Cielom bolo zistit pripravenost vybraných škôl na inkluzívne vzdelávanie detí a ziakov prostredníctvom metodiky J. Lukasa a vlastného prístupu. Pouzili sme upravený dotazník ceského autora J. Lukasa, ktorý je prioritne sebaevalvacným nástrojom - dáva škole spätnú väzbu, ako prácu školy vnímajú jej ucitelia (Lukas, 2011). Dotazník „Pripravenost školy k inkluzívnemu vzdelávaniu“ sledoval, ci sa v politike, kultúre a praxi školy postupne naplnajú podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, t. j., ci je v škole také vnútorné prostredie, ktoré pripúšta a rešpektuje odlišnosti v zmysle „je normálne byt iný“. Pomocou výrokov, ktoré charakterizujú školu, respondenti hodnotili:
1. politiku školy – od spôsobu jej riadenia az po to, ci inklúzia nechýba v niektorom aspekte plánovania, ci sa plánovite odstranujú prekázky vedúce k vylucovaniu ziakov;
2. kultúru školy – vytvorenie bezpecného, ústretového, podnetného prostredia, kde je kazdý vnímaný ako dôlezitý, vdaka ktorému sa udrzuje a rozvíja inkluzivita;
3. prax školy – ako sa v pedagogickom procese reaguje na rôznorodost ziakov, ci sú všetci podnecovaní k tomu, aby sa aktívne zapájali do všetkých aktivít (spolupráca ucitelov, zdielanie poznatkov, diferencovaná ponuka a diferencované hodnotenie).
Výroky boli hodnotené prostredníctvom skóre 3, 2 alebo 1 bod, pricom najviac inkluzivite zodpovedajúci výrok mal skóre 3, najmenej 1. V kazdej z troch oblastí mohlo byt maximum 30 bodov a spolu za všetky tri oblasti 90 bodov. Cím viac sa celkový index inkluzivity blízi k 90, tým sú v škole lepšie predpoklady pre inkluzívne vzdelávanie, t. j. pre spolocné vzdelávanie rôznych ziakov. Výhodou tohto dotazníka je, ze ucitelia vypovedajú o celej škole, o ostatných uciteloch a nie iba o sebe, a tak ich výpovede, hoci sú subjektívne, sú predsa len spolahlivejšie, ako je to pri bezných dotazníkoch.
Dotazník bol administrovaný všetkým školám zapojeným do projektu v jeseni 2017 roku. Druhýkrát bol administrovaný tým istým školám po rocnej práci inkluzívnych tímov v základných školách, t.j. v jeseni 2018. Zmyslom opakovanej administrácie bolo sledovat, ci práca tohto tímu a iných premenných napomohla zvýšeniu pripravenosti škôl na inkluzívne vzdelávanie. Dotazník neobsahoval ziadne údaje o respondentovi. Inštrukcia znela, aby dotazník vyplnal riaditel základnej školy alebo ním poverený pracovník, ktorý bude koordinovat práce s implementáciou inkluzívneho vzdelávania v škole. V úvode dotazníka boli respondentom polozené 4 otázky, v ktorých hodnotili zmysel práce inkluzívneho tímu v ich škole. Celkove vyplnilo dotazník 130 respondentov reprezentujúcich 130 škôl zapojených do projektu. Rovnako v opakovanom šetrení v jeseni 2018 vyplnilo dotazník pripravenosti školy na inkluzívnu edukáciu 130 respondentov. V niektorých prípadoch sa celkový pocet respondentov znízil z dôvodu chýbajúceho alebo neadekvátneho vyplnenia dotazníka.
Zvolili sme najvýpovednejšiu metodiku hodnotenia vzhladom na ciel tejto práce a projektu, a to, ze sme spojili najpotrebnejšiu pomoc asistentov podla respondentov za prvé meranie (rok 2017) a za druhé hodnotenie (jesen 2018) zo spolocného súboru a to sumarizovaním odpovedí „velmi potrebné“ a „potrebné“, zatial co existovali alternatívy odpovedí: priemerne potrebná - nie velmi potrebná a úplne zbytocná. Predpokladáme, ze odpovede v pozitívnej valencii odpovedí automaticky dávajú odpovede o nerozhodnutých a odmietavých odpovediach.
