Základným právnym zdôvodnením segregácie ziakov vo vzdelávacích inštitúciách bolo uznesenie najvyššieho súdu USA v kauze Plessy vs. Ferguson (1896), ktoré stanovilo, ze osobitné ustanovizne pre bielych a farebných sú povolené za predpokladu, ze budú rovnakej kvality. Skutocnost však bola taká, ze rovnakost kvality bola iba deklarovaná, ale nikdy sa nestala skutocnostou. Od tohto uznesenia pochádza základná definícia segregácie v školstve „oddelene, ale rovnako“. Najprimitívnejšou filozofiou zrovnoprávnenia všetkých detí by bola vzdelávacia filozofia „spolocne a rovnako“, teda poziadavka, aby sa všetky deti vzdelávali spolocne v tých istých triedach a ucili sa podla toho istého vzdelávacieho programu. Takáto filozofia bola uplatnená vo vzdelávacom systéme nazývanom „jednotná škola“, ktorý zdôraznoval rovnost prílezitostí, ale v realite zaviedol diskrimináciu a segregáciu ziakov, ktorí sa nevošli do prijatelného väcšinového rámca. Pre nich vytvoril systém špeciálnych škôl, ktoré mali isté opodstatnenie pre vzdelávanie detí s váznymi zmyslovými a mozno aj ortopedickými poruchami, ale zaviedol najdiskriminacnejšie vzdelávacie ustanovizne, školy pre deti so spomaleným rozvojom intelektu, ktoré pre ne znamenali automatickú slepú ulicku pri prechode na stredoškolský stupen vzdelávania. Kritickým nedostatkom tohto systému bolo, ze do špeciálnych škôl sa zaradovali nielen deti s mentálnou retardáciou, ale predovšetkým deti z rómskych komunít, ktoré v šiestom roku zivota neovládali vyucovací jazyk.
Tým, ze sme ako štát prijali zásadu budovat inkluzívny vzdelávací systém, vynorila sa predstava, ze na odstránenie diskriminácie a segregácie postací, ked deti zo špeciálnych škôl presunieme do hlavného prúdu vzdelávania. Takáto filozofia však neguje skutocnost, ze nie všetky deti sú rovnaké, nie všetky majú rovnaký štartovací bod pri vstupe do školského systému a ignoruje skúsenost, ze ked poskytneme detom rovnaké vzdelávacie podnety, výsledky ucenia budú velmi odlišné. Rozdiely v rýchlosti a štýle ucenia sa nedajú odstránit, a tak koncepcia inklúzie vo vzdelávaní vyvolala potrebu doplnit ucitelský zbor dalšími odborníkmi, ktorí by svojím pôsobením mohli existujúce rozdiely eliminovat, alebo aspon minimalizovat, aby zásada „spolu a rovnako“ mohla viest k cielu, ktorým je pri ukoncovaní povinného formálneho vzdelávania dosiahnutá rovnaká úroven vzdelanosti.
V procese vzdelávania mozno vyclenit rôzne skupiny recipientov. Výsledok školského vzdelávania sa obvykle posudzuje podla spôsobilosti v pouzívaní textu, ci uz v podobe cítania alebo písania, v spôsobilosti pracovat s císlami a v miere všeobecnej informovanosti o prírode a spolocnosti. Psychologicky, ale velmi zjednodušene mozno povedat, ze predpokladom na získanie týchto spôsobilostí je slovno-logická a matematická inteligencia. Tá je ale v ludskej populácii rozlozená podla princípu náhodnosti tak, ze polovica ludí má schopnosti nizšie ako priemer a polovica vyššie ako priemer. Úspešný absolvent vzdelávacieho procesu je ten, ktorý úspešne dosiahne pozadovanú úroven výstupu. Lenze aká má byt tá úspešnost? Ak majú byt podmienky úspešnosti nastavené na priemerného ziaka, potom bude polovica ziakov neúspešných. Ak majú byt úspešní všetci, potom musia byt kritériá nastavené tak, aby ich zvládli všetci ziaci. A potom najmenej polovica ziakov sa v škole naucí lenivosti, zistí, ze vzdelanie sa dá získat lavou zadnou a ze to nevyzaduje ziadnu námahu.
