Pri spracovani prispevku som sa pokusila zamysliet nad tym, k comu a ako vychovavat deti v materskej skole v novych spolocenskych podmienkach. Inspiraciou pre mna bola kniha autora Jiriho Pelikana Vychova pre zivot (1997), v ktorej upozornuje na to, ze si mozno dostatocne neuvedomujeme, ze sa svet dostal do urcitej fazy svojho vyvinu, v ktorej sa budeme musiet vratit spat k cloveku, jeho podstate, ale aj vychove. Neexistuje univerzalny program, ako vychovavat dieta - je to len vecna otazka: co robit a ako to robit? Ak si na tuto otazku spravne odpovieme, znamena to, ze najlepsie pochopime, co potrebuje dieta, aby milovalo zivot, malo rado ludi, nebalo sa odmietnutia, bolo dostatocne citlive a nebolo precitlivene.
Pedagogicka koncepcia orientovana na rozvoj osobnosti dietata
Transformacia skolstva otvorila priestor pre slobodnu volbu zakladneho pedagogickeho pristupu a vyberu informacnych zdrojov. Tym dala ucitelkam prilezitost uplatnit neobvyklou mierou iniciativu v rozhodovani vlastnej pedagogickej cinnosti. Hlavnym cielom edukacie dietata predskolskeho veku je ziskat klucove kompetencie na zaklade optimalneho rozvoja osobnosti dietata vychadzajuc z jeho individualnych potrieb a zaujmov. Specifickymi cielmi edukacie by mali byt:
- pripravit a poskytnut podmienky na samostatne a aktivne ucenie sa dietata dominantnou cinnostou - hrou a situacnym ucenim sa,
- rozvijat perceptualno-motoricku oblast osobnosti dietata: individualne vyjadrenie v motorickej (hrubej a jemnej motoriky, koordinacia pohybov, reakcna schopnost, vizualno-motoricka) a estetickej oblasti,
- rozvijat kognitivnu stranku osobnosti dietata - rozvijanie recovych a intelektovych kompetencii (rozvoj poznavacich funkcii, poznavanie okoliteho sveta vzhladom na vek, tvorive a hodnotiace myslenie, riesenie problemov, aktivne vyhladavanie a spracovavanie informacii, rozvijanie komunikacnych zrucnosti),
- rozvijat citovo-emocionalnu oblast (pozitivne sebaponimanie, sebauctu, sebavyjadrenie, sebarealizaciu, sebahodnotenie, samostatnost, slobodnu volbu a zodpovednost za volbu a rozhodovanie, riesenie beznych socialnych situacii, rozvijanie medziludskych vztahov, toleranciu, spolupracu a kooperaciu).
V pedagogickom pristupe k detom je zakladnym filozofickym vychodiskom zmena v chapani dietata vo vychovno-vzdelavacom procese. Dieta sa stava aktivnym subjektom vychovy, a tak sa vlastnou aktivitou zucastnuje na svojom osobnostnom raste. K pozitivnej zmene v pedagogickom pristupe prispieva aj zmena stylu vychovy. Prosocialny vychovny styl podla R. Roche Olivara (1992) predstavuje model humanistickeho stylu vychovy aplikovatelny uz v pedagogickej cinnosti materskych skol. V tomto vychovnom style dospely akceptuje osobnost dietata, pripisuje dietatu pozitivne vlastnosti a ziskava ho pre spolupracu s inymi detmi aj s dospelymi. Akceptacia dietata ako proces vychovy podla M. Zelinu (1996, s. 57) znamena bezpodmienecne pozitivne prijimanie druheho cloveka, prijat dieta take, ake je. Dolezita je dovera medzi ucitelom a dietatom. Vyslovovanie dovery, povzbudenie, ale aj oslovovanie rovnakym sposobom vsetkych deti je sucastou akceptacie.
Dolezite je vytvarat v materskej skole socio-emocionalnu klimu, ktora sa podoba klime v dobrej rodine. V predskolskej vychove ma svoje nezastupitelne miesto vychovne spolocenstvo, ktore tvori skupina deti v interakcii s ucitelom. Taketo vychovne spolocenstvo pri vytvoreni spravnej socialno-emocionalnej klimy ovplyvnuje osobnostne vlastnosti dietata.
9 zasad vychovneho stylu (Lencz, 1992, s. 16-17):
- vytvorme z triedy vychovne spolocenstvo (dovera, respektovanie, neanonymita),
- prijmime dieta take, ake je a prejavujme mu priatelske city,
- pripisujme detom pozitivne vlastnosti, najma prosocialnost,
- formulujme jasne a splnitelne pravidla,
- na negativne javy reagujme pokojnym poukazanim na ich dosledky - induktivna disciplina,
- nabadanie je osvedceny vychovny prostriedok,
- odmeny a tresty pouzivajme opatrne,
- do vychovneho procesu zapojme rodicov,
- budme nositelmi radosti.
