V sucasnosti s vyvojom spolocnosti sa menia poziadavky na absolventov strednych odbornych skol. Na jednej strane zamestnavatelia zvysuju naroky, ale na strane druhej, prichadza do skol stale viac a viac ziakov, ktori maju maly zaujem o ucenie. Su pasivni v prijimani informacii, ucitelia sa stretavaju s ich nezaujmom. Ziaci vynakladaju pri uceni minimalne usilie, uspokojuju sa s podpriemernymi vysledkami, nie su vnutorne stotozneni s potrebou vzdelavania sa. Z vyssie uvedeneho vyplyva aj odborno-metodicky problem, ktory riesi tato praca: ,,Pasivita ziakov na vyucovani predmetu prax". Ziaci pocas vyucovania prejavuju malu aktivitu, nechcu alebo sa boja vyjadrit svoj nazor. V priebehu vyucovania odpovedaju na otazky spravidla ti isti ziaci, ostatni to ako keby chceli mat cim skor za sebou. Nove ucivo prijimaju skor pasivne, maju slabu predstavivost, maly zaujem. Casto na vlastnu skodu odpovedaju na otazku ,,ci porozumeli ucivu" odpovedou ,,ano", v skutocnosti to tak nie je.

Tematicky celok: Elektronika - aktivne prvky

Tema: zdroje jednosmerneho napatia

Pojmy: usmernovac, stabilizator, montaz suciastok, spajkovane spoje, usmernovacia dioda, mostikove zapojenie

Didakticka technika: biela tabula, dataprojektor, velkoplosna TV obrazovka, vizualizer, pocitac, internet.

Ucebne pomocky: ukazky suciastok, zapojeni elektrickych obvodov, schemy zapojeni, katalogy suciastok, video, ppt prezentacia

Organizacna forma: vyucba v odbornej ucebni pre prax, vyucovaci blok v trvani 135 minut, skupinova a individualna forma, vyucovacia forma - prax

Ciel vyucovacej hodiny (Niemierkova taxonomia)

1. kognitivna cast: 1. uroven: ziak ma pomenovat jednotlive casti jednosmerneho zdroja podla elektrickej schemy, 2. uroven: ziak ma vysvetlit funkciu jednotlivych casti jednosmerneho zdroja, 3. uroven: ziak vie aplikovat ziskane poznatky pri tvorbe jednoducheho zapojenia jednosmerneho zdroja, vie zadat realne parametre zdroja, 4. uroven: ziak ma porovnat, posudit, ktore zapojenie jednosmerneho zdroja je najvhodnejsie z hladiska vyuzitia v praxi.
2. afektivna cast: 1. uroven: ziak si vsima nazory inych ziakov, 2. uroven: ziak reaguje na nazory ostatnych.
3. psychomotoricka cast: 1. uroven: ziak zisti, co je potrebne vykonat na zhotovenie elektrickeho zapojenia jednosmerneho zdroja, 2. uroven: ziak ma pri praci dodrzat technologicky postup montaze, 3. uroven: ziak vyhotovi konkretne zapojenie jednosmerneho elektrickeho zdroja, 4. uroven: ziak realizuje merania, vie sa orientovat v zhotovenom zapojeni jednosmerneho zdroja.

Obsahovy standard: Transformatory, usmernovace, filtracia, stabilizator

Vykonovy standard: Ziak vie spravne rozlozit a ulozit suciastky na dosku plosneho spoja. Vie navrhnut samostatne schemu zapojenia elektrickeho obvodu zdroja jednosmerneho napatia. Dodrzat technologicky spravny postup spajkovania suciastok na doske plosneho (dalej DPS). Ziak sa vie orientovat v zhotovenom zapojeni jednosmerneho zdroja a merat parametre.

Podmienky vykonu: Ziak uskutocnuje svoj vykon v odbornej ucebni pre prax a v priestore laboratoria na vyrobu DPS. Ma k dispozicii vsetky potrebne ucebne pomocky, naradie a nastroje, ako aj suciastky a potrebny material pre vyrobu zapojenia. Vyucovacie cinnosti su organizovane ucitelom postupne. Pri vykone ziaka sa praca strieda s oddychom, jednoduchsie cinnosti so zlozitejsimi. Vytvorene su aj vhodne psychohygienicke podmienky. Ucebna je cista, vyvetrana, je v nej optimalna teplota. Ziak ma urcene svoje pracovisko so vsetkym potrebnym vybavim. Pri praci ziakov je udrziavana pokojna a priatelska atmosfera.

