Preukazovanie kompetencií vymedzených v profesijnom štandarde

S problematikou profesijných kompetencií sa pedagogická verejnost stretla uz v roku 2009. Profesijné štandardy pôvodne vymedzené v Zákone c. 317/2009 Z. z. boli zverejnené v Pokyne ministra c. 39/2017. Ich vyuzívanie v profesijnom rozvoji pedagogických zamestnancov a v personálnom riadení škôl bolo doteraz skôr sporadické. Do širšieho povedomia sa dostali az od úcinnosti Zákona c. 138/2019 Z. z., najmä v súvislosti so zmenami v atestacnom konaní. Problematika preukazovania profesijných kompetencií v pedagogickej verejnosti sa v súcasnosti chápe najmä v súvislosti s atestáciami a atestacnými portfóliami. Menšia pozornost je v súcasnosti venovaná nadobúdaniu kompetencií samostatného pedagogického zamestnanca pocas adaptacného vzdelávania. V príspevku sa zaoberáme moznostami preukazovania profesijných kompetencií ucitelov pre úcely profesijného rozvoja a atestácií.

Viacero ucitelov si v súcasnosti kladie otázku: Ako môzem preukázat nadobudnutie kompetencie v príslušnom kariérovom stupni? Riaditelia škôl si kladú podobnú otázku: Podla coho poznám, ze môj ucitel nadobudol kompetenciu v príslušnom kariérovom stupni a vyuzíva ju v praxi? Obe otázky sú legitímne, najmä pri ukoncovaní adaptacného vzdelávania, pri posúdení tvorivej cinnosti a jej vplyvu na získanie profesijných kompetencií, ci vyhodnotenie predlozených dokladov o získaní a vyuzívaní pozadovaných profesijných kompetencií v zmysle § 7, písmena b) a c) Vyhlášky c. 361/2019 Z. z.

Štruktúra profesijného štandardu

Jadro profesijného štandardu tvorí kompetencný profil. Profesijné kompetencie sú logicky zoradené do troch oblastí a opisujú profesijnú cinnost pedagogického zamestnanca:

• Oblast Dieta/Ziak obsahuje kompetencie zamerané na poznanie dietata/ziaka vstupujúceho do výchovno-vzdelávacieho procesu.
• Oblast Výchovno-vzdelávací proces obsahuje kompetencie zamerané na procesy smerujúce k rozvoju dietata/ziaka.
• Oblast Profesijný rozvoj obsahuje kompetencie súvisiace s rolou pedagogického zamestnanca, jeho sebazdokonalovaním a pôsobením v škole, školskom zariadení.

Kazdá kompetencia je popísaná pozadovanými vedomostami (súbory poznatkov, ktoré tvoria nevyhnutné predpoklady na správne posúdenie, resp. výkon cinností v danej kompetencii) a pozadovanými spôsobilostami (schopnosti nadobudnuté v praktickej cinnosti, ktoré sú predpokladom pre kvalitný výkon cinností v danej kompetencii). Pozadované vedomosti a pozadované spôsobilosti pre kariérový stupen zacínajúci pedagogický zamestnanec predstavujú ich úroven na vstupe do profesie, t. j. sú to ocakávané vedomosti a reálne praktické spôsobilosti absolventa pregraduálnej prípravy. Pre zvyšné kariérové stupne (samostatný pedagogický zamestnanec – pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou – pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou) sú pozadované vedomosti a spôsobilosti v rámci jednej kompetencie totozné.

Princíp gradácie kompetencií v jednotlivých kariérových stupnoch

Rôzna úroven rozvoja kompetencie sa prejavuje v opísanom preukázaní kompetencií na úrovni jednotlivých kariérových stupnov.

Zacínajúci pedagogický zamestnanec - má pozadované vedomosti a spôsobilosti, ktoré sú nevyhnutné pre vstup do profesie, t. j. na úrovni absolventa pregraduálnej prípravy. Miera spôsobilostí je na úrovni základnej praktickej skúsenosti s procesmi pedagogickej diagnostiky, plánovania a projektovania edukacného procesu, jeho realizácie, hodnotenia a základnou praktickou skúsenostou pri plánovaní vlastného profesijného rozvoja.