Inkluzívne vzdelávanie je také usporiadanie vzdelávania, ktoré by malo dosahovat zlepšenie výsledkov hlavne v okrajových oblastiach populacného rozptylu. Malo by zvýšit úspešnost tých ziakov, ktorých predpoklady sú najnizšie, ale tiez zvyšovat úspešnost vzdelávania v kategórii nadaných a talentovaných ziakov.
Definícia inklúzie nemá presne vymedzené hranice a môze rovnako dobre znamenat to, ze „škola má poskytovat prílezitost na vzdelávanie pre všetky deti príslušného regiónu“ az po chápanie, ze „všetky deti jedného veku majú byt sústredené v jednej triede podla princípu pomerného rozdelenia etnických komunít v danom regióne“.
Výsledky projektu ŠOV ukázali, ze väcšina škôl zúcastnených na projekte nemá zábrany voci zabezpeceniu vzdelávania pre všetky deti regiónu, ale mnohé majú kapacitné problémy. Inklúzia ako vzdelávanie všetkých v jednej triede, naráza na problémy, lebo vzdelávanie detí so špeciálnymi vzdelávacími potrebami je príliš zlozité na to, aby sa dalo uskutocnovat podla jednej šablóny.
Deti s ortopedickými poruchami a deti s kompenzovanými zmyslovými poruchami (pocutie a videnie) nepredstavujú organizacné problémy okrem odstránenia pohybových bariér a zabezpecenia niektorých pomôcok na zlepšenie komunikácie. Okrem toho tieto poruchy sú zriedkavé a sotva sa nájde situácia, ze by sa v jednej triede nachádzali dvaja ziaci s takýmito potrebami. Ziaci zaostávajúci v intelektovom vývine predstavujú v štandardnej populácii cca dve, maximálne štyri percentá, co by tiez nemalo predstavovat viac ako dvoch ziakov v triede. Isté percento ziakov je postihnuté poruchami reci a ucenia. Nemajú problémy s rýchlostou ucenia sa, ale vyzadujú špeciálnopedagogickú alebo logopedickú intervenciu, ktorú ucitel v štandardnej triede nemôze zvládnut. Pre tieto deti je podmienkou inklúzie odborná pomoc špeciálnych pedagógov, logopédov a psychológov. Ich intervencia by mala byt docasná a mala by viest k odstráneniu poruchy. V oblasti porúch správania sa vyskytuje autistická porucha, ktorá ziakovi znemoznuje vzdelávanie v kolektíve. Poruchy pozornosti prípadne aj s hyperaktivitou, ktoré sa prejavujú vyrušovaním druhých a brzdením vyucovacieho procesu, majú tendenciu narastat. Pri týchto spôsoboch narušeného správania je váznym problémom ich diagnostika, nakolko sú tieto poruchy len scasti nervovými poruchami a scasti sú to výsledky zlyhávajúcej výchovy v rodine. Tieto vzdelávacie problémy je však mozné pri primeranej snahe a s pomocou odborných pracovníkov, (psychológov, logopédov, sociálnych pedagógov, asistentov ucitela, špeciálnych pedagógov) zvládnut. Najväcší okruh problémov, ktoré musí školský systém riešit, sa nedotýka samotného vzdelávania, ale potreby zladenia spoluzitia detí s rozdielnym jazykom, rozdielnym štýlom zivota a rozdielnymi hodnotami.
Štátny vzdelávací program ISCED 1 vychádza z predpokladu, ze dieta nastupujúce do prvého rocníka základnej školy ovláda slovenský jazyk na komunikacnej úrovni a to prevazne v nárecovej podobe. Realita vzdelávacieho systému je taká, ze cast detí slovenský jazyk neovláda vôbec, a tak hlavný ciel vzdelávania, ovládnut písomnú a spisovnú podobu jazyka, nemozno dosiahnut.
