Prierezové (transverzálne) kľúčové kompetencie v odbornom vzdelávaní a príprave

Rozvoj, hodnotenie a validizácia transverzálnych (prierezových) klúcových kompetencií vo formálnom a pokracujúcom odbornom vzdelávaní je hlavnou témou medzinárodného projektu Erasmus+ s originálnym názvom TRACK-VET: „Developing, assessing and validating transversal key competences in the formal initial and continuing VET“ (dalej len TRACK-VET projekt). Riešitelia sú zo 6 krajín Európy. V príspevku prezentujeme výsledky výskumu prvej fázy projektu, v rámci ktorej kazdá krajina pripravila svoju národnú správu podla rovnakej metodiky, co bude podkladom pre druhú fázu projektu, ktorej výstupom bude syntéza výskumných zistení zúcastnených krajín a hladanie optimálneho modelu rozvoja a hodnotenia prierezových kompetencií v odbornom stredoškolskom vzdelávaní.

Východiská projektu a ciele prvej fázy

V strategických európskych dokumentoch je zdôraznovaná dôlezitost rozvoja Klúcových kompetencií pre celozivotné ucenie sa (Key competences for lifelong learning - Council Recommendation 2006 a Council Recommendation 2018).

Podla dokumentu z roku 2018 (Council Recommendation 2018) klúcové kompetencie sú tie, ktoré potrebujú všetci ludia na svoje osobné naplnenie a rozvoj, zamestnatelnost, sociálne zaclenenie, udrzatelný zivotný štýl, úspešný zivot v spolocnosti, ktorá zije v mieri, pre riadenie zivota so zodpovedným prístupom ku zdraviu a aktívne obcianstvo. Boli vypracované v kontexte celozivotného vzdelávania, od raného detstva pocas celého zivota dospelého cloveka, a majú sa rozvíjat pri formálnom a neformálnom vzdelávaní, ako aj informálnom ucení sa v kazdom prostredí vrátane rodiny, školy, pracoviska a susedských a iných komunít.

Klúcové kompetencie sa v zmysle tohto odporúcania vymedzujú ako kombinácia vedomostí, zrucností a postojov, pricom:

• vedomosti sa skladajú z faktov a císelných údajov, konceptov, myšlienok a teórií, ktoré sú uz etablované a prispievajú k porozumeniu urcitej oblasti alebo témy;
• zrucnosti sa vymedzujú ako schopnost a spôsobilost vykonávat procesy a vyuzívat existujúce vedomosti na dosahovanie výsledkov;
• postoje opisujú charakter a názory, o ktoré sa opiera konanie ci reakcie na myšlienky, osoby alebo situácie.

Referencný rámec stanovuje osem klúcových kompetencií, pricom TRACK-VET projekt sa venuje podskupine klúcových kompetencií, ktorú nazýva Transversal Key Competences (TKC) a ide o klúcové kompetencie podla Council Recommendations 2018:

• Osobná a sociálna kompetencia a schopnost ucit sa (Personal, Social and learning competence) je schopnost uvazovat o vlastnej osobnosti, efektívne riadit cas a informácie, konštruktívne spolupracovat s ostatnými, zachovat si odolnost a riadit vlastné vzdelávanie a kariéru. Zahrna schopnost zvládnut neistotu a zlozité situácie, schopnost ucit sa, podporovat vlastnú fyzickú a emocionálnu pohodu, zachovat si fyzické aj duševné zdravie a dokázat dbat o svoje zdravie a viest zivot zameraný na budúcnost, byt empatický a zvládat konflikty v inkluzívnom a podporujúcom prostredí.
• Obcianska kompetencia (Civic competence) je schopnost konat ako zodpovedný obcan a v plnej miere sa zúcastnovat na obcianskom a sociálnom zivote, a to opierajúc sa o znalost sociálnych, hospodárskych, právnych a politických konceptov a štruktúr, ako aj o chápanie celosvetového vývoja a udrzatelnost.
• Kompetencia k podnikavosti (Entrepreneurship competence) sa vztahuje na schopnost vyuzívat prílezitosti a myšlienky a menit ich na hodnoty pre ostatných. Je zalozená na tvorivosti, kritickom myslení a riešení problémov, iniciatívnosti, vytrvalosti, ako aj schopnosti spolupracovat s cielom plánovat a riadit projekty s kultúrnou, sociálnou alebo financnou hodnotou.
• Kompetencia v oblasti kultúrneho povedomia a prejavu (Cultural awareness and expression competence) zahrna chápanie a rešpektovanie toho, ako sa myšlienky a význam kreatívne vyjadrujú a šíria v rôznych kultúrach a prostredníctvom rôznych druhov umenia a iných kultúrnych foriem. Zahrna aktívne chápanie, rozvoj a vyjadrovanie vlastných názorov a schopnost identifikovat svoje miesto alebo úlohu v spolocnosti rôznymi spôsobmi a v rôznych kontextoch.

V slovenskej pedagogickej literatúre, v odbornej verejnosti a školských dokumentoch sa termín klúcové kompetencie pouzíva, ale pojem transverzálne klúcové kompetencie sa vyjadruje casto ako prierezové kompetencie, prenositelné kompetencie alebo anglicky „soft skills“.

