Zmeny vo vzdelavacom systeme, co sa tyka obsahu a cielov, casovej dotacie prebehli vo velkej miere aj v predmete dejepis. V ere, kde sa da ,,vyguglit" snad vsetko, je pochopitelne, ze predmet dejepis je pre ziakov neoblubeny a pokladany skor za zataz. Este zlozitejsia situacia je na odbornych skolach, kde sa ziaci primarne sustreduju na odborne predmety a aj casova dotacia vyucovacich hodin je nizsia. O to vacsie su naroky kladene na ucitela dejepisu. Casto je v nelahkej pozicii, ked ma vtiahnut do vyucovacieho procesu ziaka, ktory nema pozitivny postoj k historii a povazuje ju za nepotrebnu a nevyuzitelnu pre svoj buduci zivot. Ma v nom vyvolat zaujem, podnietit ho k cinnosti a tym rozvijat zrucnosti a kompetencie, ktore vyzaduje prostrednictvom SVP spolocnost. Vyuzivat na dosiahnutie tychto cielov len tradicne metody je velmi narocne - a dovolim si tvrdit nemozne. Ak nebudeme ziakom predkladat poznatky len v hotovej podobe, ale naopak, ak sa ziaci budu ucit zazitkom, ak im dame pocit dolezitosti a vynimocnosti pri vyucbe, ak ich budeme sprevadzat svetom objavovania, tak sa nam podari zmenit neoblubeny predmet na oblubeny. Nove inovativne a najma aktivizujuce metody su moznou cestou na dosiahnutie tohto ciela. Preto chcem priblizit prostrednictvom tejto atestacnej prace vybrane aktivizujuce metody so zameranim na pracu so skolskymi historickymi pramenmi. Navrhmi konkretnych vyucovacich jednotiek a ich analyzou chcem poskytnut metodicky material na vyucovanie niektorych hodin s cielom zvysit mieru poznatkov pri praci s vybranym skolskym historickym pramenom na hodine dejepisu.
Skolsky historicky pramen
Jednym zo zakladnych cielov predmetu dejepis je skumat historiu aj na zaklade citania s porozumenim roznorodych skolskych historickych pramenov, stop minulosti, ako zakladneho predpokladu poznavat a porozumiet minulosti.
Historicke pramene delime na primarne a sekundarne. Historik sa spolieha predovsetkym na primarne pramene, ktore mu poskytuju informacie z prvej ruky. Sluzia na podporu vykladu, ako dokaz pri odpovediach a rozvijaju pravdive tvrdenia o minulosti. Sekundarne historicke pramene vytvorili pozorovatelia udalosti, historici a novinari (Antolov, s. 30).
Podla Bartla (2010, s. 7 - 9) historicky pramen predstavuje zdroj informacii o minulosti a kazda doba zanechala specificke druhy pramenov. Bartl klasifikuje historicke pramene na: hmotne (trojrozmerne: lebky, kosti, nastroje, ozdoby, keramika, zbrane, mince, sochy); pisomne (uradne listiny, zmluvy, zoznamy, knihy, letopisy, kroniky, biografie, slovniky); tradicne (myty, povesti, piesne, legendy, zvesti, prislovia, anekdoty); obrazove (mapy, atlasy, malby, plany, obrazy, fotografie); zvukove (audiovizualne filmy, videosekvencie).
Pramene su vhodnym prostriedkom rozvijania vyucby dejepisu. Prostrednictvom skolskych pisomnych a obrazovych pramenov si dokazu ziaci uvedomit, ze historia je spletou vztahov, ktore vplyvaju na rozmanitost historickych udalosti (Antolov, s. 29).
Pisomne pramene sa z hladiska okolnosti vzniku a ich ucelu rozdeluju na (podla Bacova, Onuskova, 2015, s. 10 - 11):
A. Pramene uradneho charakteru: pravne dokumenty - zakony, zakonniky, rozne pravne prirucky; diplomaticke pramene - listiny, listy, akta; hospodarske pramene - ucty, supisy pody, povinnosti, obyvatelstva.
B. Rozpravacie pramene (narativne): legendy, analy, letopisy, kroniky; povesti, piesne; autobiografia; krasna a nabozenska literatura; literatura faktu, cestopisy, vedecke diela; divadelne a filmove scenare, umelecka kritika, hudobna literatura; publicistika, kalendare.
C. Pramene sukromnej (osobnej) povahy: osobna korespondencia; denniky; pisomna a literarna pozostalost; rodinny archiv.
Navrhy vyucovacich hodin
Prva vyucovacia hodina
Anotacia: Priprava na vyucovaciu hodinu obsahuje aktivizujuce metody so zameranim na pracu s historickym pramenom (videosekvenciou v alternative s pracou s textom) vo vyucovani dejepisu, ktore je mozne aplikovat vo vyucovacom procese v tematickom celku - Na ceste k druhej svetovej vojne. Tema dava moznost osvojit si nove pohlady na ciastocne zname skutocnosti, ale aj patrat v spomienkach svojich blizkych.
