Digitalizácia coraz viac ovplyvnuje trh práce, mení sa charakter práce napriec všetkými odvetviami a povolaniami. Dôsledkom automatizácie povolaní dôjde k zaniknutiu mnohých pracovných pozícií, ale aj k vytvoreniu nových, ktoré budú potrebovat ludí s novými technickými a personálnymi zrucnostami. Rôzni spolocenskí aktéri, medzi nimi aj tí, ktorí sú zodpovední za vzdelávanie a odbornú prípravu, budú musiet predvídat nadchádzajúce zmeny na trhu práce a zacat ponúkat odbornú prípravu zameranú na rozvoj potrebných zrucností v technologicky sofistikovaných povolaniach. Treba vytvorit adekvátne kvalifikacné postupy, odporúcané pedagogické stratégie (s dôrazom na riadené a aktívne stratégie výucby), inteligentné ucebné prostredie, návrh školení a konkrétnych vzdelávacích výstupov na rozvoj zrucností potrebných pre budúce zamestnanie. Povazujú sa za ne napríklad orientácia v komplexných situáciách, sociálna inteligencia a medzikultúrne zrucnosti, manazment kognitívneho zatazenia, adaptacné myslenie a transdisciplinárne zrucnosti, dizajnové myslenie a výpoctové myslenie, gramotnost v oblasti nových médií a schopnost virtuálnej spolupráce.
Ocakávané zmeny zrucností a kompetencií v kontexte konceptu Priemysel 4.0
Zamestnávatelia a pracovníci celia novej výzve na trhu práce. Spolocnosti sú pod rastúcim tlakom na znizovanie marzí a rast efektivity a sú nútení produkovat viac, s rovnakým alebo menším mnozstvom ludských zdrojov. Hlavným motorom ekonomického rastu sa stane prístup k pracovníkom so správnymi schopnostami a zrucnostami. Poziadavky spolocností na pracovníkov sa s technologickým pokrokom menia stále rýchlejšie, omnoho rýchlejším tempom, ako sa vyvíja kvalifikacná štruktúra spolocnosti (Manpower Group 2018).
S transformáciou v jednotlivých odvetviach vo všeobecnosti narastá potreba zmenit spôsob vzdelávania budúcich generácií a ich prípravy na prax. Je potrebné, aby výucbový a vzdelávací proces na všetkých úrovniach vzdelávania (od základnej po vysokú školu) vrátane rekvalifikácií pripravil svojich absolventov tak, aby v rozsahu svojej odbornej kvalifikácie boli schopní úspešne zvládat všetky aspekty pracovných procesov vrátane aplikovania poziadaviek na dôstojné pracovné podmienky v Inteligentnom priemysle a Priemysle 4.0. Nový obsah vzdelávania by sa mal dotýkat vysoko špecializovaných zrucností: robotika, zavádzanie Internet of Things (IoT), otvorené dáta, programovanie, umelá inteligencia, ochrana a bezpecnost súkromia, digitálne zrucnosti, tvorivé navrhovanie (Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky 2018).
Najvyššiu prioritu budú mat pri technických zrucnostiach: IT vedomosti a schopnosti, spracovanie a analýza dát a informácií, štatistické poznatky, organizacné a procesné znalosti, schopnost komunikovat s modernými rozhraniami (clovek/stroj; clovek/robot). Strednú prioritu budú mat pri technických zrucnostiach: riadenie vedomostí, interdisciplinárne/všeobecné poznatky o technológiách a organizáciách, špecializované znalosti výrobných cinností a procesov, povedomie o IT bezpecnosti a ochrane osobných údajov. Nízku prioritu budú mat pri technických zrucnostiach: pocítacové programovanie/schopnost kódovania, špecializované vedomosti o technológiách, znalost ergonómie, znalost právnych zálezitostí. Najvyššiu prioritu budú mat pri personálnych zrucnostiach: casový a osobný manazment, adaptabilita a schopnost prispôsobit sa zmenám, schopnost pracovat v tíme, sociálne zrucnosti, komunikacné schopnosti. Strednú prioritu budú mat pri personálnych zrucnostiach: dôvera v nové technológie, uchopenie konceptu kontinuálneho zlepšovania a celozivotného vzdelávania (Gehrke et al. 2015). Coraz viac sa od jednotlivca v súcasnom prostredí pozaduje zmysel pre zodpovednost, tolerancia rizika, podnikatelský duch, výkonnostný potenciál a konkurencieschopnost (Strunz, Vojtovic 2016).
