Pre potreby atestacnej prace sme vybrali metody, s ktorymi sme najviac pracovali pocas nasho akcneho vyskumu: Metoda INSERT, Brainstorming (burza napadov, burka mozgu), Cinquain (patversova basen), Pojmove mapovanie, Akrostich, Didakticka hra, Metoda riesenia problemov (problemova metoda). Vyucovanie prebiehalo v 5. rocniku v tematickom celku spolocenstva organizmov.
Ukazka vyucovacej hodiny c. 1
Tema: Lesne dreviny - stromy a kry
Ciele: definovat pojem drevina, opisat stavbu tela dreviny - koren, kmen, koruna, listy, kvety a plody so semenami, zdovodnit vyznam jednotlivych organov stromu, vymenovat tri druhy lesnych listnatych stromov, uviest tri priklady lesnych ihlicnatych stromov, vysvetlit rozdiel medzi stromom a krom, vymenovat dva druhy lesnych krov, rozlisit na ukazke strom a ker, opisat vzhlad ihlicnatych a listnatych stromov podla vonkajsej stavby tela, akceptovat napady spoluziakov pri individualnom brainstormingu, aplikovat pravidla pri tvoreni akrostichu na slovo strom, spontanne reagovat na kladene otazky z precitaneho textu, klast relevantne otazky z citaneho textu v ucebnici, vykonavat cinnost (hadzat lopticku a odpovedat na otazky) bez zavahania, vytvorit akrostich na slovo strom, zhotovit odtlacky listov stromov technikou frotaze.
Vyucovacie metody: individualny brainstorming, praca s textom v ucebnici biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly, didakticka hra, metoda kladenia otazok a odpovedi, pojmove mapovanie (zhlukovanie), akrostich, vysvetlovanie s demonstraciou obrazkov a zivych prirodnin, samostatna praca ziakov
Ucebne pomocky a didakticka technika: tabula, krieda, ucebnica biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly, obrazky roznych lesnych drevin, konariky listnatych a ihlicnatych stromov (lipa, breza, javor, borovica, smrek, smrekovec), rozne listy listnatych stromov (lipa, breza, javor), obrazok organov stromu, florbalova lopticka, poznamkove zosity, voskovky a pisacie potreby
Priebeh vyucovacej hodiny
V uvode hodiny pouzijeme metodu individualneho brainstormingu. Ustrednou temou su lesne dreviny - stromy. Ulohou ziakov je produkovat co najviac myslienok, ktore im napadnu pri zadanej teme. Vsetky napady ziakov zapisujeme na tabulu bez komentovania. Po ukonceni brainstormingu urobime kratke zhodnotenie.
Na expoziciu noveho uciva volime metodu prace s textom v ucebnici biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly (s. 21). Vyvolavame ziakov, ktori nahlas precitaju cast textu v ucebnici, po precitani textu nasleduje didakticka hra, pri ktorej kladieme ziakom otazky z citaneho textu. Polozime otazku a hodime florbalovu lopticku ziakovi, ktory odpovie na nasu otazku, po zodpovedani otazky ju hodi spat. V pripade, ze ziak nevie odpoved, lopticku hodi inemu ziakovi - svojmu zolikovi, ak aj ten nevie odpoved, musi vymysliet novu otazku. Ziakov sa pytame tieto otazky: Ako delime rastliny podla stonky? Podla ktorych znakov rozlisis strom od kra? Ake organy tvoria telo stromu? Aku funkciu plni koren stromu? Aky vyznam ma kmen pre strom? Na zaklade ktorych znakov a javov patri dub medzi listnate stromy? Na zaklade ktorych znakov a javov patri borovica medzi ihlicnate stromy?
Zaznamenanie najdolezitejsich poznatkov robime pomocou frontalneho pojmoveho mapovania - zhlukovania. Ziaci si pojmovu mapu odpisu do zosita ako formu poznamok z noveho uciva.
Na precvicovanie a upevnovanie uciva vyuzijeme metodu tvoriveho pisania, metodu akrostichu. Klucovym slovom je strom. Slovo strom napiseme po hlaskach pod seba a kazda hlaska sa stane zaciatocnym pismenom noveho slova. Ziaci ku kazdej hlaske doplnia pridavne meno, ktore vystihuje slovo strom. Ziaci pracuju samostatne a v zavere vyucovacej hodiny prezentuju svoj akrostich pred celou triedou.
Poslednou aktivitou je zhotovenie odtlacku listu technikou frotaze. Ziakom rozdame rozne listy listnatych stromov nazbierane v okoli skoly. Ulohou ziakov je pretlacit pomocou voskovych farbiciek listy stromov priamo do poznamkoveho zosita a vsimnut si rozdiely medzi jednotlivymi listami.