Klucove slova: stalinizmus, komunizmus, hladomor, kolektivizacia, propaganda
Rocnik: druhy
Tematicky celok: Na ceste k druhej svetovej vojne
Ucivo: Hladomor na Ukrajine
Ciele: definovat pojem hladomor; vymenovat znaky hladomoru na Ukrajine v ukazke videosekvencie; vymenovat znaky hladomoru na Ukrajine v upravenom rozhovore prostrednictvom prace s textom; opisat svoje pocity na zaklade pozretej ukazky; vytvorit akrostich; vybrat odpovede do pracovneho listu; vytvorit cinquian.
Klucove kompetencie: zaradovat historicke udalosti, javy, procesy a osobnosti v historickom priestore; popisat jednotlive historicke udalosti, javy, procesy, osobnosti na zaklade urcujucich znakov; komunikativne, personalne.
Metoda: samostatna praca, akrostich, skupinova praca, cinquian
Ucebne pomocky: pisacie potreby, PC, flipchartovy papier
Organizacna forma: frontalna, skupinova, individualna
video: https://www.youtube.com/watch?v=yCaHt9iz5n4&spfreload=10
clanok: Jedli travu a zdochliny. Hladomor ludi obral o dostojnost (upraveny rozhovor)
Priebeh hodiny:
V uvode hodiny v motivacnej faze si zopakujeme ucivo o komunizme vyuzitim metody akrostich (ziaci danu vyucovaciu metodu uz poznaju). Ziaci individualne vytvoria akrostich na temu STALIN, pricom jednotlive pojmy musia zodpovedat danej teme.
Expozicnu fazu som zacala kratkym riadenym rozhovorom na otazky o hladomore: Uvedte priklad na hladomor? Strucne vyjadrite, co ho vyvolalo? Vzapati som na tabulu napisala temu hodiny: ,,Holodomor" - hladomor na Ukrajine. Tuto temu som im sprostredkovala pouzitim videosekvencie, ktora sa mi pre tuto fazu hodiny zdala najvhodnejsia (https://www.youtube.com/watch?v=yCaHt9iz5n4&spfreload=10). Vopred som ziakom oznamila, ze videosekvencia nie je vhodna pre vsetkych ziakov nakolko obsahuje drasticke zabery. Preto som dala ziakom na zvazenie, ci sa rozhodnu pre pozretie videosekvencie alebo alternative - praci s textom, cim som chcela respektovat individualitu ziaka.
Aby som vytvorila co najpriaznivejsie podmienky na pracu s videosekvenciou, hodina prebiehala v pocitacovej miestnosti. Ziaci mali k dispozicii vlastny pocitac so sluchadlami, aby nerusili tych, ktori nechceli pozerat videosekvenciu.
Ziakom som, predtym ako zacali pracovat, rozdala pracovny list (s ulohami: 1. Co je to hladomor? 2. Preco ludia na Ukrajine boli vystaveni hladu? 3. Ake boli moznosti prezitia? 4. Preco je o tom potrebne hovorit?), ktory vyplnili pocas pozerania videosekvencie. Odpovede na otazky zistila jedna cast triedy pocas pozretia videosekvencie. Druhej casti triedy, ziaci, ktori odmietli sledovat videosekvenciu, som rozdala upraveny rozhovor s reziserkou dokumentu Hlad naroda, Alinou Galovinovou - clanok: Jedli travu a zdochliny. Hladomor ludi obral o dostojnost - upraveny rozhovor. Pomocou prace s textom ziaci nasledne odpovedali na otazky v pracovnom liste.
Vo fixacnej faze sme frontalne, ja a ziaci, kontrolovali odpovede na otazky v pracovnom liste. Dbali sme na spravnost faktografickych odpovedi. Posledna otazka - Preco o tom mame hovorit? - bola vyjadrenim postoja ziakov, kde som zistovala ich subjektivne nazory, ktore si vytvorili na preberanu temu prostrednictvom videosekvencie alebo precitaneho rozhovoru.
Nasledne som vyzvala vsetkych ziakov, aby vytvorili dve skupiny (k prirodzenemu rozdeleniu triedy doslo po rozhodnuti ziakov, ci pozerali videosekvenciu alebo pracovali s clankom). Potom ziaci spolocne zdielali pocity vyvolane videosekvenciou a clankom.
Ziaci spolocne vytvorili cinquain - patversovu basen, ktora obsahovala myslienky, pocity a presvedcenia v podobe strucnych a vystiznych vyrazov, ktore opisovali alebo reflektovali temu, s ktorou pracovali. Na napisanie basniciek bolo potrebne nechat aspon 5 - 7 minut. Potom ich hovorcovia skupin nahlas precitali.