Za samozrejmost z hladiska vzdelávania sa povazuje, ze všetky deti dodrzujú elementárne základy hygieny a elementárne princípy etiky a etikety v medziosobnej komunikácii. Toto však nie je realita v celej spolocnosti. Takisto sa povazuje za samozrejmost, ze deti sú rodicmi vedené k postoju, ze vzdelanost je hodnota. Ani toto nie je všeobecne platná realita.
Tieto tri bariéry predstavujú skoro neprekonatelnú prekázku uplatnenia inkluzívneho vzdelávania v koncepcii spolu a rovnako.
Projekt ŠOV bol koncipovaný ako snaha pokrocit v úsilí dosiahnut, aby bolo mozné vzdelávanie detí majoritnej populácie spolocne s detmi, ktoré boli hendikepované nízkymi príjmami rodín, a najmä s detmi rodicov, ktorí zijú v odlúcených rómskych komunitách a neovládajú vyucovací jazyk, alebo s detmi rodicov, ktorí nepovazujú vzdelanie za hodnotu a za hodnotu nepovazujú ani základné mravné normy, hygienické pravidlá a obvykle zásady elementárnej etikety medziosobného styku.
Riešenie projektu narázalo na tri okruhy problémov, ktoré bolo treba riešit:
- dosahovanie predpísaných vzdelávacích cielov;
- podporu detom so špeciálnymi vzdelávacími potrebami;
- akulturácia detí neprispôsobených na zivot vo väcšinovej spolocnosti.
Riešit tieto tri úlohy za predpokladu, ze deti v škole sa pocas celého vyucovacieho procesu nachádzajú v jednej spolocnej triede, ukázalo ako nemozné. Hladanie spôsobov ako riešit problém viedlo k skúmaniu, co je vlastne najlepší záujem konkrétneho dietata a ako ho naplnit v inkluzívnej škole.
Dohovor OSN o právach dietata (cl. 3 ods. 1) hovorí: Záujem dietata musí byt prvoradým hladiskom pri akejkolvek cinnosti týkajúcej sa detí, nech uz uskutocnovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Národná rada SR ratifikovala protokol. Je to teda medzinárodná zmluva, ktorá má podla cl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednost pred domácimi zákonmi. Protokol je medzinárodnou zmluvou o ludských právach a základných slobodách, ktorá priamo zakladá práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. V rámci ratifikácie Slovenská republika uznala príslušnost Výboru OSN pre práva dietata prijat a posúdit oznámenia podla protokolu.
Podla ustanovenia cl. 2 protokolu má výbor pri svojom postupe v prvom rade hladiet na tri základné princípy:
- 1. princíp najlepšieho záujmu dietata;
- 2. princíp rešpektovania práv dietata;
- 3. princíp vypocutia názoru dietata (participacný princíp).
V realite zivota spolocnosti sa stretávame s tým, ze to co je najlepším záujmom dietata nedefinuje dieta samo, ale ten kto nesie zodpovednost za jeho zivot a výchovu. Vláda štátu povazuje za najlepší záujem dietata spravidla to, aby sa v dospelosti stalo obcanom primerane zacleneným do kultúry národa, to znamená aby:
- ovládalo spôsoby správania v spolocnosti primerané;
- aby dokázalo zit v spolocných komunitách s druhými ludmi;
- aby dokázalo dodrziavat zákony štátu a mravné normy spolocnosti.
Najlepším ekonomickým záujmom dietata z pohladu vlády je:
- aby sa dieta v dospelosti dokázalo ekonomicky postarat o seba;
- dokázalo vrátit svojou prácou náklady vlozené do jeho výchovy a vzdelania;
- dokázalo platit dane, a tak sa podielat na pokrytí spolocných nákladov na fungovanie spolocnosti;
- aby nebolo v dospelosti závisle od penazí druhých obcanov;
- aby nemuselo znášat dôsledky nesprávnych ekonomických rozhodnutí svojich predkov, cize aby mohlo získat príjem a postavenie na základe vlastnej vzdelanosti;
- aby dosiahlo v dospelosti aspon taký, ale najlepšie vyšší, spolocenský status ako jeho rodicia.
