Analýza úrovne vzdelávaním nadobudnutých kompetencií pedagogických zamestnancov a ich aplikácia v praxi v rusínskom jazyku a literatúre

Problematika kontinuálneho vzdelávania, resp. profesijného rozvoja pedagogických a odborných zamestnancov sa prirodzene dotýka od roku 2009 aj ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry, ktorí sú zároven velmi špecifickou cielovou skupinou. Patrí do nej v Slovenskej republike aktuálne len okolo 70 pedagogických zamestnancov, ktorí vyucujú predmet rusínsky jazyk a literatúra rôznymi formami akceptovanými legislatívou.

Vhodnú prílezitost na organizovanie vzdelávacích aktivít s tematikou vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry priniesol národný projekt Profesijný a kariérový rast pedagogických zamestnancov od 1. 10. 2009, ked bola v rámci jeho aktivít na regionálnom pracovisku MPC v Prešove zriadená samostatná pozícia ucitela kontinuálneho vzdelávania pre rusínsky jazyk a literatúru.

V období rokov 2014 – 2018 bolo na úcely kontinuálneho vzdelávania ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry akreditovaných šest samostatných vzdelávacích programov:

• Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ (4 skupiny, 72 absolventov)
• Metódy a formy vyuzitia historických reálií vo vyucovaní rusínskeho jazyka a literatúry (1 skupina, 14 absolventov)
• Rusínske reálie a moznosti ich zaradenia do školského vzdelávacieho programu na základnej škole (1 skupina, 16 absolventov)
• Rozvoj profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v oblasti poznávania rusínskej národnostnej menšiny (1 skupina, 16 absolventov)
• Rusínsky jazyk ako výchovný jazyk v školskom klube detí (bez absolventov)
• Rusínsky jazyk v predprimárnom vzdelávaní (bez absolventov)

Autorom vzdelávacieho programu Rozvoj profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov v oblasti poznávania rusínskej národnostnej menšiny bol J. Kredátus a garantom J. Furman. Autorom všetkých ostatných uvedených aktualizacných vzdelávacích programov bol M. Gaj a garantom týchto vzdelávacích programov bola A. Plišková z Ústavu rusínskeho jazyka a kultúry Centra jazykov a kultúr národnostných menšín Prešovskej univerzity v Prešove. Všetky vzdelávacie podujatia v rámci vzdelávacích programov lektoroval M. Gaj. V rámci aktivít aktualizacného vzdelávacieho programu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ boli otvorené 4 vzdelávacie skupiny. V prvej skupine prebiehalo vzdelávanie v priestoroch ZŠ s MŠ Michala Sopiru Radvan nad Laborcom, druhá skupina bola otvorená v priestoroch ZŠ Duchnovicova Medzilaborce, tretia skupina v priestoroch ZŠ s MŠ Klenová a posledná štvrtá skupina v priestoroch Spojenej školy vo Svidníku.

Na vzdelávacie programy Rusínsky jazyk ako výchovný jazyk v školskom klube detí a Rusínsky jazyk v predprimárnom vzdelávaní sa aj napriek ich úspešnej akreditácii neprihlásil dostatocný pocet pedagogických zamestnancov a skupiny sa neotvorili. Prícinu vidíme predovšetkým v postoji ucitelov k avizovaným legislatívnym zmenám v súvislosti s profesijným rozvojom pedagogických zamestnancov v roku 2018 a 2019.

Podla predkladanej analýzy a výskumu realizovaného v júli 2019 sme sa rozhodli zmapovat postoje a názory pedagogických zamestnancov, ktorí sa zúcastnili vzdelávacích podujatí v rámci aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ. Ide totiz o najpocetnejšiu skupinu zainteresovaných pedagogických zamestnancov, ktorí si z ponuky MPC vybrali aktualizacný vzdelávací program a ktorý je podla nášho názoru svojím zameraním, rozsahom a aj obsahom v uvedenej oblasti jednoznacne najrelevantnejší. Ponúkal vo svojich moduloch najširší záber tém súvisiacich s vyucovaním predmetu rusínsky jazyk a literatúra, dištancné úlohy boli nastavené primárne na rozvoj klúcových kompetencií ucitela a zámerom programu bolo jednotlivé témy v rámci modulov zoradit a vybrat tak, aby boli predovšetkým prostriedkom prvotného návodu ako vyucovanie rusínskeho jazyka a literatúry úspešne implementovat do praxe.