Na základe analýzy mozno urobit tieto závery na základe spocítania percentuálnych výpovedí respondentov za rok 2017 a 2018 v polozkách „velmi potrebná“ a „potrebná“ je pomoc asistentov:
- miesto, umiestnenie v r. 2017 95 %, v roku 2018 97 %, spolu 96 % pozitívnych odpovedí na tvrdenie, ze prínos asistentov je najmä v individuálnej pomoci ziakom pocas vyucovania/ didaktických aktivít;
- miesto preferencií akceptovalo tvrdenie, ze asistent má najmä poskytnút individuálnu pomoc ziakom po vyucovaní v školskom klube/pri hravých aktivitách, vychádzkach. Tento názor v oboch meraniach (2017-2018) akceptovalo 84 % respondentov;
- na tretom mieste podla frekvencií odpovedí respondentov sa umiestnila poziadavka, aby asistenti najmä ucili ziakov ovládat hygienické návyky - 83 % respondentov;
- na štvrtom mieste ocakávaní smerom k odborným asistentom bola poziadavka zapojenia rodicov do spolupráce so školou - 83 % respondentov to oznacilo za velmi potrebnú alebo potrebnú cinnost asistenta;
- na piatom mieste podla frekvencie odpovedí respondentov sa umiestnila poziadavka práce s rodinami znevýhodnených detí, konkrétne návštevy týchto rodín - túto odpoved dalo 80 % respondentov;
- na šiestom mieste s velkým rozdielom od predchádzajúcich odpovedí, bola poziadavka, aby sa asistenti venovali znevýhodneným ziakom aj v domácom prostredí 38 %;
- na siedmom mieste išlo o poziadavku, aby asistenti organizovali volný cas ziakov – 73 %;
- na ôsmom mieste išlo o zabezpecovanie komunikácie v materinskom jazyku - tlmocenie vysvetlovanie 45 %;
- na deviatom, poslednom ponúknutom mieste, bola individuálna pomoc znevýhodneným ziakom v domácom prostredí 38 %.
Závery
Analýza odpovedí respondentov v dotazníku J. Lukasa umoznila urobit tieto základné závery:
Celková analýza
1. Celkový index inklúzie na sledovaných školách je v hornej tretine pozitívneho indexu inklúzie, co znamená, ze globálne názory respondentov na inklúziu sú pozitívne. Sledované školy aj na vstupe zistovaní aj na výstupe dosiahli v priemere 75 bodov z mozných 90. Pokial teoretickým priemerom bolo 45 bodov, tak 75 bodov je za hranicou jednej smerodajnej odchýlky v smere pozitívneho indexu.
2. V jednotlivých oblastiach najvyššie skóre na vstupe aj výstupe dosiahla oblast politiky, na druhom mieste oblast kultúry a na tretom oblast inkluzívnej praxe. To by mohlo svedcit o skutocnosti, ze názory respondentov sú pozitívne na politiku a kultúru inklúzie, menej pozitívne sú v oblasti praxe - uskutocnovania inkluzívnej edukácie, kde sú rezervy.
3. Rozdiely celkove aj v jednotlivých oblastiach sú tak minimálne, ze štatisticky nie sú signifikantné ani v jednej oblasti ani celkove.
4. Pomocou opakovaného pouzitia dotazníka pripravenosti školy pre inkluzívne vzdelávanie, po roku pôsobenia inkluzívnej koncepcie v škole, sme nezistili štatisticky významné zmeny ani v oblasti politiky, ani kultúry a praxe inkluzívnej edukácie.
Polozková analýza
Pri podrobnejšom sledovaní zmien názorov na vstupe, podla jednotlivých poloziek dotazníka, z tridsiatich otázok – tvrdení sa len v štyroch prípadoch ukázali štatisticky významné zmeny v case. Konkrétne ide o polozky dotazníka c. 3 klesol pocet pozitívnych názorov na model inkluzívneho vzdelávania v škole; c. 6 ide o zlepšenie názorov na to, ci v škole existujú postupy na riešenie konfliktných situácií; c. 8 klesol pocet pozitívnych názorov o posudzovaní vzdelávacích potrieb ziakov a c. 9 ide o pozitívny posun názorov v pomoci ziakom, pre ktorých je slovencina „cudzím“ jazykom. V dvoch oblastiach – otázkach bol po roku pôsobenia inkluzívnej edukácie pozitívny posun respondentov a v dvoch otázkach, polozkách negatívny, štatisticky významný posun. To boli všetky otázky s významnými zmenami v oblasti politiky.
