V NP ŠOV boli zistované názory uciteliek 1. rocníka ZŠ na inkluzívnu edukáciu vo vybraných školách na moznosti, podmienky a bariéry inkluzívneho vzdelávania na vybraných školách. Zistovanie prebiehalo opakovane, a teda dalším cielom bolo zistit pri opakovanom meraní vzdelávacie výsledky a zmeny v postojoch, názoroch uciteliek, ich hodnotenie prvého roku implementácie inkluzívneho vzdelávania najmä u znevýhodnených ziakov.
Ide o výberovú vzorku 130 základných škôl v Slovenskej republike, kde je v škole viac ako 20 % ziakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (dalej len „znevýhodnení ziaci“). Pretoze v niektorých školách je viac tried prvého rocníka, zistovali sme v rozhovoroch názory všetkých uciteliek 1. rocníka, takze ich konecný pocet bol 218, co je reprezentatívna vzorka elementaristiek uciacich ziakov zo sociálne znevýhodneného prostredia na Slovensku.
V druhom zistovaní postojov a názorov sa zúcastnilo 117 uciteliek (tých istých), ktoré odpovedali na dotazník v prvej etape - v roku 2017.
Priemerný pocet ziakov v sledovaných triedach bol 17,2 z toho bolo 8,3 znevýhodnených ziakov. Celkový aproximatívny pocet znevýhodnených ziakov zapojených do druhého roku sledovania ich úspešnosti v prvom rocníku ZŠ bol 1079.
V našej ciastkovej úlohe „Ucitelky“ sme pouzili vstupný dotazník DIE 1 - dotazník inkluzívnej edukácie pre ucitelky v 1. rocníku ZŠ a druhý dotazník (DIE 2) zistujúci názory respondentiek na konci školského roka na priebeh inkluzívnej edukácie v 1. rocníku ZŠ vybranej vzorky. Dotazníky DIE 1 a DIE 2 mali niektoré otázky spolocné, aby sme zistili zmeny v názoroch respondentiek.
Dotazník DIE 1 - vstupný dotazník - sledoval postoje a názory uciteliek prvého rocníka vybraného súboru na inkluzívnu edukáciu znevýhodnených ziakov. Obsahoval 24 otázok, identifikacné údaje, otázky s alternatívnymi odpovedami a otvorené otázky. Podrobnosti o dotazníku a výsledky sú v prvej Správe z ciastkového projektu „Ucitelka“ z roku 2018.
Dotazník DIE 2 sledoval najmä úroven vzdelanostných výkonov ziakov cez výpovede ich uciteliek. Bolo to najmä preto, ze neexistujú štandardizované skúšky, didaktické testy, ktoré by sledovali úspešnost ucenia sa ziakov v 1. rocníku základnej školy a ani NÚCEM nevypracoval spolahlivé indikátory sledovania školskej úspešnosti ziakov v 1. rocníku, napr. aj pre neschopnost ziakov adekvátne porozumiet otázkam.
Rozhovory s ucitelkami (N = 217) uskutocnili inštruovaní zberatelia údajov. Schéma rozhovorov obsahovala sedem otázok sústredných na relevantné postoje a názory uciteliek na inkluzívne vzdelávanie znevýhodnených ziakov. Otázky pre rozhovor:
- Je mozné povedat o Vašej škole, ze je inkluzívna? Preco áno – preco nie?
- Co je najdôlezitejšie pri vytváraní inkluzívneho prostredia v škole?
- Ako hodnotíte spoluprácu s odbornými zamestnancami?
- Co by sa malo urobit, aby sa zlepšilo vzdelávanie a výchova najmä rómskych ziakov?
- Prichádzajú deti do prvého rocníka školy zo sociálne znevýhodneného prostredia dostatocne pripravené?
- Co pozitívne môze priniest projekt ŠOV, inkluzívne vzdelávanie? Co k tomu treba?
- Máte iné návrhy?
