Navštívili ste so zverencami Starú radnicu? Ak nie, alebo uz velmi dávno, urcite to skúste znova. Okrem uz existujúcich, známych siedmich neformálnych vzdelávacích programov v radnici, tu máme nový. Kvalitou a formou spracovania sa vyrovná ponuke európskych múzeí, za co môze MMB dakovat Fondu na podporu umenia, hlavnému partnerovi projektu, ktorý ho velkoryso podporil.
Za jednoduchým názvom sa odvíja virtuálny príbeh s fyzickým rozhraním rozpovedaný na pozadí dejinných udalostí a osobností prepojených so Starou radnicou. Pridanou hodnotou programu je pútavé rozprávanie s prechádzkou priestormi interiéru a exteriéru radnice.
Co sa nachádza v Starej radnici?
Okolo Starej radnice dodnes prúdia davy ludí a na prvý pohlad tušia, ze sú na výnimocnom mieste historického jadra hlavného mesta. Pred a za jej múrmi sa celé stárocia odvíjali a odvíjajú udalosti, ktoré tvoria dejiny Bratislavy. Stará radnica je aj prvým sídlom Múzea mesta Bratislavy (1868), ktoré si pocas roku 2018 pripomínalo svoje 150. výrocie vzniku a patrí k najstarším na Slovensku. Dnes sa v nej nachádza moderná expozícia Múzeum dejín mesta – Stará radnica, ktorá patrí do rodiny 11 tematických múzeí MMB.
Príbeh Starej radnice – ciele projektu a cielové skupiny
Ideovým východiskom virtuálneho a zároven fyzického dotykového projektu „Príbeh Starej radnice“ je podpora záujmu o múzeum a dejiny smerované k detom ci mládezi, ktorí nie vzdy prejavujú záujem o dané témy. Zdajú sa im na prvý pohlad nárocné. Zmysel projektu vidíme hlavne v prítazlivom spôsobe uchopenia témy a zároven ako pomoc pre pedagógov, ale aj všeobecne dospelých ludí, ktorým dávame moznost netradicným spôsobom spoznávat historicky unikátnu pamiatku a jej atraktívny posun k mladým ludom.
Virtuálny svet umoznuje jedincovi oslobodenie od reality a dennej rutiny, prináša moznost vyniknút a dosiahnut výsledky napriek nezáujmu o dejiny vo svojej podstate v rámci formálneho vzdelávania. Fyzické rozhranie hry na základe jednoduchého ukladania drevených interaktívnych prvkov potvrdzuje a umocnuje virtuálnu fantáziu. Jedinec si cez casovú os a posun lodicky – casomiery – sám vyberá udalosti a usmernuje príbeh a ovláda cas a priestor.
Hlavné ciele mozno vnímat: v podpore prirodzeného záujmu o históriu Starej radnice, záujmu o príbehy ludí a ich zivotné peripetie v súvislosti so Starou radnicou; cez históriu ci význam a umeleckú stránku, jej dejiny a ich prepojenie s výnimocnými udalostami, tzv. náhodami, ktoré sa v zivote neraz stávajú; v hladaní cez zázitky a nadobúdanie zrucností v oblasti poznávania a vrstvenia histórie.
Projekt posilnuje viacstupnové osvojovanie a utvrdzovanie získaných poznatkov o Starej radnici a jej umeleckého významu:
- návštevník reálne vníma radnicu formou asistovanej prehliadky interiéru a jej dobového vývoja;
- návštevník si utvrdzuje vnímanú realitu cez virtualitu súcasne prepojenú s fyzickým ukladaním skladacky vytvorenej z hracích drevených prvkov architektúry, skladá modely na základe vizuálnych premien radnice v jej takmer 700-rocnej existencii;
- návštevník reálne vníma Starú radnicu v exteriéri – hladá dôlezité architektonické prvky priamo na objekte a potvrdzuje si podoby modelov vyplývajúcich z virtuality.
