SPÄTNÁ VÄZBA JE DÔLEŽITÁ

Úvod

Rovnako ako je pre ziaka dôlezitá spätná väzba od ucitela, tak i pre ucitela je dôlezitá spätná väzba od ziakov, kolegov, rodicov a tiez vedúcich pedagogických zamestnancov. Má nespochybnitelný význam z hladiska profesijného rozvoja ucitela a zároven má dopad na ziakov z hladiska zlepšenia kvality výucby. Úzko súvisí s ocenením, ci uz morálnym, formálnym alebo financným. Z výskumov OECD v tejto oblasti vyplýva, ze takmer polovica slovenských ucitelov vníma spätnú väzbu ako formálnu administratívnu poziadavku, ktorú treba splnit.  Napriek všetkým výhodám, ktoré spätná väzba prináša, ucitelia casto podliehajú obave z kritiky, najmä zo strany kolegov, príp. iba tazko prijímajú svoju kritiku. Obávajú sa narušenia vzájomných vztahov i odhalenia slabých stránok vo vlastnej pedagogickej cinnosti. Z uvedených postojov, ako aj zo zistení z výskumov OECD vyplýva potreba otvárat tému spätnej väzby pre ucitelov a zdôraznovat jej dôlezitost a prínos pre obe strany – ucitela i ziaka.

Spätná väzba – ciele, funkcie a typy

Viacerí autori (Kosová, Starý, Laufková a kol., Swaffieldová) sa zhodujú v tvrdení, ze spätná väzba tvorí podstatu formatívneho hodnotenia. Kosová (1998) chápe spätnú väzbu ako vecnú informáciu o tom, ci bola cinnost splnená, ci bol zachovaný správny postup, príp. aká bola prícina nezdaru. Aby bola spätná väzba vecná musí byt neutrálna, bez hodnotiacich súdov. Mala by byt zameraná na to, co je dobré, a nie na to, co je nesprávne. Ak má byt spätná väzba efektívna, musí byt okamzitá.

Rovnako aj Starý, Laufková a kol.(2016) vnímajú spätnú väzbu ako informáciu, ktorú uciaci sa jedinec dostáva od niekoho iného ako reakciu na svoj výkon. Ide o poznatok, ktorý si clovek vytvorí na základe spätného pohladu na cinnost s cielom zlepšit ju. Cielom spätnej väzby nie je kritizovat, poukazovat na chyby, alebo zdôraznovat negatívne stránky. Práve naopak, mala by príjemcu spätnej väzby povzbudit, motivovat  k zlepšeniu, prípadne poradit, ako zlepšenie dosiahnut.

Zaujímavý pohlad na spätnú väzbu majú Hattie a Timperleyová (2007), ktorí ju vnímajú ako informáciu, ktorú môze poskytnút napr. ucitel, spoluziak, kniha, rodic, jedinec sám sebe, skúsenost , pricom sa týka aspektov výkonu jedinca alebo jeho porozumenia. Ucitel alebo rodic môze poskytnút opravujúcu informáciu, spoluziak môze poskytnút alternatívnu stratégiu, kniha môze poskytnút informáciu vysvetlujúcu myšlienky, rodic môze poskytnút povzbudenie a uciaci sa jedinec môze hladat odpoved na vyhodnotenie správnosti odpovede. Spätná väzba je teda „následkom“ výkonu.

Swaffieldová (2008) povazuje myšlienku, ze budúci výkon je ovplyvnený informáciou o predchádzajúcom výkone, za klúcovú pre vyucovanie a ucenie sa. Casto sa oznacuje ako vyplnenie medzery medzi súcasným a zelaným výkonom, pricom zdôraznuje, ze táto informácia musí byt pouzitá na úpravu vzniknutej medzery, inak by nešlo o spätnú väzbu.  

Hlavným cielom spätnej väzby, podla Starého, Laufkovej a kol. (2016), je dosiahnut pozitívne zmeny v procese a výsledkoch ucenia sa ziakov. Mala by odpovedat na tri základné otázky: Kam ziak smeruje? Ako sa mu práve darí? Ako má dalej postupovat? (Hattie a Timperley, 2007).