Analýza odpovedí z rozhovorov bola urobená kvalitatívnou metodológiou zalozenou na grouding teórii pri axiálnom kódovaní odpovedí. Grounded (zakotvená; uzemnená) teória (GT) je systematická metodológia v spolocenských vedách zahrnajúca budovanie teórií prostredníctvom metodického zhromazdovania a analýzy údajov. Realizátori rozhovorov mali pokyn jasne klást stanovené otázky, podnecovat ucitelky k vyjadreniam, ale nemali dávat doplnujúce otázky, alebo otázky, ktoré by vzbudzovali dojem „vyšetrovania“ znalostí respondentiek. V prvej etape sa prepísali odpovede respondentiek do protokolov, uskutocnilo sa otvorené kódovanie po com sa v druhej etape realizovalo axiálne kódovanie, zalozené na šiestich základných, nosných témach. Analýzy tohto bádania prispejú k tvorbe teórie inkluzívnej školy, co je mozné docielit v tretej etape selektívnym kódovaním a komplexným spracovaním informácií.
Závery a odporúcania z prvého šetrenia názorov uciteliek prvého rocníka na inkluzívnu edukáciu
Na reprezentatívnej vzorke 218 uciteliek 1. rocníka zo 130 základných škôl uciacich ziakov zo sociálne znevýhodneného – znevýhodnujúceho prostredia na Slovensku sme zistili pomocou dotazníkov a rozhovorov tieto relevantné skutocnosti:
- Za jedno z hlavných zistení, ktoré ovplyvnuje celú školskú inkluzívnu politiku, je presvedcenie uciteliek, ci sa deti zo sociálne znevýhodneného prostrediam môzu a majú vzdelávat v tradicnom systéme alebo v inkluzívnom. 82,6 % respondentiek vyjadrilo názor, ze deti zo sociálne znevýhodneného prostredia majú byt vzdelávané v inkluzívnom systéme! Pricom ale 71 % z nich pozaduje zlepšenie podmienok edukácie a len 11 % tvrdí, ze je mozné ich primerane vzdelávat aj za súcasných podmienok. 38 uciteliek, t.j. 17 % nie je presvedcených, ze deti zo SZP sa môzu úspešne vzdelávat v štandardnej základnej škole. Dalšie otázky dotazníka smerovali na špecifikáciu zlepšenia podmienok edukácie detí zo SZP. Toto pozitívne a optimistické presvedcenie uciteliek, ktoré urobili v anonymných výpovediach, dáva nádej, ze inkluzívne vzdelávanie a jeho humanistický, demokratický, ludský rozmer sa dá uskutocnit v reálnej praxi škôl na Slovensku.
- Najcastejšie a najzávaznejšie problémy ziakov zo SZP sú problémy v správaní a mentálne zaostávanie. 142 uciteliek zo vzorky 218 na prvé miesto dalo problémy, ktoré sú so ziakmi pre ich správanie a mentálnu nepripravenost na školu. 68 uciteliek na prvé miesto dalo ziakov so špecifickými poruchami ucenia, ADHD a s kombinovanými poruchami. Najmenej na prvé miesto medzi problémových ziakov dali ziakov s telesnými a zmyslovými problémami. Mozno frekvencia sama o sebe izolovaných oblastí problémov nie je tak významná, ako skutocnost, ze problémy v správaní spojené s mentálnou dysfunkciou prevazujú a je prirodzené, ze vyvolávajú aj špecifické vzdelávacie a výchovné problémy. Je mozné len vyslovit hypotézu, ze dominantnou prícinou je kognitívna dysfunkcia spojená s nevybudovanou autoreguláciou, od ktorých sa odvodzujú dalšie nielen vzdelávacie ale aj výchovné problémy. A za tým všetkým sa dá predpokladat determinácia sociálne znevýhodnujúcim prostredím. Toto tvrdenie potvrdzujú zistenia vyslovené respondentkami, ze hlavnou prícinou zaostávania ziakov je domáce prostredie, domáce podmienky.