Zadanie domacej ulohy:
Naucit sa spristupnovanu temu a nakreslit obrazok stromu s popisom jednotlivych organov.
Ukazka vyucovacej hodiny c. 2
Tema: Co sme sa naucili o listnatych a ihlicnatych lesnych drevinach
Ciele: spravne odpovedat na zadane otazky a ulohy, spolupracovat v skupine pri rieseni uloh, iniciovat spolupracu v skupine pri plneni uloh, pracovat presne a rychlo pri plneni jednotlivych aktivit.
Vyucovacie metody: didakticka hra, praca s textom, problemova uloha
Ucebne pomocky a didakticka technika: subory karticiek s nazvami stromov a ich charakteristickym opisom, s listami stromov a s plodmi, vytlacene texty o pouziti dreva listnatych a ihlicnatych stromov s otazkami a odpovedovym harkom, farebne pera (cervene a zelene), vytlaceny chybny text o ihlicnatych a listnatych stromoch, ucebnica biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly
Priebeh vyucovacej hodiny
Na zaciatku vyucovacej hodiny si so ziakmi zahrame hru s nazvom ,,Ak suhlasis, vstan!" Hra prebieha takto: ucitel cita rozne vyroky tykajuce sa lesnych drevin a ziaci reaguju na spravnost vyrokov tak, ze sa postavia, ak suhlasia s tym, co ucitel povedal. Ak s danym vyrokom nesuhlasia, ostanu sediet na svojich stolickach. Z hry vypadavaju ti ziaci, ktori neskoro, alebo nespravne zareaguju. Vypadnuti ziaci sa presunu do zadnej casti ucebne. Priklady vyrokov: Drevina je rastlina s duzinatou stonkou. Ihlicnate stromy menia svoj vzhlad pocas roka. Vres obycajny rastie v kyslych podach. Lieska obycajna ma chutne plody, ktore sa nazyvaju zalude. Tis obycajny je ihlicnaty ker. Smrek obycajny ma sisky, ktore rastu smerom dole. Cernica patri medzi nezive prirodniny. Jedla biela ma sisky, ktore sa rozpadavaju uz na strome. Baza cierna patri medzi jedovate rastliny. Listy maliny maju liecive ucinky. Dub ma plody dubovice. Borovici ihlicie neopadava. Buk patri medzi listnate stromy. Brusnica prava je listnaty ker.
Po uvodnej zahrievacej aktivite si ziakov rozdelime do skupin po styroch a pokracujeme v dalsich aktivitach zameranych na opakovanie a upevnovanie uciva o listnatych a ihlicnatych lesnych drevinach.
Aktivita c. 1 ma nazov ,,Spoznaj nase dreviny". Kazda skupina ziakov dostane subor karticiek s nazvami stromov, subor karticiek s opismi stromov, subor karticiek s plodmi a subor karticiek s listami stromov. Ulohou ziakov je najst ku kazdemu druhu jeho prisluchajuci opis, plod a list. Cinnost ziakov v skupinach a vysledky ich prace kontrolujeme priebezne. Po cely cas sme ziakom napomocni.
Aktivita c. 2 je realizovana formou skupinovej prace s textami a je zamerana na vyuzitie drevin. Vsetky skupiny dostanu rovnake vytlacene texty o pouziti dreva listnatych a ihlicnatych stromov a otazky, ktore sa tykaju textov. Ziaci si musia texty precitat a potom odpovedat na sest pripravenych otazok: 1. Drevo ktoreho stromu sa pouziva na vyrobu preglejok? 2. Kora ktoreho stromu obsahuje skrob a cervene farbiva? 3. Ktore druhy stromov rastu vyhradne na severnej pologuli? 4. Odtlacky ktoreho druhu stromu su zname spred viac ako 20 milionov rokov? 5. Ktory druh stromu rastie prirodzene v kontinentalnych europskych lesoch az k pohoriu Ural? 6. Ktory druh stromu ma spomedzi ihlicnatych drevin najlepsie drevo na konstrukcne ucely? Je na clenoch skupiny, ako si pracu podelia, ci budu texty citat spolocne, alebo si kazdy clen zoberie iba urcitu cast textu. Ziaci si mozu texty podla potreby rozstrihat. Po skonceni aktivity si so ziakmi odkonzultujeme spravne odpovede a zhodnotime pracu na aktivite z nasho pohladu a z pohladu ziakov.