Samostatný pedagogický zamestnanec - vykonáva výchovno-vzdelávaciu cinnost v bezných, štandardných situáciách. Úroven opísaných kompetencií dosahuje ukoncením adaptacného procesu.

Pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou - aplikuje inovácie vo svojej pedagogickej cinnosti. Inovuje vlastné vyucovanie v triede. Inovácie overuje a zavádza na základe výsledkov akcného výskumu, prezentuje ich, sprostredkováva kolegom a odbornej verejnosti. Pôsobí ako lektor interného (aktualizacného) vzdelávania v škole, školskom zariadení.

Pedagogický zamestnanec s druhou atestáciou - dosahuje kompetencie „experta“ v pedagogickej cinnosti v rámci školy, školského zariadenia. Poskytuje pomoc a poradenstvo pedagogickým zamestnancom vo vlastnej škole, školskom zariadení. Vykonáva analytickú prácu, navrhuje systémové riešenia problémov v oblastiach pedagogickej diagnostiky, výchovno-vzdelávacieho procesu a profesijného rozvoja pedagogických zamestnancov. Podiela sa na tvorbe rozvojových stratégií, programov a projektov školy, školského zariadenia.

Štruktúra profesijného štandardu vychádza z predpokladu, ze kazdý vyšší kariérový stupen obsahuje úroven kompetencií nizších kariérových stupnov. Preto sú vo vyššom kariérovom stupni uvádzané len tie indikátory, ktoré charakterizujú vyššiu úroven kompetencií v nárocnejších cinnostiach a úkonoch.

Rozdiely v preukázaní kompetencií v jednotlivých kariérových stupnoch v rámci kompetencie 1.2 Identifikovat psychologické a sociálne faktory ucenia sa ziaka v profesijnom štandarde ucitela druhého stupna základnej školy uvádzame v tabulke 1.

Tabulka 1. Rozdiely v preukázaní kompetencie 1.2 pre ucitela druhého stupna ZŠ

Rozdielnu úroven rozvoja kompetencie 1.2 môzeme identifikovat pomocou rôznej úrovne cinnosti a nárocnosti obsahu vykonávanej cinnosti.

Tabulka 2. Rozdiely v preukázaní kompetencií v jednotlivých kariérových stupnoch

Z tabulky 2 je zrejmé zvyšovanie nárocnosti na vykonávanie pedagogickej diagnostiky v jednotlivých kariérových stupnoch. Vyšší kariérový stupen si vyzaduje realizáciu zlozitejších cinností zameraných na posudzovanie, odhalovanie problémov a ich prícin, az po analýzu zistení a návrh systémových riešení na úrovni školy.

Preukazovanie profesijných kompetencií

Základom profesijného rastu pedagogických zamestnancov je „vyuzívanie schopnosti sebareflexie, zalozenej na sebapoznaní a konfrontovaní s vlastnou zmenou v procese profesijného rastu“ (Kasácová, 2006). Ideálne by bolo, keby kazdý pedagogický zamestnanec bol schopný posúdit úroven vlastných kompetencií voci profesijnému štandardu a na základe toho si vypracovat osobný (individuálny) plán profesijného rozvoja. Z praxe vieme, ze zvládnutie týchto cinností nie je lahké a mnoho ucitelov má s nimi problémy. Preto v nasledujúcom texte ukázeme niekolko mozností, ako preukazovat vybrané profesijné kompetencie z pohladu ucitela.

Preukázanie kompetencií v oblasti 1 Dieta/ziak

Rozvoj profesijných kompetencií ucitela v tejto oblasti zacína uz nástupom do pedagogickej praxe, kde zacínajúci ucitel prichádza so základnou praktickou skúsenostou. V priebehu adaptacného vzdelávania poznáva svojich ziakov pomocou metód a nástrojov, ktoré sú vhodné a odporúcané v odbornej literatúre alebo odporúcané uvádzajúcim ucitelom, ci kolegami. Pouzitím vybraných metód a nástrojov preukáze naplnenie kompetencie na úrovni samostatného ucitela.

