Vyuzívanie technológií a sociálnych médií v triede
Zamyslenie nad jednou z tém konferencie International Teacher Forum, Bratislava 2019
V poslednej revízii Rady Európskej únie je digitálna kompetencia definovaná ako sebavedomé, kritické a zodpovedné vyuzívanie a zapojenie sa do digitálnych technológií pre vzdelávanie, prácu a úcast v spolocnosti (Rada Európskej únie, 2018).
Oznámenie Komisie o akcnom pláne digitálneho vzdelávania konštatuje, ze „S rýchlym vývojom nových technológií ako umelá inteligencia, robotika, cloud computing ci blockchain bude digitálna transformácia v Európe akcelerovat. Tak ako predošlé velké technologické revolúcie, aj digitalizácia ovplyvnuje spôsob zivota ludí, ich interakciu, štúdium i prácu. Niektoré pracovné miesta zaniknú, iné sa nahradia, vzniknú nové; mnoho pozícií a odvetví sa pretransformuje a objavia sa nové cinnosti. Clovek preto musí do svojich digitálnych zrucností investovat po celý zivot.“ (Európska komisia, 2018).
Oznámenie zahrna tri priority:
- Lepšie vyuzívanie digitálnych technológií na výucbu a ucenie sa;
- Rozvoj digitálnych kompetencií a zrucností relevantných pre digitálnu transformáciu;
- Zdokonalovanie vzdelávania lepšou analýzou a predikciou údajov.
V týchto prioritách sa konštatuje viacero výziev pre vzdelávacie systémy clenských krajín. Niektoré sú riešitelné na celoeurópskej úrovni, niektoré smerujú do národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy:
- v boji proti nerovnostiam a vylúceniu musí byt východiskovým bodom zlepšenie prístupu k technológiám a pripojeniu pre všetky deti vo vzdelávacom systéme;
- prínos digitálnych technológií pre ziakov i zamestnancov škôl si vyzaduje prístup, ktorý zlucuje prípravu ucitelov, osnovy a ucebné materiály prispôsobené digitálnym modelom výucby;
- získavanie digitálnych zrucností sa musí zacat uz v ranom veku a musí pokracovat po celý zivot;
- musíme posilnit kritické myslenie a mediálnu gramotnost detí a mládeze, aby vedeli posúdit a prekonat všadeprítomnú hrozbu falošných správ, kybernetického šikanovania, radikalizácie, kyberneticko-bezpecnostných hrozieb a podvodov;
- ak sa majú naplno vyuzit prínosy digitálnej revolúcie nevyhnutne potrebujeme odstranovanie rodových rozdielov vzdelávaním v digitálnej a podnikatelskej oblasti;
- klúcovým vstupom pre tvorbu politiky je zber údajov formou prieskumov a štúdií o digitalizácii v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj o digitálnych technológiách výucby;
- inovácia z podnetu pouzívatelov je klúcom k rýchlemu zavádzaniu inovacných odpovedí na výzvy v oblasti vzdelávania;
- miesto reaktívnosti treba zmeny predvídat.
Európsky rámec digitálnych kompetencií pre pedagógov usmernuje pedagógov pri tvorbe modelov digitálnych kompetencií (Redecker a iní, 2017). Obsahuje kompetencie, ktoré sú podrobnejšie clenené do rôznych oblastí:
Obr.: Európsky rámec digitálnych kompetencií ucitelov (Redecker, a iní, 2017)
Do programu konferencie International Teacher Forum, Bratislava 2019 bola, okrem iných, zaradená aj téma: Vyuzívanie technológií a sociálnych médií v triede. Pani Aakriti Kalra z OECD, ktorá pripravila úvodnú prezentáciu pre túto tému, stanovila základnú otázku: Ako môzu ucitelia a ziaci vyuzívat nové technológie a sociálne médiá na podporu vzdelávania?