Zámerom spätnoväzbového procesu je:

• zaistenie miery zvládnutia úlohy ziakom,
• informovanie ziaka o tom, co zvládol,
• pomoc ziakovi priblízit sa k úplnému zvládnutiu úlohy vhodnými otázkami ,
• pomoc naplánovat další postup ucenia sa ziaka (Koštálová a Straková, 2008 in Starý, Laufková a kol., 2016).

Tieto ciele sa dajú pouzit aj pri hodnotení, resp. sebahodnotení ucitela, a teda aj v rámci spätnej väzby ucitelovi. Mohli by sme sa pri pozorovaní cinnosti ucitela pýtat: Zaistil mieru zvládnutia úlohy ziakmi? Informoval ziakov o tom, co zvládli? Pomohol vhodnými otázkami ziakom dosiahnut úplné zvládnutie úlohy? Pomohol im plánovat další postup pri ucení?

Spätná väzba plní z psychologického hladiska nasledujúce funkcie:

• regulatívna funkcia – umoznuje usmernit ziakove ucenie,
• sociálna funkcia – vytvára vztah medzi ucitelom a ziakom,
• poznávacia funkcia – umoznuje ziakovi lepšie poznat ucivo, ucitela, seba samého a svoj štýl ucenia
• rozvojová funkcia – pomáha ziakovi k osobnostnému rozvoju (Mareš a Krivohlavý, 1995 in Starý, Laufková a kol., 2016).

Rovnako pomáha spätná väzba ucitelovi usmernovat výucbu, reflektovat pouzité postupy, menit ich, zlepšovat, prípadne ich eliminovat.  Vytvára vztah medzi ním a ziakmi tým, ze sa ucitel zaujíma o potreby a záujmy ziakov a zohladnuje ich pri príprave vyucovacej hodiny alebo pocas nej. Poznáva ziakov, svoj štýl vyucovania a prispôsobuje ho konkrétnym situáciám. Podporuje osobnostný rozvoj ucitela, pretoze na základe spätnej väzby prispieva k zmene postupov vo výucbe, zlepšuje ich, cím sa posúva dalej a profesijne rastie.

Hattie a Timperleyová (2007) rozdelujú spätnú väzbu na štyri typy podla zamerania:

• spätná väzba zameraná na úlohu – zistuje mieru správnosti výsledku, adekvátnost výkonu,
• spätná väzba zameraná na proces – je zameraná na proces, ktorý vedie k zvládnutiu zadanej úlohy, obsahuje informáciu, ako modifikovat postup na zvládnutie úlohy,
• spätná väzba zameraná na sebareguláciu – nadväzuje na predchádzajúci typ spätnej väzby, vtahuje do procesu ziakov prostredníctvom sebahodnotenia  a tým im pomáha regulovat svoje ucenie sa, tiez ich motivovat, aby zvládli úlohu,
• spätná väzba zameraná na osobnostné vlastnosti – obsahuje informácie zamerané na hodnotenie osobnosti ziaka.

Trojanová (2017) oznacuje spätnú väzbu za vyvrcholenie riadenia pracovného výkonu. Ak hovoríme o spätnej väzbe ako súcasti hodnotenia pedagogického zamestnanca, je potrebné podotknút, ze na zaciatku potrebuje ucitel vediet, akú prácu má robit, co sa bude u neho sledovat a hodnotit. K dobrému výkonu ucitel potrebuje, okrem iného, aj motivujúce vedenie, teda podporu zo strany riaditela školy a dalších vedúcich pedagogickým pracovníkov. Neoddelitelnou súcastou hodnotenia je tiez sebahodnotenie ucitela, ktoré sa v súcasnosti casto realizuje hlavne formou portfólia.

Výsledky medzinárodnej štúdie OECD TALIS 2018

Z medzinárodnej štúdie OECD TALIS 2018 vyplynuli zistenia, ktoré hovoria o tom, ze ucitelia pouzívajú rôzne metódy na hodnotenie vzdelávania ziakov v cielovej triede. Medzi metódy aplikované do vyucovacieho procesu za úcelom hodnotenia ziakov ucitelia uvádzali:

• pouzívam svoje vlastné hodnotenie,

• okrem známky napíšem ziakom spätnú väzbu na ich prácu,
• nechávam ziakov samých zhodnotit svoj výkon,
• pozorujem ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytujem im okamzitú spätnú väzbu.