Ciele TRACK-VET projektu v jeho prvej fáze boli nasledovné:

• Analyzovat existujúce dokumenty a školskú legislatívu s cielom identifikovat, ako sú v týchto dokumentoch transverzálne klúcové kompetencie (TKC) definované, do akej miery sú rozpracované pre vyuzitie v škole na ich rozvoj a hodnotenie, kto je ich tvorcom a verifikátorom.
• Analyzovat spôsoby overovania a hodnotenia TKC v školách i na národnej úrovni a tiez v procese ukoncovania štúdia a získavania stupna vzdelania a príslušnej kvalifikácie.
• Realizovat individuálne hlbkové rozhovory a fókusové skupinové rozhovory s tvorcami školskej politiky, zamestnávatelmi, ucitelmi, riaditelmi škôl a zástupcami profesijných organizácií s cielom zmapovat vnímanie TKC, ich porozumenie a dôlezitost v odbornom vzdelávaní a príprave v stredných školách.

Konkrétne úlohy v rámci naplnania cielov projektu boli národnými riešitelskými tímami realizované v zmysle schválenej metodológie.

1. Analýza školských dokumentov

Na úcely analýzy boli TRACK-VET projektom vymedzené ucebné a študijné odbory stredných odborných škôl a odbory dalšieho odborného vzdelávania (nadstavbové štúdium, pomaturitné zdokonalovacie, kvalifikacné a špecializacné štúdium a vyššie odborné štúdium). Analyzované boli schválené odbory riadiace sa príslušným štátnym vzdelávacím programom. Pozornost sa pritom sústredila na štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu v skupinách študijných a ucebných odborov Strojárstvo a ostatná kovospracujúca výroba, Polnohospodárstvo, lesníctvo a rozvoj vidieka a Ekonomika, organizácia, obchod a sluzby, schválené MŠVVaŠ SR dna 15. 1. 2013., s úcinnostou od 1. 9. 2013. Tieto odbory boli vybrané s ohladom na klúcové oblasti národného hospodárstva Slovenskej republiky.

V analyzovaných štátnych vzdelávacích programoch (ŠVP) sú jednotne zadefinované klúcové kompetencie ako kombinácia vedomostí, zrucností, postojov, hodnotovej orientácie a dalších charakteristík osobnosti, ktoré kazdý clovek potrebuje na svoje osobné uspokojenie a rozvoj, aktívne obcianstvo, spolocenské a sociálne zaclenenie, k tomu, aby mohol primerane konat v rôznych pracovných a zivotných situáciách pocas celého svojho zivota. Klúcové kompetencie ako výkonové štandardy sa v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom výchovných a vzdelávacích stratégií rozvíjajú, osvojujú, hodnotia bud na úrovni školy, odboru vzdelávania alebo vyucovacieho predmetu.

V analyzovaných ŠVP boli vymedzené klúcové kompetencie, vychádzajúce z odporúcaní Európskej komisie 2006:

1. komunikácia v materinskom jazyku,
2. komunikácia v cudzích jazykoch,
3. matematická kompetencia a základné kompetencie v oblasti vedy a techniky,
4. digitálna kompetencia,
5. naucit sa ucit,
6. spolocenské a obcianske kompetencie,
7. iniciatívnost a podnikavost,
8. kultúrne povedomie a vyjadrovanie.

V analyzovaných ŠVP sú klúcové kompetencie rozdelené do 3 skupín:

1. Spôsobilosti konat samostatne v spolocenskom a pracovnom zivote
2. Spôsobilost interaktívne pouzívat vedomosti, informacné a komunikacné technológie, komunikovat v štátnom, materinskom a cudzom jazyku
3. Schopnost pracovat v rôznorodých skupinách

Spôsobilosti a schopnosti v jednotlivých skupinách kompetencií sú podrobnejšie popísané v kazdom ucebnom a študijnom odbore a zacínajú slovami: Absolvent má... (pozri tabulka 1)

Tabulka c. 1: Prehlad pozadovaných klúcových kompetencií v jednotlivých ucebných a študijných odboroch stredných odborných škôl

(Vysvetlivka: 253 – dvojrocné štúdium bez výucného listu, 353 – ucebné odbory, 354 – študijné odbory, 454, 554 – nadstavbové, pomaturitné, vyššie odborné vzdelávanie)

V popise ocakávaných spôsobilostí a schopností v jednotlivých skupinách klúcových kompetencií je mozné identifikovat charakteristiky transverzálnych klúcových kompetencií. V jednotlivých ucebných a študijných odboroch nie je v ocakávaniach rozdiel v nárocnosti pozadovaných spôsobilostí. Rozdiel je len v podrobnosti opisu ocakávaných spôsobilostí, teda v študijných odboroch sú prierezové kompetencie popísané rozvinutejšie (rozsiahlejšie). Taxonomicky sa však nelíšia. Formulácia „absolvent má...“ a následne spôsobilost vyjadrená cinným slovesom pripomína skôr ciele, nez ocakávané kompetencie, ktoré by mali byt preukázané na konci sledovaného obdobia.

Príklad ciela

Na konci školského roka bude ziak vediet pouzívat štatistický softvér.

Spôsob overenia: Zadanie úlohy na spracovanie dát pomocou štatistického softvéru.

Preukázaná spôsobilost (kompetencia) na konci školského roka/štúdia: Ziak/absolvent spracuje zadanú úlohu pomocou štatistického softvéru SPSS.