- Co sa týka podmienok, ktoré bránia v dosahovaní lepších výsledkov, alebo ktoré by im pomohli dosahovat lepšie výsledky, respondentky uviedli napr. tieto skutocnosti:
- pozadujú pomoc asistentov a odborných zamestnancov na škole, akými sú špeciálny pedagóg, školský psychológ, sociálny pedagóg a iní. 133 uciteliek túto poziadavku dalo na 1. miesto, na druhom mieste pozadovali lepšiu prácu Ministerstva školstva, MPC, ŠPÚ, zmenu osnov, štandardov pre ziakov 1. rocníka základnej školy,
- významným zistením je, ze az 80,3 % odpovedajúcich bolo za povinnú školskú dochádzku znevýhodnených detí od 3. roku zivota do materskej školy. Ked k tomu prirátame 15,6 % respondentiek, ktoré sú za povinnú materskú školu v piatom roku zivota, pred nástupom do školy, tak predškolskú prípravu znevýhodnených detí v materskej škole pozaduje 96 % uciteliek (209 uciteliek z 218 !),
- 56 % respondentiek tvrdí, ze osnovy a štandardy pre 1. rocník a dalšie rocníky 1. stupna sú nevyhovujúce; 41 – 45 % respondentiek tvrdí, ze im chýbajú vhodné metodické materiály a ucebné pomôcky,
- zlepšenie prípravy ucitelov na prácu so znevýhodnenými ziakmi pozaduje 32 % na vysokých školách a 12,4 % na MPC. Ked k tomu pripocítame, ze odpovede „len ciastocne pripravujú...“ vysoké školy a MC ucitelov na túto prácu (53 % na VŠ a 66 % na MPC), tak dostávame další návrh a výzvu na zlepšenie podmienok vzdelávanie ziakov zo SZP - lepšia pregraduálna a postgraduálna príprava ucitelov,
- zlepšeniu práce so znevýhodnenými ziakmi, podla vyjadrenia uciteliek, by dalej pomohla: lepšia spolupráca s rodicmi detí, preradenie niektorých ziakov do špeciálnych škôl (56 respondentiek to dalo na prvé miesto), cinnost školských klubov, celodenný výchovný systém (64,7 % respondentiek je za jeho zavedenie) a internátne školy,
- Zaujímali nás otázky osobných skúsenosti, motivácie uciteliek v práci so znevýhodnenými detmi, ktoré silne ovplyvnujú kvalitu ich edukacnej práce.
- Na otázku, co sa im osvedcilo v práci so znevýhodnenými ziakmi, sme dostali tieto odpovede: individuálny prístup, individuálne vzdelávacie programy, moja vytrvalost, snaha, motivácia, budovanie vztahov dôvery a nárocnosti, láska k týmto detom...;
- Zaujímavé odpovede sme dostali na otázku, ci sa ucitelkám podarilo urobit zo znevýhodnených ziakov priemerne alebo lepšie prospievajúcich. 22,5 % odpovedalo odpovedou „áno, casto“, co je z celkového pohladu významne pozitívum; 59 % odpovedalo, ze sa to podarilo málokedy a 18 % odpovedalo nikdy;
- 51 % respondentiek tvrdí, ze ziaci by nemali „prepadávat“ uz na prvom stupni ZŠ;
- Na otázku, ci ich baví práca so znevýhodnenými ziakmi, 27 % odpovedalo „áno, je to pre mna výzva“, 47,7 % - „väcšinou áno“ , „kedy ako, skôr nie“ odpovedalo 20,7 % a 4 % odpovedalo, ze ich práca nebaví, ze je to práca bez výsledkov. Teda okolo 74 % respondentov sa vyjadrilo, ze majú motiváciu pre prácu so znevýhodnenými ziakmi;
- Okolo 6 % respondentiek uvazuje odíst zo školstva, pokial sa nezlepšia podmienky v školstve.
Celkove je pomerne vhodná motivácia respondentiek na prácu so znevýhodnenými ziakmi, sú mierne optimistické, co sa týka zlepšenia ich školských výkonov, ale pozadujú zlepšenie podmienok, odbornú pomoc.