Spomedzi uvedených štyroch hodnotiacich postupov dva z nich pouzíva v rámci krajín OECD viac ucitelov: v priemere 78,8 % ucitelov uvádza, ze casto alebo vzdy pozorujú ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytujú im okamzitú spätnú väzbu (SR 84,6 %) a 77,2 % ucitelov uvádza, ze casto alebo vzdy pouzívajú svoje vlastné hodnotenie (SR 70,4 %). Menej ucitelov v priemere krajín OECD (57,5 %) uvádza, ze okrem známky poskytujú ziakom aj písomnú spätnú väzbu na ich prácu. V SR je to iba 29,2 %, co predstavuje v rámci krajín OECD tretí najmenší podiel ucitelov. Menej ako polovica ucitelov – 41 % v rámci krajín OECD uvádza, ze umoznujú ziakom samým zhodnotit svoj výkon (SR 55,3 %). Uvedené výsledky svedcia o miernej prevahe formatívneho hodnotenia v porovnaní so sumatívnym hodnotením. Pri porovnaní s predchádzajúcim cyklom štúdie TALIS bolo zaznamenané v rámci SR signifikantné znízenie percentuálneho podielu pre dva z uvedených postupov hodnotenia, konkrétne - pozorovanie ziakov pri práci na konkrétnej úlohe a poskytnutie okamzitej spätnej väzby a tiez nechávam ziakov samých zhodnotit svoj výkon (sebahodnotenie). Naopak signifikantné zvýšenie bolo zaznamenané v kategórii pouzívam svoje vlastné hodnotenie, a to vo väcšine krajín OECD (Výsledky medzinárodného výskumu o vyucovaní a vzdelávaní OECD TALIS 2018).

Na Medzinárodnej konferencii – Ucitel 21. storocia sa analytik OECD Ricardo Espinoza zameral vo svojej prezentácii najmä na spätnú väzbu smerovanú k ucitelom a tiez na spôsoby, ktorými je mozné ju získavat od ziakov, kolegov, rodicov a vedúcich pedagogických zamestnancov. Odvolával sa pritom na autorov Hattie a Timperleyovú (2007), ktorí povazujú nasledujúce otázky za klúcové vo vztahu k spätnej väzbe:

• Kam smerujem? Aké mám ciele? (feed up, t. j. pohlad smerom hore),

• Ako sa mi darí? Aký pokrok som urobil vzhladom na dosiahnutie stanovených cielov? (feed back, t. j. pohlad dozadu a reflektovanie svojho výkonu),
• Kam budem dalej smerovat? Co potrebujem urobit v budúcnosti pre to, aby som dosiahol väcší pokrok? (feed forward, t. j. pohlad dopredu, posúvanie sa vpred).

Zdôraznil tiez, ze spätná väzba vytvára prílezitost na to, aby ucitel napredoval vo svojej práci. Je to proces, ktorý ho posúva dopredu. Ak si stanoví ciele a priebezne ich vyhodnocuje, vie na základe tohto vyhodnotenia navrhnút postup, podla ktorého by mohol  v budúcnosti dosiahnut  väcší pokrok. Spätná väzba má teda pomáhat a motivovat ucitelov, aby sa posúvali vo svojej profesii dopredu a neustále sa tak zlepšovali.

Výsledky medzinárodnej štúdie TALIS 2018 poukazujú na to, ze ucitelia sú formálne ocenení najviac riaditelmi škôl a najmenej sú ocenení svojimi kolegami. Takmer 40 % ucitelov odpovedalo, ze nikdy neboli formálne ocenení riaditelom, vedením a inými kolegami. Ucitelia na Slovensku sú hodnotení len riaditelom alebo iným vedúcim pedagogickým zamestnancom.