V prípade, ak je stanovené hodnotenie dosiahnutej spôsobilosti a sú popísané jednotlivé úrovne zvládnutia, dá sa preukázaná spôsobilost spojit s hodnotením, napr. Ziak vie pracovat so štatistickým softvérom SPSS na úrovni zaciatocník/stredne pokrocilý/pokrocilý, príp. hodnotenie známkou.

Príklad formulácie ocakávaných kompetencií z Tabulky 1:

Ziak/Absolvent po skoncení rocníka/štúdia:

• Prejavuje empatiu a reflexiu
• Vyjadruje svoje pocity
• Predkladá návrhy na zlepšenie práce
• Pozitívne motivuje seba a iných
• Prispieva k utváraniu pozitívnych medziludských vztahov

Na základe analýzy klúcových kompetencií v ŠVP stredných odborných škôl riešitelia projektu navrhujú zosúladenie klúcových kompetencií s odporúcaniami z roku 2018, zúzenie poctu ocakávaných spôsobilostí a schopností uvedených v Tabulke 1 a ich taxonomické odlíšenie podla nárocnosti ucebného a študijného odboru. Takto naformulované kompetencie sú overitelné, ale vyzadujú od vyucujúcich vytváranie rôznorodého a podnecujúceho ucebného prostredia, v ktorom dostávajú ziaci moznost si tieto spôsobilosti rozvíjat a prejavit ich.

Transverzálne klúcové kompetencie sa nedajú oddelit od urcitého obsahu, na ktorom sa rozvíjajú a preukazujú. Nie sú to teda kompetencie, ktoré by si vyzadovali samostatný predmet alebo obsah. Dajú sa rozvíjat na existujúcich schválených obsahoch vzdelávania v platných ŠVP. Dôlezitá je však forma, akou sa ucivo sprístupnuje.

Vychádzajúc zo správ Štátnej školskej inšpekcie, na školách stále prevláda tradicný spôsob vyucovania, v ktorom dominantnú úlohu hrá ucitel a ucivo sa odovzdáva pasívnym, transmisívnym spôsobom. Vyucujúci sa sústredujú hlavne na odovzdávanie konkrétnych vzdelávacích obsahov a v malej miere vyuzívajú moderné vyucovacie pomôcky, stratégie podporujúce aktívne ucenie sa ziakov a minimálne motivujú študentov k vlastnému aktívnemu uceniu sa (pozri Správa ŠŠI - 2016/2017 Stredné školy). V našich školách vyuzíva výklad ako hlavnú vyucovaciu metódu vysoké percento ucitelov, podla výskumu iniciatívy To dá rozum az 75 % ucitelov. Podla aktuálnych výskumov neurovedy (Sigman, 2014) je pritom táto metóda povazovaná za najneefektívnejší spôsob získavania trvanlivých a komplexných vedomostí. Ak ziaci prevaznú cast vyucovacej hodiny sedia, pocúvajú výklad ucitela a píšu si poznámky, proces ucenia sa neprebieha a taktiez sa týmto spôsobom ziadne transverzálne kompetencie nerozvíjajú.

1. Analýza spôsobov overovania a hodnotenia TKC

Overovanie a hodnotenie transverzálnych klúcových kompetencií podla školskej legislatívy

Súcastou školských vzdelávacích programov (ŠkVP) majú byt kritériá hodnotenia pre kazdú všeobecnú a odbornú spôsobilost, ktoré urcujú, ako má byt výkon ziaka preukázaný (podla coho poznáme, ci sú kompetencie osvojené), prostriedky a postupy hodnotenia. Kritériá musia byt konkrétne, jasné a zodpovedajúce danej kompetencii.

V ŠkVP by mali byt jasne deklarované kritériá hodnotenia, napr. pre ústnu odpoved, písomnú prácu, skupinovú prácu, laboratórnu prácu, ap. 

ŠkVP rozlišuje: 

• priebezné skúšanie (skúša sa ucivo jednej alebo niekolkých vyucovacích hodín),
• súhrnné skúšanie (skúša sa ucivo tematického celku alebo ucivo za celé klasifikacné obdobie),
• záverecné skúšanie (záverecné, maturitné, absolventské alebo opravné skúšky).

Podla spôsobu prezentácie vedomostí ziakov sa realizuje: 

• ústne skúšanie (otázka – odpoved),
• písomné skúšanie (testy, písomné práce , prípadová štúdia, projekty),
• hodnotenie praktickej cinnosti (cvicenia, simulácie, projekty a pod.).

Pravidlá hodnotenia (spôsoby hodnotenia a kritériá hodnotenia) musia školy vypracovat na celé obdobie štúdia pre všetky rocníky. Sú stanovené v ucebných osnovách vyucovacích predmetov a sú záväzné pre ucitela a ziaka. Súcastou hodnotenia musí byt aj sebahodnotenie ziakov, ich schopnost posúdit vlastný výkon, vynalozené úsilie, osobné moznosti a rezervy. 

