Zdroj: autor
„ ... úcelne a logicky zije len ten, kto vyuzíva kazdý okamih na prehlbenie intelektu. Cím bystrejší je náš um, cím väcšie je mnozstvo v nás spracovaných vedomostí, tým hlbšia je súdnost cloveka, tým jasnejšia je a vrúcnejšia jeho pomoc vonkajšiemu svetu.“
Inšpiratívne a svojím významom aj dnes aktuálne slová generála doktora Milana Rastislava Štefánika, ktorý bol vojakom, politikom, cestovatelom, zdatným organizátorom, letcom, fotografom a v neposlednom rade aj významným vedcom, ktorému ucarovalo Slnko, preto sa venoval jeho pozorovaniu a štúdiu. Podla Štefánika je: „Astronómia královná vied pre:
- Exclusivnost predmetu
- Vliv na rozlúštenie problémov filozoficko-nábozenských
- Ohromný význam, v praktickom zivote.“
Štefánik absolvoval strednú školu v Bratislave, Šoproni a Sarvaši a pokracoval vo vysokoškolskom štúdiu na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Letný semester v roku 1902 absolvoval na polytechnike v Zürichu u profesora Alfréda Wolfera, kde okrem toho, ze sa zdokonaloval v nemcine a zacal s francúzštinou, realizoval svoje prvé astronomické pozorovania a riešil obvyklé úlohy astronomických cvicení. Štúdium v Prahe ukoncil v roku 1904 doktorskou dizertacnou prácou Nové hvezdy z doby predtychonovy a Nova Cassiopeae z r. 1572 u profesora Václava Karola Zengera, ktorý v rokoch 1853 – 1861 pôsobil ako profesor na gymnáziu v Banskej Bystrici. V tom istom roku odišiel do Paríza, aby pokracoval v odbornom a vedeckom štúdiu astronómie a neskôr aj meteorológie.
Ako astronóm pozoroval Slnko a jeho atmosféru – korónu, planéty Slnecnej sústavy, kométy a hviezdy, planetárne hmloviny. Štefánikovou prvou vedeckou expedíciou bola cesta na Mont Blanc s Gastonom Millochauom v roku 1905. Observatórium v nadmorskej výške 4 810 m vybudované v rokoch 1890 – 1893 podla projektu inziniera A. G. Eiffela bolo v tom case svetovým unikátom. Na vrchole pobudli v nepriaznivých podmienkach rekordných 18 dní. Programom expedície malo byt skúmanie vlastností spektrálnych ciar (intenzita, vlnová dlzka), identifikovanie ich pôvodu (na Slnku alebo v atmosfére Zeme) pri spektroskopickom pozorovaní Slnka v infracervenej oblasti spektra. Pozorovanie bolo pre zlé pocasie neúspešné. To ho však neodradilo a nadalej zostal pri pozorovaní a výskume Slnka. Na odporúcanie generálneho sekretára Francúzskej astronomickej spolocnosti a slávneho astronóma Camille Flammariona a popularizátora prírodných vied Vilfrida de Fonville bol Štefánik v júni 1905 prijatý za jej clena. Pocas dalšej práce sa stretával a spolupracoval s vedeckou špickou francúzskej aj svetovej astronómie tých cias.
Po nezdare expedície na Mont Blanc dostal Štefánik prílezitost preukázat svoje schopnosti pozvaním na pozorovanie úplného zatmenia Slnka s výpravou riaditela observatória v Meudone Pierrom Julesom Césarom Janssenom do Španielska. Bol to práve Janssen, ktorý motivoval mladého Štefánika venovat sa výskumu fyzikálnych vlastností skúmaných telies – spektroskopii, ktorá bola v tom case novým odvetvím astronómie. Pre skúmanie Slnka má úplné zatmenie najväcší význam. Je to prírodný úkaz, ktorý je mozné zo Zeme pozorovat asi 74- az 75-krát za 100 rokov. Nastane, ked sa Slnko, Mesiac a Zem dostanú na jednu priamku a Mesiac zatieni celú viditelnú plochu Slnka, co je mozné preto, lebo pomer velkosti Slnka a Mesiaca je rovnaký ako pomer ich vzdialenosti od Zeme (okolo 1 : 400) a ich zdanlivá velkost na oblohe je rovnaká (priblizne 30´). Pocas španielskej výpravy boli poveternostné podmienky priaznivé a Štefánik mohol výsledky svojho pozorovania koróny pocas úplného zatmenia zhrnút vo svojej prvej vedeckej práci, ktorú najskôr v Akadémii vied v Parízi prezentoval P. J. C. Janssen a neskôr bola publikovaná.