Základnou cielovou skupinou v rámci dalšieho vzdelávania sú ucitelia z územia celého Slovenska – deti a mládez základných škôl vo veku od 10 rokov a vyššie, študenti stredných a poslucháci vysokých škôl. Dalšími cielovými skupinami sú náhodní návštevníci múzea – najmä mládez vo veku 15 – 18 rokov; dospelí vo veku 18 – 24 rokov; dospelí vo veku 25 – 50 rokov s detmi (program pre rodiny), komunity, ktoré sa vytvorili v rámci práce s návštevníkom. V súcasnosti sa pripravuje anglická verzia virtuálnej hry s fyzickým rozhraním.
Príbeh Starej radnice – priebeh programu
Program zacína ako bezná prehliadka, pocas ktorej návštevník s múzejným pedagógom chodí po Starej radnici z miestnosti do miestnosti a zo storocia do storocia. Pritom pocúva unikátny príbeh vzniku a rozširovania Starej radnice na pozadí dejín mesta s dôrazom na postupnost pribúdania nových miestností – domov – ktoré sa pripájali k Starej radnici. Virtuálny príbeh nevedie k rýchlym výsledkom, ale vytvára asociácie medzi tým, ako návštevník reálne vidí v súcasnosti Starú radnicu a porovnáva ju s jej dalekou minulostou – tým, co je uz v súcasnosti neviditelné. Práve tento moment slubuje vzrušenie pri virtuálnom odhalovaní stavebných fáz. Další zámer projektu je v odhalovaní príbehov vybraných reálnych ludí ci významných panovníkov (Ondrej III., Zigmund Luxemburský, Ladislav Pohrobok, Karol III., Mária Terézia) prepojených so Starou radnicou.
Samotná virtuálna hra s fyzickým rozhraním je súcastou druhej casti programu. Návštevník sa reálne postaví k hracím plochám. Odkladacia plocha slúzi na ulozenie drevených prvkov, ktoré tvoria fyzické rozhranie hry. Hracia plocha, na ktorú sa prenáša virtuálny obraz, je rozdelená podla úcelu na casomieru, textovú cast s ilustracnými obrázkami zbierkových predmetov a interaktívnu cast, do ktorej sa ukladajú drevené prvky.
Po obvode plochy sa vinie neustále plynúca rieka Dunaj, na jej brehu je naznacený les. Po rieke sa plavia lode. Reálna drevená lod je šifrovanou casomierou s cipom. Lod je mozné posúvat po casovej osi od 14. po 21. storocie (doba vzniku a vývoja radnice po súcasnost). Po posune reálnej lode sa v interaktívnej casti hracej plochy objaví konkrétna vizualizácia radnice. Návštevník do premietaného obrazu ukladá drevené prvky architektúry. Ide o rucne vyrobené drevené bloky zobrazujúce jednotlivé prvky architektúry so zabudovanými cipmi (strechy, okná, veza a pod.) – spolu 37 kusov. Ku kazdému storociu sa zároven prenášajú na hraciu plochu texty a obrazový materiál, ktorý vysvetluje a ilustruje danú etapu vývoja radnice v súvislostiach s históriou Bratislavy. Posun lode v case, pohybovanie rieky, ilustracných lodí, animácií, textov a obrazov radnice v jednotlivých storociach je výsledkom na mieru vytvoreného špeciálneho patentu, softvéru a hardvéru, ktoré prinášajú zobrazenia stavebných premien architektonického unikátu. Hra je dynamická a spolupracuje s návštevníkom. Program upozornuje na chybné ulozenie drevených prvkov konkrétnej stavebnej etapy. Po kazdom správnom vyskladaní jednotlivých stavebných etáp zaznie znelka s prepracovanou animáciou významnej historickej udalosti, ci povesti.