Z výskumu tiez vyplynulo, ze spätná väzba adresovaná ucitelovi je znacne ovplyvnená výkonmi jeho ziakov. Najväcší dôraz sa kladie na analýzu výsledkov testovania ziakov a tiez na priame pozorovanie vyucovacieho procesu (Obr. 1). Za uvedenými spôsobmi hodnotenia nasledovali v rebrícku frekvencie ich aplikovania – spätná väzba od rodicov, sebahodnotenie ucitelov, prieskumy u ziakov a obsahové vedomosti ucitela (Espinoza, R. – Spätná väzba je dôlezitá, International Teacher Forum, Bratislava 2019).

Obr. 1:  Aspekty spätnej väzby adresovanej ucitelom

Zdroj: Spracované podla Espinoza, R. - Spätná väzba je dôlezitá, International Teacher Forum, Bratislava 2019

Priblizne 70 % slovenských ucitelov uviedlo, ze zaznamenali pozitívnu zmenu po tom, ako dostali spätnú väzbu. Vo väcšine krajín sa na základe spätnej väzby robia opatrenia na zlepšenie práce ucitela, napr. vytvorenie, ci prihlásenie sa na kurz v danej oblasti, alebo pridelenie mentora, ktorý mu pomáha zlepšit sa v danej problematike. Zial výskum ukázal, ze Slovenska sa tieto opatrenia netýkajú do takej miery, ako je tomu v ostatných krajinách.

Výskumné zistenia ukázali, ze jedným z hlavných problémov pri realizovaní spätnej väzby je tá skutocnost, ze ucitelia ju vnímajú ako formálnu poziadavku a dalšiu administratívnu zátaz. Na Slovensku povazuje 44 % ucitelov spätnú väzbu len za administratívnu poziadavku. Nie je to však problém týkajúci sa iba Slovenska, tento postoj ucitelov bol zaznamenaný aj v ostatných krajinách OECD.

Dalším prvkom spätnej väzby je uznanie. Iba 38 % ucitelov si myslí, ze ucitelia, ktorí podávajú najlepší výkon, dostanú zan adekvátne uznanie. Z toho vyplýva, ze dobrý výkon nie je priamo spojený s uznaním. Chýbajúce uznanie môze byt jednou z prícin nízkej motivácie získavania spätnej väzby od kolegov a vedúcich pedagogických zamestnancov. Ucitelia sú skeptickí voci spätnej väzbe od kolegov. Takmer 60 % ucitelov si myslí, ze pozitívna spätná väzba od kolegov má velmi slabý dopad na prax ucitelov. Inými slovami, ucitelia neveria, ze by sa spätná väzba od kolegov odzrkadlila v ich vyucovacom procese.  Na druhej strane, niektorí ucitelia uviedli, ze na základe spätnej väzby zlepšili svoj spôsob výucby, alebo hladali metódy, ako ucit ziakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, hoci priznali, ze to bola pre nich nárocná výzva.

Na základe uvedených výskumných zistení je preto na mieste otázka - Ktoré stratégie sú teda efektívne pri získavaní spätnej väzby? OECD identifikovalo tri znaky úspešnej a efektívnej spätnej väzby. Spätná väzba musí byt:

• v súlade so vzdelávacími cielmi,
• pravidelná a formatívna,
• ukotvená vo vzdelávacom programe a v školskom systéme.

Uvedenou problematikou sa zaoberali aj úcastníci Globálneho ucitelského fóra v Abu Dhabi (2017), ktorí sa zhodli na nasledujúcich štyroch systémových zmenách, ktoré sú dôlezité pri dosahovaní pokroku v oblasti spätnej väzby:

• zmenit myslenie ucitelov – pracovat na zmene myslenia a redukovat stres, ktorý ucitelia zazívajú pri pozorovaniach svojich hodín inými kolegami,
• posilnit hodnotenie kolegami – redukovat tak strach a stres spojený s prijímaním spätnej väzby od kolegov,
• zapojit ziakov a rodicov do procesu hodnotenia – vytvorit mechanizmy na získavanie spätnej väzby od ziakov a rodicov,
• podporit spätnú väzbu ako pokracujúcu, formatívnu konverzáciu – takú, ktorá pomáha ucitelom profesijne rást  v porovnaní so sumatívnym  hodnotením.