Okrem štátu má svoje práva na definovanie najlepšieho záujmu svojich detí i rodina. Rodinné priority sa prejavujú, v snahe zabezpecit pre dieta:
- teplo domova (oporu od rodicov a príbuzných);
- strava, oblecenie, bývanie;
- rodinné hodnoty, aby prevzalo do svojho zivotného repertoáru rodinné tradície a poradie dôlezitosti hodnôt;
- rodinná morálka, aby si osvojilo a ctilo normy správania, podla ktorých sa riadi rodina a komunita, v ktorej dieta zije;
- aby dieta bolo prijímané s dôstojnostou ludskej bytosti;
- aby prijalo rodinné predstavy o uplatnení v dospelosti;
- aby rešpektovalo rodinnú tradíciu o budúcej rodine a manzelstve;
- aby zvládlo praktické mikroekonomické zrucnosti (práca, obchod, cestovanie a pod.).
Rodinné priority nemusia byt vzdy v úplnom súlade s predstavami štátu o najlepších záujmoch detí a tieto dva tlaky na hodnotovú orientáciu vzdelávania sa v škole dostávajú do konfliktu. Otázka, ktorú musí školstvo casto riešit, znie ci je najlepším záujmom dietata hodnotový tlak štátu alebo rodiny
Školský systém je výkonnou inštitúciou štátu. Musí vo svojej cinnosti rešpektovat záujmy vlády ale rovnako tak i práva obcanov. Predstava o tom, co je v najlepšom záujme dietata sa v školskom systéme formuluje v niekolkých smeroch.
Vo všeobecnosti má dieta dostat základy:
- funkcnej gramotnosti;
- kultúrnej gramotnosti;
- mravnej gramotnosti.
Za najlepší záujem dietata sa povazuje, aby zvládlo základné kultúrne návyky majoritnej populácie:
- naucilo sa komunikovat;
- dodrziavat zákony a mravné normy umoznujúce efektívnu spoluprácu a spoluúcast na kultúre národa;
- naucilo sa minimálne trivium (cítat, písat, pocítat).
Za najlepší záujem dietata sa povazuje, aby sa po skoncení formálneho vzdelávania dokázalo zaradit do ekonomických procesov spolocnosti a stalo sa:
- civilizovaným uzívatelom uz vytvorených hodnôt;
- opatrovatelom a udrziavatelom vytvorených hodnôt;
- tvorcom nových hodnôt.
Najlepší záujem dietata však treba definovat aj na úrovni dietata samého. Ako konštatoval slávny polský pedagóg Janusz Korczak, vzdelávanie nie je len príprava na zivot, ale je to pre dieta zivot sám.
Za najlepší záujem dietata, ktorý môze vzdelávací systém naplnit, je jeho osobný rozvoj, ktorý môze vzdelávacie prostredie a vzdelávacie postupy ovplyvnovat spôsobom zodpovedajúcim individuálnym predpokladom, tak aby predstavoval:
- mierne zvýšenú zátaz nútiacu dieta zapojit do vzdelania vlastné úsilie;
- redukovanie znevýhodnenia dietata, ktoré má horšiu štartovaciu pozíciu;
- hladanie takých vyucovacích postupov, ktoré sú hospodárne a úcinné;
- prílezitosti rozvinút prirodzené nadanie a talent dietata vo všetkých oblastiach ludskej cinnosti.
Výhlad do budúcnosti
Pri ukoncovaní projektu ŠOV sme predlozili osadenstvám zúcastnených škôl moznost zamysliet sa nad dosiahnutými výsledkami a pokúsit sa o výhlad, co by sa dalo urobit, aby škola v co najlepšej miere dokázala spojit princíp inklúzie s princípom rešpektu k právam dietata a jeho najlepším záujmom. Na túto výzvu, ktorá siahala nad rámec cielov národného projektu, zareagovalo 47 základných škôl zapojených do projektu a predlozilo svoju predstavu o tom, ako by chceli zdokonalit vzdelávaciu ponuku, ako zlepšit spoluprácu majoritných a minoritných komunít v oblasti vzdelávania a ako upravit podmienky pre prácu svojich zamestnancov na plnenie týchto úloh.
