Využívanie technológií a sociálnych médií v triede. Zamyslenie nad jednou z tém konferencie International Teacher Forum, Bratislava 2019

Autor, Popis: 
Miloš Novák, Metodicko-pedagogické centrum, regionálne pracovisko Banská Bystrica

Vyuzívanie technológií a sociálnych médií v triede

Zamyslenie nad jednou z tém konferencie International Teacher Forum, Bratislava 2019

V poslednej revízii Rady Európskej únie je digitálna kompetencia definovaná ako sebavedomé, kritické a zodpovedné vyuzívanie a zapojenie sa do digitálnych technológií pre vzdelávanie, prácu a úcast v spolocnosti (Rada Európskej únie, 2018).

Oznámenie Komisie o akcnom pláne digitálneho vzdelávania konštatuje, ze „S rýchlym vývojom nových technológií ako umelá inteligencia, robotika, cloud computing ci blockchain bude digitálna transformácia v Európe akcelerovat. Tak ako predošlé velké technologické revolúcie, aj digitalizácia ovplyvnuje spôsob zivota ludí, ich interakciu, štúdium i prácu. Niektoré pracovné miesta zaniknú, iné sa nahradia, vzniknú nové; mnoho pozícií a odvetví sa pretransformuje a objavia sa nové cinnosti. Clovek preto musí do svojich digitálnych zrucností investovat po celý zivot.“ (Európska komisia, 2018).

Oznámenie zahrna tri priority:

  1. Lepšie vyuzívanie digitálnych technológií na výucbu a ucenie sa;
  2. Rozvoj digitálnych kompetencií a zrucností relevantných pre digitálnu transformáciu;
  3. Zdokonalovanie vzdelávania lepšou analýzou a predikciou údajov.

V týchto prioritách sa konštatuje viacero výziev pre vzdelávacie systémy clenských krajín. Niektoré sú riešitelné na celoeurópskej úrovni, niektoré smerujú do národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy:

  • v boji proti nerovnostiam a vylúceniu musí byt východiskovým bodom zlepšenie prístupu k technológiám a pripojeniu pre všetky deti vo vzdelávacom systéme;
  • prínos digitálnych technológií pre ziakov i zamestnancov škôl si vyzaduje prístup, ktorý zlucuje prípravu ucitelov, osnovy a ucebné materiály prispôsobené digitálnym modelom výucby;
  • získavanie digitálnych zrucností sa musí zacat uz v ranom veku a musí pokracovat po celý zivot;
  • musíme posilnit kritické myslenie a mediálnu gramotnost detí a mládeze, aby vedeli posúdit a prekonat všadeprítomnú hrozbu falošných správ, kybernetického šikanovania, radikalizácie, kyberneticko-bezpecnostných hrozieb a podvodov;
  • ak sa majú naplno vyuzit prínosy digitálnej revolúcie nevyhnutne potrebujeme odstranovanie rodových rozdielov vzdelávaním v digitálnej a podnikatelskej oblasti;
  • klúcovým vstupom pre tvorbu politiky je zber údajov formou prieskumov a štúdií o digitalizácii v inštitúciách vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj o digitálnych technológiách výucby;
  • inovácia z podnetu pouzívatelov je klúcom k rýchlemu zavádzaniu inovacných odpovedí na výzvy v oblasti vzdelávania;
  • miesto reaktívnosti treba zmeny predvídat.

Európsky rámec digitálnych kompetencií pre pedagógov  usmernuje pedagógov pri tvorbe modelov digitálnych kompetencií (Redecker a iní, 2017). Obsahuje kompetencie, ktoré sú podrobnejšie clenené do rôznych oblastí:

Obr.: Európsky rámec digitálnych kompetencií ucitelov (Redecker, a iní, 2017)

 

Do programu konferencie International Teacher Forum, Bratislava 2019 bola, okrem iných, zaradená aj téma: Vyuzívanie technológií a sociálnych médií v triede. Pani Aakriti Kalra z OECD, ktorá pripravila úvodnú prezentáciu pre túto tému, stanovila základnú otázku: Ako môzu ucitelia a ziaci vyuzívat nové technológie a sociálne médiá na podporu vzdelávania?