Osobnostny a socialny rozvoj dietata v MS
Kedy a co nepremeskat? Nasa zakladna otazka znie: Kedy je pravy cas na vychovu urcitych ziaducich vlastnosti cloveka? Uvadzam prihodu francuzskeho pedagoga: Prisla matka za nim s otazkou, kedy ma zacat vychovavat svojho syna. Pedagog sa opytal, kolko ma rokov syn. Matka odpovedala, ze pat. Na to stary muz prorocky zdvihol ruky a mocnym hlasom zvolal: ,,Chodte rychle domov, stratili ste pat najcennejsich rokov".
V sucasnej modernej rychlej dobe, plnej problemov spolocnosti, ktore sa dotykaju najma ludstva, jeho samotnej existencie, tuzba po podmaneni, ovladnuti a moci vedu casto k rasovej a etickej neznasanlivosti a socialnej nespravodlivosti. Mravna kriza cloveka sa prejavuje rozpadom tradicnych hodnot, ale aj pocitom beznadeje. Tato kriza je poznacena nedostatkom komunikacie s ostatnymi, pripravou a prijimanim zmien v zivote, ale aj neznalostou riesenia problemov. Ako zmenit vychovu v spolocnosti, v ktorej je uz roky zauzivany system hodnot zalozeny na principoch bezohladneho vztahu k zivotu, k prirode, k ludom? Moznym vychodiskom je vychova k prosocialnosti uz v materskych skolach, ktora vychadza z respektovania vlastnej dostojnosti jednotlivca vo vychove a vzdelavani, uctou k sebe samemu a k ostatnym ludom.
Prosocialna vychova ma svoje pevne miesto v materskej skole. Vyznam je nesporny, nakolko v predskolskom veku sa utvaraju vzory spravania a zaklady hodnotoveho systemu. Preto je dolezite do akej miery sa uplatnujeme prosocialny vychovny styl v nasej materskej skole (dalej MS). Tento vychovny styl napomaha nielen v ucinnom vychovnom posobeni na dieta, ale prostrednictvom neho mozeme utvarat v MS atmosferu pohody, uprimnosti, miesto kde vladne otvorenost, srdecnost a pocit bezpecnosti. Prosocialny vychovny styl sa realizuje pocas celeho dna.
Preco su dnesne deti take, ake su - agresivne, vybusne...? Denne si kladieme tieto otazky. Maju dostatok lasky, maju sa rady, vedia svoje city opatovat, doveruju si, vedia komunikovat? Na to vsetko si musime dat odpovede. Sme nato pripraveni? Rozvoj osobnosti dietata okrem kognitivnych a psychomotorickych obsahuje aj socialno-emocionalne kompetencie. Davame detom dostatok priestoru, prilezitosti, ako vyjadrit city?
Personalne a interpersonalne schopnosti patria medzi klucove kompetencie. Obsahuju sposobilosti sebazdokonalovania, kontrolovania, regulovania svojho spravania, patri sem sebatvorba, tvorba progresivnych medziludskych vztahov, schopnost pracovat v time, preberanie zodpovednosti, byt tolerantny, respektovat eticke hodnoty, atd.
Pri prosocialnych aktivitach si dieta rozvija tieto schopnosti:
- schopnost prijimat seba, poznat svoje dobre a zle stranky ,
- schopnost utvarat pozitivne medziludske vztahy,
- schopnost chapat, akceptovat a respektovat inych,
- schopnost pozitivne hodnotit druhych, vyslovit pochvalu, uznanie,
- schopnost vyjadrovat svoje postoje, pocity otvorene a ohladuplne,
- schopnost prekonavat pasivne a agresivne reakcie, reagovat asertivne,
- schopnost kooperacie,
- schopnost sebaovladania a preladenie negativnych pocitov,
- schopnost aktivneho pocuvania.
Ako rozvijat tieto kompetencie?
Prosocialnost je take spravanie, ktore je orientovane na ineho cloveka, je to spravanie ustretove, napomocne, bez ocakavania aktualnej odmeny. Prosocialny clovek popri starostlivosti o ineho, sam sa stava uplnym - naplna svoju psychicku potrebu milovat. Testom prosocialnosti nie som ja a moje hodnotenie mna sameho, aky som dobry, ale testom prosocialnosti je spokojnost toho druheho. Aj o vizii etickej vychovy v skole mozeme hovorit ako o vychove k vnimaniu potrieb tych druhych, o vychove k ustretovosti, pomoci, tolerancii, vzajomnosti. Vychova celostneho rozvoja osobnosti zohladnuje dve zakladne tendencie cloveka a to laska k sebe a lasku k druhym. Jednou s prvoradych uloh vychovy je rozvijanie schopnosti stotoznit sa s druhym clovekom a urobit nieco dobre bez toho, aby sme za to ocakavali bezprostrednu odmenu, alebo protisluzbu.