Aktivita c. 3 je problemova uloha. Ziaci maju skontrolovat poznamky minulorocnych piatakov o ihlicnatych a listnatych stromoch a opravit vsetky chyby, ktore najdu cervenym perom. Opat ziaci kooperuju v stvorclennych skupinach.
Ihlicnate stromy maju hrube a pruzne kmene, ktore len tazko odolavaju silnemu vetru a horucemu pocasiu. Maju tupe hranolovite listy - hranolceky, ktore im v lete opadavaju (okrem borovice), lebo nevedia odolavat suchu a mrazu. Semena maju ulozene vo vytrusniciach. Listnate stromy rastu vacsinou v chladnom pasme. Maju staly vzhlad v kazdom rocnom obdobi. Na jar pucia na konaroch listy a cibule. V lete dozrievaju zrniecka a na jesen pucia nove listy.
V zavere aktivity si ziaci otvoria ucebnicu biologie (s. 21), a tak si prejdu chybne poznamky o stromoch este raz. Ak najdu dalsie chyby, ktore prvykrat neopravili, opravia si ich, ale zelenym perom. Po ukonceni aktivity si ju so ziakmi prejdeme a zhrnieme.
Tema: Lesne nekvitnuce byliny
Ciele: rozlisit zakladne skupiny nekvitnucich bylin v lesnom poraste - machy, paprade, praslicky, uviest vhodne podmienky pre vyskyt machov, papradi a prasliciek v lese, opisat lesne nekvitnuce byliny z hladiska vonkajsej stavby, vysvetlit sposob rozmnozovania lesnych nekvitnucich bylin, definovat pojem podzemok, vymenovat vyznamnych zastupcov machov, papradi a prasliciek - merik pribuzny, raselinnik, plonik obycajny, bielomach sivy, paprad samcia, praslicka lesna, akceptovat pravidla pri tvorbe patversovej basne na slovo mach (machy), vytvorit patversovu basen na slovo mach (machy), spravne pouzivat interaktivnu tabulu a jej nastroje.
Vyucovacie metody: analyza animacie, demonstracia, riadena diskusia, vysvetlovanie s pouzitim prezentacie v PowerPointe, praca s interaktivnou tabulou, cinquain (patversova basen)
Ucebne pomocky a didakticka technika: akrylaty machu, paprade a praslicky, vytlacene pravidla cinquainu, notebook s pripojenim na internet, dataprojektor, interaktivna tabula, prezentacia v Microsoft Office PowerPoint, animacia, interaktivne cvicenie
Priebeh vyucovacej hodiny
Ziakom ukazeme akrylaty machu, paprade a praslicky a opytame sa ich, ci uz niekedy mali moznost vidiet taketo nekvitnuce byliny, kde ich videli, co si myslia, ci sa aj v davnej minulosti v prirode vyskytovali a ci vyzerali tak, ako dnesne machy, paprade a praslicky. Nasledne im pustime kratku animaciu (01:07), ktora informuje o najvacsom rozkvete machov, papradi a prasliciek v historii Zeme. Animaciu si spustime prostrednictvom tejto internetovej stranky:
http://planetavedomosti.iedu.sk/page.php/resources/view_all?id=autotrofn...
Po prezreti animacie diskutujeme so ziakmi o tom, co sa z animacie o davnovekych machoch, papradiach a praslickach dozvedeli. Odporucane otazky: 1. Ako vyzerali paprade a praslicky v davnej minulosti? 2. Co vplyvalo na rozvoj machov, papradi a prasliciek v davnych dobach? 3. Preco nastal masovy zanik stromovitych papradi a prasliciek? 4. Aku vyznamnu surovinu nam tu zanechali davne stromovite paprade a praslicky? 5. Z coho vieme dnes urcit, ze paprade a praslicky existovali aj pred tristo milionmi rokov?
Nove ucivo spristupnime metodou vysvetlovania s pouzitim vlastnej prezentacie. Poznamky z noveho uciva si ziaci odpisu z prezentacie pocas nasho vysvetlovania.
Aktivita c. 1: Stavba tela machu - interaktivna uloha na precvicenie vonkajsej stavby machu. Ulohou ziakov je spravne priradit casti tela machu. Interaktivne cvicenie je dostupne na stranke:
http://planetavedomosti.iedu.sk/page.php/resources/view_all?id=krytoseme...
Didakticka poznamka: Aktivita obsahuje casti stavby tela machu, ktore ziaci piateho rocnika nemaju ovladat (gametofyt, sporofyt, stopka), preto je potrebne vybrat iba tie casti, ktore maju poznat (pakorienok, pabylka, palistok, vytrusnica a vytrusy = spory).