Komplexnú analýzu zamerania, rozsahu a obsahu aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ a formulované odporúcania a návrhy na skvalitnenie dalšej ponuky vzdelávacích aktivít MPC sme zrealizovali prostredníctvom výskumného dotazníka. Oblasti zamerania dotazníkového výskumu sme orientovali predovšetkým na analýzu úrovne nadobudnutých kompetencií (podoblast 1) a na analýzu úrovne aplikácie nadobudnutých kompetencií v praxi (podoblast 2). Jednotlivé výskumné otázky O11 – O110 (moznosti odpovede: áno, ciastocne a nie) priamo korešpondovali so špecifickými cielmi skúmaného predmetného akreditovaného aktualizacného vzdelávacieho programu a otázky O111 – O113 boli reflexiou respondentov na naplnenie ich vlastných ocakávaní zo vzdelávania. Otázky O21 – O22 reflektovali postoje a názory respondentov vo vztahu k miere aplikácie nadobudnutých kompetencií v praxi.

Komplexná charakteristika cielovej skupiny

Výskumu sa zúcastnilo 63 pedagogických zamestnancov, ktorí boli absolventmi aktualizacného vzdelávacieho programu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ. S uvedeným výskumným dotazníkom sme oslovili všetkých 72 absolventov uvedeného vzdelávacieho programu, na výstupoch výskumného dotazníka bolo ochotných participovat spolu 63 z celkového poctu oslovených (87,5 % návratnost). Respondenti boli oslovení na vyplnenie dotazníka predovšetkým prostredníctvom e-mailu a niektorí ho mali moznost vyplnit aj priamo pri ukoncení vzdelávania.

Z uvedeného poctu odpovedajúcich respondentov bolo 11 muzov (19,7 rokov praxe), co predstavovalo 17,46 % z celkového poctu a zároven 52 zien (20,5 rokov praxe), co predstavovalo 82,54 % z celkového poctu respondentov. Medzi respondentmi bolo 28 ucitelov pre primárne vzdelávanie (ucitelov pre prvý stupen ZŠ), 28 ucitelov pre nizšie stredné vzdelávanie (ucitelov pre druhý stupen ZŠ) a 10 ucitelov pre nizšie odborné vzdelávanie, stredné odborné vzdelávanie, úplné stredné všeobecné vzdelávanie, úplné stredné odborné vzdelávanie (ucitelov strednej školy). Najpocetnejšou skupinou respondentov boli pedagogickí zamestnanci s prvou atestáciou (29 respondentov - 46,04 %), následne pedagogickí zamestnanci s druhou atestáciou (27 respondentov – 42,85 %) a nakoniec samostatní pedagogickí zamestnanci (7 respondentov – 11,11 %). 18 respondentov (28,57 %) deklarovalo, ze aktuálne vyucujú predmet rusínsky jazyk a literatúra a zvyšok respondentov v pocte 45 (71,43 %) na vyucovaní tohto predmetu neparticipovalo.

Výsledky zistení vo výskumnej podoblasti 1 -  Analýza úrovne nadobudnutých kompetencií

Výskumná otázka O11 zistovala do akej miery bolo aktualizacné vzdelávanie Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ vhodným zdrojom informácií pojednávajúcich o aktuálnom procese výchovy a vzdelávania ziakov rusínskej národnosti.

Za vhodný zdroj informácií o aktuálnom procese výchovy a vzdelávania ziakov rusínskej národnosti povazovalo predmetný vzdelávací program az 60 respondentov (95,24 % z odpovedajúcich) a zvyšní traja respondenti (4,76 % z odpovedajúcich) deklarovali ciastocnú relevantnost tohto vzdelávania. Môzeme preto konštatovat, ze zo sledovaného hladiska bol aktualizacný vzdelávací program Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ pre ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry velmi prínosný a obsahovo atraktívny.