Medzipredmetove vztahy: elektrotechnika, elektrotechnologia

Hodnotenie a klasifikacia ziakov

Pouzivane su kombinovane formy skusania a hodnotenia.

• Prva cast je neformalne, ustne priebezne hodnotenie, zalozene na pozorovani vykonov ziaka.
• Druha cast je hodnotenie prace ziaka, kde ziaci vyhotovia konkretne zapojenie jednosmerneho zdroja (prakticke cinnosti). Vysledok je hodnoteny podla vopred znamych kriterii. Hodnotenie prebieha klasifikaciou (znamka)

Metody a formy skusania: Individualne ustne skusanie. Individualne prakticke skusanie.

Metody a prostriedky hodnotenia

• Hodnotenie praktickych cinnosti a zrucnosti - hodnotenie priebehu cinnosti a hodnotenie vysledku cinnosti ziaka
• Riadeny rozhovor
• Diskusia

Aktivita 1 Uvedenie do problematiky

V uvodnej casti hodiny pracuju ziaci samostatne, pripadne v skupinach po dvaja. Zvolena individualna alebo skupinova forma zavisi od schopnosti a zrucnosti ziakov pracovat s danou metodou. Ziaci pocas stanoveneho casu pracuju metodou zhlukovania. Ucitel na zaciatku uvedie ziakov do problematiky, vysvetli zadanie a kym ziaci pracuju, zapise do triednej knihy.

V tejto faze je aktivny ucitel aj ziaci. Ucitel musi ziakov spravne uviest do problematiky, vysvetlit im, co sa od nich ocakava, ako maju pracovat. Co bude vystupom aktivity. Ucitel pocas aktivity pozoruje ziakov a usmernuje ich. Je nutne, aby sa vyhol hodnoteniu vykonu ziakov, pretoze pri brainstormingovych metodach je dolezita sloboda myslenia, aby ziaci boli maximalne uvolneni v myslienkovych pochodoch. Ziaci su aktivni pri samostatnej praci na zhlukovani.

Zhlukovanie (clustering)

Je to brainstormingova metoda. Na tabulu (papier) napiseme klucove slovo (ohranicime ho). Okolo klucoveho slova zapisujeme vsetky asociacie, ktore ziakov napadnu. Dolezite je nehodnotit vyjadrenia ziakov. Musime dbat, aby sa ani ziaci navzajom nehodnotili, aby sa pri tejto aktivite uvolnili a zapisovali vsetko, co ich napadne. Dosiahneme, ze postupne sa budu zapajat aj slabsi ziaci, zakriknutejsi, nepriebojni. So slovami mozeme dalej pracovat podla uvazenia a ciela, ktory sledujeme. Mozeme tie, ktore podla stanoveneho kluca spolu suvisia, pospajat ciarami. Vytvori sa obrazec vyjadrujuci suvislosti, vztahy medzi jednotlivymi slovami. Takto vytvorena databaza slov moze sluzit ako priprava pre pojmove mapovanie.

Je to vyborna metoda ako priprava pojmov na tvorbu pojmovej mapy. Povzbudzuje ziakov volne a otvorene rozmyslat o urcitej teme. Tato metoda pomaha ziakom uvedomit si, co o danej teme vedia, aktivizuje ziakov, rozvija logicke myslenie a vizualnu pamat.

Zhlukovanie je mozne vyuzivat na zhrnutie prebrateho uciva, na aktivaciu predchadzajucich poznatkov, alebo ako prostriedok rozsirovania slovnej zasoby v ktorejkolvek faze vyucovacej jednotky. Moze sa uskutocnovat individualne, vo dvojiciach, v skupinach alebo kolektivne, piseme na tabulu, papier, foliu, interaktivnu tabulu.

Zadanie pre ziakov:

1. Napiste si do stredu papiera (do stredu tabule) slovo ,,jednosmerny zdroj napatia".
2. Piste okolo vsetky slova, ktore sa vam zdaju suvisiace s tymto pojmom, vsetky asociacie, ktore vas napadnu. Svoje napady neposudzujte, nehodnotte, zapisujte vsetko, co vas napadne.
3. Pokyny: pracujte samostatne (v dvojiciach).

Ziaci pisu do zosita (na papier), pretoze s pojmami sa bude dalej pracovat. Vysledkom je zatial len zhluk pojmov - asociacii na pojem ,,jednosmerny zdroj napatia".