Aktivita c. 2: Tvorba cinquainu - patversovej basne na temu machy. Ziakom vysvetlime pravidla tvorenia patversovej basne.
Ziaci tvoria basen do poznamkoveho zosita a v zavere hodiny ju prezentuju pred triedou.
Zadanie domacej ulohy
Ulohou ziakov je naucit sa aktualnu temu, nakreslit do poznamkoveho zosita lubovolneho zastupcu z lesnych nekvitnucich bylin a vyriesit krizovku.
Tema: Lesne huby
Ciele: opisat vonkajsiu stavbu tela huby - podhubie, hlubik, klobuk, prsten, posva, plachticka, zavoj, rurky a lupene, vymenovat styri jedle huby, tri jedovate huby a jednu nejedlu hubu, definovat pojem symbioza, vysvetlit pojem plodnica, uviest priklad symbiozy, urcit sposob rozmnozovania hub, zdovodnit vyznam hub v prirode, vsimnut si rozdiely medzi peciarkou ovcou a muchotravkou zelenou, akceptovat zasady zberu hub, akceptovat pravidla prvej pomoci pri otrave hubami, vytvorit pojmovu mapu formou zhlukovania na temu Lesne huby, orientovat sa v ucebnom texte o lesnych hubach, vyplnit pracovny list.
Vyucovacie metody: parove zhlukovanie, parovy brainstorming, vysvetlovanie, diskusia, metoda INSERT, praca s ucebnicou, praca s pracovnym listom
Ucebne pomocky a didakticka technika: ciste papiere formatu A4, fotografie jedlych, nejedlych a jedovatych hub, ucebnica biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly, tlaceny pracovny list, tlacena tabulka
Priebeh vyucovacej hodiny
Dvojiciam rozdame ciste papiere formatu A4. Do stredu papiera si napisu temu Lesne huby. Polozime im otazku: Co vam prichadza na um, ked vidite tieto slova? Ziaci napisu klucove slova a k nim vsetky asociacie. Tie slova, ktore sa im budu zdat suvisiace, pospajaju ciarami. Nechame ziakov znacit a zapisovat vsetko, co im napadne. Vyhybame sa hodnoteniu, selekcii a oprave pravopisu. Pre lepsie zorientovanie sa v teme mozeme ziakom ukazat fotografie lesnych hub. Po ukonceni prace v dvojiciach ziaci prezentuju svoje myslienky pred triedou.
Nasleduje tiche citanie textu z ucebnice biologie pre 5. rocnik zakladnej skoly (s. 31 - 32). Predtym, ako ziaci zacnu citat, ich poziadame, aby si pocas citania na okraj ucebneho textu urobili ceruzou znacky ,,?" - toto som vedel/a, ,,+" - toto som sa dozvedel/a, ,,-" - toto som vedel/a nespravne, informacia nebola v sulade s mojim poznanim a ,,?"- naznacuje, ze informacia je zaujimava a chcem o nej vediet viac.
Nie je potrebne oznacit kazdy riadok. Staci, ak si ziak v jednom odseku urobi jeden az dva zaznamy. Po precitani a oznaceni textu si ziaci zapisu dolezite informacie podla prislusnych znakov do pripravenej tabulky, ktoru im rozdame a potom nasleduje diskusia. Diskutujeme, co sa potvrdilo z toho, co vedeli, ktore poznatky boli nepresne, co nove sa dozvedeli.
Rozdame ziakom pracovne listy a sledujeme ich pracu. Odpovieme na pripadne otazky. Po skonceni prace s pracovnym listom vedieme diskusiu o spravnych rieseniach uloh z pracovneho listu. Ziaci si pracovny list vlepia do poznamkoveho zosita a bude sluzit ako netradicna forma poznamok.
Azda kazdy ziak pozna ten pocit, ze sa na vyucovacej hodine nudi, nechce sa mu a nedokaze sa sustredit. Na druhej strane aj ucitel citi, ze mu nie je prijemne znasat nezaujem a pasivitu ziakov, ktore sa prenasaju do vysledkov vzajomnej spoluprace. Pre obe strany je podobna situacia obmedzujuca a nemozu napredovat dostatocne kvalitne a rychlo.
V prispevku su prezentovane ukazky hodin s vyuzitim aktivizujucich metod. Vo vyucovani biologie sa da vyuzit mnoho dalsich metod, nasim cielom nebolo ich ukazat vsetky. Je na vynaliezavosti a tvorivosti ucitela, ake metody vyuzije, kolko ich bude a kedy ich zaradi v ramci svojich hodin. Ich vyuzitie je individualne vzhladom na potreby ucitela i ziakov.