(Zdroj: Espinoza, R. – Spätná väzba je dôlezitá, International Teacher Forum, Bratislava 2019)

Príkladom dobrej praxe vo vztahu k profesijnému rozvoju ucitelov, a tiez  podpory ziakov  v procese ich ucenia sa, je Will - ucitel z Austrálie, ktorý bol jedným z troch úcastníkov panelovej diskusie zameranej na spätnú väzbu  na Medzinárodnej konferencii – Ucitel 21. storocia v Bratislave. Will pochádza z Austrálie, kde ucí na strednej škole v Sydney prostredníctvom projektu Teach for Australia. Ide o tzv. školu druhej šance, ktorá má priblizne 80 ziakov.  Sú to ziaci, ktorí boli vylúcení z iných škôl a mnohí z nich trpia poruchami ako napríklad depresia, úzkost, ADHD, autizmus. Cielom školy druhej šance je pomôct ziakom zlepšit ich mentálne zdravie a tiez zlepšit ich sociálnu a emocionálnu spokojnost. Z tohto dôvodu je pre tamojších ucitelov velmi dôlezité získavat spätnú väzbu rôznymi formami, napríklad dotazníkovým prieskumom medzi ziakmi , pozorovaním sociálnej a emocionálnej spokojnosti ziakov. V Austrálii je teda hodnotenie ucitelov realizované na základe výsledkov prieskumu u ziakov prostredníctvom dotazníka, ktorý ziaci vyplnajú dvakrát v priebehu troch az piatich mesiacov. Pocas tohto obdobia ucitelia pozorujú a vyhodnocujú zmeny, ktoré nastali.   

Výstupy z diskusií úcastníkov konferencie a odporúcania

Po ukoncení prvej casti, ktorú tvorila prezentácia hlavného moderátora a panelová diskusia, sa úcastníci rozdelili do troch skupín (1 skupina/20 ucitelov). Kazdú skupinu koordinovali 1-2 úcastníci projektu Teach for all a výstupom kazdej skupiny boli odpovede na tri otázky:

• Co sa dá urobit pre dalšie posilnenie dopadu spätnej väzby (ucitelov) na kvalitu výucby na Slovensku?
• Ako zabezpecit lepšie nastavenie výsledkov spätnej väzby s profesijným rozvojom ucitelov?
• Aké sú ideálne riešenia na zlepšenie uznania pre najlepších ucitelov (na základe spätnej väzby) v slovenských školách?

Odpovede ucitelov na prvú otázku mali skôr charakter odporúcaní smerujúcich k tomu, ako sa naucit prijat spätnú väzbu,  nebrat ju ako kritiku, ale ako moznost posunút sa dalej, co zároven úzko súvisí i s prvým klúcovým bodom plynúcim z konferencie ucitelov v Abu Dhabi (2017). Jedným z výstupov bolo naucit sa dávat kvalitnú spätnú väzbu v spolupráci s mentorom, ktorý by mohol pomôct ucitelovi v procese prijímania i poskytovania spätnej väzby.  Úcastníci sa zamýšlali aj nad tým, ze by bolo potrebné najprv vytvorit klímu na prijatie a odovzdanie spätnej väzby. Jedným z dalších návrhov bolo naucit sa, aká má byt forma spätnej väzby.

Návrhy odporúcaní pre druhú otázku zasahovali do troch rovín:

• osobný a profesijný rozvoj ucitelov: poskytnút ucitelom cas a priestor na osobný a profesijný rozvoj; zadefinovat ciele osobného rozvoja,
• nastavit vzdelávania zamerané na spätnú väzbu,
• zosúladit ciele s víziou a potrebami školy.

Najfrekventovanejšími odpovedami ucitelov na tretiu otázku boli nasledujúce návrhy riešení:

• financné ohodnotenie,
• kompetencný profil,
• kombinácia morálneho ocenenia a benefitov,
• nastavenie kritérií na hodnotenie ucitelov spolu s indikátormi jednotlivo pre kazdé kritérium, aby bolo mozné objektívne vyhodnotit, ktorí ucitelia podávajú najlepší výkon.