Budúce reformy v oblasti školstva sa budú musiet zamerat na oblasti vedy, technológií a IT zrucností, kde je predpokladaný najväcší prílev nových pracovných prílezitostí. Co najviac absolventov by malo byt pripravených na digitálnu transformáciu jednotlivých odvetví priemyslu a sluzieb. Súcastou reformy by malo byt vytvorenie aplikovatelných interdisciplinárnych ucebných osnov a vzdelávacích programov. Z dôvodu ocakávaného významného nedostatku vysokokvalifikovaných pracovníkov je v blízkej budúcnosti potrebné podporovat aj rekvalifikáciu pracovnej sily pomocou efektívnejšieho vyuzívania tréningových centier na plné vyuzívanie jej potenciálu. Dalším aspektom súvisiacim s reformou školstva je nevyhnutnost zapojenia firiem do rozvoja koncepcií celozivotného vzdelávania (Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky 2016). Hlavným nedostatkom slovenskej pracovnej sily je slabá miera IT zrucností. Z toho vyplýva poziadavka na zvýšenie financovania informatických študijných odborov, v opacnom prípade sa slovenská ekonomika dostane na perifériu európskeho hospodárskeho priestoru (Budinský 2017).
Novovznikajúce zrucnosti a kompetencie pre prácu 4.0
V budúcich zamestnaniach sa ocakáva, ze stúpne význam ludských zrucností, ktoré sa takmer s urcitostou nedajú zautomatizovat (Popovic, Tomas 2009; Willyerd 2016). K takýmto zrucnostiam mozno zaradit:
- Schopnost dávat zmysel: V digitálnej ekonomike sa od pracovníkov vyzaduje plánovanie svojej vlastnej zmysluplnej kariéry, jednotlivec si sám vytýci ciele, vytvorí casový harmonogram, reguluje pracovné zatazenie a vzdeláva sa tak, aby si doplnil chýbajúce zrucnosti pre organizáciu, v ktorej pracuje.
- Zrucnosti v sociálnej inteligencii: Pracovníci, ktorí disponujú rozvinutou sociálnou inteligenciou, si dokázu vytvorit empatickú väzbu s ludmi okolo sebe, podla toho volit vhodné slová, tón hlasu a gestá. Verbálna, paralingvistická a nonverbálna komunikácia pracovníka závisí od emócií partnera/ov, s ktorým pracovník komunikuje.
- Riadenie kognitívneho zatazenia: Pracovník je schopný filtrovat informácie podla dôlezitosti a maximalizovat poznávaciu schopnost pomocou rôznych nástrojov a techník.
- Novátorské a adaptacné myslenie: Je to myslenie, pri ktorom pracovník dokáze prispôsobit uvazovanie špecifickým podmienkam, dokáze v danom momente rýchlo nájst riešenie, ktoré prekracuje ocakávané alternatívy riešenia.
- Interkultúrne zrucnosti: Rastúci význam migrácie, vznik pracovných tímov s kultúrnou, nábozenskou, rodovou a jazykovou rôznorodostou si bude vyzadovat pracovníkov, ktorí budú musiet hovorit viacerými cudzími jazykmi, rozumiet rôznym kultúrnym významom.
- Transdisciplinárne zrucnosti: V digitálnej ekonomike budú ziadaní odborníci, ktorí budú mat do hlbky osvojené znalosti aspon z jednej oblasti a zároven budú schopní porozumiet širokej škále disciplín.
- Dizajnové zmýšlanie: Nová generácia pracovníkov musí dokázat rozoznat vplyv pracovného prostredia na ludský mozog, upravit pracovné prostredie tak, aby im ulahcilo dosiahnut zadané úlohy.
- Výpoctové myslenie: Predpokladá, ze pracovníci budú coraz viac potrebovat schopnost premenit dáta na relevantné a uzitocné informácie, ktoré môzu zvýšit produktivitu práce a viest k dalšej inovácii.
- Nová mediálna gramotnost: Pracovník musí byt schopný kriticky vyhodnotit nové komunikacné technológie, zavádzat mechanizmy dôvery a rozlišovat dôveryhodné informácie od fám.
- Schopnost spolupracovat vo virtuálnom svete: Myslí sa tým spolupráca medzi geograficky vzdialenými pracovníkmi, ktorá vyzaduje špecifické komunikacné zrucnosti, napr. schopnost interpretovat emócie v texte, efektívne vyjadrenie myšlienok, minimalizáciu neistoty.
Pedagogické usmernenia pre rozvoj zrucností a kompetencií orientovaných na budúcnost
Odporúcania k výberu stratégií výucby na budúcnost orientovaných zrucností nezabúdajú na osvedcené postupy všeobecného rozvoja ludského potenciálu.
Formálne ucenie: Zrucnosti je mozné rozvíjat prostredníctvom výkladových, riadených alebo aktívnych stratégií (Cinque 2016). Medzi výkladové stratégie patrí prednáška, seminár, konferencia, demonštrácia. Medzi riadené stratégie patrí debata, tvorivá dielna, prípadová štúdia, práca na projekte, simulácie, mentorstvo. Medzi aktívne stratégie patrí brainstorming, hranie rolí, hra na firmu, outdoorový výcvik, návštevy a cesty, coaching. Coraz viac pedagógov vyuzíva najmä riadené a aktívne stratégie, pri ktorých je zapojená integratívna kognícia – mysel aj telo.