V oblasti kultúry sa zistil významný štatistický rozdiel na vstupe a výstupe len v piatej otázke, ktorá sa týka komunikácie dôverných informácií, kde je posun do oblasti nizšej ochoty komunikovat problémy ziakov pred ostatnými. V oblasti otázok a tvrdení zameraných na prax sme nenašli ziadnu štatisticky významnú zmenu od vstupu po výstup, teda za rok pôsobenia inkluzívnej koncepcie v školách.
Porovnanie škôl s pozitívnymi a negatívnymi zmenami v pripravenosti na inkluzívne vzdelávanie po rocnom opakovanom šetrení
Vybrali sme desat škôl, ktoré zaznamenali štatisticky významné rozdiely v smere pozitívneho posunu pripravenosti školy pre inkluzívne vzdelávanie a porovnali sme to s desiatimi školami, ktoré vykazovali zhoršenie výsledkov na vstupe a výstupe merania.
Desat škôl nášho súboru, ktoré preukázali zlepšenie k inkluzívnemu vzdelávaniu, mali zlepšenie v rozsahu od 10 do 16 bodov vo všetkých troch indexoch spolu. Na druhej strane 10 škôl so zhoršenou pripravenostou pre inkluzívne vzdelávanie, klesli v pocte skóre o 9 az 26 bodov celkového skóre v dotazníku pripravenosti školy pre inkluzívnu edukáciu. Tieto evalvacné zistenia povazujeme za vstupnú informáciu pre hlbšiu analýzu. Otázka znie: preco niektoré školy zlepšili skóre svojej pripravenosti na inkluzívne vzdelávanie a na druhej strane, co spôsobilo znízenie názorov, postojov na inkluzívnu edukáciu u desat najhorších škôl? Nie je predmetom a úlohou evalvacnej správa skúmat kauzalitu týchto skutocností, ale vzhladom na to, ze školy sú presne identifikovatelné, je mozné hladat dalšie premenné, ktoré zmeny spôsobili.
Najvyššie prírastky u desiatich najlepších škôl skóre sme zaznamenali v oblasti politiky (spolu o 44 bodov), potom v praxi (41) a najnizšie boli v oblasti názorov na kultúru školy (37).
Najvyššie negatívne zmeny u desiatky vybraných škôl sa ukázali takto:
- v oblasti politiky bol priemer znízenia skóre v priemere o 3,3 bodov za rok,
- v oblasti kultúry bol priemer znízenia skóre o 3,4 bodov, pokial vynecháme jednu školu, kde znízenie bolo extrémne az o 26 bodov - pokial túto školu zahrnieme do oblasti kultúry, tak znízenie v tejto oblasti je na hladine 4,6 bodov.
- v oblasti praxe je priemer znízenia bodov o 5,3 bodov, co umoznuje konštatovat, ze najviac negatívnych zmien po roku sledovania bol zaznamenaný v oblasti inkluzívnej praxe.
Najlepšie a najhoršie pripravené školy nášho súboru na inkluzívnu edukáciu
Lepšie pripravené školy na inklúziu mali priemer 165 bodov na školu a slabšie pripravené školy dosiahli priemer len 131 bodov. Tento rozdiel je štatisticky významný. Na základe týchto údajov je mozné prikrocit ku velmi konkrétnej praxi analýzy kazdej školy. Tak napr. na vyhladávacoch môzem dekódovat školu s kódom 011, ktorá má dobre vybudovaný inkluzívny tím - špeciálneho pedagóga, sociálneho aj školského psychológa, má nárocné podmienky a ich názory sú v pásme priemeru pripravenosti školy pre inklúziu, lebo majú 79 bodov pri prvom meraní a 70 pri druhom atd. Za osobitnú analýzu stoja školy na posledných miestach a identifikovanie mozných prícin, co si vyzaduje dalšie, konkrétne a podrobné šetrenie a mozno aj metodiku sledovania údajov, pokial predpokladáme, kto a v akom psychickom stave poznania skutocností školu hodnotil.