Konštatovala status quo, v ktorom sa všetky vzdelávacie systémy nachádzajú:
- Informacné a komunikacné technológie (IKT) zohrávajú coraz dôlezitejšiu úlohu prakticky vo všetkých aspektoch nášho kazdodenného zivota.
- Technológie zásadne transformujú prácu a profesionálny zivot ludí.
- Tiez sa mení spôsob, akým ludia navzájom konajú, komunikujú, získavajú a zdielajú informácie, a rovnako aj to, ako vlády poskytujú obcanom verejné sluzby.
- IKT sa coraz viac zaclenujú do škôl. To vyvoláva mnoho otázok:
- dostupnost vhodne prispôsobených prostriedkov IKT,
- vyuzívanie IKT v triede,
- pedagogika, postoje a profesionálna príprava ucitelov.
Prezentovala názor, ze ciele vyuzitia technológií a sociálnych médií v triede by mali reflektovat dve základné oblasti:
- budovanie digitálnych zrucností ziakov a
- podpora zázitkov ziaka v práci s IKT ako pomôckou pri jeho ucení sa.
Avšak je treba mat na zreteli výstupy medzinárodných meraní TALIS 2018, ktoré udávajú, ze:
- vyuzívanie IKT pre vyucovanie v triede je v niektorých castiach sveta stále relatívne nízke - priblizne 53 % ucitelov v rámci OECD umoznilo svojim ziakom pouzívat IKT na projekty alebo na vyucovanie,
- slovenskí ucitelia majú nadpriemerný (vzhladom na OECD) pocit pripravenosti na pouzívanie IKT vo vyucovaní po pociatocnom VŠ vzdelávaní a sebaistotu pri pouzívaní digitálnej technológie na podporu ucenia ziakov,
- slovenskí ucitelia pocitujú priemernú (vzhladom na OECD) potrebu profesionálneho rozvoja v oblasti IKT zrucností pre vyucovanie.
Na základe analýz OECD sa ukazuje, ze medzi stratégie, ktoré môzu byt úcinné pre zahrnutie technológií a sociálnych médií do výucby patria:
- znalost toho, ako ziaci pristupujú a vyuzívajú technológie a sociálne média doma,
- identifikovat materiály, súvisiace s IKT, ktoré sú k dispozícii na pouzitie vo vašej škole,
- identifikovat zdroje, súvisiace s IKT, ktoré pouzívajú iní ucitelia vo svojich triedach a projektoch,
- navrhnút ciele vyucovacích hodín, ktoré pomenujú rozvoj špecifických digitálnych zrucností ziakov,
- identifikovat obsah, ktorý sa dá vyucovat pomocou IKT a sociálnych médií v triede.
Vstupná prezentácia nastolila otázky, na ktoré by úcastníci mali hladat odpovede:
- Aké prílezitosti na vyucovanie a ucenie sa majú ucitelia pre vyuzitie technológií a sociálnych médií v triede?
- Aké sú najväcšie výzvy, ktorým ucitelia celia, proti pouzívaniu IKT v triede?
- Ako sa môzu ziaci aktívne ucit s pomocou technológií a sociálnych médií v triede?