Záver programu je venovaný dalšiemu upevnovaniu získaných poznatkov. Publikum si s múzejným pedagógom prezrie exteriér Starej radnice s nádvorím a zopakuje jednotlivé etapy výstavby radnice s viditelnými demonštráciami priamo na budove. Dozvie sa, co všetko sa dialo na nádvorí a jeho okolí. Napriek nárocnosti témy je výklad zrozumitelný a realizovaný prijatelne veku publika.
Príbeh Starej radnice – historické udalosti a umelecké slohy
„Nový dom s vezou“ zacal pred takmer 700 rokmi písat históriu dnes významného objektu a nan nadväzujúcich domov, ktoré v súcasnosti ako celok oznacujeme Stará radnica. Prvá zmienka o vezi je z roku 1370 a upozornuje na dom richtára Jakuba II., clena bohatej dynastie Jakubovcov, pochádzajúcich z územia dnešného Nemecka. Šlo o významnú civilnú stavbu, no nezachovali sa záznamy o jej dalších funkciách. Priestor mohol uz vtedy slúzit aj na zasadanie richtára a prísazných. Z uvedeného obdobia ostali viditelné stopy architektúry na vezi od Kostolnej ulice. Vnímavý návštevník si môze všimnút fragment ozubia ako pozostatok cimburia vyskytujúci sa v minulosti po celom obvode hornej casti veze.
História sa od 14. storocia zacína vrstvit. V súvise s richtárom Jakubom sa program dotkne panovníka Ondreja III. a jeho privilégií z roku 1291, ktoré medzi iným umoznovali volbu richtára a 12 prísazných vo vtedajšom Prešporku. Panovník tiez povolil stavbu kamenného opevnenia okolo mesta s bránami. Zúcastnil sa v Bratislave vysviacky dnes najstaršieho františkánskeho kostola. Historici predpokladajú, ze v neskôr pristavenej kaplnke sv. Jána Evanjelistu mala rodina Jakuba II. svoju pohrebnú kaplnku. Dodnes je v svorníku gotického stlpa spomínanej kaplnky jediný zachovaný erb rodiny Jakubovcov.
Vrstvenie histórie pokracuje smrtou Jakuba II. v roku 1377, peripetiami jeho potomkov a ich zlej financnej situácie. Urcitý casový úsek mali potomkovia dlhy, ktoré vyrovnali odovzdaním radnice svojmu veritelovi Zidovi Izákovi z Marcheggu. V roku 1387 mesto odkúpilo od Izáka za 447 zlatých florénov cast nového domu s vezou. Vtedajší radní páni zrejme ocenili jeho dobrú polohu. Druhú cast domu s dvorom vlastnil další syn Jakuba II. Štefan a po nom jeho syn Ladislav. V roku 1421 mesto odkúpilo aj druhú cast po Jakubových dedicoch.
Nedaleko nového domu s vezou stál iný dom s výraznou kovovou bránou, vedla nezastavaný pozemok a pri nom další dom, ktorý neskôr vlastnil A. Ungerl. Medzi týmito domami v úzkom priestore pravdepodobne nad priechodom, ktorým prechádzali vozy s tovarom, vznikol príbytok richtára Pawera s bohatou gotickou výzdobou. Mesto po jeho smrti v roku 1430 odkúpilo aj tento dom. Odkúpené objekty sa rekonštrukciami spojili a slúzili pre potreby mesta, zasadanie richtára a prísazných.
Vývoj Starej radnice neustále ovplyvnovali mnohé udalosti v meste a na radnici sú ich viditelné pecate. Príkladom toho je príbeh rodiny uhorského krála Zigmunda Luxemburského (1387 – 1437). Jeho vláda trvala pätdesiat rokov, bol aj ceským, rímsko-nemeckým králom a na sklonku zivota aj cisárom. Jeho úmyslom bolo zriadenie cisárskeho sídla na terajšom Bratislavskom hrade. Zigmunda program uvádza najmä v súvise s udelením privilégií pre Bratislavu – hrdelné právo, mincové privilégium, erbová listina so symbolom, ktorý pouzíva hlavné mesto dodnes. Na nádvorí Starej radnice bola urcitý casový úsek zriadená mincovna. Radnice sa dotkol dojímavý príbeh dcéry Zigmunda Luxemburského, Alzbety, královnej vdovy po královi Albrechtovi a jeho vnuka Ladislava Pohrobka. Ich vyobrazenia sa nachádzajú vo svorníkoch podjazdu vedúceho z Hlavného námestia na nádvorie Starej radnice. Nad uvedeným podjazdom vznikla v roku 1443 kaplnka, ktorá je situovaná hned vedla veze.