Jednotlivé plány, ktoré školy predlozili, sme podrobili dvom druhom analýzy. Prvým krokom bol rozbor a kategorizácia tém v kazdom pláne osobitne. V druhom kroku sme sa snazili zhrnút navrhované opatrenia do základných kategórií, ktoré sa v plánoch vytvorili a prezentovat jednotlivé návrhy opatrení tak, ze sme neuviedli zdroje a vylúcili opakujúce sa polozky. Osnova dotazníka bola formulovaná tak, aby zachytila:
- opatrenia, ktoré škola povazuje za klúcové;
- spôsoby, ako kontrolovat ich dosahovanie;
- prostriedky na dosahovanie cielov a spôsoby ich získavania.
Základným obmedzením pri plánovaní bolo, ze nikto nezarucí, ze prostriedky na dosahovanie plánovaných cielov budú poskytnuté z centrálnych zdrojov. Zároven boli tvorcovia ubezpecení, ze sa nemusia obmedzovat platnými predpismi o riadení školstva, skôr by mali upozornit na to, kde by sa tieto predpisy mali upravit tak, aby lepšie napomáhali k dosahovaniu vzdelávacích cielov. Rámcový ciel plánovania sa mal sústredit aspon na jednu z dvoch mozností:
- znízit mieru neodôvodnenej segregovanosti v prostredí školy;
- zvýšit mieru naplnenia najlepšieho záujmu dietata.
Výsledky sme vyhodnocovali metódou kategorizácie obsahových jednotiek a výberom špecifických opakujúcich sa poloziek podla dôlezitosti vo vztahu k cielu plánu.
Obsah plánovaného zámeru mal ukázat, co sa má zlepšit a aké zdroje na zlepšenie sú potrebné. Išlo predovšetkým o:
- poziadavky na zriadovatelov a rezortné orgány (napr. zaviest osobitný vzdelávací program pre deti, ktorých materinský jazyk nie je vyucovacím jazykom; zvýšit pocet špeciálnych pedagógov a sociálnych pedagógov);
- investície (napr. vybudovanie prístavby alebo novostavby školy na odstránenie dvojsmennosti; zriadit odborné ucebne, ziacke šatne, vybudovat telocvicnu; vybavenie škôl kompenzacnými pomôckami a ucebnými pomôckami na cinnost vyucovacích skupín vytvorených podla schopností dietata);
- organizacné opatrenia v rámci školy (napr. uplatnit pri riadení školy systém DROMUS; riadit sa princípom „nulového odmietnutia“, co znamená, ze ziadny ziak nemá byt omietnutý na základe povahy alebo váznosti svojho problému; vytvorenie podmienok na mentorstvo staršieho ziaka nad mladším);
- inovácie vo vzdelávaní (napr. casto spolocne diskutovat, poskytnút ziakom priestor na vyjadrenie svojich túzob a ocakávaní; kooperatívne vyucovanie v rámci ktorého niekedy spolu vyucujú hodinu ucitel a odborný zamestnanec; odlišnosti medzi ziakmi ako zdroj výucby; rozvoj empatie a sociálnych zrucností u ziakov ako klúcový obsah vzdelávania);
- vzdelávanie a zvyšovanie kompetencie pracovníkov (napr. výcvik v technikách vyucovania; ITV, kooperatívne vyucovanie, medzinárodné projekty; vzdelávanie: Spolupráca pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v systéme inkluzívnej podpory detí a ziakov);
- celodenné vzdelávanie (napr. vytvorit mentorský systém medzi ziakmi, v ktorom jeden starší ziak pravidelne pomáha, mentoruje a priatelí sa s jedným mladším ziakom; navrhujem, aby sa celodenný výchovný systém zachoval, nakolko to ziakom pomáha k disciplíne a ich rozvoju; rôzne tvorivé dielne a krúzky a to aj spolocné deti s rodicmi);
- vytváranie inkluzívnej atmosféry v škole (napr. realizovat preventívne programy pre všetkých ziakov bez ohladu na národnost; zabezpecit uniformované oblecenie pre všetkých ziakov so zretelom na farebnost, ktorá by symbolizovala súdrznost triedy ako celku a samotných ziakov bez rozdielu; spokojnost ziakov v škole tvorbou pozitívnej klímy školy a triedy);
- vztahy s rodicmi (napr. motivovat rómskych rodicov zapisovat deti do bezných a nie do špeciálnych škôl, prijímat rómske deti do bezných škôl, zabránit opätovnej segregácii v triedach, zabezpecit odbornú podporu, umoznit dobehnút zameškané ucivo, zabezpecit jedlo pre najchudobnejšie deti, zabezpecit dopravu pre deti; osvetová cinnost pre zákonných zástupcov detí z MRK, zameraná na plnenie školských povinností, ako sa ucit s dietatom, rozvoj hygienických návykov);
- vztahy s verejnostou (napr. vydávanie školského obezníka, rozhlasové okienka, ocenovanie úspešných ziakov na celoškolských akciách, zverejnovanie na stránkach školy; dosiahnuté úspechy sa budú propagovat prostredníctvom web stránky školy, letákov a na stretnutiach rodicov a detí).