Nakoniec bolo mozne urobit so ziakmi kratku reflexiu: Ako sa im patlistky tvorili? Co si pri tvorbe uvedomili? V diagnostickej faze v zavere hodiny obidve skupiny prezentovali svoje basne.
Druha vyucovacia hodina
Anotacia: Priprava na hodinu prezentuje moznosti a sposoby uchopenie uciva prostrednictvom citatelskej strategie INSERT
Tematicky celok: Budovanie socializmu v CSSR
Ucivo: Gulagy
Klucove slova: socializmus, nepriatel rezimu, gulag
Rocnik: druhy
Ciele: vyznacit text znackami podla metody INSERT; vymenovat 5 spolocnych znakov koncentracneho tabora a gulagu; prejavit zaujem o knihu Krvave jahody; opisat pocity z ukazky; vybrat informacie podla znaciek; zostavit tabulku podla metody INSERT.
Klucove kompetencie: popisat jednotlive historicke udalosti, javy, procesy, osobnosti na zaklade urcujucich znakov; vymedzit jednotlivu historicku udalost, jav, proces, osobnost.
Metoda: individualna praca, skupinova praca, citatelska strategia INSERT
Pomocky: pisacie potreby, ukazka z knihy Krvave jahody
Priebeh hodiny:
Motivacna faza hodiny zacala riadenym rozhovorom. Vzapati som ziakom ukazala knihu, ktorej obal som premietla prostrednictvom dataprojektoru. Snazila som ziakov nabadat k tomu, aby postupne pomenovali, co videli na obale knihy (cervena hviezda, kolajnice, azbuka, vagon, motto na zadnej strane, mapa, strazna veza, vychudnuti ludia, krizik, napis skutocny pribeh). Na zaklade toho ziaci postupne dedukovali o com asi kniha bude. Upozornila som ziakov, ktori poznali knihu, aby sa nezapajali. Riadenym rozhovorom sa postupne trieda dozvedela, ze na dnesnej hodine ziaci budu pracovat s ukazkou z knihy Krvave jahody, ktoru napisal Jiri S. Kupka. Spolocne sa ziaci dozvedeli, ze islo o skutocny pribeh Very Sosnarovej, ktora prezila dvadsat rokov v gulagoch.
V expozicnej faze som rozdala kazdemu ziakovi vybrany prepisany text z knihy s. 78 - 79. Ziaci metodu INSERT poznali, pracovali samostatne, pocas ticheho citania porovnavali to, co sa dozvedeli v texte s tym, co uz vedeli, co uz niekde citali, poculi, alebo videli.
Vo fixacnej faze som vyzvala ziakov, aby nasli v texte 5 znakov, ktore boli spolocne pre koncentracny tabor a gulag: ,,dobytcak", selekcia, neludsky pristup, tabor, elektricke stlpy, barak, smrt, strazna veza, bitka. Postupne som vyvolavala ziakov, ktori sa prihlasili, k tabuli. Tabulu som rozdelila na dve casti. Na lavom kridle tabule bolo napisane velkymi pismenami koncentracny tabor a na pravom kridle bolo napisane gulag. Stredna cast tabule bola oznacena znackami z metody INSERT. Postupne bola zapisana cela tabula, z ktorej sa dalo presne zistit, co ziaci vedeli, co sa dozvedeli teraz, co si mysleli, ze bolo inak, comu nerozumeli a nakoniec, co bolo pre nich velmi dolezite.
V diagnostickej faze v zavere hodiny som vyzvala styroch ziakov, aby nahlas precitali vsetko, co bolo napisane pri konkretnej znacke. Nakoniec som vymenovala spolocne znaky koncentracneho tabora a gulagu.
Hodinu som ukoncila otazkou, ci sa po dnesnej hodine rozhodli precitat si tuto knihu. Prostrednictvom tejto otazky som chcela zistit prejaveny zaujem ziakov o danu knihu. Na zaver hodiny som zadala ziakom domacu ulohu - zistit, ci hlavna postava knihy Vera Sosnarova este zije a comu sa momentalne venuje.
Tretia vyucovacia hodina
Anotacia: V priprave na vyucovaciu hodinu som kladla doraz na aktivne vyuzitie poznatkov ziakov z tematickeho celku - Pokus o reformu socializmu v CSSR s vyuzitim informacii z filmu a divadelnej hry Dubcek. Tema dala ziakom moznost diskutovat o rozdieloch medzi komunizmom a demokraciou.