Medzi charakteristikami prosocialnej osobnosti sa uvadza, ze:
- prejavuje sucit s ludmi, ktori maju tazkosti,
- tesi ho obdarovat niekoho alebo rozdelit sa s niekym,
- namaha sa v prospech inych ludi,
- uspechy inych vnima bez zavisti,
- ma pochopenie pre starosti a nevyhody svojich znamych, preziva s inymi ludmi ich starosti a radosti. (Lencz, 1992, s. 6)
Co teda treba rozvijat u dietata, aby z neho vyrastol prosocialny clovek?
Oblasti prosocialneho spravania:
- Poznavanie seba - pozitivny vztah k sebe.
- Osvojenie zrucnosti socialnej komunikacie.
- Utvaranie pozitivnych medziludskych vztahov (usmev, kontakt, neverbalna komunikacia, rozhovor, pocuvanie, pozdrav, otazka, podakovanie).
- Posilnovanie hodnotenia druhych a ucta k druhym.
- Komunikovanie citov a empatia.
- Nenasilne alebo asertivne spravanie.
Realizacia rozvoja prosocialneho spravania v MS - priklady aktivit
Tvorba pravidiel - Preco pravidla?
Pre prosocialne spravanie su potrebne jasne definovane pravidla spravania a ich respektovanie. Predstavuju normy ziaduceho spravania. Vedu deti k sebareflexii a sebakontrole, podporuju ich zodpovednost za svoje spravanie, posilnuju sebauctu a uctu k druhym. Pravidla by mali platit pre vsetkych rovnako, vytvaraju pocit bezpecia a poriadku, pomahaju riadit fungovanie triedy, davaju slobodu v ramci spolocne dohodnutych hranic, podporuju pozitivne spravanie, vytvaraju prevenciu voci konfliktom. Pravidla odstranuju dvojznacnost a nedoslednost spolocenskeho spravania, davaju mu zmysel a ciel. Zivot v sulade s urcitymi pravidlami umoznuje vylucit pocity viny a pomoze dietatu internalizovat (vnutorne sa stotoznit) a rozvijat normy, ktore mu budu vodidlom pri rozvoji vlastnej osobnosti.
Temy na rozvoj prosocialneho spravania je dolezite vyberat take, ktore deti zaujimaju, temy z kazdodenneho zivota.
Spracovane aktivity, ktore uvadzam, maju svoju tradiciu, niektore su mojim autorstvom a niektore som upravila z existujucej literatury.
Pravidla pri realizacii aktivit (podla Zahatnanska, 1999)
Skor ako zacneme aktivity na rozvoj prosocialneho citenia a spravania aplikovat v praxi, pripomenme si zakladne pravidla, ktore by sme mali respektovat.
- Ucme sa navzajom pocuvat: Ak hovoris ty, pocuvam ta ja, ak hovorim ja, pocuvas ty.
- Vytvorime atmosferu dovery: Vytvarame atmosferu, v ktorej je dieta ochotne s nami komunikovat a podelit sa o svoje zazitky, vytvarame neohrozene prostredie - pohoda, spokojnost, bezpecnost, nie zosmiesnenie.
- Vztah ucitel- dieta: Priatelsky, podnecujuci, inspirujuci, motivujuci, povzbudzujuci. Prevlada rola pozorovatela, ulahcovatela.
- Usporiadanie triedy: Vytvarame priestor na moznost realizacie tym, ze zabezpecime podnetne a zaujimave prostredie.
- Zasada dobrovolnosti: Respektujeme moznost volby dietata zapojenia, nezapojenie sa dieta do aktivity, respektujeme individualitu dietata.
- Ocenujeme a prejavujeme uznanie.
- Hovorime o pocitoch a prezivani, moznost sebavyjadrenia.
Poznavanie seba - pozitivny vztah k sebe - aktivity
Aktivita 1: Nase dobre a zle vlastnosti
Ciel: Poznat svoje dobre a zle vlastnosti (Vyuzitie rozpravky napr. Dar zo srdca z knihy Poklad nad vsetky poklady od A. Habovstiaka.)
Postup: Donesieme miskove vahy. Do jednej dame biele sachove figurky, ktore znazornuju dobre vlastnosti, do druhej cierne figurky, znazornujuce zle vlastnosti. Vahy ukazuju, ktore vlastnosti u ktoreho prevazuju viac.
Aktivita 2: Kuzelna skrinka (zrkadlo v kuzelnej skrinke)
Ciel: Povzbudit deti, aby nadvazovali kontakt tym, ze budu pri oslovovani pouzivat krstne mena.