Informálne ucenie: Zrucnosti sa dajú rozvíjat mimo školského prostredia, tzn. v kontexte informálneho vzdelávania (Bamber 2013). Ucenie sa odohráva v skutocných situáciách, organizáciách, komunitách. Študent vykonáva zmysluplné úlohy. Informálne vzdelávanie podporuje uplatnenie tvorivosti, talentov, iniciatívy a sociálnej zodpovednosti. Internetové prílezitosti rozvíjajú nárocné výpoctové analytické zrucnosti, novátorské a adaptacné zrucnosti, interkultúrne zrucnosti, návrhárske nastavenie zmýšlania, zrucnosti virtuálnej spolupráce a vodcovské zrucnosti.
Integratívna pedagogika: Prostredníctvom formálneho a informálneho ucenia je mozné ucebné stratégie kombinovat do integratívnych stratégií. Cielom integratívnych stratégií je polozit základy sociálnej inteligencie a schopnosti nachádzania zmyslu (Tynjälä, Virtanen, Klemola, Kostiainen, Rasku – Puttonen 2016). K integratívnym stratégiám patria:
- Kooperatívne vzdelávanie vzniká, ked študenti pracujú v pároch alebo v malých skupinách, aby vyriešili problém pri vytváraní nových nápadov, nových kombinácií alebo jedinecných prípadov (Hajrová, 2014).
- Problémovo orientované / projektovo orientované vzdelávanie je taká výucbová metóda, v ktorej sú študenti vedení k samostatnému spracovaniu projektov, komplexných úloh alebo problémov spätých so zivotnou realitou; ciel je predstavovaný urcitým konkrétnym výstupom, t. j. výrobkom, praktickým riešením problému, atd. (Zormanová 2012).
- Akcné vzdelávanie – rozvojový program vzdelávania študenta je zaradený do reálneho kontextu (Hudáková 2012).
- Zázitkové vzdelávanie je vzdelávanie zalozené na vyššej schopnosti ludskej pamäte vstrebávat informácie, ktorých vnímanie je sprevádzané intenzívnou emóciou. Ucenie zázitkom je zalozené na aplikácii cyklov ucenia zázitkom – postupnost jednotlivých krokov, z ktorých prvá je zvycajne akcia, zázitok, prezitok (Jabczunová 2013).
- Reciprocné vzdelávanie je vytvorenie študijného partnerstva medzi dvoma študentmi, aby sa navzájom podporovali pri rozvíjaní súboru zrucností alebo porozumení téme. Ide o „hranie rolí“, kde sa študent stavia do role ucitela (Hornák 2001).
- Learning for mastery - podstata vyucovania je systém dokonalého osvojenia uciva. Kazdý študent si musí osvojit ucivo na úrovni tzv. mastery – dokonalého osvojenia, ktoré predstavuje 80 % az 90 % predpísaného uciva. Pri výucbe mastery learning je ucivo rozdelené na ciastkové moduly (obsahy uciva), ktoré si musí kazdý študent osvojit (Turek 2008).
- Kritické myslenie v edukacnom procese znamená schopnost posúdit nové informácie, pozorne a kriticky ich skúmat z viacerých perspektív, tvorit si úsudky o ich vierohodnosti a hodnote, posúdit význam nových myšlienok, informácií pre svoje vlastné potreby (Grecmanová et al. 2000).
- Aktívne hladanie zmyslu popisuje úsilie motivovat aktívne hladanie zmyslu v rozhodnutiach a cinoch študenta. Následne dochádza k zvýšeniu povedomia o dopadoch a dôsledkoch rozhodnutí a cinov študentov.
Záver
Bude nevyhnutné, aby sa školstvo preorientovalo na nové typy zamestnaní, po ktorých bude zvýšený dopyt. Z dlhodobého hladiska je mozné ocakávat, ze priblizne pätina pracovníkov zmení zamestnanie mimo oblasti, na ktorú sa pôvodne pripravovali. Nové pracovné prílezitosti vyplývajúce zo zavádzania automatizácie si budú vyzadovat pracovníkov s novými zrucnostami a schopnostami, ktoré im v súcasnosti chýbajú. Zlepšenie kvalifikácie pracovníkov je dôlezité napriec odvetviami priemyslu a sluzieb, vo všetkých castiach hodnotového retazca – od vývoja, cez produkciu az po predaj. Domnievame sa, ze je tazké odhadnút, aké zamestnania v blízkej budúcnosti vzniknú, ale aké kompetencie a zrucnosti sú v digitálnej ekonomike klúcové, sa urcit dá. Clánok obsahuje nielen návrh zoznamu zrucností, ktoré treba rozvíjat, ale aj odporúcania k výberu stratégii výucby na budúcnost orientovaných zrucnosti.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
Anonym, 2016. Duálny systém odborného vzdelávania je výhodný aj pre automobilový priemysel. Dostupné z: https://www.minedu.sk/dualny-system-odborneho-vzdelavania-je-vyhodny-aj-... [cit. 2018-05-25].