Podla hodnotiacej správy ŠŠI za školský rok 2016/2017 vnútorný systém kontroly a hodnotenia, ktorý bol súcastou školských programov, v kontrolovaných školách obsahoval casto len všeobecné informácie o cieloch a kritériách. Nedostatkom pokynov na hodnotenie a klasifikáciu ziakov uvádzaných v ucebných osnovách väcšiny predmetov bola rovnako ich všeobecnost, ale aj identickost, niekedy tiez chýbali alebo neboli jasne urcené.

Hodnotenie transverzálnych klúcových kompetencií v záverecnom internom skúšaní pri ukoncovania štúdia.

Ukoncovanie štúdia na stredných odborných školách sa uskutocnuje v zmysle vyhlášky c. 318/2008 Z. z. o ukoncovaní štúdia na SŠ (novela c. 142/2018).

Štúdium sa ukoncuje záverecnou skúškou, maturitnou skúškou, záverecnou pomaturitnou skúškou, odbornou zlozkou maturitnej skúšky alebo absolventskou skúškou.

• Záverecná skúška má písomnú, ústnu a praktickú cast, v rámci ktorých sa overujú vedomosti a zrucnosti ziakov vo vyzrebovanej téme pred skúšobnou komisiou.
• Maturitná skúška má externú a internú cast. Externá je písomná, celoštátne organizovaná.
• Interná cast je tvorená písomnou a ústnou castou. Ústna cast má teoretickú a odbornú zlozku. Odborná zlozka má teoretickú a praktickú cast.

Podla vyhlášky o ukoncovaní štúdia na strednej škole, skúšajúci citlivo riadi rozhovor so ziakmi, kladie pomocné a stimulacné otázky, vyjadruje súhlas alebo nesúhlas s tvrdeniami ziakov, pricom ich vedie k tomu, aby svoje názory podopierali argumentmi a vyuzívali pri tom písomnú prípravu a tiez vlastné poznatky získané pocas prípravy na maturitnú skúšku. Clenovia predmetovej maturitnej komisie dbajú na to, aby ziak mohol na ich podnety reagovat plynulo a mal dost casu a pokoja na vyjadrenie svojich myšlienok. Kritériá hodnotenia sú uvedené v spomínanej vyhláške.

Napriek tomu, ze transvenzálne kompetencie sledované projektom TRACK-VET nie sú v hodnotiacich kritériách pri ukoncovaní štúdia na SŠ explicitne vyjadrené, spôsoby a formy ukoncovania však umoznujú prejavenie úrovne transverzálnych kompetencií u absolventov štúdia. Napr. prezentácia projektov predstavuje ziakovu úroven schopnosti samostatne sa ucit, pracovat s informáciami, spracovávat ich, vyuzívat IKT a prezentovat sa na verejnosti (sociálne a obcianske kompetencie). Moznost pracovat na projektoch v skupine rozvíja u ziakov sociálne a interpersonálne kompetencie, rozvíja kooperáciu a empatiu. Moznost prezentovat v rámci záverecnej skúšky najúspešnejšie odborné práce dáva ziakom priestor na kultúrne vyjadrenie a prezentáciu. Pri ukoncovaní štúdia na stredných odborných školách je prirodzenou súcast prezentácia kompetencií ziakov z oblasti ekonomických vied alebo komplexnejšieho prístupu pri iniciatívnom riešení problémov (kompetencie k podnikavosti).

Hodnotenie transverzálnych klúcových kompetencií v národných externých štandardizovaných testoch (maturitná skúška)

V slovenskom vzdelávacom systéme nie sú transverzálne klúcové kompetencie systematicky a explicitne hodnotené štandardizovaným národným testom. Nejestvujú osobitné kritériá na ich hodnotenie, pricom nie sú operacionalizované az na úroven hodnotenia a hodnotiacich kritérií. Je teda nejasné, do akej miery ich ucitelia na vyucovacích hodinách rozvíjajú.

Pri analýze všeobecnovzdelávacích predmetov napr. slovenský jazyk a literatúra, sme v kompetencne orientovanom výkonovom štandarde literárnej výchovy identifikovali nasledovné edukacné ciele: poznávacia (kognitívna) kompetencia, komunikacná kompetencia, interpersonálna (sociálna) kompetencia, intrapersonálna (osobnostná) kompetencia. Následne sú na vzdelávací obsah (ucebnú látku) literatúry (tematický celok) priamo a názorne naviazané klúcové kompetencie a špeciálne predmetové ciele. Spomedzi klúcových kompetencií sú to nasledovné:

• Tvorba prosociálneho hodnotového systému ziakov
• Kritické myslenie
• Vytváranie pozitívneho vztahu k vlastnému národu
• Akceptovanie odlišnosti iných
• Schopnost vcítit sa do vnútorného zivota iných ludí, schopnost medziludského dorozumenia
• Identifikácia s vlastnou skupinou
• Vytváranie pozitívneho vztahu k odlišným sociálnym skupinám
• Schopnost pracovat v skupine

Z pohladu TRACK-VET projektu ich môzeme zaradit do transverzálnych klúcových kompetencií. Výkonový štandard však uz nie je dalej rozpracovaný az na úroven operacionalizácie týchto pojmov a kompetencií, preto jeho naplnanie je pomerne nejasným formálnym ocakávaním od ucitelov. Rovnako nie sú vytvorené hodnotiace a meratelné kritériá týchto kompetencií. Výkonový štandard obsahuje len vymedzenie, poukázanie na rozvíjanie a hodnotenie týchto kompetencií a ich prepojenie s konkrétnym vzdelávacím obsahom. Nie teda explicitne, ale v prepojení so vzdelávacím obsahom literatúry sú TKC na výstupe hodnotené v rôznom rozsahu a rôznou mierou v ústnom a písomnom prejave ziakov v rámci maturitnej skúšky z predmetu slovenský jazyk a literatúra. Je však nutné konštatovat, ze prístup autorov štandardov vyucovacích jazykov, v ktorých je ukotvená aspon základná zmienka o TKC, je ojedinelou a progresívnou výnimkou spomedzi všetkých štátnych kurikulárnych dokumentov na Slovensku. Vyucovacie jazyky sú povinným maturitným predmetom ziakov študijných odborov SOŠ.