V priebehu dalšej praxe a profesijného rozvoja nadobúda viac vedomostí a skúseností. Mal by zacat vnímat ziakov nielen ako triedu s konštatovaním rôznej úrovne a schopností ziakov ucit sa, ale aj odhalovat príciny a prekázky v ucení sa jednotlivcov, ci skupín. Jeho poznatky sú uz na takej úrovni, ze pozná viaceré moznosti ako tieto problémy a prekázky odhalit. Prejavuje sa to výberom dalších vhodných metód a nástrojov. Tak preukáze naplnenie kompetencie na úrovni ucitela s prvou atestáciou.

Nasledujúcou praxou rozširuje moznosti vlastného rozvoja a zvyšuje kvalitu vlastného vyucovania. „Expertom“ v pedagogickej cinnosti sa stáva v case, ked zacína procesy vnímat z nadhladu, ked je schopný analyticky skúmat vyucovanie a vyhodnocovat procesy diagnostiky ziakov v rámci svojej predmetovej komisie/metodického zdruzenia, ci svojho predmetu. Okrem toho sa ocakáva, ze bude navrhovat systémové riešenia (napr. aké metódy, ci nástroje sú úcinné na diagnostiku niektorých prícin a prekázok v ucení sa ziakov), ze bude tvorit diagnostické nástroje (napr. pozorovací hárok, scenár rozhovoru so ziakom, rodicom, kolegami, ktorí daného ziaka ucia), ze bude pomáhat a radit kolegom. Tieto charakteristiky naplnia úroven kompetencie ucitela s druhou atestáciou.

Oblast 1 Ziak tvoria tri kompetencie:

1. 1. Identifikovat vývinové a individuálne charakteristiky ziaka
   2. Identifikovat psychologické a sociálne faktory ucenia sa ziaka
   3. Identifikovat sociokultúrny kontext vývinu ziaka

Tiez by sme ich mohli nazvat diagnostické. To znamená, ze od ucitela sa ocakáva poznanie ziaka, ktorého ucí z 3 uhlov pohladu:

• z hladiska jeho individuálneho vývinu,
• z hladiska poznania ako sa ucí a co na jeho ucenie vplýva,
• z hladiska poznania prostredia, ktoré jeho vývin a ucenie sa ovplyvnuje.

Uvedené kompetencie môze ucitel preukázat jednotlivo, t. j. kazdú kompetenciu zvlášt alebo komplexnou charakteristikou jednotlivcov, ci skupín ziakov. Na preukázanie kompetencie môze pouzit rôzne diagnostické a analytické nástroje, napr. opytovanie anketou, dotazníkom alebo rozhovorom, pozorovaním ziaka, sociometriou triedy, analýzou ziackych prác, testov, písomiek a pod.

Ocakáva sa, ze samostatný ucitel preukáze pozadované kompetencie vhodnou diagnostikou celej triedy, ucitel s prvou atestáciu sa naviac zameria na ziakov, ktorí majú špecifické potreby, ucitel s druhou atestáciu analyzuje procesy a výsledky pedagogickej diagnostiky vo svojom predmete, resp. na úrovni predmetovej komisie/metodického zdruzenia a navrhne systémové riešenia. Pri všetkých troch kompetenciách je velmi dôlezitá interpretácia výsledkov pedagogickej diagnostiky a vyvodenie záverov na optimalizáciu vyucovacích stratégií. Ocakáva sa, ze ucitel sa zamyslí nad tým, co o jednotlivcoch ci skupine ziakov zistil. Na základe toho vyhodnotí, aký vplyv to bude mat na jeho vyucovanie v danej triede. Táto cast je najdôlezitejšia. Práve tu ucitel preukazuje schopnost nielen zistit informácie o ziakoch, ale najmä schopnost vyuzit ich v edukacnom procese.

Príklad 1: Preukázanie kompetencií ucitela s 1. atestáciou

Ucitel zistil, ze v triede, v ktorej vyucuje, je ziak, ktorý dosahuje kolísavé výkony. V procese ucenia sa reaguje pohotovo, väcšinou správne. V situáciách, ked sa jeho výkony klasifikujú (test, písomná práca a pod.), robí chyby z nepozornosti, stáva sa, ze nestihne v danom case vypracovat všetky úlohy. Toto poznanie ucitel nadobudol analýzou jeho písomných prác, ako aj pozorovaním v dlhšom casovom úseku. Rozhovorom so zákonným zástupcom zistil, ze rodicia na ziaka kladú vysoké nároky a ocakávajú len výborné výsledky, co ziakovi spôsobuje stres.