- Recherches spectroscopiques pendant l´éclipse du 30 août 1905 à Alcosebre (Espagne).In: Comtes Rendus 141, s. 585, (1905) – Spektroskopické skúmania zatmenia Slnka 30. augusta 1905 v Alcosèbre.
Aj dalšie príspevky s výsledkami pozorovaní písal Štefánik vo francúzskom jazyku. Publikoval ich vo vedeckých casopisoch bud sám ako autor:
- Contribution à l´étude du spectre infra-rouge. In: Comtes Rendus 142, s. 986 (1906) – Príspevok k štúdiu infracerveného spektra.
- Sur la sensibilité da la rétine pour les radiations lumineuses. In: Comtes Rendus 142, s. 1569, (1906) – O citlivosti sietnice na svetelné ziarenie.
- Recherches sur les raies telluriques. In: Comtes Rendus 143, s. 573, (1906) – Štúdium tellurických ciar.
- Étude photographique des raies telluriques dans le spectre infra-rouge. In: Comtes Rendus 143, s. 734 (1906) – Fotografické štúdie tellurických ciar v infracervenom spektre.
Tieto štyri vedecké clánky (c. 2 – 5) sú výsledkom najplodnejšieho obdobia Štefánikovej astronomickej cinnosti v roku 1906, ked po trojtýzdnovej ocnej chorobe medzi 10. júlom a 20. septembrom podnikol dva výstupy na Mont Blanc a za priaznivého pocasia realizoval naplánované pozorovania. V príspevkoch opisuje prípravu prístrojov na výskum infracervenej casti spektra, realizáciu výskumu a jeho výsledky.
- Héliomètre à réflexion. In: Comptes Rendus 143, s. 106 (1906) – Odrazový heliometer.
V tomto clánku opisuje výsledky svojho experimentovania v snahe znízit stratu svetla pri prechode lúcov prístrojom (šošovkami, planparalelnými platnami, hranolmi).
„Aby som sa vyhol týmto problémom, prišiel som na myšlienku vlozit medzi objektív a jeho ohnisko dve naklonené a navzájom pohyblivé zrkadlá a vytvorit medzi nimi, rozdeliac takto svetelný zväzok, dva obrazy.“
Alebo publikoval ako spoluautor s kolegom Gastonom Millochauom z observatória v Meudone:
- Sur un nouveau dispositif de spectrohéliographe. In: Comtes Rendus 142, s. 825 (1906) – O novom zariadení spektroheliografu.
V rozšírenej verzii vyšiel clánok v anglickom jazyku pod názvom:
On a new form of spectroheliograph. In: The Astrophysical Journal 24, s. 42 (1906).
Opisovali v nom spôsob eliminovania jemných vibrácií spektroheliografu, ktoré spôsoboval mechanický pohyb casti spektorgrafov. Na spolahlivé urcenie vlnovej dlzky ziarenia, v ktorom sa monochromatický obraz Slnka pozoroval, navrhli rozšírenie koncov druhej štrbiny v malej dlzke.
- Sur un méthode susceptible de permettre l´étude de la couronne solaire en dehors des éclipses. In: Comtes Rendus 142, s. 945 (1906) – O metóde umoznujúcej pozorovanie slnecnej korony mimo zatmenia.