Po zodpovedaní vyššie uvedených otázok ucitelia diskutovali v malých skupinách o problematike uvedenej v tabulke (Tab. 1), ktorú aj následne skompletizovali.

Tab. 1: Spätná väzba – skupinová práca

Zdroj: Vlastné spracovanie

Z analýzy odpovedí ucitelov vyplynulo niekolko zaujímavých zistení:

• Najcastejšie spomínanou spätnou väzbou od ziakov bolo objatie, obrázok, slovná pochvala i kritika, palec hore/dole, zmeny v postojoch a prejavoch správania ziakov.
• Spätnú väzbu od kolegov dostávajú ucitelia najcastejšie slovnú, pricom z hladiska jej frekvencie je velmi zriedkavá takáto forma spätnej väzby. V jednej skupine ucitelia uviedli, ze ju nedostávajú casto, kým druhá skupina ucitelov túto formu spätnej väzby vôbec nepraktizuje. Medzi odpovedami boli uvedené i príklady prostriedkov, ktoré sú pouzívané pri získavaní spätnej väzby od kolegov - hospitácie a dotazník. Tiez uviedli neformálnu, tzv.  „kabinetovú“ spätnú väzbu.
• Spätná väzba od rodicov je realizovaná jednak prostredníctvom sms správ, alebo osobne – na rodicovskom zdruzení formou rozhovoru , ci na individuálnom stretnutí v rámci konzultacných hodín,  v neposlednom rade prostredníctvom dotazníka.
• Vedenie školy dáva spätnú väzbu ucitelom v rámci hodnotenia po hospitácii prostredníctvom hodnotiacich rozhovorov. Niektorí ucitelia však uviedli aj formálne podakovanie a osobné financné ohodnotenie.
• Ako najväcší problém pri získavaní spätnej väzby od ziakov ucitelia uviedli nezáujem ziakov. V niektorých odpovediach sa prejavila aj obava z kritiky („dozviem sa to, co nechcem – skritizujú všetko“). Oba problémy pravdepodobne súvisia s tým, ze ziaci málo (ak vôbec) pracujú so spätnou väzbou. Je dôlezité sa o nej rozprávat, vysvetlovat, preco ucitel potrebuje spätnú väzbu a tiez naucit ziakov, ako spätnú väzbu dávat. Obzvlášt na prvom stupni ucitelia uviedli, ze ziaci nevedia formulovat spätnú väzbu. Preto je dôlezité zacat cím skôr s jej nácvikom – od jednoduchých gest (palec hore/dole), cez smajlíkov, az po postupné zdôvodnovanie a argumentovanie (preco som dal palec hore/dole) atd. Ako dalšie dôvody boli uvedené strach a nedostatok casu.
• Za dominantné príciny problémov súvisiacich so spätnou väzbou od kolegov sú povazované obava z kritiky, neochota, narušenie vzájomných vztahov  a neúprimnost. Z toho vyplýva, ze ucitelia si radšej nedávajú spätnú väzbu, pretoze sa obávajú, ze by to narušilo ich vzájomné vztahy. Na druhej strane bol ako jeden z argumentov v prospech praktizovania spätnej väzby uvedený fakt, ze to môze „budovat dôveru a vztahy.“
• Problémy spojené so získavaním spätnej väzby od rodicov najcastejšie zahrnali neobjektívnost, nekritickost voci vlastným detom, úzkostlivost rodicov. Casto však ucitelia uvádzali malú úcast rodicov na rodicovských zdruzeniach, coho dôsledkom bola i nízka miera získavania spätnej väzby od rodicov.
• Pri problémoch s realizovaním spätnej väzby od vedenia školy ucitelia najcastejšie uvádzali formálnost tohto procesu, co je napokon aj v zhode s výsledkami medzinárodnej štúdie TALIS 2018. Boli však opísané i dalšie dôvody problémov s realizovaním spätnej väzby od vedenia školy – nedostatok casu na hospitáciu alebo osobné stretnutie, neobjektívnost. Zaujímavé  bolo aj nasledujúce konštatovanie jednej skupiny ucitelov:  „Ak je vedenie direktívne a nekonštruktívne, tak sa spätná väzba prijíma tazko. Ak je však  vedenie súcastou tímu, nie je problém prijat akúkolvek spätnú väzbu.“.