Konštatovala status quo, v ktorom sa všetky vzdelávacie systémy nachádzajú:

  • Informacné a komunikacné technológie (IKT) zohrávajú coraz dôlezitejšiu úlohu prakticky vo všetkých aspektoch nášho kazdodenného zivota.
  • Technológie zásadne transformujú prácu a profesionálny zivot ludí.
  • Tiez sa mení spôsob, akým ludia navzájom konajú, komunikujú, získavajú a zdielajú informácie, a rovnako aj to, ako vlády poskytujú obcanom verejné sluzby.
  • IKT sa coraz viac zaclenujú do škôl. To vyvoláva mnoho otázok:
    • dostupnost vhodne prispôsobených prostriedkov IKT,
    • vyuzívanie IKT v triede,
    • pedagogika, postoje a profesionálna príprava ucitelov.

Prezentovala názor, ze ciele vyuzitia technológií a sociálnych médií v triede by mali reflektovat dve základné oblasti:

  1. budovanie digitálnych zrucností ziakov a
  2. podpora zázitkov ziaka v práci s IKT ako pomôckou pri jeho ucení sa.

Avšak je treba mat na zreteli výstupy medzinárodných meraní TALIS 2018, ktoré udávajú, ze:

  • vyuzívanie IKT pre vyucovanie v triede je v niektorých castiach sveta stále relatívne nízke - priblizne 53 % ucitelov v rámci OECD umoznilo svojim ziakom pouzívat IKT na projekty alebo na vyucovanie,
  • slovenskí ucitelia majú nadpriemerný (vzhladom na OECD) pocit pripravenosti na pouzívanie IKT vo vyucovaní po pociatocnom VŠ vzdelávaní a sebaistotu pri pouzívaní digitálnej technológie na podporu ucenia ziakov,
  • slovenskí ucitelia pocitujú priemernú (vzhladom na OECD) potrebu profesionálneho rozvoja v oblasti IKT zrucností pre vyucovanie.

Na základe analýz OECD sa ukazuje, ze medzi stratégie, ktoré môzu byt úcinné pre zahrnutie technológií a sociálnych médií do výucby patria:

  • znalost toho, ako ziaci pristupujú a vyuzívajú technológie a sociálne média doma,
  • identifikovat materiály, súvisiace s IKT, ktoré sú k dispozícii na pouzitie vo vašej škole,
  • identifikovat zdroje, súvisiace s IKT, ktoré pouzívajú iní ucitelia vo svojich triedach a projektoch,
  • navrhnút ciele vyucovacích hodín, ktoré pomenujú rozvoj špecifických digitálnych zrucností ziakov,
  • identifikovat obsah, ktorý sa dá vyucovat pomocou IKT a sociálnych médií v triede.

 

Vstupná prezentácia nastolila otázky, na ktoré by úcastníci mali hladat odpovede:

  1. Aké prílezitosti na vyucovanie a ucenie sa majú ucitelia pre vyuzitie technológií a sociálnych médií v triede?
  2. Aké sú najväcšie výzvy, ktorým ucitelia celia, proti pouzívaniu IKT v triede?
  3. Ako sa môzu ziaci aktívne ucit s pomocou technológií a sociálnych médií v triede?

 

Úcastníci sa rozdelili do 3 fokusových skupín. Kedze kazdý panelista bol „pridelený“ k jednej fokusovej skupine, prinášam reflexie, ktoré odzneli v jednej z nich. Dajú sa rozdelit do štyroch oblastí:

  1. Súcasný stav hardvérového vybavenia na školách a poziadavky do budúcnosti
  • súcasné vybavenie (PC, interaktívne tabule, dataprojektory, fotoaparáty, kamery, laboratórne stanice s IKT) hodnotili ucitelia za vyhovujúce,
  • opakovali sa konštatovania o nedostatocnom financovaní obnovy prostriedkov IKT  a pouzívaní zastaraných prostriedkov IKT (ziaci doma vyuzívajú IKT vyššej triedy),
  • nejednoznacne vyznela diskusia o moznostiach prístupu ziakov na Internet v školách (neznalost technických riešení nastavenia routerov a filtrov),
  • poziadavka na nepedagogického zamestnanca, ktorý by zabezpecoval technickú pomoc ucitelom a ziakom v škole,
  • boli spomínané rôzne moznosti získavania financií pre nákup IKT (ZRŠ, projekty, foundraising, partnerstvá s firmami)