2. Rozhovory s tvorcami školskej politiky, ucitelmi, riaditelmi škôl, zamestnávatelmi venované transverzálnym klúcovým kompetenciám

V rámci projektu „Developing, assessing and validating transversal key competences in the formal initial and continuing VET” bolo realizovaných 11 štruktúrovaných rozhovorov a 2 fókusové skupiny (7 úcastníkov). Štruktúrované rozhovory boli spolocnými aktivitami riešitelov z Pedagogickej fakulty UMB a NÚCEM.

Na základe analýzy realizovaných rozhovorov konštatujeme, ze respondenti oznacovali uz samotný pojem transverzálne klúcové kompetencie za problematický. Z odpovedí je zrejmé, ze pojem transverzálne kompetencie najcastejšie nahrádzajú pojmami prierezové kompetencie, interpersonálne kompetencie, mäkké kompetencie, soft skills, prenositelné kompetencie.

Odborníci, bez rozdielu oblastí, v ktorých pracujú, zdôraznujú význam transverzálnych klúcových kompetencií v odbornom vzdelávaní a príprave, oznacujú ich ako klúcové v zmysle uplatnenia sa na trhu práce a pre další zivot.

Väcšina odborníkov odporúca, aby sa venoval transverzálnym klúcovým kompetenciám väcší priestor ako odborným kompetenciám, pretoze odborné kompetencie sa dokázu podla ich názoru ziaci velmi rýchlo naucit u zamestnávatela. Neznamená to však zanedbávanie odborných kompetencií. V rámci odborného vzdelávania a prípravy by bolo nesprávne zamerat sa len na transverzálne klúcové kompetencie, alebo len na odborné kompetencie, pretoze jedny bez druhých nie sú plnohodnotne vyuzitelné. Je potrebné adekvátne zakomponovat do prípravy tak transverzálne, ako aj odborné kompetencie, nájst správnu mieru ich vyvázenosti. Jeden z odborníkov vychádzajúc zo zahranicnej skúsenosti (Švajciarsko) dokonca navrhuje podiel 50 % odborných kompetencií a 50 % transverzálnych klúcových kompetencií (nazýva ich “soft skills”).

Z dalšej analýzy rozhovorov sa vynára problém, ze aj napriek tomu, ze ocakávané transverzálne klúcové kompetencie sú v štátnych vzdelávacích programoch zadefinované v rámci troch oblastí klúcových kompetencií, nie je im venovaný dostatok casu v rámci výchovno-vzdelávacieho procesu a je otázne, do akej miery sú v rámci štúdia rozvíjané. To by malo byt podla expertov úlohou kazdej strednej školy poskytujúcej stredoškolské odborné vzdelávanie, aj v rámci vlastného školského vzdelávacieho programu. Tu mozno vnímat prenesenú zodpovednost na riaditelov a ucitelov jednotlivých škôl. Rozvoj transverzálnych kompetencií bude v najväcšej miere závisiet od samotných ucitelov, od kvality obsahu a výchovno-vzdelávacieho procesu. To potvrdzujú aj výsledky analýzy individuálnych rozhovorov, v ktorých odborníci zdôraznujú, ze ucitelia sú najdôlezitejším faktorom rozvoja transverzálnych klúcových kompetencií ziakov. Toto zistenie „ukladá ucitelom na plecia” nelahkú úlohu. Z odpovedí respondentov boli vnímané pochybnosti o tom, ci je ucitel v súcasnosti adekvátne pripravený a ci má dostatok casu na rozvíjanie transverzálnych klúcových kompetencií.

V otázkach miery rozvoja transverzálnych kompetencií v rámci stredoškolského odborného vzdelávania sa respondenti zhodujú v tom, ze je potrebné všetky skúmané transverzálne klúcové kompetencie rozvíjat. Vychádzajúc z odpovedí respondentov je miera rozvoja transverzálnych kompetencií determinovaná aj rýchlo sa meniacou spolocnostou, novo-vznikajúcimi technológiami, ale aj zmenou v typoch zamestnaní. Za mimoriadne dôlezité respondenti povazujú rozvinuté podnikatelské myslenie, co zahrna schopnost rozhodnút sa, reagovat na zivot, naucit sa riadit si vlastnú kariéru a byt iniciatívny, pohotový a tvorivý. Je dôlezité aj to, aby bol clovek financne gramotný. Nevyhnutnou podmienkou pre pracovný, alebo aj obciansky zivot je poznat podla odborníkov hodnoty, tradície, históriu, byt schopný prihlásit sa k hodnotám, správne formulovat a prejavit svoj postoj.