Záver

Na záver mozno zhrnút, ze výstupy ucitelov v rámci diskusných skupín vo velkej miere odzrkadlujú a potvrdzujú výsledky medzinárodnej štúdie TALIS 2018. Spätná väzba získavaná od ziakov, kolegov, rodicov a vedenia školy nie je súcastou výchovno-vzdelávacieho procesu do takej miery, ako by tomu malo byt. Ucitelia si uvedomujú jej dôlezitost ako súcast vlastného osobného a profesijného rozvoja. Jasne však pomenovali, ze je potrebná v prvom rade zmena myslenia, cím sa zhodli v klúcovom bode i s úcastníkmi konferencie v Abu Dhabi  (2017). Rovnako pomenovali  obavu z kritiky, narušenia vzájomných vztahov, z coho jednoznacne vyplýva potreba odstránenia stresu zo vzájomných hospitácií a podpora myslenia v duchu kritického priatela, ktorý pomôze v osobnom a profesijnom rozvoji ucitela. Ak ziaci prijmú spätnú väzbu ako hodnotu a budú chápat jej význam, stane sa prirodzenou súcastou ich zivota. Nemenej dôlezité je vnímanie spätnej väzby ako procesu, ktorý nie je jednorazový, ale je neoddelitelnou a trvalou súcastou profesijného rozvoja ucitela, na ktorom je potrebné neustále pracovat. 

Vychádzajúc z uvedených systémových odporúcaní  a z diskusií vyplynuli tiez konkrétne návrhy aj pre Metodicko-pedagogické centrum. Tie sú orientované najmä na ponuku cielenej podpory a poradenstva školám pri realizovaní spätnej väzby ziakov i ucitelov. Jedným z mozných smerovaní by mohlo byt i zaradenie modulu zameraného na moznosti a spôsoby získavania a vyhodnocovania spätnej väzby ziakov i ucitelov do špecializacných vzdelávacích programov urcených pre cielovú skupinu triedny ucitel a vedúci PK, MZ. Medzi dalšie poziadavky smerované k MPC od ucitelov patrilo vytvorenie inovacného programu zameraného na moznosti a spôsoby získavania a vyhodnocovania spätnej väzby ziakov i ucitelov, príp. zaradenie modulu venovaného problematike spätnej väzby ziakov do navrhovaného inovacného programu zameraného na hodnotenie ziakov s dôrazom na formatívne hodnotenie, pricom uvedené návrhy nepochybne prispejú k nastaveniu dalších aktivít a smerovania Metodicko-pedagogického centra.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:

ESPINOZA, R., 2019. Spätná väzba je dôlezitá. Bratislava: International Teacher Forum.

HATTIE, J. a H. TIMPERLEY, 2007. The Power of Feedback [online]. In: Review of Educational Research [cit. 2019-10-03]. Dostupné z: http://area.fc.ul.pt/en/artigos%20publicados%20internacionais/The%20Powe...

KOSOVÁ, B., 1998. Hodnotenie ako prostriedok humanizácie školy. Banská Bystrica: Metodické centrum, 1998. 91 s. ISBN 80-8041-199-9.

NÚCEM, 2019. Výsledky medzinárodného výskumu o vyucovaní a vzdelávaní OECD TALIS 2018. Slovensko [online]. [cit. 2019-10-07]. Dostupné z: https://www.nucem.sk/dl/4448/TALIS%202018%20prve%20vysledky%20SR.pdf

STARÝ, K., V. LAUFKOVÁ a kol., 2016. Formativní hodnocení ve výuce. Praha: Portál. ISBN 978-80-262-1001-6.

SWAFFIELD, S., 2008. Unlocking Assessment. Oxon: Routledge. ISBN 978-0-415-45313-4.

TROJANOVÁ, I., 2017. Hodnocení ucitelu: námety pro práci reditetelu škol a školských zarízení. Praha: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-7552-869-8.