Dôkazom o rozvinutých kompetenciách 1.1, 1.2 a 1.3 na úrovni ucitela s prvou atestáciou môze byt napr. podrobná charakteristika takéhoto ziaka podlozená analýzou niekolkých jeho písomných prác so záverom, záznam z rozhovoru so zákonným zástupcom ziaka a vyhodnotený pozorovací hárok týkajúci sa ziaka. Súcastou dôkazu by malo byt zdôvodnenie výberu pouzitých nástrojov a metód. Dôlezitou súcastou dôkazu je vyvodenie záverov, ako bude v budúcnosti s takýmto ziakom pracovat (eliminácia strachu zo zlyhania).

Príklad 2: Preukázanie kompetencií ucitela s 2. atestáciou

Na zasadnutí predmetovej komisie ucitel zistoval, aké nástroje a metódy pedagogickej diagnostiky pouzívajú jeho kolegovia, co sa im osvedcuje a s cím majú problémy, ako tieto výsledky vyuzívajú vo svojom vyucovaní. Tiez sa dozvedel, ze v špecifických podmienkach ich školy a predmetoch kolegovia nemajú vhodné pozorovacie hárky, do ktorých by si v priebehu vyucovania, resp. po vyucovacej hodine mohli zaznamenat poznatky o vybraných jednotlivcoch.

Dôkazom o rozvinutých kompetenciách 1.1, 1.2 a 1.3 na úrovni ucitela s druhou atestáciou môze byt napr. vyhodnotenie zistení v rámci predmetovej komisie s návrhom pozorovacieho hárku, scenára rozhovoru so ziakom, rodicom a pod. Po dohode s kolegami a na základe vykonaných pozorovaní vyhodnotenie vhodnosti navrhnutého pozorovacieho hárku. Aj záznam o poradenstve kolegom napr. v oblasti vyhodnocovania a interpretácie výsledkov pedagogickej diagnostiky a pomoci pri formulovaní záverov na optimalizáciu vyucovacích stratégií. Aj v tomto prípade môze ucitel preukazovat kazdú kompetenciu 1.1, 1.2, 1.3 zvlášt, alebo komplexne všetky tri spolu.

Preukázanie kompetencií v oblasti 2 Výchovno-vzdelávací proces

Túto oblast tvoria 4 kompetencie:

2.1 Ovládat obsah a didaktiku vyucovacích predmetov

2.2 Plánovat a projektovat vyucovania

2.3 Realizovat vyucovanie

2.4 Hodnotit priebeh a výsledky vyucovania a ucenia sa ziaka

Kompetencia 2.1 má špecifické zameranie. Jej podstatou je „odbornost ucitela“, teoretické poznatky nadobudnuté v pregraduálnej príprave a ich neustále doplnanie a aktualizovanie vzhladom na vývoj vedných disciplín. Je úzko spätá s tvorbou základných školských dokumentov, overovaním inovácií prostredníctvom akcného výskumu, ci podielaní sa na tvorbe pedagogickej koncepcie školy.

Príklad 3: Preukázanie kompetencií ucitela s 1. atestáciou

Ucitel pocas svojej praxe vo vlastnom predmete ziakov upozornoval na presah a vyuzitie poznatkov v iných predmetoch, ci praxi. Na základe svojich skúseností však konštatoval, ze tieto metódy sú málo úcinné a ziaci poznatky z jeho predmetu vnímajú izolovane, pri riešení kontextových úloh nie sú tak úspešní, ako ocakával. Preto sa rozhodol zaviest do vyucovania projektovú metódu a systematicky zaradovat do vyucovania riešenie kontextových úloh.

Dôkazom o rozvinutí tejto kompetencie môze byt napr. spracovanie ziackeho projektu s nadpredmetovou témou s participáciou ziakov na jeho plánovaní a hodnotení, prípadne spracovaný akcný výskum na zistenie vplyvu zaradovania kontextových úloh na úspešnost ziakov riešit komplexné úlohy.