Postup: Detom vysvetlime, ze existuje jednoduchy sposob, aby sa druhi citili dobre. Aby sme mu vyjadrili, ze je pre nas dolezity, budeme ho oslavovat vlastnym menom. Deti sa volne prechadzaju po miestnosti, akoby boli na prechadzke. Ked niekoho stretnu, pozdravia ho ahoj, cao a podobne. Pritom nepouzivaju mena. Po niekolkych minutach dame pokyn, aby zmenili sposob pozdravu. Ak niekoho stretnu, pristupia k nemu, pozru sa mu priatelsky do oci a oslovia ho menom. Pritom si vsimaju tvar osloveneho a jeho reakciu. Podobne mozeme postupovat pri rozluceni, najprv bez oslovenia, zbezne, potom srdecne, osobne.
Reflexia: Ako si sa citil pri prvom stretnuti? Ako sa Ti pacilo, ked ta oslovili menom? Co ti bolo prijemnejsie? Ako sa volate v triede?
Aktivita 3: Autoportret
Ciel: Poznavanie seba sameho
Postup: Vsetci mame mnoho spolocneho - napr. ruky, usi, nohy, oci... Su ale znaky, ktorymi sa lisime - farba, dlzka vlasov, farba oci, tvar hlavy... Ulohou je nakreslit svoj portret. Variant moze byt kresba s rodicmi, so surodencami.
Reflexia: Poznate dieta na obrazku? Ake znaky kto na sebe dobre rozpoznal a nakreslil ich? Co nie je spravne na obrazku?
Aktivita 4: Karticky s oceneniami
Ciel: podpora sebaocenenia
Postup: Je to dlhodoba aktivita so zamerom podporit sebavedomie deti a motivovat ich k zdokonalovaniu prosocialneho spravania. Ucitelka na zaciatku skolskeho roka pripravi ozdobne karticky na sposob diplomu - ocenenia s nazvami vyjadrujucimi hodnoty, ktore chceme u deti rozvijat. Napr. ,,za priatelsku pomoc", za cistotu a upravu prostredia a pod. Na karticke je miesto pre meno dietata, datum a opis cinnosti. V priebehu skolskeho roka, pri nejakych prilezitostiach pred triedou slavnostne odovzdavame karticky detom za odmenu. Ucitelka vedie evidenciu odmenenych deti, aby kazde z nich aspon raz za polroka dostalo takuto formu odmeny.
Reflexia: Co by si chcel este urobit pre deti v triede? Co sa ti nepodarili, preco? Co by si chcel urobit pre rodinu?
Aktivita 5: Najdolezitejsia osoba na svete
Ciel: Primerane hodnotit svoje spravanie a uplatnovat zdrave sebavedomie a istotu v spravani
Pomocky: skatula s vrchnakom, zrkadlo
Postup: Pripravime si skatulu s vrchnakom, ktora ma vo vnutri zrkadlo. S detmi sedime v kruhu. Skatulu si budeme podavat a kazde dieta sa do nej pozrie (sledujeme, ako sa zatvarilo pri otvoreni skatule, co videlo). Dbame na to, aby sa tajomstvo zrkadla neprezradilo, kym sa vsetky deti nevystriedaju. Ulohou je povzbudit zdravu sebauctu, poukazat na dolezitost kazdeho dietata v spolocnosti a v zivote inych ludi.
Reflexia: Co ste videli v skatulke? Ako si sa videl? Co ta prekvapilo? Ako sa citis?
Ludska dostojnost, sebaucta
Aktivita 6: Strom stastia
Ciel: Pozitivne ocenovat kamaratove schopnosti, vlastnosti a vykony
Pomocky: maketa stromu, konariky, farebne listy
Postup: Ulohou je vyjadrit vyznanie, sympatiu, priatelstvo. Urobime si strom. Kazde dieta si vyberie svoj vlastny konarik, na ktory si deti budu vzajomne pripinat farebne listy. Kazdy list symbolizuje urcite vlastnosti, schopnosti. Napr. cerveny priatelstvo, zeleny lasku, laskavost, zlty pomoc, spolupraca, spolahlivost, modry rozumnost, sikovnost.
Reflexia: Preco si dal Jankovi zelenu? Co sa ti darilo? Co bolo pre teba tazke? Ako sa teraz citis?
Aktivita 7: Spomienkovy album (dlhodobejsia aktivita)
Ciel: Hodnota a velkost cloveka, ucta k ludskej osobnosti
Pomocky: tvrdy papier, fotografie, pastelky, obrazky, vykresy
Postup: Hre predchadza rozhovor s detmi o tom, ze kazdy clovek nieco dokaze, v kazdom je nieco dobre. Aby sme vedeli jeden o druhom viac a aby sme mali spomienku na tych druhych, urobime si album. Na tvrdy list papiera (jeden list - jedno dieta) si kazde dieta nalepi svoju fotografiu, vystrihne si k nej to, co sa mu paci a nalepi, pripadne nakresli, co ma rado.
Reflexia: Po vyhodnoteni albumu si ho deti prezeraju spolocne a rozpravaju sa o tom, co ich zaujalo, co sa im pacilo a preco? Ako deti vedia identifikovat svoju osobu? Poznaju sa, nepoznaju? V com sa jednotlive deti odlisuju? Zodpovedaju obrazky a vypovede deti realite?