Príbeh radnice pokracuje dalšími storociami. V roku 1586 sa otriasla pocas zemetrasenia. O rok neskôr na vezi vybudovali doteraz existujúcu renesancnú ochodzu. Návštevníci sa dodnes po nej môzu prejst a pozriet si z výšky historické jadro Bratislavy. V tomto storocí vznikli aj renesancné arkády na nádvorí Starej radnice. Dalšia prestavba veze súvisí s poziarom v roku 1733. Jej rozsiahle poškodenie viedlo k dalšej rekonštrukcii a odvtedy má veza barokový vzhlad.
V priebehu 19. a 20. storocia prichádzalo k rôznym dostavbám a úpravám radnice, ktoré viedli postupne k dnešnému charakteru objektu. Do jej dejín pozvolna vstupuje nový príbeh – príbeh Múzea mesta Bratislavy. Po vzniku Okrášlovacieho spolku jeho clenovia zalozili Múzeum mesta Bratislavy. Stalo sa to najmä na podnet profesora reálky Jozefa Könyökiho, vlastným menom Ellenbogen (1829 – 1900), na 5. zasadnutí spolku 1. júla 1868. Stal sa prvým kustódom – ochrancom a správcom zbierok, ktorým bol dalších 32 rokov.
Dna 22. októbra 1869 noviny Pressburger Zeitung napísali o velkom ohlase na zalozenie múzea a zacali uvádzat zoznamy prvých darcov. Rok po zalození bolo v jeho zbierkach uz okolo 1 200 predmetov (na porovnanie, dnes má múzeum vyše 130 000 zbierkových predmetov). V tom istom roku J. Könyöki s podporou meštanostu H. Justiho a dalších predstavitelov mesta presadil, aby novovzniknuté múzeum dostalo na svoje úcely tri uvolnené priestory – radnú, súdnu a pompejskú sien a odvtedy je neoddelitelnou súcastou starobylej radnice.
Posledná rekonštrukcia sa realizovala v rokoch 2008 – 2011, ked dostal vlastný priestor Ateliér Múzeum má budúcnost slúziaci na realizáciu vzdelávacích programov v rámci múzejnej pedagogiky.
Prínos projektu z kulturologického hladiska
Projekt autorskej dvojice Beáta Husová a Martina Pavlikánová dáva ucelený obraz o významnej pamiatke v centre Bratislavy v premenách casu a priestoru, ktoré chce byt pomocnou rukou pri vyucovaní dejepisu, umenia a kultúry. Je novou formou práce s návštevníkom, ktorý doteraz chýbal v ponuke Múzea mesta Bratislavy. Virtuálne a reálne spracovanie príbehu zohladnilo umelecké a estetické kritériá, ktoré sa naplno prejavili pri kreovaní modelov a animácií v jednotnom grafickom vizuále s vyuzitím výtvarnej skratky. „Príbeh Starej radnice“ je skutocným príbehom takmer 700-rocnej pamäti miesta.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
HOLCÍK, P. Štefan, 1990. Bratislavská radnica. Bratislava: Tatran. ISBN 80-222-0161-8
SEGEŠ, Vladimír et al., 2010. Kniha králov: panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladatelstvo. ISBN 978-80-10-02026-3
HOLCÍK, P. Štefan, 2005. Korunovacné slávnosti: Bratislava 1563 – 1830. Bratislava: IKAR.ISBN 80-551-0948-6