Príklad 4: Preukázanie kompetencií ucitela s 2. atestáciou

V škole, kde ucitelka prvého stupna pôsobí, sa vyucuje financná gramotnost ako prierezová téma. Po diskusii na zasadnutí metodického zdruzenia zistila, ze kolegyne majú s touto témou problém. Kazdá to ponala inak, pricom prevládajú jednorazové aktivity. Po obsahovej stránke sa zameriavajú len na dve témy z Národného štandardu financnej gramotnosti: Plánovanie, príjem, práca a Rozhodovanie a hospodárenie spotrebitelov. Táto situácia nie je uspokojivá, preto spracovala ukázky materiálov a poskytovala im poradenstvo pri spracovaní materiálov na vyucovanie financnej gramotnosti aj v ostatných témach.

Dôkazom o rozvinutí kompetencie 2.1 môze byt návrh ucebných materiálov (napr. pracovné listy, texty, návrh aktivít v rôznych predmetoch s problematikou financnej gramotnosti), návrh aktivít pre viacero rocníkov 1. stupna ZŠ a pod. Takéto dôkazy môzu mat aj komplexnejší charakter, ak budú vhodne zakomponované do plánovania, realizácie a hodnotenia výchovno-vzdelávacieho procesu, cím ucitel môze preukázat aj dalšie kompetencie v oblasti 2.

Kompetencie 2.2, 2.3 a 2.4 tvoria logický celok, ktorý kopíruje reálne procesy v práci ucitela: plánovanie vyucovania, jeho realizáciu a hodnotenie. Preukazovat kompetencie je mozné jednotlivo, kazdú kompetenciu zvlášt. Ako vhodnejšie sa však javí ich preukazovanie spolocne, v súvislostiach a nadväznostiach (napr. prípravy na hodiny, ich realizácia a následná reflexia a návrh zmien, modifikácií).

Pri preukazovaní kompetencií ucitela s 1. atestáciu je dôlezité uvedomit si, ze celý edukacný proces sa na tejto úrovni sústreduje najmä na ziakov so špecifickými potrebami (nielen s diagnostikovanými poruchami ucenia a správania) v súlade s pedagogickou diagnostikou.

Príklad 5: Preukázanie kompetencií ucitela s 1. atestáciou

Ucitel na základe výsledkov pedagogickej diagnostiky vo svojej triede identifikoval ziakov, ktorí majú problémy v ucení a nedosahujú také výsledky, aké by vzhladom na svoj potenciál dosahovat mohli. Hlbším skúmaním získal poznatky, ze velkým problémom je nezáujem ziakov o predmet. Naviac klíma v triede je neziadúca aj voci ziakom, ktorí sú nadaní a radi by sa ucili, no ostatní ziaci ich snahu zosmiešnujú a svojím vyrušovaním znemoznujú procesy ucenia sa. Kedze tento problém pretrváva dlhšiu dobu, rozhodol sa riešit ho komplexne. V príprave na vyucovanie sa zameral na aktivity, ktoré zvýšia motiváciu ziakov nielen prostredníctvom zavedenia nových technológií a vyuzívania diferencovaných úloh, ale zameral sa aj na posilnenie formatívneho hodnotenia a cielenú prácu s klímou triedy.

Dôkazom o rozvinutí viacerých kompetencií môze byt napr. projekt vyucovania v tematickom celku s pripravenými ucebnými materiálmi, bázou diferencovaných úloh, autokorektívnymi kartami, didaktickým testom, doplnený o reflexiu realizovaných vyucovacích hodín s vyhodnotením úcinnosti zvolenej stratégie na zmenu klímy v triede a posúdenie dosiahnutých výsledkov ziakov. V tomto prípade je ideálne spracovanie akcného výskumu. Samozrejme je mozné kazdú kompetenciu preukazovat zvlášt, stratí sa však kontext.

Základnou charakteristikou kompetencií ucitela s druhou atestáciou je prieskumno-analytická cinnost v jednotlivých fázach edukacného procesu, teda v jeho plánovaní a projektovaní, realizácii a hodnotení. Priestorom pre túto cinnost nie je len vlastné vyucovanie, ale najmä záber na úrovni predmetu, predmetov v rámci metodického zdruzenia alebo predmetovej komisie. V tomto zmysle sa preukazuje aj nadobudnutie a vyuzívanie kompetencií. Rovnako vo všetkých kompetenciách sa od ucitela ocakáva pomoc a poradenstvo kolegom.