Aktivita 8: Poznaj sam seba
Ciel: Neverbalne sa vediet vyjadrit, prejavit city
Postup: Deti si lahnu na zem, uvolnia sa a pocuvaju zvuky svojho tela. Sleduju pokojne dychanie, ked sme uvolneni, zrychlene, ked sa ponahlame. Pocuvaju, ako im tlcie srdiecko. Obmena: Ako sa tvarime, ked mame strach, ked sme veseli? Ako jeme, ked nam nieco chuti, ked nam nieco nechuti? Ako sa drzime s kamaratom, ked ideme na prechadzku, ked mu nieco hovorime? S cim mozeme na nasom tele hybat?
Reflexia: Ako sa vam pacila hra? Co sa ti pacilo? Co bolo tazke? Co by si chcel este predviest?
Aktivita 9: Symboly pocasia
Ciel: vyjadrit svoje pocity
Postup:
1. Na 4 papiere velkosti A3 nakreslime symboly 4 roznych pocasi (jasno, polojasno, dazd, burka). Kazdy symbol nalepime do jedneho kuta triedy.
2. Na zaciatku dna poziadame deti, aby sa postavili k tomu symbolu, ktory najviac pripomina ich momentalnu naladu.
3. Kazde dieta potom pred ostatnymi povie (ak chce), preco si vybralo prave dane pocasie.
4. Na konci dna znovu poziadame deti, aby si vybrali pocasie, ktore najviac vystihuje ich naladu a povedali preco? Zdroj: Marcel Maslova, Daniela Facunova: Zohrievacie aktivity. Orava Journal 1, roc. 2, 2000. www.zdruzenieorava.sk/namety/tipy-na-zahrievacie-aktivity_sk
Aktivita 10: O koho sa staram?
Ciel: ochrana vlastnej osoby, starostlivost o seba sameho
Postup: Kazdy ma na svete nieco, alebo niekoho, o co sa stara a patri len jemu. Kazdy clovek, zvieratko, vtacik, ci rastlinka ma na svete niekoho, o koho sa stara, alebo kto sa stara o neho.
Otazky: Aj o vas sa niekto stara? Vedeli by ste mi povedat, na koho teraz myslite? Ako by ste sa mohli co najlepsie starat samy o seba? O koho sa starate vy? Povedz o svojom oblubenom zvieratku, hracke. Ked mate niekoho radi, ako mu to date najavo, ako mu to ukazete? Ukazte mi to. Vedeli by ste povedat, ake dotyky su vasmu milacikovi prijemne? Co sa mu nepaci? Co sa paci, nepaci vam? Ked sa vam nepaci, ako sa spravate, co poviete?
Osvojenie zrucnosti socialnej komunikacie
Aktivita 11: Televizna relacia
Ciel: vediet pomenovat pozitivne stranky vo svojom okoli
Postup: Skupina deti pripravi podklady pre televizneho hlasatela o svojej triede. Snazi sa objavovat a vyzdvihnut co najviac pozitivneho. Nakoniec si vsetci vypocuju improvizovane televizne vysielanie. Hra je vhodna pre starsie deti.
Reflexia: Co sa ti pacilo z televizneho vysielania? Co by si este doplnil? Co nebola pravda?
Aktivita 12: Pastelky
Ciel: vediet neverbalne komunikovat
Postup: Deti stoja v kruhu so zatvorenymi ocami. Ucitelka im prilepi na celo farebnu nalepku. Po nalepeni deti otvoria oci a bez rozpravania vytvoria skupiny podla farieb.
Reflexia: Bolo tazke nedorozumievat sa slovom? Co sa mi na hre pacilo? Co bolo lahke?
Aktivita 13: Tunel
Ciel: Od pohybovych cviceni cez cvicenia kontaktu a neverbalnej komunikacie viest deti k verbalnej komunikacii, vyjadrovaniu svojich pocitov, zazitkov s inou osobou ci skupinou.
Postup: Rekvizita - tunel. Ucitelka povie detom: deti, ktore sa v tuneli stretnu, sa pozdravia usmevom, ocami, podaju si ruky, porozpravaju sa, jeden pocuva druheho, ktory hovori nejaky zaujimavy zazitok. Poprosia o pomoc a podakuju, povedzme za vyvedenie z tunela. Ospravedlnia sa, ak do seba narazia, ved v tuneli je tma. Prepojenie zo zivotom: Po rozobrati toho, co deti sledovali v spravani svojich kamaratov, pozoruju ich spravanie aj na vychadzke, spravanie rodicov doma, ludi v televizii. Sleduju nielen verbalne, ale aj neverbalne prejavy vo vztahoch medzi ludmi.
Reflexia: Ako sa spravali ludia, deti v urcitej sledovanej situacii? Co sa vam na ich spravani pacilo? Co sa vam na ich spravani nepacilo?