Hodnotenie dodatocných otázok
V prvej sme sa spytovali ci existencia inkluzívneho tímu na škole má pozitívny vplyv na rozvoj a riešenie rôznych problémov našich ziakov - názory respondentov v tejto oblasti sú vysoko pozitívne. V roku 2017 97 % respondentov a opakovane v roku 2018 94 % respondentov súhlasilo s uvedeným tvrdením
V druhej otázke sme sa respondentov spýtali, ci existencia inkluzívneho tímu na škole má pozitívny vplyv na prácu ucitelov. Existencia inkluzívneho tímu na škole má pozitívny vplyv na prácu ucitelov podla vyjadrenia 90 % respondentov v roku 2017, az 94 % pozitívne odpovedalo na túto otázku po rocnej skúsenosti s inkluzívnou edukáciou.
V tretej otázke sme sa spýtali respondentov na to, co vnímajú ako najdôlezitejšie v práci odborných zamestnancov - clenov inkluzívneho tímu (špeciálny, sociálny, liecebný pedagóg a školský psychológ). Na prvých troch miestach je toto poradie: 1. miesto = diagnostika, odhalenie problémov ziakov; 2. miesto = priama pomoc ziakom v ucení; 3. miesto = priama pomoc ziakom v sociálnom rozvoji. Najvyššie ocakávania ucitelov od odborných zamestnancov sú najmä v oblasti pomoci ziakom v ich diagnostikovaní, ich pomoci v ucení ziakov, v ich sociálnom rozvoji (správanie), v ich sebaovládaní a sebarozvoji a az potom nasledujú poziadavky na zlepšenie komunikácie a poradenskej pomoci pre ziakov, ucitelov v metodike, hodnotení ziakov a dalších cinnostiach.
Vo štvrtej otázke sme ziadali respondentov odpovedat na otázku, co v práci pedagogických asistentov povazujú za najdôlezitejšie. Zoradili sme ich odpovede podla frekvencií – na prvom mieste je najdôlezitejšia cinnost, atd.:
- prínos asistentov je najmä v individuálnej pomoci ziakom pocas vyucovania/didaktických aktivít. Takto odpovedalo v r. 2017 95 %, v roku 2018 97 % respondentov,
- asistent má najmä poskytnút individuálnu pomoc ziakom po vyucovaní v školskom klube/pri hravých aktivitách, vychádzkach. Tento názor v oboch meraniach (2017-2018) akceptovalo 84 % respondentov,
- poziadavka, aby asistenti najmä ucili ziakov ovládat hygienické návyky - frekvencia 83 % respondentov,
- poziadavka zapojenia rodicov do spolupráce so školou - 83 % respondentov to oznacilo za velmi potrebnú alebo potrebnú cinnost asistenta,
- poziadavka práce s rodinami znevýhodnených detí, konkrétne návštevy týchto rodín - túto odpoved dalo 80 % respondentov.
Odporúcania
Po dôslednom oboznámení s odbornými poznatkami a analýze našich zistení odporúcame uvedené kroky jednotlivých škôl pre úspešnú inkluzívnu výchovu a vzdelávanie:
- Spracovanie plánu rozvoja školy (zistenie súcasnej situácie, priority školy v oblasti dalšieho rozvoja inkluzívnej politiky, stanovenie inkluzívnych hodnôt, prekázky a zdroje, rezervy, mozná podpora a spolupráca s inštitúciami a organizáciami...);
- Podpora odbornej pripravenosti pedagógov (zvyšovat úroven znalosti a zrucnosti v oblastiach – inklúzia, diskriminácia, segregácia, šikanovanie, pedagogická diagnostika, sociálne poradenstvo, alternatívne a inovacné prístupy v pedagogike, THV (tvorivo-humanistická výchova));
- Príprava kolektívu školy (výber odborných pracovníkov, kompetencie a kooperácia);
- Systematická spolupráca s rodinou a miestnou komunitou;
- Zaistenie potrebného materiálneho vybavenia;
- Úprava školy, tried, organizácie výucby.