Preukázanie kompetencií v oblasti 3 Profesijný rozvoj

V oblasti 3 Profesijný rozvoj sú profesijným štandardom urcené 2 kompetencie:

3.1 Plánovat a projektovat svoj profesijný rast a sebarozvoj

3.2 Stotoznit sa s profesijnou rolou a školou

Základom preukazovania oboch úrovní kompetencií by mal byt plán profesijného rozvoja ucitela, ktorý je vypracovaný na základe posúdenia úrovne vlastných kompetencií voci profesijnému štandardu, reflexia jeho doterajšej profesijnej dráhy vrátane preukázania dosiahnutia kompetencií formou potvrdení, ci osvedcení o absolvovaní rôznych vzdelávacích programov alebo vzdelávacích podujatí. Od ucitela s prvou atestáciou sa ocakáva aj jeho aktívne pôsobenie v škole v pozícii lektora aktualizacného vzdelávania.

Pri všetkých dôkazoch, ktoré ucitel svojou praktickou a tvorivou cinnostou nadobudne, je dôlezité, aby ich vedel adresne priradit k príslušnej kompetencii, ci kompetenciám. V prípade vyuzívania ucebných materiálov pre ziakov, napr. pracovných listov pre ziakov, súborov úloh, ucebných textov, metodických postup a pod. je nevyhnutné autorizovat zdroj (odkial boli prevzaté) a uviest k nim reflexiu alebo vyhodnotenie ich vyuzitia v konkrétnych podmienkach triedy s návrhom prípadných korekcií pre budúce pouzitie.

Posúdenie nadobudnutia a vyuzívania kompetencií ucitela riaditelom školy

Ucitel priamo plánuje a realizuje svoj profesijný rast a sebarozvoj, pricom si môze priebezne vytvárat vlastné profesijné portfólio. Riaditel školy túto jeho cinnost môze posúdit viacerými spôsobmi, napr.:

• Hospitacným pozorovaním - v predhospitacnej fáze môze od ucitela pozadovat jeho prípravu vrátane príslušnej pedagogickej diagnostiky triedy. Na základe týchto informácií volí ciel pozorovania, následne pozoruje javy, ktoré preukazujú prítomnost kompetencie (kompetencií) ucitela a výberom vhodného pozorovacieho hárku zaznamenáva výskyt pozorovatelných javov. Klúcovým v tomto procese je pohospitacný rozhovor, v ktorom riaditel školy môze zistit odbornú úroven ucitela na základe jeho odbornej sebareflexie, ako aj schopnost premýšlat v alternatívach pri hladaní optimálnych postupov.
• Hodnotiacim rozhovorom - ktorý môze riaditelovi priniest nové poznanie o práci ucitela. Optimálne je, ak medzi kritériami hodnotenia sú napr. vyuzívanie výsledkov pedagogickej diagnostiky v edukacnom procese, vyuzívanie výsledkov vzdelávania a profesijného rozvoja vo vyucovaní a pod. Systémovým riešením môze byt zavedenie hodnotiacich portfólií, kde ucitel na hodnotiaci rozhovor príde s ukázkami svojej tvorivej cinnosti v oblastiach hodnotenia za príslušné hodnotiace obdobie. Dôlezité je uvedomit si, ze nie je mozné hodnotit kompetenciu, ktorá je potenciálom ucitela (ucitel vie, je schopný, dokáze). Hodnotit môzeme len jeho výkon, v ktorom sa príslušná kompetencia prejavuje alebo neprejavuje.
• Rozhovorom s vedúcim metodického zdruzenia alebo predmetovej komisie - pri nom môze riaditel zistit pôsobenie ucitela v oblasti prieskumno-analytickej cinnosti, tvorbu ucebných materiálov pre ziakov, podielanie sa na tvorbe a inovácii ŠkVP, transfere poznatkov zo vzdelávania, realizovanej pomoci a poradenstve kolegom a pod.
• Zistovaním a vyhodnocovaním spätnej väzby od ziakov, zákonných zástupcov ziakov - toto môze riaditel zistit z vyhodnotenia riaditelských testov, výstupov, ako napr. ziackych projektov, z verbálneho alebo písomného opytovania ziakov na spokojnost s vyucovaním, z opytovania rodicov a iné.