Co by sme chceli, keby sme mohli
V záujme zhrnutia jednotlivých podnetov zo škôl sa odvazujeme pridat expertný pohlad zhrnujúci najnaliehavejšie problémy zabezpecenia inkluzívneho vzdelávania rešpektujúceho najlepšie záujmy detí.
Ak máme posudzovat moznosti plánovania opatrení zamerané na desegregáciu a zároven s ohladom na najlepšie záujmy detí na úrovni jednej školy, potom sa domnievame, ze je nevyhnutné investovat do výstavby, prístavby a prestavby vyucovacích priestorov. Musíme zabezpecit, aby bolo dost tried a aby boli dostatocne velké. Len tak bude mozné dodrzat ako základnú normu desegregácie inkluzívne pravidlo, ze proporcia detí v triede podla pohlavia a etnicity musí zhruba odrázat rodové a etnické rozlozenie detí v školskom obvode.
Kazdé dieta musí mat zabezpecené pevné miesto v triede, pricom toto miesto nie je závislé na jeho schopnostiach. Príslušnost k triede znamená, ze dieta má pevnú skupinu spoluziakov, s ktorými tvorí ustálenú kolektivitu.
Stále miesto v triede neznamená, ze dieta musí všetko vyucovanie získavat vo svojej triede. Ziaci môzu vytvárat vyucovacie skupiny so ziakmi iných tried v súlade so svojimi schopnostami tak, aby sa úcinok vyucovania maximalizoval.
Aj v prípade, ze škola má len jednu triedu v rocníku, môzu sa v nej vytvárat vyucovacie skupiny (hniezda s rozdielnym spôsobom alebo tempom vyucovania). Škola môze podporit skupinové vzdelávanie synchronizáciou rozvrhu.
Kedze prakticky nie je mozné diferencovat ziakov vo všetkých predmetoch, škola musí riešit otázku priority vzdelávacích hodnôt. Domnievame sa, ze na úrovni základnej školy základnou prioritou je naucit dieta základy funkcnej gramotnosti, t.j. úradný jazyk, cítanie, písanie a pocítanie. Vzdelávanie treba organizovat diferencovane tak, aby ziaci s podobnou štartovacou úrovnou mohli pokracovat spolocne v jednej skupine a mat moznost prejst do inej, nárocnejšej, ak dosiahli významný pokrok.
Predmety tvoriace obsah kultúrnej a mravnej gramotnosti by sa mali vyucovat v základnej triede spolocne, aj ked je isté, ze si niektoré z nich cast detí osvojí o nieco horšie ako iné.
Inkluzívna škola by mala detom poskytovat prílezitost rozvíjat neakademické schopnosti a talenty.
Za velmi dôlezitý krok v rešpektovaní práv dietata a obrany pred segregáciou je vytvorenie a zavedenie vzdelávacieho programu Slovencina ako druhý jazyk, nakolko tie deti, ktoré nerozumejú tomu o com sa v škole hovorí, nikdy nebudú schopné drzat v tejto oblasti krok s tými, pre ktoré je vyucovací jazyk materinským jazykom.