Za stratégiu rozvíjania transverzálnych klúcových kompetencií povazujú viacerí odborníci duálne vzdelávanie, ktoré hodnotia velmi pozitívne. Odborníci v nom vidia velký priestor na podporu ich rozvíjania. Medzi dalšie stratégie ich rozvíjania patrí aj vyuzívanie vhodných vyucovacích metód a foriem podporujúcich aktívne ucenie sa ziakov, vytváranie cvicných firiem, malých firiem, školské start-upy, Junior Achievment, ale aj stredoškolská odborná cinnost (SOC).

Napriek tomu, ze transverzálne klúcové kompetencie nie sú podla názoru jedného z respondentov v národnom kurikule (štátnom vzdelávacom programe) jasne definované a vymedzené, hovorí o tom, ze bohatost prostredia školy (tzv. kultúra školy) a dostatok mimoškolských aktivít vytvára podmienky na rozvoj komplexnej osobnosti ziakov a ich zrucností, nielen odborných, ale aj transverzálnych klúcových kompetencií. Je to jasný príklad toho, ze stratégiu na rozvoj transverzálnych klúcových kompetencií nemusí škola ocakávat len od decíznej sféry. Pre ich rozvoj je dôlezitá sama škola a jej kultúra.

Hodnotenie transverzálnych klúcových kompetencií vnímali respondenti ako tazký proces. Podla väcšiny respondentov neexistuje systém ich hodnotenia v odbornom vzdelávaní a príprave. Rovnako negatívny je aj ich názor na národný kvalifikacný rámec, v ktorom podla ich názoru nie sú deskriptory formulované tak, aby sa z nich dali odvodit ocakávané výstupy a stanovit kritériá hodnotenia transverzálnych klúcových kompetencií. Odborníci dalej upozornujú na to, ze v zahranicí sú vypracované systémy hodnotenia, a sú aj také, kde prevládajú opisné formy hodnotenia ziakov (napr. slovné hodnotenie).

Z analýzy výskumných zistení vyplýva velká nejednota názorov na hodnotenie transverzálnych klúcových kompetencií, co odzrkadluje nedostatocne vypracovaný systém hodnotenia kompetencií ako takých. V budúcnosti je preto úlohou, prihliadajúc na špecifiká nášho vzdelávacieho systému, vytvorit jasne stanovený systém hodnotenia transverzálnych klúcových kompetencií v odbornom vzdelávaní a príprave.

Analýzu odpovedí našich respondentov na otázky rozvoja a hodnotenia transverzálnych klúcových kompetencií je mozné doplnit aj dalšími podstatne rozsiahlejšími výskumami, ako napr. výskum realizovaný iniciatívou To dá rozum, podla ktorého formálne vzdelanie uz nehrá takú významnú úlohu pri vstupe na pracovný trh (Vancíková, 2018). Výskum zistoval, co ocakávajú zamestnávatelia od absolventov pri vstupe na trh práce. A zo zistení projektu vyplýva, ze medzi klúcové ocakávania na uchádzacov na stredne a nízko-kvalifikované pozície špecialisti na personálne zdroje povazujú:

1. Schopnost ucit sa
2. Schopnost pracovat v tíme
3. Motiváciu
4. Schopnost prispôsobit sa zmenám
5. Manuálne zrucnosti a fyzickú zdatnost

Medzi posledných 5 poziadaviek patrí:

11. Analytické myslenie
12. Formálne vzdelanie
13. Profesijné doklady a certifikáty
14. Cudzie jazyky
15. Pokrocilé digitálne zrucnosti (programovanie, tvorba databáz)

Podobné zistenia prináša aj prieskum pracovného portálu Profesia, ktorý v roku 2019 zistoval, aké poziadavky majú firmy na uchádzacov na stredoškolské pracovné pozície. Medzi najcastejšími poziadavkami, ktoré zadávali firmy, hladajúce nových zamestnancov so stredoškolským vzdelaním, sú zodpovedný prístup, komunikacné schopnosti, prax, ci samostatnost. Z týchto zistení je vidiet, ze firmy stále castejšie hladajú ludí, ktorí vedia rozmýšlat a rozhodovat samostatne. Spôsob riadenia práce prikazovaním presných úkonov sa tak v mnohých firmách vytráca a vidíme prechod k väcšej zodpovednosti zamestnancov za svoju prácu.

Poziadavky na transverzálne klúcové kompetencie sú trendom, ktorý prichádza aj vdaka situácii na trhu práce. Firmy si zvykli na to, ze hladajú skôr šikovných flexibilných ludí, ktorých vedia odborné znalosti naucit sami.

Pritom nachádzame rozpor pri porovnaní poziadaviek zamestnávatelov s prioritami vzdelávania ako ich uvádzajú riaditelia škôl v prieskume iniciatívy To dá rozum, kde školy stále vykazujú silný dôraz na rozvoj izolovaných vedomostí z jednotlivých vzdelávacích oblastí alebo predmetov a nie na rozvíjanie schopnosti vnímat súvislosti, spolupracovat v tíme, otvorene komunikovat ci uvazovat a diskutovat o hodnotách a pod. (Fridrichová, 2018).