Vystupy aktivity 1

• Uvedenie ziakov do problematiky vyucovacej hodiny.
• Zistenie urovne vstupnych vedomosti, nazorov a postojov ziakov k preberanej teme.
• Ziskanie ,,databazy" vzajomne suvisiacich pojmov pre dalsiu pracu na hodine.
• Aktivizovanie ziakov na zaciatku vyucovacej hodiny.
• Dolezite je zhodnotit pracu ziakov, vysvetlit im vyznam aktivity a vyvodit zavery.

Aktivita 2 Clustering (zhlukovanie)

V dalsej faze hodiny pracuju ziaci v skupinach a potom spolocne s ucitelom. Ziaci pokracuju v praci v dvojiciach so svojimi podkladmi - zhlukom pojmov, vytvoria spolocny navrh na zhluk pojmov ku klucovemu slovu. Tento postup je zvoleny z hladiska lepsej organizacie prace a aktivita trva kratsi cas, pretoze ziaci v dvojici sa rychlejsie dohodnu na spolocnom vystupe ako cela skupina naraz. Po skonceni prace v dvojiciach pracuje skupina spolocne s ucitelom a na tabuli vytvoria spolocny vysledny zhluk pojmov, ktory dalej upravia, oznacia vztahy a suvislosti medzi jednotlivymi pojmami.

Opat aktivita, ked su aktivni ziaci aj ucitel. Ucitel ale nema veducu rolu, jeho ulohou je usmernovat ziakov, inspirovat ich, podporovat a motivovat ich pri cinnosti.

Zadanie pre ziakov pracujucich v dvojici:

Z pojmov z uvodnej aktivity vytvorte spolocnych zhluk. Vsetky pojmy usporiadajte do skupin podla spolocnych charakteristik, napriklad funkcia, vyznam, fyzikalna podstata, vlastnosti a pod. Kriteria pre triedenie pojmov si navrhnite sami.

Pokyny: Na zaver si pripravte zdovodnenie svojho riesenia, ktore odprezentujete ostatnym spoluziakom.

Vystupy aktivity 2

• Opakovanie a rozvoj vedomosti, zrucnosti a postojov ziakov k preberanej teme.
• Aktivizovanie ziakov v priebehu vyucovacej hodiny.
• Dolezite je zhodnotit pracu ziakov, vysvetlit im vyznam aktivity a vyvodit zavery.

Aktivita 3 Vyklad uciva

V tejto faze hodiny je kombinovana metoda problemoveho vykladu a skupinovej prace ziakov s odbornym textom. Vyklad je doplneny nazornymi ukazkami suciastok a konkretnych zapojeni. S vyuzitim vizualizera ucitel moze velmi efektne predviest ziakom vzorky vyrobkov a polovyrobkov, nastroje, pristroje, upravene vyrobky. Poznamky k preberanej problematike si ziaci spracuju z power-pointovej prezentacie. Pri navrhu elektrickych zapojeni a ich montazi su dolezite aj technologicke postupy. Na premietanie videi a animacii k preberanej problematike vyuzivame pre kvalitnu projekciu velkoplosnu TV obrazovku, ktora ma lepsie parametre ako premietanie prostrednictvom dataprojektora. Vyhodou je, ze video mozeme sucasne doplnat premietanim ukazok komponentov pomocou dataprojektora, pocitaca a vizualizera.

V tejto faze je hlavna cast prace a zodpovednosti na ucitelovi, pretoze sprostredkovava ziakom nove poznatky. S vyuzitim metody problemoveho vykladu moze ziakov aj aktivizovat. Ziaci sa aktivne zapoja do tejto casti v zavere, ked pracuju v dvojiciach a na zaklade novych skutocnosti hodnotia, doplnaju a upravuju uz vytvorenu pojmovu mapu.

Zadanie: Na zaklade vypocutych a precitanych informacii doplnte na tabuli databazu pojmov suvisiacich s klucovym zo zaciatku hodiny.

Pokyny: Pracujte v povodnych dvojiciach ako na zaciatku hodiny.

Vystupy aktivity 3

• Rozsirenie a utvrdenie pojmoveho aparatu.
• Rozsirenie ,,databazy" vzajomne suvisiacich informacii.
• Aktivizovanie ziakov v priebehu vyucovacej hodiny.
• Dolezite je zhodnotit pracu ziakov, vysvetlit im vyznam aktivity a vyvodit zavery.