Posúdenie nadobudnutia a vyuzívania kompetencií ucitela riaditelom školy môze tiez byt realizované na základe vyhodnotenia zapojenia sa ucitela do aktivít a projektov školy alebo inými spôsobmi. Dôlezité je poznamenat, ze riaditel školy, vzhladom na to, ze nie je v neustálom kontakte s ucitelom a má len obmedzené informácie o priebehu jeho výchovno-vzdelávacieho procesu je v zlozitej situácii, ked má posúdit vyuzívanie vybraných kompetencií. Vhodnou formou môze byt napr. posúdenie ucitelom predlozených dôkazov z jeho praktickej cinnosti, ktoré si zaradil do rozvojového profesijného portfólia. Súcastou posúdenia môze byt aj medzirocné vyhodnotenie plnenia plánu profesijného rozvoja ucitela a doplnanie profesijného portfólia vhodnými dôkazmi.

Popri pozitívach procesov sebareflexie,  sebahodnotenia a hodnotenia profesijných kompetencií je dôlezité poukázat aj na úskalia tohto procesu. „Hrozbu, ze profesijný štandard bude plnit kontrolnú a hodnotiacu funkciu vo vztahu k aktuálnemu výkonu pedagogickej cinnosti, povazujeme za váznu. Presvedcenie, ze pouzitie profesijných štandardov nám pri kontrole pedagogickej cinnosti ucitela umozní zaujat jednoznacné a nespochybnitelné stanovisko o jeho efektivite je nebezpecná ilúzia. Ak deklarujeme, ze ucitel nesie zodpovednost, musí mat aj slobodu v rozhodovaní. Profesijný štandard ako štátny regulatív nesmie obmedzovat slobodu ucitela, stat sa bicom v rukách „osvietených“ manazérov škôl, ktorým poslúzi na „nespochybnitelné dôkazy“ o výkone práce ucitela.“ (Pavlov, Šnídlová, 2013).

Záver

Problematika preukazovania profesijných kompetencií vo vztahu k profesijnému štandardu a tvorba profesijných portfólií je pomerne nová. Mnoho pedagogických zamestnancov nie je v tejto oblasti zorientovaných a nemá dostatok informácií, ci zrucností v preukazovaní kompetencií. Je to proces, ktorému treba venovat pozornost rovnako na úrovni jednotlivých ucitelov, ako aj školských kolektívov. Vhodné je vyuzívat príklady dobrej praxe, pomoc a poradenstvo kolegov, ktorí majú druhú atestáciu, alebo sa na nu pripravujú. Riaditelia škôl majú zásadnú zodpovednost nielen za profesijný rozvoj svojich kolegov pri naplnaní strategických plánov rozvoja školy, ale aj pri podporovaní tímového ucenia sa v dobrej a neohrozujúcej pracovnej klíme školy. Rozvíjanie profesijných kompetencií pedagogických zamestnancov a ich preukazovanie nesmú byt cielom, ale prostriedkom budovania kvality školy. Pretoze škola je taká dobrá, akých má kvalitných a zanietených pedagogických a odborných zamestnancov.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

1. KASÁCOVÁ B. a kol., 2006. Profesijný rozvoj ucitela. Prešov: ROKUS. ISBN 80-89055-69-9
2. PAVLOV, I. a M. ŠNÍDLOVÁ, 2013. Profesijný rozvoj ucitelov – podnety pre modely podpory. Praha: 3P. ISBN 978-80-260-4014-9
3. Národný štandard financnej gramotnosti verzia 1.2. [online]. [cit. 2020-03-16]. Dostupné z: https://www.minedu.sk/data/att/11359.pdf
4. Pokyn ministra c. 39/2017,  ktorým sa vydávajú profesijné štandardy pre jednotlivé kategórie a podkategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov škôl a školských zariadení. Dostupné z: https://www.minedu.sk/pokyn-ministra-c-392017-ktorym-sa-vydavaju-profesijne-standardy-pre-jednotlive-kategorie-a-podkategorie-pedagogickych-zamestnancov-a-odbornych-z
5. Vyhláška MŠVVaŠ SR c. 361/2019 Z. z. o vzdelávaní v profesijnom rozvoji. Dostupné z: https://www.epi.sk/zz/2019-361
6. Zákon NR SR o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. In: Zbierka zákonov. 2019, c. 138.