Výskumná otázka O12 zistovala, do akej miery si respondenti prostredníctvom aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ rozšírili svoje kompetencie vo vztahu k rozsahu a jednotlivým zameraniam vyucovania rusínskeho jazyka na konkrétnych druhoch škôl.

56 respondentov (88,89 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k druhej otázke pozitívnu odpoved, šiesti respondenti (9,53 % z odpovedajúcich) si mysleli, ze svoje vedomosti a kompetencie vo vztahu k rozsahu a jednotlivým zameraniam vyucovania rusínskeho jazyka na konkrétnych druhoch škôl si rozšírili ciastocne a jeden respondent (1,58 % z odpovedajúcich) odpovedal negatívne. Môzeme preto konštatovat, ze zo sledovaného hladiska bol aktualizacný vzdelávací program Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ pre ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry vo vztahu k rozšíreniu ich vedomostí a kompetencií taktiez velmi relevantný a prínosný.

Výskumná otázka O13 zistovala mieru prehlbenia spôsobilostí pedagogických zamestnancov pracovat s pedagogickou dokumentáciou spojenou s agendou národnostnej školy v zmysle platnej legislatívy prostredníctvom aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ.

42 respondentov (66,67 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k tretej otázke pozitívnu odpoved, devätnásti respondenti (30,15 % z odpovedajúcich) si mysleli, ze si prostredníctvom aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ prehlbili svoje  spôsobilosti pracovat s pedagogickou dokumentáciou spojenou s agendou národnostnej školy v zmysle platnej legislatívy ciastocne a dvaja respondenti (3,18 % z odpovedajúcich) deklarovali negatívnu odpoved. Môzeme preto konštatovat, ze zo sledovaného hladiska bol predmetný aktualizacný vzdelávací program pre ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry nápomocný, nebol však zdrojom jednoznacných informácií vo vztahu k práci s uvedenými reáliami. V budúcnosti odporúcame zamysliet sa nad navýšením casovej dotácie príslušného modulu a témy, resp. realizovat v rámci vzdelávacích aktivít MPC viacero praktických seminárov orientovaných na cinnosti uvedeného zamerania.

Výskumná otázka O14 zistovala mieru prehlbenia vedomostí a kompetencií vo vztahu k problematike nových a aktuálnych zmien v jazykovom systéme rusínskeho jazyka.

49 respondentov (77,77 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k štvrtej otázke pozitívnu odpoved, štrnásti respondenti (22,23 % z odpovedajúcich) si mysleli, ze si prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania prehlbili svoje  vedomosti a kompetencie vo vztahu k problematike nových a aktuálnych zmien jazykového systému rusínskeho jazyka ciastocne. Môzeme preto konštatovat, ze zo sledovaného hladiska bol predmetný aktualizacný vzdelávací program pre ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry taktiez výrazne nápomocný. Treba ale pripomenút len informatívnu úroven priblízenia špecifík jednotlivých jazykových rovín rusínskeho jazyka, nakolko v programe boli kazdej jednej oblasti venované len tri prezencné hodiny. V budúcnosti však v nadväznosti na tento fakt odporúcame bud revidovat a navýšit pocet týchto prezencných hodín venovaných problematike jazyka, resp. zamysliet sa nad formou vzdelávania alebo vytvorit jedno monotematické podujatie ci vzdelávanie orientované primárne na jazykovú problematiku.

Výskumná otázka O15 zistovala mieru rozšírenia vedomosti a kompetencie vo vztahu k poznávaniu základov jazykového systému rusínskeho jazyka v kontexte zmien pravopisu.

44 respondentov (69,84 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k piatej otázke pozitívnu odpoved, devätnásti respondenti (30,16 % z odpovedajúcich) vyjadrili názor, ze si prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania rozšírili svoje vedomosti a kompetencie vo vztahu k poznávaniu základov jazykového systému rusínskeho jazyka v kontexte zmien pravopisu ciastocne. Môzeme preto konštatovat, ze zo sledovaného hladiska bol predmetný aktualizacný vzdelávací program pre ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry taktiez prínosný. Dopomohol im aktualizovat poznatky a nadobudnút všeobecný prehlad v najnovších zmenách rusínskeho pravopisu. Vo vztahu k tomuto fenoménu odporúcame v budúcnosti organizovat primerané formy vzdelávacích podujatí predovšetkým z dôvodu rôznych prebiehajúcich aktualizácií a zmien rusínskeho pravopisu.