Prevahy pozitívnych presvedcení uciteliek o moznosti a úcinnosti inkluzívneho vzdelávania vytvára nádej, ze je mozné naplnit pedagogické a psychologické ciele inkluzívneho vzdelávania. Najcastejšími, aj najintenzívnejšími problémami v edukácii znevýhodnených ziakov sú problémy v ich správaní, v ich mentálnom zaostávaní (kognitívnom spracovaní situácií a reakcií), potom v špecifických poruchách ucenia a v ADHD. Ucitelky vyjadrili celý rad poziadaviek, podmienok, na zlepšenie ich práce. Na prvých miestach je to odborná pomoc zo strany asistentov, špeciálnych pedagógov, školských psychológov, sociálnych pedagógov a iných; pozadujú väcšiu pomoc zo strany MŠ, MPC, ŠPÚ; navrhujú povinnú predškolskú dochádzku detí do materskej školy; zmenit osnovy a štandardy; zaviest celodenný výchovný systém; zlepšit vzdelávanie ucitelov. Optimistické sú aj zistenia o motivácii uciteliek pre prácu so znevýhodnenými ziakmi, ich presvedcenie a dôvera, ze cez vytrvalost, budovanie dôvery so ziakmi, cez individuálny prístup sa dajú zlepšit ich ucebné výsledky aj správanie, aj ked nie radikálne a nie u všetkých. Ucitelky, ktoré sme oslovili, sú az na malé výnimky (odhadujeme 6 - 14 %) nádejou, ze je mozné pri zlepšených podmienkach vzdelávat znevýhodnené deti v štandardných školách a dosahovat s nimi ich potenciálne výsledky.
Závery z rozhovorov s ucitelkami 1. rocníka základných škôl zapojených do NP ŠOV
Pokial na zoznam návrhov aplikujeme teóriu kauzálnych atribúcií a ich lokalizácie, tak je potrebné konštatovat, ze:
- Najmenej návrhov sa týkalo práce školy, ucitelov, výchovno-vzdelávacieho procesu. Ani jeden návrh nebol na zlepšenie vzdelávania ucitelov (celozivotného), na implementáciu aktivizujúcich, kreatívnych metód (az na zmienku o projektovom a zázitkovom ucení), ani jeden návrh na alternatívne školy, postupy, na experimentálne overovanie. Typická bola odpoved respondentky na to, co by sa malo zmenit v práci škole, ked odpovedala: „Naša škola robí maximum pre výchovu a vzdelávanie všetkých ziakov!“;
- Externá lokalizácia sa týkala najcastejšie poziadaviek na štát - ministerstvo - na sociálnu politiku - zriadovatelov;
- Respondentky odpovedali v rozhovoroch na otázky skôr, ako bol prijatý nový zákon o povinnej materskej škole - vlastne schválenie tohto zákona je v intenciách návrhov mnohých uciteliek nášho súboru;
- Školy zúcastnené na projekte ŠOV vypracovali aj desegregacné plány konkrétne pre kazdú školu, kde sa vlastne preukáze ich sebarefexívna schopnost aplikovat princípy inkluzívnej edukácie do ich podmienok (interná lokalizácia návrhov);
- Z teórie kauzálnych atribúcií je mozné dívat sa na predlozené návrhy z aspektu reverzibility/ireverzibility. Ide o moznost zmeny, jej uskutocnitelnosti, kde je na kontinuu na jednej strane moznost ihned uskutocnit zmeny (adaptacné programy pre školy a pod.) a na druhej strane, kde zmeny môzu nastat v strednodobom horizonte a potom v dlhodobom (vztah rómskych rodín k vzdelaniu), alebo zmeny sú ireverzibilné, t.j. neuskutocnitelné alebo uskutocnitelné len s malou pravdepodobnostou (napr. zmena školskej politiky).
Z rozlicných uhlov zaradenia návrhov sa problémom stáva dochádzka ziakov zo znevýhodneného sociálneho prostredia do školy. Skoro všetky odpovedajúce ucitelky to pocitujú ako akútny problém. Dochádzka ziakov do školy je problémom ako štátu - vlády - ministerstva školstva - ministerstva vnútra (zriadovatelia), tak aj ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.... Ale dochádzka ako problém je aj problémom znevýhodnených rómskych aj nerómskych rodín a prirodzene je to aj problém kazdej školy a jej inkluzívnej politiky smerom k rodicom ziakov.