Utvaranie pozitivnych medziludskych vztahov
Aktivita 14: Pribeh
Ciel: pokusit sa kresbou charakterizovat urcite prejavy spravania ludi. Vyjadrit svoje pocity verbalne a neverbalne.
Postup: Metoda tvorivej dramatiky. Ucitelka porozprava pribeh: Alenka vypila flasticku s neznamym obsahom a zacala sa zmensovat, zmensovat, az sa ocitla v rozpravkovej krajine. Alenka sa vybrala hladat kamaratov. Vsetko jej bolo privelke, az sa ocitla vo velkom zamku, na dlhej chodbe, na ktorej boli same dvere.
Postupne ich otvarala, lebo bola zvedava:
- miestnost. Boli tam ludia smutni (deti znazornuju). Ako ste sa citili? Preco ste smutni?
- miestnost. Boli tam ludia nahnevani a nazlosteni (znazornuju). Ake pocity ste mali v tejto miestnosti? Preco sa ludia na seba mracili, hnevali?
- miestnost. Boli tam ludia, ktori mali strach, niecoho sa velmi bali. Ako ste sa citili v tejto miestnosti? Mate aj vy z niecoho strach?
- miestnost. Boli tam ludia veseli, zabavali sa. Ako ste sa citili? Kedy mate radost vy? Ktora to bola miestnost v poradi, kde bolo veselo?
- miestnost. Boli tam deti, ktore sa hrali hru na zrkadla. Jedna z dvojice je zrkadlo a druha opakuje za zrkadlom roznu mimiku tvare - usmev, strach, smutok... Potom sa vymenia.
- miestnost. Boli tam deti, ktore sa hrali hru na farby. Deti ako jednotlivci znazornuju pohybom, mimikou tvare farbu, ktoru si vybrali (zlta radost, cierna strach.... Vytvaranie skupin podla farieb - skupinove vyjadrenie farieb, druhe skupiny hadaju nazov farby.
- miestnost. Boli tam deti, co sa hrali Slepa baba. Maju uhadnut menom chytene dieta.
- miestnost. Prekvapenie - ozajstne farby, zrkadla, vykresy. Deti kreslia seba v roznych dusevnych stavoch. Vykresy rozdelime podla dusevnych stavov (zlty trojuholnik - vesele tvare, cerveny stvorec - strach, hnedy obdlznik - zamracene tvare, modry kruh - smutok).
- Alenka sa pomaly zvacsuje.
Aktivita 15: Priania a darceky
Ciel: vediet vyjadrit zelanie a mat radost z darovania
Postup: K dobrej atmosfere prispeje vyslovenie priani v kruhu. Postupne kazde dieta zazela susedovi nieco, co mu praje, alebo odovzdavame darceky. Napr. vo forme nakresleneho kosika, ktore si kazde dieta nakresli a necha kolovat medzi detmi, ktore mu tam prikreslia svoj darcek.
Reflexia: Z ktoreho darceka co si daroval, mas radost? Z ktoreho darceka mas radost a preco? Co sa ti podarilo? S cim si spokojny?
Aktivita 16: Usmevy
Ciel: uvedomit si dolezitost usmevu.
Postup: Predkreslime tvar. Deti nakreslia na nu rozne usmevy, ktore budu rozdavat komukolvek pocas dna, o kom si myslia, ze ho potrebuju.
Reflexia: Aky je usmev dolezity? Ako dokazete sprijemnit naladu? Komu ste ten usmev chceli darovat? Preco prave tejto osobe?
Pozitivne hodnotenia druhych a ucta k druhym
Aktivita 17: Studna priani
Ciel: respektovanie ostatnych
Postup: Priania mozu byt nielen vyplodom fantazie, ale aj odrazom poznania deti, kto by asi co chcel mat, alebo co by mu urobilo radost, co by urobilo radost blizkym, alebo ktora cinnost by zaujala jeho a aj jeho kamarata.
Reflexia: Opytame sa deti, ci vedia, co je prianie. Povedz mi o svojom priani, zelani. Povedz svoje priania pre niektore z deti v triede. Dobrovolnik, ktory by chcel povedat, co by prial niekomu inemu. Co by prial celej triede?
Aktivita 18: Hra na pastiera
Ciel: prejavit druhym pozornost a laskavost a tym podporit ich sebahodnotenie
Postup: Mena vsetkych deti napiseme na listky. Kazde dieta si zoberie jeden listok. Tym sa stava pastierom dietata, ktoreho meno si vytiahlo. V case urcenom ucitelkou sa bude o neho starat, prejavovat drobne pozornosti, pozorne ho pocuvat, da mu maly darcek, pomoze mu v istych situaciach, atd. Po uplynuti urceneho casu maju deti uhadnut, kto bol jeho pastierom. Ked sa hovori o darovani, myslime vzdy na darovanie predmetu. Vedme deti k tomu, ze darovat mozeme aj ine veci. Ucme ich darovat pekne slovo, pozornost, pohladenie, atd.