Výskumná otázka O16 zistovala mieru prehlbenia schopností vyuzívat inovatívne metódy v procese vyucovania predmetu rusínsky jazyk a literatúra.

55 respondentov (87,31 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k šiestej otázke pozitívnu odpoved, siedmi respondenti (11,11 % z odpovedajúcich) sa vyjadrili, ze si prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania prehlbili svoje schopnosti vyuzívat inovatívne metódy v procese vyucovania predmetu rusínsky jazyk a literatúra ciastocne a len jediný respondent (1,58 % z odpovedajúcich) deklaroval vo vztahu k problematike negatívnu odpoved. Môzeme preto konštatovat, ze kompetencie ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry v súvislosti s vyuzívaním a aplikáciou inovatívnych metód v procese vyucovania predmetu rusínsky jazyk a literatúra boli prostredníctvom vzdelávacích aktivít sledovaného aktualizacného vzdelávania výrazne prehlbené.

Výskumná otázka O17 zistovala mieru rozšírenia vedomostí o vhodných koncepciách vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry.

51 respondentov 80,95 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k siedmej otázke pozitívnu odpoved, dvanásti respondenti (19,05 % z odpovedajúcich) konštatovali, ze si prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania rozšírili svoje vedomosti o vhodných koncepciách vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry ciastocne. Aj v tomto prípade môzeme konštatovat, ze vo vztahu k priblízeniu jednotlivých koncepcií vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry ponúklo uvedené vzdelávanie respondentom relevantné a primerane informácie.

Výskumná otázka O18 zistovala mieru nadobudnutia kompetencií tvorit a aktualizovat školský vzdelávací program v predmete rusínsky jazyk a literatúra v súlade s aktuálnymi legislatívnymi zmenami.

Konštatujeme, ze len 37 respondentov (58,74 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k ôsmej otázke pozitívnu odpoved, následne 25 respondentov (39,68 % z odpovedajúcich) prezentovalo názor, ze prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania nadobudli kompetencie tvorit a aktualizovat školský vzdelávací program v predmete rusínsky jazyk a literatúra v súlade s aktuálnymi legislatívnymi zmenami len ciastocne a jeden respondent (1,58 % z odpovedajúcich) vyjadril k tematike negatívne stanovisko. Túto otázku však môzeme povazovat za jednu z najrozporuplnejších vo vztahu k výsledku a k jednotlivým výskumným zisteniam. V súvislosti s touto problematikou môzeme odporucit organizovat otvorenejšie formy vzdelávania zalozené na usmernovaní a koordinovaní lektora a vlastnej tvorivej a aktívnej cinnosti úcastníkov, napr. pri práci v skupinách. Problematika tvorby a koncipovania jednotlivých školských vzdelávacích programov je totiz témou velmi variabilnou.

Výskumná otázka O19 zistovala mieru nadobudnutia zrucnosti tvorit školské projekty v predmete rusínsky jazyk a literatúra na ich príslušnom druhu školy.

Konštatujeme, ze 41 respondentov (65,08 % z odpovedajúcich) uviedlo vo vztahu k deviatej otázke pozitívnu odpoved, následne 19 respondentov (30,16 % z odpovedajúcich) vyjadrilo názor, ze prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania nadobudli zrucnosti tvorit školské projekty v predmete rusínsky jazyk a literatúra na príslušnom druhu školy len ciastocne a napokon traja respondenti (4,76 % z odpovedajúcich) vyjadrili k tematike negatívne stanovisko. Problematika implementácie rôznych ucebných školských projektov a projektovej metódy je podla názoru respondentov zrejme témou, ktorej je v budúcnosti nevyhnutné sa intenzívnejšie venovat aj v rámci dalších vzdelávacích aktivít MPC v segmente.