Aktivita 4 Pojmova mapa

Ziaci pracuju v skupinach po piatich, v skupine na zaklade pojmov zo zhlukovania spolocne vytvoria pojmovu mapu. Skupina si zvoli svojho hovorcu, hovorcovia potom spolu nakreslia vyslednu mapu na tabulu. Pri praci ziaci diskutuju, zdovodnuju a obhajuju svoje navrhy. Tato faza je v rezii ziakov, spolocne dotvaraju finalnu podobu pojmovej mapy a ucitel je v pozicii pozorovatela a usmernuje ziakov v pripade formulovania nespravnych zaverov.

Pojmove mapy

Su to diagramy, ktore znazornuju vztahy medzi jednotlivymi pojmami (napr. pricina/nasledok, hierarchicke vztahy, funkcne suvislosti a pod.). Pojmove mapy znazornuju strukturu, hierarchiu a vzajomne vztahy medzi pojmami. Vytvaranie pojmovej mapy vyzaduje od ziaka myslenie vo viacerych smeroch a prepinanie medzi roznymi stupnami abstrakcie. Kazdy ziak moze vytvorit k danemu pojmu inu pojmovu mapu, ktora odraza jeho predosle vedomosti a momentalnu interpretaciu. Mapy mozu mat roznu strukturu - pavucia pojmova mapa, hierarchicka pojmova mapa, systemova pojmova mapa. Pojmova mapa na rozdiel od zhlukovania predstavuje uz vedomy a premysleny vyber.

Zadanie: Usporiadajte pojmy z predchadzajucich uloh, ktore su na tabuli, vzostupne do hierarchickej alebo pavucej pojmovej mapy. Najdolezitejsia informacia je umiestnena v hornej casti mapy (v strede pavuka). Rozmiestnite pojmy tak, aby vznikla ich prehladna struktura, ktora bude vyjadrovat dolezite vztahy medzi pojmami a ich hierarchicke usporiadanie. Vztahy medzi pojmami znazornite spojnicami.

Klucove slovo: zdroj jednosmerneho napatia.

Pokyny: Pracujte v stvoriciach. Zvolte si hovorcu, ktory zdovodni navrh za skupinu.

Vystupy aktivity 4

• Pojmova mapa - systematizacia pojmov.
• Opakovanie a utvrdzovanie pojmov a ich suvislosti.
• Dolezite je zhodnotit pracu ziakov, vysvetlit im vyznam aktivity a vyvodit zavery.

Namety na diskusiu

Ziaci pocas prace v skupinach mozu zaroven diskutovat o roznych otazkach suvisiacich s preberanou temou. Diskusia moze prebiehat v skupinkach aj frontalne s celou skupinou.

Aktivita 5 Samostatna praca ziakov

Ziaci pracuju na zaklade ziskanych poznatkov a vedomosti samostatne na navrhu zapojenia zdroja jednosmerneho napatia. Pri navrhu pouzivaju dostupne ucebne pomocky: schemy zapojeni, katalogy suciastok, vyucbove prezentacie, videa.

Zadanie: Navrhnite zapojenie zdroja jednosmerneho napatia.

Pokyny: Pracujte samostatne, mozete pouzivat ucebne pomocky: schemy zapojeni, katalogy suciastok, vyucbove prezentacie, videa.

Vystupy aktivity 5

• Konkretny navrh zapojenia zdroja jednosmerneho napatia.

Aktivita 6 Prezentovanie prac ziakov, sebareflexia a reflexia ziakov

Ziaci s vyuzitim vizualizera premietnu obraz svojho navrhu zapojenia cez dataprojektor, odprezentuju a zdovodnia ho spoluziakom. Ziaci vzajomne diskutuju a hodnotia svoje prace a prace spoluziakov. Svoje hodnotenia musia aj zdovodnit.

Tato cast je narocna z pozicie ucitela, hodnoti a klasifikuje ziakov. Zaroven ich musi spravne viest pri ich vzajomnom hodnoteni ziaka ziakom, ako aj pri sebareflexii ziakov, aby tato aktivita nesklzla do formalnosti, napriklad ze ziaci opakuju vyjadrenia jeden po druhom..

Zadanie: Zamyslite sa nad priebehom dnesneho vyucovacieho bloku a skuste sformulovat a doplnit nasledujuce tvrdenia: Dozvedel som sa... Pouzil som... Este by ma zaujimalo... Od spoluziakov som sa naucil....

Vystupy aktivity 6

• Rozvoj komunikativnych a socialno-interakcnych sposobilosti ziakov - vyjadrovat a zdovodnovat svoje nazory.
• Ziaci sa ucia navzajom, jeden od druheho.
• Musia sa zapajat aj malo aktivni, slabsi a zakriknuti ziaci.
• Ziaci sa ucia reflexii a sebareflexii.