranovanie bariér (stres, vyhorenie, nevhodná organizácia práce, zlé medziludské pracovné vztahy a pod.).
Andragogické poradenstvo ucitelstvu by mohlo v blízkej budúcnosti vhodne doplnit existujúce nástroje podpory ich profesijného rozvoja, pretoze má potenciál reflektovat jeho špecifické potreby v podmienkach pracoviska. Realizácia tohto konceptu podpory ucitelstva závisí nielen od úrovne jeho vedecko-teoretického rozpracovania, ale aj budovania inštitucionálneho zázemia tohto typu poradenských sluzieb a odbornej prípravy poradcov profesijného rozvoja.
Príspevok vznikol vdaka podpore projektu APVV-16-0573: Aplikácia modelu andragogického poradenstva v kontexte profesionalizácie ucitelstva – MAPUS, ktorého riešitelom je Katedra andragogiky Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
OECD, 2020. Stratégia zrucností OECD pre Slovenskú republiku. Posudok a odporúcania. Bratislava. ISBN 978-92-64-36420-2. Dostupné z: https://doi.org/10.1787/bb688e68-en .
PAVLOV, I. 2019. Poradenstvo v podpore profesijného rozvoja pedagogických zborov škôl. In: Orbis Scholae. Roc. 12, c. 3. ISSN 1802-4637.
PAVLOV, I. a Z. NEUPAUER, 2019. Docilita dospelých - skrytý potenciál v ére umelej inteligencie. In: Vzdelávaní dospelých 2018 – transformace v ére digitalizace a umelé inteligence. Praha: Ceská andragogická spolecnost. ISBN 978-80-906894-4-2.
PAVLOV, I., 2020. Andragogické poradenstvo. Prešov: Rokus. ISBN 978-80-89510-83-2.
Zákon NR SR o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. In: Zbierka zákonov. 2019, c. 138.