V uvedenom prehlade reprezentatívnych návrhov respondentiek na zlepšenie výchovy a vzdelávania znevýhodnených detí sa neobjavili ziadne nové, prevratné, kreatívne nápady. Je mozné z toho dedukovat, ze hladanie riešení by sa nemalo redukovat na „návrhy zdola“, ktoré nie sú inovatívne, ale hladanie riešení by sa malo hladat aj v príkladoch reforiem zo zahranicia (Estónsko, Polsko, Singapúr, a.i.), kde prebehli úspešne reformy školstva, a riešenia by sa tiez mali hladat v edukacných teóriách, ktoré by dokázali prepojit moderné trendy v pedagogike s našimi podmienkami, kultúrou, históriou, psychikou ludí. To nás zrejme caká v budúcnosti. Zial, skoro 30 rokov snáh o reformu školstva na Slovensku nebolo úspešných. Aj tento náš prehlad návrhov a informácií od ucitelov z praxe ukazuje na mnohé problémy, narastajúce a novovzniknuté, ktoré treba naliehavo riešit. Prehlad názorov uciteliek tiez potvrdzuje naliehavú potrebu zmeny nášho školského systému.
Závery a odporúcania z druhého šetrenia názorov uciteliek prvého rocníka na inkluzívnu edukáciu
Pozitíva:
- Na 77 školách, podla odpovedí respondentiek, sa zlepšilo ucenie a aktivita znevýhodnených ziakov po realizácii NP ŠOV, co je 65,7 % sledovaných škôl. Tento údaj povazujeme za významný z hladiska úcinnosti NP ŠOV. 33 % škôl odpovedalo, ze je to rovnaké, ako predtým, co by naznacovalo najmä smerovanie kritiky do vlastných radov pedagógov a odborných zamestnancov. Sú školy, kde znevýhodnení ziaci dosiahli 80 – 100 % osvojenia si ucebnej látky...
- 79 % sledovaných škôl prostredníctvom odpovedí uciteliek prvého rocníka ZŠ uviedlo, ze sa zlepšila mimoškolská práca so znevýhodnenými ziakmi, co povazujeme za pozitívny ukazovatel úcinnosti NP ŠOV.
- Štandardy pre 1. rocník sú primerané, dajú sa splnit u väcšiny ziakov zo SZP – 29/24,7 %.
- Celkový výsledok ukazuje, ze 85,47 % respondentov – uciteliek 1. rocníka verí v to, ze znevýhodnení ziaci môzu byt vzdelávaní najmä za lepších podmienokv školách, za lepšej podpory od štátu. Okolo 15 % uciteliek neverí, ze znevýhodnení ziaci môzu byt úspešne vzdelávaní v inkluzívnom systéme. Podobné výsledky boli zaznamenané aj v odpovediach spred roka.
- Odhad zvládnutia ucebnej látky znevýhodnenými ziakmi je 61 %, co v porovnaní s meraniami NÚCEMU je lepší výsledok. Na 86 % zvládajú osnovy 1. roc. intaktní ziaci – slovenský jazyk, matematika, prvouka.
- Len 38 škôl, co je 32,4 % uviedlo, ze pre znevýhodnených ziakov majú individuálne vzdelávacie programy.
- Je citelná pomoc odborných zamestnancov? Odpovedalo „áno“ 101 škôl, co je 86,32 %.
- Zlepšilo sa financovanie školy, pracovníkov? „Áno“ odpovedalo 25 škôl, co je 21,37 %, „ciastocne“ odpovedalo 66 škôl, co je 56,41 %.
- Vyuzila sa moznost zlepšit, modernizovat metódy práce? Odpoved „áno“ oznacilo 47 škôl, co je 40,17 %. Odpoved „ciastocne“ dalo 61 škôl, co je 52,14 %.
- Vyuzili sa moznosti školského vzdelávacieho programu? „Áno“ pocetnost 67 škôl, co je 57,26 %, „ciastocne“ pocetnost 37 škôl, co je 31,52 %.
- Zlepšilo sa Vaše financné hodnotenie ako ucitelky? „Áno“ odpovedalo 51 škôl, co predstavuje 43,59 %.
- V 59 sledovaných školách neprepadol ani jeden ziak v prvom rocníku, co je 50,4 % škôl. 30,7 % škôl (respondentiek) tvrdilo, ze v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, ked škola nebola v NP ŠOV, prepadlo menej ziakov v 1. rocníku.