Výskumná otázka O110 zistovala mieru nadobudnutia spôsobilosti aktívne vyuzívat rusínsku literatúru pre deti a mládez vo vyucovaní na jednotlivých stupnoch vzdelávania.

44 respondentov (69,84 % z odpovedajúcich) vo vztahu k desiatej otázke uviedlo pozitívnu odpoved, následne 18 respondentov (28,58 % z odpovedajúcich) si myslelo, ze prostredníctvom sledovaného aktualizacného vzdelávania nadobudli spôsobilosti aktívne vyuzívat rusínsku literatúru pre deti a mládez vo vyucovaní na jednotlivých stupnoch vzdelávania len ciastocne a jeden respondent (1,58 % z odpovedajúcich) vyjadril k tematike negatívne stanovisko. Odporúcame sa problematike vyuzívania dostupnej rusínskej literatúry pre deti a mládez a metodike práce s nou v budúcnosti venovat viac. Bolo by vhodné koncipovat a realizovat samostatné monotematické vzdelávacie podujatia, nakolko ide o velmi ziadanú a v praxi diskutovanú tému.

Na základe zistení z prvých desiatich poloziek dotazníka konštatujeme a vyjadrujeme všeobecnú spokojnost nad zameraním a koncipovaním cielov pri tvorbe aktualizacného vzdelávacieho programu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ, prezentovanou úrovnou ich naplnenia a zároven spätnou väzbou, ktorá môze profesijný rozvoj ucitelov rusínskeho jazyka a literatúry adresne nasmerovat na dalšie priority v budúcnosti.

Otázka O111 vo výskumnom dotazníku bola zameraná na podrobnejšiu analýzu nadobudnutých kompetencií v jednotlivých konkrétnych oblastiach edukácie Rusínov na Slovensku, ktoré boli zakomponované v témach jednotlivých modulov aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ. Na uvedenú otázku mohlo všetkých 63 respondentov odpovedat oznacením aj viacerých mozností. Dovedna tak respondenti oznacili spolu 355 rôznych odpovedí. Názorný prehlad výskumných zistení prezentujeme v tabulke 1.

Tab. 1 Analýza kompetencií nadobudnutých v rámci jednotlivých oblastí a zameraní modulov aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ.

Zdroj: vlastné spracovanie

Na prvých troch miestach sa umiestnili oblasti:  1. poznávanie aktuálnej situácie vyucovania rusínskeho jazyka na ZŠ a SŠ v Slovenskej republike (54 respondentov, 85,71 %; na 2. mieste sa ocitli dve oblasti rozsah a zameranie vyucovania rusínskeho jazyka na ZŠ a SŠ a aktualizácia poznatkov z dejín Rusínov (po 50 respondentov, 79,37 %).

Ak by sme brali do úvahy percentuálnu mieru odpovedí podla jednotlivých respondentov, došli by sme k zisteniu, ze komplexná úroven nadobudnutých kompetencií vo všetkých sledovaných a deklarovaných oblastiach je priemerne 62,61 %. Uvedené zistenie nám evokuje potrebu zamysliet sa v budúcnosti nad prioritou jednotlivých uz implementovaných oblastí a zameraní modulov a prispôsobovat ich aktuálnym potrebám. Nakolko koncipovanie aktualizacného vzdelávacieho programu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ sa nezakladalo na nijakých predošlých praktických meratelných analýzach a skúsenostiach z praxe, môzu práve zistenia v tejto výskumnej otázke súhrne nasmerovat priority, výber a štylizáciu jednotlivých konkrétnych tém pre dalšie vzdelávacie aktivity MPC s tematikou vyucovania rusínskeho jazyka a rôznych rusínskych reálií.

Otázka O112 vo výskumnom dotazníku bola zameraná na podrobnejšiu analýzu postojov a názorov respondentov vo vztahu k úrovni nimi nadobudnutých kompetencií prostredníctvom aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ. Na uvedenú otázku mohlo všetkých 63 respondentov odpovedat oznacením aj viacerých mozností. Dokopy tak respondenti oznacili spolu 120 rôznych odpovedí. Názorný prehlad výskumných zistení prezentujeme v tabulke 2.