Záver

Jedným z cielov školského systému je pripravit ludí na dalšie vzdelávanie, prácu a zivot. Nosným pilierom na tejto ceste je vštepovanie vedomostí a znalostí. Tie nepochybne patria medzi dôlezité podmienky dalšieho rozvoja, ale sú len jedným z komponentov. Okrem nich clovek potrebuje disponovat aj praktickými skúsenostami a prierezovými (transverzálnymi) klúcovými kompetenciami. V spolocnosti vládne presvedcenie, ze v oboch týchto oblastiach škola zlyháva. Hovoria o tom výpovede zamestnávatelov aj názory odborníkov.

Analýzou štátnych kurikulárnych dokumentov (ŠVP) a platnej legislatívy sme zistili, ze chýba jasné vymedzenie pojmu transverzálne klúcové kompetencie (TKC) a pouzívané slovné spojenia skôr vypovedajú o formálnom splnení si povinností voci európskej legislatíve ako o skutocnom záujme a znalosti problematiky. V praxi sa to prejavuje ako neporozumenie obsahu jednotlivých kompetencií, co sa najvýraznejšie prejavilo neporozumením pojmu „entrepreneurship“, ktoré je u nás pomerne úzko chápané ako podnikanie a informácie s ním súvisiace.

Napriek jednoznacným výpovediam odborníkov, zamestnávatelov a tvorcov školskej politiky o dôlezitosti transverzálnych klúcových kompetencií pre dalšie štúdium aj pre pracovný a osobný zivot, nie sú školami identifikované ako prioritné v rámci výstupov formálneho vzdelávania.

Podla autorov štúdie (Lippmman et al, 2015) zaberajúcej sa rozvojom „soft skills” u mladých ludí vstupujúcich na pracovný trh, je vhodným obdobím na rozvoj a posilnenie týchto kompetencií práve obdobie adolescencie a mladej dospelosti (vek 15 - 19 resp. 19 - 29 rokov). Tvrdia dokonca, ze pocas adolescencie sú “soft skills” u cloveka formovatelné viac nez kognitívne schopnosti. Je dôlezité tiez poznamenat, ze tieto kompetencie môzu byt rozvinuté aj u mladých, ktorí nemali v predchádzajúcom období vela podnetov na ich kultiváciu. Na základe výskumu autori odporúcajú pät oblastí, na ktoré by sa mal rozvoj mladých ludí sústredit: sú to sociálne zrucnosti, schopnost analýzy, kritického myslenia, komunikácia, sebakontrola a pozitívne vnímanie seba samého. Tieto závery by podla autorov mali byt zahrnuté do vzdelávacích programov sekundárneho a terciárneho vzdelávania.

Priestor, ktorý dáva štát školám pri tvorbe školských vzdelávacích programov, nie je vyuzitý na posilnenie rozvoja transverzálnych klúcových kompetencií. Tieto sú rozvíjané obcasným pôsobením pedagógov v priebehu bezného vyucovania a sú doplnané nepravidelnými diskusiami a prednáškami. Napriek tomu, ze vo väcšine rozvojových aktivít vystupujú ucitelia ako ústredné postavy, len málo z nich absolvovalo kurzy alebo školenia na tému rozvoja transverzálnych klúcových kompetencií svojich ziakov.

Osvedcenými výucbovými metódami na rozvoj transverzálnych klúcových kompetencií pritom sú:

• riadené aktivity: diskusia, debata, workshop, prípadová štúdia, projektová úloha, simulácia,
• aktívne formy: hranie rolí, biznis hra, brainstorming, exkurzie, outdoorový tréning,
• zázitkové metódy: dialóg a skupinové diskusné metódy, pohybové aktivity, výtvarné aktivity, hudobné aktivity, písomné aktivity, dramatizácia, simulacné hry, bádatelské, aktivity s objavovaním, rozvoj tvorivosti a spolupráce.

Rozvoj transverzálnych klúcových kompetencií môze byt realizovaný ako krátka jednorazová aktivita, krátke pravidelné stretnutia, viacdnový výcvikový blok (jednorazový), kombinácia pravidelných stretnutí a výcvikových blokov. O významnejších úcinkoch hovoria odborníci az pri dlzke výcviku od 30 hodín vyššie, k comu by ucitelia v školách mohli vyuzit disponibilné hodiny ale i tzv. triednické hodiny.

Na rozvoj transverzálnych klúcových kompetencií pôsobia všetky aktivity cloveka, teda aj vzdelávanie neformálne (napr. práca v záujmových útvaroch, kluboch a pod.) a informálne ucenie sa (skúsenosti cloveka získané beznými rozhovormi, cítaním kníh, sledovaním televízie, verejnej diskusie a pod.).

Hodnotenie stavu ich rozvoja u ziakov vyzaduje komplexný prístup, v ktorom sú zachytené rôzne výstupy ziakovho ucenia sa, vrátane plnenia úloh, miery spolupráce s inými ziakmi, prístup k riešeniu vzniknutých problémov, ci komplexný prístup k práci a zadaným úlohám. Hodnotenie stavu rozvoja TKC je mozné realizovat:

• sumatívnym hodnotením vo vztahu k stanoveným kritériám rozvoja TKC v ŠVP,
• formatívnym hodnotením vo vztahu k stanoveným kritériám rozvoja TKC v ŠkVP,
• vrstovníckym hodnotením a sebahodnotením vo vztahu k stanoveným kritériám rozvoja TKC ucitelom predmetu.