Aktivita 19: Srdiecko
Ciel: vyjadrit pozitivne vztahy k ostatnym
Postup: Kazde dieta si nakresli srdiecko, ake chce - velke, farebne.... Rozdeli ho na casti, kolko miesta je v nom pre mna a kto sa don este vmesti a pre koho su tie ostatne casti?
Reflexia: Kolko miesta ma sam v srdiecku? Kto vsetko patri do jeho srdiecka, preco? Pre koho by sme mohli este utvorit miesto v srdiecku?
Aktivita 20: Volne miesto
Ciel: orientacia vo vzajomnom poznani - socialne vztahy
Postup: Deti sedia v kruhu. Pri jednom dietati je volne miesto. Toto dieta hovori: Mam volne miesto, chcem, aby si ku mne sadol..., pretoze je kamarat, pekne spieva, hra sa so mnou, vie pomahat a pod.
Reflexia: Ktora vlastnost sa ti na sebe paci? Aku vlastnost by si chcel mat?
Komunikacia citov a empatia
Aktivita 21: Galeria
Ciel: vediet pomenovat pocity inych
Postup: Prinesieme vystrizky z obrazkovych casopisov, z reprodukovanych umeleckych diel (mozu byt aj detske namety) a rozlozime ich na stole. Kazde dieta si vyberie jeden obraz a po pouvazovani (asi 5 min.) potom povie, co v nom obraz vyvolava.
Reflexia: Preco si si vybral tento obraz? Ake pocity v tebe vyvolava?
Aktivita 22: Zrkadla
Ciel: byt empaticky, byt odvazny k neverbalnemu prejavu
Postup: Postavia sa oproti sebe 2 deti vo vzdialenosti 2 - 3 krokov. Dohodnu sa, kto bude ,,skutocny" a kto ,,zrkadlo". Kto je ,,skutocny" zacne spociatku len hlavou robit rozne pohyby a menit vyraz tvare. ,,Zrkadlo" oproti nemu to vsetko po nom zopakuje. Po chvili sa pridavaju pohyby ruk a hornej polovice tela. Nakoniec sa zacnu menit aj postoje, pohybuju sa celym telom. ,,Zrkadlo ma za ulohu vsetko ,,zrkadlit". Po chvili si ulohy vymenia. Pri hre sa nerozprava. Je mozne si k tomu pustit aj hudbu a pohyby robit v rytme. Starsie deti mozu prejavovat rozne pocity - smutok, hnev, radost, blaznive veselie, sucit.
Reflexia: Co sa ti pacilo na hre? Co sa ti darilo? Co sa ti darilo menej?
Aktivita 23: Nabijacka.
Ciel: vediet vyjadrit emocie, relax, uvolnenie zo stresu, nabitie pozitivnou energiou.
Postup: Deti rozdelime na 2 skupiny (cela trieda, alebo mensie skupinky). Skupiny postavime do radu proti sebe. Uloha: Deti maju ruky pred sebou vo vyske ramien dlanami dopredu - sluzi ako ,,nabijanie. Ucitelka navrhne prvy pohyb, pomocou ktoreho sa bude skupina nabijat, napr. poskoky znozmo. Ucitelka ,,nabije" jedno dieta, to dieta ide nabit na druhu stranu. Ucitelka sa postavi na miesto dietata. Vsetci nabiti robia ten pohyb. Posledny, ktory bude ,,nabity" si vymysli dalsie pohyby (zvazit zmenu pohybu).
Reflexia: Ako sa citite? Co sa ti pacilo? Co bolo neprijemne?
Aktivita 24: Uzol
Ciel: spolupraca, prijat druheho do blizsej zony, respektovanie pravidiel.
Postup: Urcity pocet deti, napr. 8 - 10 stoji v kruhu. Zakladne pravidlo - chytit za ruky tak, ze nedrzi za ruku vedla stojaceho. Ulohou je vzniknuty uzol rozuzlit bez pustenia ruk, vytvorit kruh. Nemusia byt otoceni vsetci do kruhu.
Reflexia: Co sa ti pacilo? Co bolo tazke?
Aktivita 25: Najsmutnejsie slova
Ciel: Identifikacia negativnych citov a ich zvladnutie
Postup: Hra dava moznost hovorit o tom, co deti trapi bez toho, aby sme ich priamo vyzyvali. Ucitelka hovori o tom, ze z casu na cas sme kazdy smutni. Dovodom moze byt fyzicka bolest, trapenie, bolest ineho, koho mame radi. Nastastie, smutok prejde. Ked ste smutni, rozmyslite si slova, ktore su pre vas najsmutnejsie, ucitelka si zapisuje tie najsmutnejsie slova. Vyberie najsmutnejsie a rozprava s detmi, ako sa da prekonat smutok. V zavere mozu porozpravat, ako prejavuju smutok ini a ako sa da zvladnut smutok. Moznost dramatizacie.