Záver pre MPC:

  • poskytnutie SV ministerstvu školstva

 

  1. Súcasný stav sofvérového vybavenia na školách a poziadavky do budúcnosti
  • súcasné softvérové vybavenie na školách je zastarané, nekompatibilita softvérov na interaktívne tabule rôznych výrobcov je vnímaná ako prekázka,
  • základný softvér je mozné získat bezplatne (spomínaná školská licencia  MS Office, kancelársky balík LibreOffice),
  • špeciálne softvéry na jednotlivé predmety sú pre školy cenovo nedostupné,
  • slubované rozširovanie ponuky Planéty vedomostí a Edulabu sa nerealizovalo,
  • antivírové a bezpecnostné softvéry sú vyuzívané zriedkavejšie,
  • významne je pocitovaná, nie vzdy pozitívna, úloha sociálnych médií, YouTube,

Záver pre MPC:

  • V rámci funkcného vzdelávania zvýšit citlivost vedúcich pedagogických zamestnancov na zabezpecenie potrebného softvéru na školách
  • poskytnutie SV ministerstvu školstva

 

  1. Sietovanie ucitelov a škôl
  • príklady dobrej praxe z neformálnych zdruzení (Zborovna, Klub ucitelov Informatiky v Košiciach)
  • velmi slabá informovanost ucitelov o práci svojich kolegov zo školy,
  • skoro ziadna informovanost ucitelov o práci svojich kolegov z iných škôl,
  • nevyuzívanie ucitelských výstupov z atestácií, projektov a rôznych vzdelávaní,
  • nedostatok e-learningového vzdelávania (casová a teritoriálna nezávislost).

Záver pre MPC:

  • aktívnejšia metodická a (mozno) koordinacná podpora sietovania ucitelov a škôl,
  • umoznit prístup verejnosti k zneniu atestacných prác a iných výstupov ucitelov zo vzdelávaní,
  • pripravit systém e-learningového vzdelávania (mal som pocit, ze modulový systém vystihuje to, co ucitelia ziadali).

 

  1. Profesionálny rozvoj ucitelov
  • ovládanie hardvéru a softvéru je prístupné na Internete, hoci nie vzdy v prístupnom jazyku,
  • ponuka MPC na získanie pedagogických kompetencií potrebných pre efektívnejšie vyuzívanie prostriedkov IKT vo výchove a vzdelávaní je vnímaná ako nedostatocná (na otázku, co by ucitelia privítali, odzneli všeobecné ocakávania o metódach, kritériách hodnotenia výkonu ziaka a vyuzívaní sociálnych médií vo vyucovaní),
  • ucitelia pocitujú neistotu z dôsledkov platnosti nového zákona o PZ a OZ (najmä atestácie a inovacné vzdelávania).

Záver pre MPC:

  • kontinuálne (vzhladom na velkú dynamiku rozvoja IKT) realizovat korektný prieskum vzdelávacích potrieb v oblasti pedagogických kompetencií potrebných pre ucenie sa ziakov za pomoci IKT,
  • následne pripravit a realizovat vzdelávania.

 

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝ ODKAZOV:

Európska komisia, 2018. Oznámenie komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov o akcnom pláne digitálneho vzdelávania. Brusel: Európska komisia, 2018. COM(2018) 22 final.

Rada Európskej únie, 2018. Odporúcania Rady Európskej únie z 22. mája 2018 o klúcových kompetenciách pre celozivotné ucenie sa. Brusel: EÚ, 2018. OJ C 189.

REDECKER, Christine a PUNIE, Yves. 2017. European Framework for the Digital Competence of Educators: DigCompEdu. Luxembourg: Publications Office of the European Union, 2017. ISBN 978-92-79-73494-6.

Časopis: 
Pedagogické rozhľady