Tab. 2 Analýza názorov a postojov respondentov vo vztahu k rozsahu nadobudnutých kompetencií získaných prostredníctvom aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ.

Zdroj: vlastné spracovanie

37 respondentov (58,76 % z odpovedajúcich) uviedlo, ze aktualizacné vzdelávanie bolo dostatocným zdrojom informácií pre aktualizáciu poznatkov vo vztahu k problematike vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry pre ucitelov vyucujúcich predmet rusínsky jazyka literatúra v praxi. 35 respondentov (55,56 % z odpovedajúcich) deklarovalo, ze bolo dostatocným zdrojom na základné zorientovanie sa v problematike vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry pre nekvalifikovaných ucitelov. 27 respondentov (42,86 % z odpovedajúcich) prezentovalo názor, ze predmetné aktualizacné vzdelávanie bolo primeraným zdrojom informácií na základné zorientovanie sa v problematike vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry pre nekvalifikovaných ucitelov. Iba 18 respondentov (28,57 % z odpovedajúcich) povazovalo analyzované aktualizacné vzdelávanie za komplexný zdroj poznatkov o aktuálnom stave vyucovania rusínskeho jazyka na ZŠ a SŠ. Nanajvýš pozitívne je však výskumné zistenie, ze len traja respondenti (4,76 % z odpovedajúcich) povazovali rozvrstvenie a rozsah tém vzdelávania a taktiez obsahové nastavenie modulov vzdelávania za nedostatocný zdroj informácií na základné zorientovanie sa v problematike pre nekvalifikovaných ucitelov. Ziaden z respondentov neuviedol, ze skúmané vzdelávanie bolo nedostatocným zdrojom informácií na základné zorientovanie sa v problematike vyucovania rusínskeho jazyka a literatúry. Aj ked uvedené formulácie v jednotlivých ponúkaných odpovediach mohli vyznievat jemne sugestívne, naším hlavným zámerom bolo istým legitímnym spôsobom kvantifikovane vyfiltrovat predovšetkým mnozstvo negatívnych postojov respondentov vo vztahu k téme a konštatujeme, ze na základe všetkých zistení tie boli identifikované v minimálnej miere.

Otázka O113 bola orientovaná na súhrnnú analýzu celej tejto podoblasti 1 vo vztahu k zameraniu a obsahu tém komplexnej úrovne aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ. Respondenti si v uvedenej otázke mohli zvolit jedinú z ponúkaných odpovedí. Názorný prehlad výskumných zistení prezentujeme v tabulke 3.

Tab. 3 Analýza názorov a postojov respondentov vo vztahu k zameraniu a obsahu tém komplexnej úrovne aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ.  

Zdroj: vlastné spracovanie

Na základe zistení môzeme konštatovat, ze az 52 respondentov (82,55 % z odpovedajúcich) uviedlo, ze v rámci zamerania a zvolených tém aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ nadobudlo kompetencie všeobecného charakteru, ktoré im sprostredkovali schopnost spolahlivo sa orientovat v problematike. Následne 10 respondentov (15,87 % z odpovedajúcich) deklarovalo dokonca komplexný prehlad a jeden respondent (1,58 %) uviedol, ze v skúmanej problematike nadobudol minimálny prehlad. Zároven môzeme konštatovat, ze ciele, témy a moduly uvedeného aktualizacného vzdelávania boli po konfrontácii s výsledkami výskumu nastavené vhodne. V budúcnosti odporúcame zamysliet sa len nad relevantnostou niektorých konkrétnych tém, ktoré sme uz vyššie naznacili pri iných výskumných otázkach. Pri analytických zisteniach v tejto konkrétnej otázke sa nám tieto skutocnosti cyklicky potvrdzujú, len akoby pod iným uhlom pohladu.