Jednou z ciest, ako tento proces systematicky sledovat a následne aj hodnotit, je vytváranie portfólia. Portfólio niektorí odborníci oznacujú aj ako kroniku ucenia sa ziaka, pretoze obsahuje súbor dlhodobo a systematicky zbieraných prác ziaka (osobnostné testy, protokoly, projekty, referáty, záznamy ucitela z pozorovania ziaka, výsledky rozhovorov s ním, sebahodnotiace hárky ziaka, odkazy a poznámky rodicov a pod,). Ucitel tak môze sledovat smer, podstatu a mieru zmien v ucení sa ziaka (Turek, 2010). Výhodou portfólia je tiez to, ze podporuje u ziaka schopnost plánovat vlastnú prácu, systematicky vyhodnocovat vlastné stanovené ciele a rozvíjat zmysel pre riadenie a organizovanie svojho casu.

Hodnoteniu portfólia (Slavík, 1999) by malo predchádzat vymedzenie cielov a kritérií hodnotenia, stanovenie toho, co má byt ulozené do portfólia, kým to má byt ulozené a kedy. Jednotlivým výstupom, ktoré sú ukladané v portfóliu, môze byt priradená rôzna váha a podiel na celkovom hodnotení. Súcastou portfólia je aj vrstovnícke hodnotenie a sebahodnotenie, hodnotenie spolupráce a pod. Hodnotenie portfólia znamená komplexné posúdenie práce a správania sa ziaka na základe týchto vopred stanovených cielov a kritérií hodnotenia.

Podmienky rozvoja TKC naznacujú, ze proces hodnotenia stavu ich rozvoja je skôr viazaný na prácu ucitela, a teda na evalváciu na úrovni školy ako na úrovni celoštátneho „merania”. Odborníci na vzdelávanie odporúcajú overovat rozvoj TKC na úrovni štátu skôr ako predmet pedagogického výskumu pre potreby tvorby edukacnej politiky vychádzajúcej z hodnoverných zistení.

Albert Einstein sa vyjadril o poslaní školy takto: „Cielom by malo byt, aby ju clovek opúštal ako harmonická osobnost, nie špecialista. Nestací cloveka vzdelávat v nejakom špeciálnom odbore. Tým sa síce stane z neho cosi ako pouzitelný stroj, ale nie plnohodnotná osobnost. Zálezí na tom, aby si osvojil zmysel pre to, co je hodné toho ci onoho úsilia.“ Otázkou však ostáva, ci je naším cielom produkovat „cosi ako stroje“ alebo ako osobnosti s vedomím si vlastnej hodnoty.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

Anonym, 2006. Odporúcanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o klúcových kompetenciách pre celozivotné vzdelávanie: klúcové kompetencie pre celozivotné vzdelávanie–Európsky referencný rámec. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:32006H0962&from=EN

Anonym, 2018. Council Recommendation of 22 May 2018 on Key Competences for Lifelong Learning: Key Competences for Lifelong Learning - European Reference Framework. Dostupné z: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32018H0604(01)&from=EN

Co chcú zamestnávatelia od uchádzacov? Toto je zoznam najcastejších poziadaviek od firiem, ktoré hladali nových ludí v roku 2019 (zverejnené 14. augusta 2019). Dostupné z: https://firma.profesia.sk/co-chcu-zamestnavatelia-od-uchadzacov-toto-je-zoznam-najcastejsich-poziadaviek-od-firiem-ktore-hladali-novych-ludi-v-roku-2019/

FRIDRICHOVÁ, P., 2018. Co sa ucíme a co by sme sa mali ucit na stredných školách. In: Denník N. 13.12.2018. Dostupné z: https://dennin.sk/blog/1325099/co-sa-ucime-a co-by-sme-sa-mali-ucit-na-strednych-skolach/

LIPPMAN, L., R. RYBERG, R. CARNEY a K. MOORE, 2015. Key “Soft Skills” that Foster Youth Workforce Success: Toward a Consensus across Fields [online]. Child Trends. Dostupné z: https://www.childtrends.org/wp-content/uploads/2015/06/2015-24AWFCSoftSkillsExecSum.pdf

Odborné vzdelávanie a príprava: skupiny odborov ŠVP. Dostupné z: http://www.siov.sk/Vzdelavanie/SVP.aspx

SLAVÍK, J., 1999. Hodnocení v soucasné škole. Praha: Portál. ISBN 80-7178-262-9

Správa ŠŠI za školský rok 2016/2017. Dostupné z: https://www.ssiba.sk/admin/fckeditor/editor/userfiles/file/Dokumenty/velka_sprava/sprava_16_17_2.pdf

TUREK, I., 2010. Didaktika. Bratislava: Iura Edition. ISBN 978-80-8078-322-8

TRACK-VET. Developing, assessing and validating transversal key competences in the formal initial and continuing VET – methodology of preparing country reports (Nepublikovaná verzia z 17.4.2018)

VANCÍKOVÁ, K., 2018 Co ocakáva pracovný trh od absolventov stredných odborných škôl. In: Denník N 14.6.2018. Dostupné z: https://dennkn.sk/blog/1151585/co-ocakava-pracovny-trh-od-absolventov-strednych-skol