Reflexia: Co sa ti pacilo? Co bolo tazke?
Nenasilne alebo asertivne spravanie
Aktivita 26: Podaj mi tie obrazky
Ciel: vediet spolupracovat (sucinnost)
Postup: Pri hre si cela skupina deti vytvori nejaky obrazok. Jednotlive deti pri tom dostanu prilezitost odovzdavat niekomu inemu obrazok, ale aj obrazok prijat od ineho dietata. Kazdemu dietatu dame dostatok pasteliek a list papiera - hore napisanym jeho menom. Na vas pokyn potom deti nakreslia na papier co chcu, co uznaju za vhodne, co ich napadne. O chvilku poviete, aby svoje nedokoncene obrazky odovzdali kamaratovi po lavej ruke. Kazde dieta prispeje na vykres svojim dielom. Ako obrazky koluju, kazde dieta na ne vzdy nieco prikresli. Cely tento postup zastavte v okamihu, ked sa vykres vrati k svojim povodnym autorom.
Reflexia: Pohovorte si s nimi o tom, ako sa im pracovalo spolocne. Co sa im podarilo? Co sa im nepodarilo? Co mozeme s obrazkami urobit?
Aktivita 27: Psik v zrkadlovej sieni
Ciel: uvedomit si istu podmienenost reagovania a precvicit odolavanie tymto podmienkam.
Postup: Rozpravka o malom psikovi, ktory sa dostal do zrkadlovej siene (objasnime, pripravime). Zo zrkadiel na neho hladelo vela psikov, zlakol sa a zacal stekat a utocit. Psiky zo zrkadiel urobili to iste a vyplaseny psik skoro zomrel od strachu. (Moznost zahrat ako scenku. Jedno dieta robi zabludeneho psika, ostatni robia psikov v zrkadle). Pri vybere prikladov vychadzame z beznych situacii v triede.
Reflexia: Keby sa psik zacal usmievat, ako by hladeli ostatne psiky? V kazdej situacii mame moznost urciteho spravania. Pokojne a priatelske spravanie odzbrojuje utocnikov. Ktore by ste si zvolili vy a preco?
Zaver
Pedagogicka koncepcia, ktora reaguje na potreby rozvoja osobnosti dietata, si vyzaduje aj nove pristupy ucitelky MS:
- v hodnotovom pristupe ucitelky uplatnovat demokraticky pristup - dat kazdemu dietatu rovnaku sancu, princip rovnosti, dovera v rast dietata, dat kazdemu dietatu moznost zazit uspech, uznanie individualnych rozdielov, sloboda a zodpovednost, chybu chapat ako prostriedok ucenia sa, podporovat, podnecovat dieta, nie riadit.
- v komunikacii - odbornou a otvorenou komunikaciou s rodicmi vytvorit priestor na komunikaciu deti, aktivne pocuvanie, asertivne spravanie, kladenie otazok,
- v novych zrucnostiach riadit procesy ucenia sa dietata (kompetencie) - vediet ucit sa ucit, spolupracovat, ucit cinnostou, vediet integrovat obsah (ucit vo vzajomnych suvislostiach), vediet projektovat edukacny proces, vediet respektovat potreby a zaujmy dietata, vediet diagnostikovat, vyuzivat styly ucenia, respektovat jeho tempo.
V prvom rade je dolezite, aby sme si uvedomili, ze v kazdom dietati je pritomna pozitivna osobnost, ktoru chceme z neho vychovat. Podla toho by sme mali zvolit take prostriedky, ktore budu postavene na vzajomnej ludskej dostojnosti, ohladuplnosti, respektovani a presadzovani, zhovievavosti, pochvale, povzbudeni pred zakazmi a prikazmi. Nech dominuju zazitky pohody.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKYCH ODKAZOV:
LENCZ, L., 1992. Pedagogika etickej vychovy: vychova k prosocialnosti. Bratislava: MC v Bratislave.
MASLOVA, M. a D. FACUNOVA, 2000. Zohrievacie aktivity. In Orava Journal 1, roc. 2. Dostupne z: http://www.zdruzenieorava.sk/namety/tipy-na-zahrievacie-aktivity_sk
OLIVAR, R. R., 1992. Eticka vychova. Bratislava: Pictus Istropolitana. ISBN 80-7158-001-5
PELIKAN, J., 1997. Vychova pro zivot. Praha: ISV. ISBN 80-85866-23-4
ZELINA, M., 1996. Strategie a metody rozvoja osobnosti. Bratislava. IRIS. ISBN 80-967013-4-7.
ZAHATNANSKA, M., 1999. Zazitkove metody v praci pedagoga predskolskeho a mladsieho skolskeho veku. Presov: MC. ISBN 80-8045-135-4