Výsledky zistení vo výskumnej podoblasti 2 -  Analýza úrovne aplikácie nadobudnutých kompetencií v praxi

Velmi dôlezité je sa zamysliet aj nad úrovnou nadobudnutých kompetencií z jednotlivých vzdelávacích podujatí v rámci aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ vo vztahu k ich vyuzitelnosti v praxi. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli skoncipovat a ponúknut respondentom otázku O21 vo výskumnom dotazníku. Mali sme úmysel jednoznacne analyzovat úroven implementácie nadobudnutých kompetencií v individuálnej pedagogickej praxi zúcastnených respondentov. Na uvedenú otázku mohli respondenti odpovedat aj vo forme viacerých odpovedí, dovedna ich vo vztahu k uvedenej otázke respondenti uviedli 73. Názorný prehlad výskumných zistení prezentujeme v tabulke 4.

Tab. 4 Analýza úrovne implementácie nadobudnutých kompetencií v individuálnej pedagogickej praxi respondentov vo vztahu k aktualizacnému vzdelávaniu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ.

Zdroj: vlastné spracovanie

Hlavné zameranie aktualizacného vzdelávacieho programu Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ tkvelo predovšetkým v tom, aby sa ucitelom rusínskeho jazyka a literatúry v praxi, ale zároven aj ucitelom na školách, kde sa rusínsky jazyk vyucuje ako vyucovací predmet akoukolvek formou, ponúkla moznost nadobudnút relevantné kompetencie z oblasti rôznych konkrétnych reálií súcasnej edukácie Rusínov na Slovensku. Na základe odpovedí respondentov môzeme s urcitostou konštatovat, ze sa nám to podarilo, o com svedcia nanajvýš pozitívne zistenia v analýze prezentovanej v rámci otázky O21 vo výskumnom dotazníku.

Z hladiska komplexnosti realizovanej analýzy je dôlezité interpretovat mieru uplatnovania nadobudnutých kompetencií ucitelov zúcastnených na sledovanom aktualizacnom vzdelávaní v ich ucebnej praxi. S uvedeným zámerom sme sa rozhodli formulovat otázku O22 vo výskumnom dotazníku, pricom respondenti si mohli zvolit práve jedinú z ponúkaných odpovedí. Názorný prehlad výskumných zistení prezentujeme v tabulke 5.

Tab. 5 Analýza aplikácie nadobudnutých kompetencií do vyucovania predmetu rusínsky jazyk a literatúra a dalších rôznych rusínskych reálií implementovaných interdisciplinárne vo vyucovacom procese riadenom respondentmi.

Zdroj: vlastné spracovanie

Aj na základe zistení z tejto výskumnej otázky O22 môzeme konštatovat velkú mieru spokojnosti. Spomedzi štyroch ponúkaných odpovedí (spravidla vzdy – vo velkej miere – v malej miere – vôbec)  inšpirovalo respondentov k nasledujúcim odpovediam.

Ak sa na uvedené zistenia pozrieme pod akýmkolvek uhlom pohladu, je zrejmé, ze výsledky zistení vo výskumnej podoblasti 2, kde sme analyzovali úroven aplikácie kompetencií nadobudnutých v rámci aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ v praxi, sú pozitívne a dokazujú jeho opodstatnenost a súcasne potvrdzujú záujem pedagogických zamestnancov o štúdium problematiky edukácie Rusínov v Slovenskej republike v uvedenej forme.

Záver

Na základe uvedenej komplexnej analýzy môzeme v závere na základe názorov 63 zúcastnených respondentov so spokojnostou skonštatovat, ze stanovené ciele aktualizacného vzdelávania Rusínsky jazyk a jeho vyucovanie na ZŠ a SŠ môzeme prostredníctvom adresne vyjadrenej spätnej väzby absolventov povazovat za splnené a navyše aj relevantne prínosné pre ich prax. Sledovaný aktualizacný vzdelávací program tak pôsobí jedinecne vo vztahu ku komplexu a rôznorodosti ponúknutých a prezentovaných tém, modulovo a tematicky ho povazujeme za vhodne koncipovaný. Poslúzi ako vhodná inšpirácia pre dalšie vzdelávanie ucitelov v segmente. Do budúcnosti veríme, ze aj zistenia tejto komplexnej analýzy poslúzia ako zdroj inšpirácií na aktualizáciu a modifikáciu modulov a okruhov tém vzdelávacích podujatí MPC.