Anonym, 2018. Priemyselná výroba a jej postavenie v hospodárstve SR. Dostupné z:
http://www.economy.gov.sk/uploads/files/ezNh8gXF.pdf [cit. 2018-04-27].
BAMBER, J., 2013. Promoting the creativity and innovative capacity of young people by identifying competences and skills acquired through non formal and informal learning relevant for employability. In Report to the youth working party from the expert group on peer-learning.
BUDINSKÝ, G., 2017. Ked sa nezmení prístup vlády vo vzdelávaní IT špecialistov, Slovensko sa z technologickej krajiny prepadne na montáznu dielnu. [online.] Dostupné z:
http://itas.sk/ked-sa-nezmeni-pristup-vlady-vo-vzdelavani-it-specialisto... [cit. 2018-04-27].
CINQUE, M., 2016. „Lost in translation“. Soft skills development in European. In: Tuning Journal for higher education. Vol. 3, No. 2.
GEHRKE, L. et al., 2015. Industry 4.0 – A Discussion of Qualifications and Skills in the Factory of the Future: a German and American Perspective. [online.] Dostupné z: http://www.vdi.eu/fileadmin/vdi_de/redakteur /karriere_bilder/VDIASME__2015__White_Paper_final.pdf [cit. 2018-05-22].
GRECMANOVÁ, H. et al., 2000. Podporujeme aktivní myšlení a samostatné ucení záku. Olomouc: Hanex. ISBN 80-85783-28-2
HAJROVÁ, M., 2014. Metódy podporujúce kooperatívne ucenie: osvedcená pedagogická skúsenost edukacnej praxe. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/10_ops_hajrova_miriam_-_metody_podporujuce_kooperativne_ucenie.pdf
HORNÁK,L., 2001. Prospechovo slabší ziak v škole. Prešov: Pedagogická fakulta, Prešovská univerzita v Prešove. ISBN 80-8068-049-3
HUDÁKOVÁ, M., 2012. Súcasné trendy vo vzdelávaní manazérov vo svete a na Slovensku. In: Acta Scientifica Academiae Ostroviensis. ISBN 1506-2864
JABCZUNOVÁ, Z., 2013. Aplikovanie zázitkového ucenia na 1. stupni základnej školy: osvedcená pedagogická skúsenost edukacnej praxe. Bratislava: Metodicko-pedagogické centrum. Dostupné z: https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/4_ops_jabczunova_zuzana_-_aplikovanie_zazitkoveho_ucenia_na_1_stupni_zakladnej_skoly.pdf
MANPOWER, 2018. Riešenie revolúcie zrucností nie je v robotoch, ale ludoch. [online.] Dostupné z: https://www.manpower.sk/manpower/wp-content/uploads/2018/03/SkillsRevolu... orezu.pdf [cit. 2018-05-04].
POPOVIC, C. a C. TOMAS, 2009. Creating future proof graduates. In: Assesment, Learning and Teaching Journal, Vol. 5.
STRUNZ, H. a S. VOJTOVIC, 2016. Wirtschaft und Arbeit der Zukunft? In: H. STRUNZ, Hrsg. International Business I. Theorie und Fallstudien. Wien/Berlin: Mercur Verlag. ISBN978-3-9504054-5-3
TUREK, I., 2008. Didaktika. Bratislava: Wolters Kluwer. ISBN 978-80-8168-004-5
TYNJÄLÄ, P., A. VIRTANEN, U. KLEMOLA, E. KOSTIAINEN a H. RASKU-PUTTONEN, 2016. Developing social competence and other generic skills in teacher education: applying the model of integrative pedagogy. In: European Journal of teacher Education. Vol. 39, Issue3.
WILLYERD, K., 2016. Stretch: How to Future-Proof Yourself for Tomorrow's Workplace There is too much turmoil and technological innovation to expect tht any current career path will still exist in a recognizable form 5 or 10 years. In: HBR's 10 Must – Reads on Managing Across cultures, Vol. 3.
ZORMANOVÁ, L., 2012. Výukové metody v pedagogice. Praha: Grada Publishing. ISBN 978-80-247-4100-0
Pozn. Tento príspevok vznikol v rámci realizácie projektu „Vplyv Industry 4.0 na zmeny v štruktúre pracovných miest” 1/0430/18 podporovaného z Vedeckej grantovej agentúry MŠVVaŠ SR a SAV.