- 44 %, škôl odpovedalo, ze sa dochádzka ziakov do školy v projekte ŠOV zlepšila.
- 31 % škôl uviedlo, ze sa zlepšila spolupráca školy s rodicmi znevýhodnených ziakov, co je mozné povazovat za pozitívum aj inkluzívnej edukácie, ale az 66 % odpovedalo, ze sa spolupráca nezlepšila.
- Najviac pozitívne hodnotený je šlabikár Virgovicovej.
- Odpoved „výrazne“ sa zlepšilo vybavenie školy dalo 8 škôl a odpoved „áno“ oznacilo 63 škôl, co je spolu 59 % sledovaných škôl.
- Ucitelky z 91 sledovaných škôl, co je 77,78 % odpovedalo, ze im bola poskytnutá moznost vzdelávat sa v tom, ako pracovat so znevýhodnenými ziakmi.
- Ucitelkám v práci pomáha najmä ich motivácia, snaha, potom vedenie školy a odborní zamestnanci.
- Upravil sa obsah, osnovy pre znevýhodnených ziakov? Odpoved „áno“ dalo 20 škôl, co je 17,09 %. Odpoved „ciastocne“ dalo 33 škôl, co je 28,21 %.
- Najoblúbenejšími predmetmi ziakov zo SZP sú výchovné predmety: hudobná výchova, telesný výchova a výtvarná výchova.
- 61,54 % škôl odpovedalo, ze sa pod vplyvom NP ŠOV zmenili podstatné veci v ich škole.
Negatíva:
- Najhoršie vzdelávacie výsledky sú v slovenskom jazyku, potom v matematike a napokon v prvouke.
- Najcastejším silným intervalom u znevýhodnených ziakov je interval 40 - 50 % ovládania ucebnej látky. U ziakov znevýhodnených, zo SZP bol priemer 61 % (59,5 - 62,5 -63,7 %).
- 19,6 % škôl - respondentiek uviedlo, ze nemajú správu zo psychologického vyšetrenia znevýhodnených ziakov.
- Upravil sa obsah, osnovy pre znevýhodnených ziakov? Odpoved „nie“ oznacilo 64 škôl, co je 54,70 %.
- Nevyuzila sa moznost tvorby nových školských vzdelávacích programov. Odpoved, ze sa moznost nevyuzila, dalo 13 škôl, co je 11,11 %.
- Štandardy sú vysoko nárocné, nedajú sa splnit u ziakov zo SZP - 11/9,4 %. Štandardy sú nárocné, dajú sa splnit len u niektorých ziakov v niektorých oblastiach - 76/64,9 %. Pred rokom tvrdilo 56 % škôl, ze osnovy a štandardy pre SZP ziakov sú nevyhovujúce, po roku skúsenosti, roku práce v projekte ŠOV len 24 % tvrdilo, ze sú osnovy a štandardy nevyhovujúce...
- 54 % škôl odpovedalo, ze sa dochádzka ziakov do školy sa nezlepšila.
- 40 % škôl zapojených do NP ŠOV nepocitovalo materiálno-technické zlepšenie vybavenia škôl.
- Vyuzila sa moznost modernizovat, zlepšit metódy práce? Odpoved „nie“ bola v 9 školách, co je 7,69 %.
- Zlepšilo sa Vaše financné hodnotenie ako ucitelky? „Nie“ odpovedalo 66 škôl, co je 56,41 %.
- 60 škôl, t.j. 51,28 % uviedlo, ze nemajú individuálne vzdelávacie programy pre ziakov zo SZP. Len niektorí ziaci ich majú uviedlo 19 škôl, t.j. 16,2 %.
- Ucitelky z 26 škôl, co je 22,22 % odpovedali, ze im nebola poskytnutá moznost vzdelávat sa v tom, ako zlepšit prácu so znevýhodnenými ziakmi.
- 26 škôl, co je 22,2 % uviedlo, ze sa nezlepšilo financovanie školy, pracovníkov.
- Odpoved „áno“, ze sa nic podstatného sa pod vplyvom NP ŠOV nezmenilo, dalo 45 škôl (38,46 %).