Úcastníci sa rozdelili do 3 fokusových skupín. Kedze kazdý panelista bol „pridelený“ k jednej fokusovej skupine, prinášam reflexie, ktoré odzneli v jednej z nich. Dajú sa rozdelit do štyroch oblastí:
- Súcasný stav hardvérového vybavenia na školách a poziadavky do budúcnosti
- súcasné vybavenie (PC, interaktívne tabule, dataprojektory, fotoaparáty, kamery, laboratórne stanice s IKT) hodnotili ucitelia za vyhovujúce,
- opakovali sa konštatovania o nedostatocnom financovaní obnovy prostriedkov IKT a pouzívaní zastaraných prostriedkov IKT (ziaci doma vyuzívajú IKT vyššej triedy),
- nejednoznacne vyznela diskusia o moznostiach prístupu ziakov na Internet v školách (neznalost technických riešení nastavenia routerov a filtrov),
- poziadavka na nepedagogického zamestnanca, ktorý by zabezpecoval technickú pomoc ucitelom a ziakom v škole,
- boli spomínané rôzne moznosti získavania financií pre nákup IKT (ZRŠ, projekty, foundraising, partnerstvá s firmami)
Záver pre MPC:
- poskytnutie SV ministerstvu školstva
- Súcasný stav sofvérového vybavenia na školách a poziadavky do budúcnosti
- súcasné softvérové vybavenie na školách je zastarané, nekompatibilita softvérov na interaktívne tabule rôznych výrobcov je vnímaná ako prekázka,
- základný softvér je mozné získat bezplatne (spomínaná školská licencia MS Office, kancelársky balík LibreOffice),
- špeciálne softvéry na jednotlivé predmety sú pre školy cenovo nedostupné,
- slubované rozširovanie ponuky Planéty vedomostí a Edulabu sa nerealizovalo,
- antivírové a bezpecnostné softvéry sú vyuzívané zriedkavejšie,
- významne je pocitovaná, nie vzdy pozitívna, úloha sociálnych médií, YouTube,
Záver pre MPC:
- V rámci funkcného vzdelávania zvýšit citlivost vedúcich pedagogických zamestnancov na zabezpecenie potrebného softvéru na školách
- poskytnutie SV ministerstvu školstva
- Sietovanie ucitelov a škôl
- príklady dobrej praxe z neformálnych zdruzení (Zborovna, Klub ucitelov Informatiky v Košiciach)
- velmi slabá informovanost ucitelov o práci svojich kolegov zo školy,
- skoro ziadna informovanost ucitelov o práci svojich kolegov z iných škôl,
- nevyuzívanie ucitelských výstupov z atestácií, projektov a rôznych vzdelávaní,
- nedostatok e-learningového vzdelávania (casová a teritoriálna nezávislost).
Záver pre MPC:
- aktívnejšia metodická a (mozno) koordinacná podpora sietovania ucitelov a škôl,
- umoznit prístup verejnosti k zneniu atestacných prác a iných výstupov ucitelov zo vzdelávaní,
- pripravit systém e-learningového vzdelávania (mal som pocit, ze modulový systém vystihuje to, co ucitelia ziadali).
- Profesionálny rozvoj ucitelov
- ovládanie hardvéru a softvéru je prístupné na Internete, hoci nie vzdy v prístupnom jazyku,
- ponuka MPC na získanie pedagogických kompetencií potrebných pre efektívnejšie vyuzívanie prostriedkov IKT vo výchove a vzdelávaní je vnímaná ako nedostatocná (na otázku, co by ucitelia privítali, odzneli všeobecné ocakávania o metódach, kritériách hodnotenia výkonu ziaka a vyuzívaní sociálnych médií vo vyucovaní),
- ucitelia pocitujú neistotu z dôsledkov platnosti nového zákona o PZ a OZ (najmä atestácie a inovacné vzdelávania).
Záver pre MPC:
- kontinuálne (vzhladom na velkú dynamiku rozvoja IKT) realizovat korektný prieskum vzdelávacích potrieb v oblasti pedagogických kompetencií potrebných pre ucenie sa ziakov za pomoci IKT,
- následne pripravit a realizovat vzdelávania.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝ ODKAZOV:
Európska komisia, 2018. Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov o akcnom pláne digitálneho vzdelávania. Brusel: Európska komisia, 2018. COM(2018) 22 final.
Rada Európskej únie, 2018. Odporúcania Rady Európskej únie z 22. mája 2018 o klúcových kompetenciách pre celozivotné ucenie sa. Brusel: EÚ, 2018. OJ C 189.
REDECKER, Christine a PUNIE, Yves. 2017. European Framework for the Digital Competence of Educators: DigCompEdu. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2017. ISBN 978-92-79-73494-6.