Tematicky celok: Pokus o reformu socializmu v CSSR
Ucivo: Socializmus s ludskou tvarou
Klucove slova: Socializmus s ludskou tvarou, Prazska jar, okupacia, Varsavska zmluva
Rocnik: druhy
Ciele: definovat pojmy socializmus s ludskou tvarou, Prazska jar, okupacia, Varsavska zmluva; opisat pocity vyvolane fotografiou; vybrat fotografie podla zadania; opisat fotografie; zhotovit plagat o roku 1968.
Klucove kompetencie: popisat jednotlive historicke udalosti, javy, procesy, osobnosti na zaklade urcujucich znakov; zrekonstruovat konanie a postoje ludi v minulosti.
Vyucovacie metody: brainstorming, skupinova praca, praca s fotografiou
Ucebne pomocky: fotografie, flipchartovy papier, pisacie potreby, lepidlo, videosekvencie:
https://www.divadloarena.sk/sk/predstavenia/dubcek; https://www.youtube.com/watch?v=JcPF3hSmfqE
Organizacna forma: frontalna, skupinova
Priebeh hodiny
Hodina bola opakovanim tematickeho celku - Pokus o reformu socializmu v CSSR. Par dni pred vyucovacou hodinou sme boli spolocne na divadelnom predstaveni pod nazvom Dubcek (Divadlo Arena v Bratislave) a niekolko dni na to aj v kine na film Dubcek. Obidva scenare pochadzali od toho isteho autora, riaditela divadla GUNAGU, Viliama Klimacka.
Na zaciatku hodiny v motivacnej faze som prehrala na obidve predstavenia kratky trailer. Nahodne som rozdelila ziakov na styri skupiny, rozpocitala som ich na jednotky, dvojky, trojky, stvorky. Kazda skupina dostala jeden velky flipchartovy papier. Na jednom papieri bola napisana velka jednotka, na druhom deviatka, na tretom sestka a na stvrtom papieri bola napisana velka osmicka. Spolu vsetky styri papiere tvorili rok 1968.
Polozila som na stol styri ocislovane obalky, takymi cislami ake boli na flipchartovom papieri a to cisla: 1, 9, 6, 8. Poukladala som na lavicu rozne fotografie, ktore sa viazali na rok 1968 a na osobnost Alexandra Dubceka. Kazda skupina si vyzrebovala obalku s cislom, v ktorej boli napisane konkretne ulohy.
Ulohy v obalkach:
Prva skupina: cislo 1: Vyberte 7 rodinnych fotografii zo sukromneho zivota Alexandra Dubceka. Napiste na ich zaklade kratky zivotopis Alexandra Dubceka.
Druha skupina: cislo 9: Vyberte 7 fotografii z obdobia Prazskej jari, ku kazdej fotografii vytvorte vhodny popis. Definujte pojem socializmus s ludskou tvarou, definujte pojem Prazska jar.
Tretia skupina: cislo 6: Vyberte 7 fotografii z obdobia vstupu vojsk Varsavskej zmluvy. Ku kazdej fotografii vytvorte vhodny popis. Definujte pojem okupacia. Definujte pojem Varsavska zmluva.
Stvrta skupina: cislo 8: Vyberte 3 fotografie, ktore vznikli v suvislosti s filmom a divadelnym predstavenim Dubcek. Napise v skratke jednou vetou hlavnu myslienku (resp. slogan) z divadelneho predstavenia aj z filmu.
Vsetky styri skupiny nasledne nalepili fotografie na dany papier a spolocne vsetky styri flipchartove papiere pripevnili na tabulu, cim zhotovili plagat o roku 1968.
V diagnostickej faze jednotlive skupiny prezentovali svoju pracu. Kedze islo o opakovaciu hodinu, spoluziaci kontrolovali spravnost a mali moznost sa i pytat doplnovacie otazky. Spolocne vyhodnotili pracu jednotlivych skupin podla vopred stanovenych kriterii hodnotenia. V zavere hodiny ziaci vyplnili kratku anketu, ktoru som rozdala ziakom v podobe anketoveho listka.
Po ukonceni hodiny sme plagaty umiestnili na nastenku v dejepisnej ucebni, aby pripominali aktualne 50. vyrocie od vstupu vojsk Varsavskej zmluvy do Ceskoslovenska.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
ANTOLOV, P. et al., 2010. Vyuzitie informacnych a komunikacnych technologii v predmete dejepis pre stredne skoly. Kosice: Elfa. ISBN 978-80-8086-145-2.
BACOVA, D. a M. ONUSKOVA, 2015. Praca s pisomnymi pramenmi na zakladnej a strednej skole. [online]. [cit. 2018-05-20]. Bratislava: MPC. Dostupne z https://mpc-edu.sk/sites/default/files/publikacie/bacova_onuskova_praca_s_pp.pdf.
BARTL, J. et al., 2002. Dejepis pre 1. rocnik gymnazii. Bratislava: SPN. ISBN 80-08-03504-8