Iba raz v tomto krátkom clánku opisujú, ako by mohli pozorovat zelenú korónu mimo zatmení:
„Mienime fotografovat spektroheliografom oblast susediacu so slnecným okrajom, izolujúc v druhej štrbine ciaru λ 5 303 a vylúciac svetlo ostatných dlzok špeciálne prispôsobeným zeleným filtrom. Ten istý postup aplikovaný na spektrograf umoznuje za vhodných atmosférických podmienok získat fotografiu zelenej ciary koróny.“
V dnešnej dobe na pozorovanie slnecnej koróny mimo zatmení potrebujeme prístroj vytvárajúci umelé zatmenie Slnka Mesiacom – koronogaf, spektrograf alebo úzkopásmový filter pre vybranú emisnú ciaru spojený s koronografom. Dôlezitou podmienkou pozorovania je aj priezracný vzduch. Dá sa predpokladat, ze v case Štefánikových pozorovaní na Mont Blancu bolo znecistenie atmosféry ludskou cinnostou ovela menšie, co znamená, ze priezracnost atmosféry bola o niekolko rádov lepšia ako dnes.
Experimentovanie s farebnými filtrami pri astronomických pozorovaniach zúrocil Štefánik pri návrhu prístroja na premietanie farebných filmov v kinách alebo zhotovovaní farebných fotografií, ktorý bol patentovaný pod císlom 422.526. Ale tak, ako napr. aj pri patente automatickej výhybky, sa Štefánik po vyriešení technického problému uz nezaujímal, co sa s patentom dalej deje.
S Alexejom Ganským (písané aj Hansky), ruským astronómom z Pulkova, publikoval v roku 1907 clánok, ktorý bol završením jeho vedeckej cinnosti v Meudone a na Mont Blancu:
- Observations faites au sommet du mont Blanc, du 31 août au 5 septembre 1906. In: Comtes Rendus 144, s. 1252 (1907) – Pozorovania konané na vrchole Mont Blancu od 31. augusta do 5. septembra 1906.
Clánok obsahuje výsledky spolocných pozorovaní Slnka, Merkúra, Venuše a Jupitera pocas ich výstupu na Mont Blanc, ako aj opis jemných štruktúr a detailov na planétach Merkúr a Jupiter, ktoré boli tazko pozorovatelné v nizších nadmorských výškach:
„5. septembra okolo 5 hod. sme mohli urobit niekolko pozorovaní Merkúra, ktorý bol dobre viditelný aj volným okom. Dalekohladom sa na povrchu dali rozoznat tri tmavé škvrny: jedna uprostred terminátora a dve iné, menšie, pri východnom okraji planéty.“
V clánku sú uvedené aj dve dôlezité informácie o existencii jasných bodov roztrúsených po celom povrchu Slnka:
„Na pozorovanie Slnka sme pouzili velký 12-palcový dalekohlad, ktorý nám dával dokonalé obrazy: okraje Slnka ostávali velmi pokojné. Dali sa zretelne vidiet všetky podrobnosti jeho povrchu, napr. póry, granuly, penumbra škvrn a velmi jasné body roztrúsené po celom povrchu Slnka.“
A pokus o urcenie rotácie Venuše analýzou detailov na 42 nákresoch a záznamoch z jej pozorovania:
„Všetky tieto rozdiely, ktoré sme pozorovali medzi vzhladom Venuše v tomto casovom intervale, naznacovali by rotáciu tejto planéty.
... ale predsa sme spozorovali návrat tých istých jasných škvrn na póloch, a najmä ten istý všeobecný charakter v rozlození tmavých škvrn.
Tieto body by sa mohli vysvetlit trochu rýchlejšou rotáciou Venuše v porovnaní s rotáciou Zeme!“
- Sur l´espédition au Turkestan pour l´observtion de l´éclipse solaire du 14 janvier 1907. In: Comtes Rendus 144, s. 1019 (1907) – O výprave do Turkestanu k pozorovaniu zatmenia Slnka 14. januára 1907.
Obsahom príspevku je krátka správa z prvej samostatnej expedícia z poverenia Akadémie vied, ktorej cielom bolo pozorovanie úplného zatmenia Slnka 14. januára 1907 v centrálnej casti Ázie, v Turkestane. Štefánik s kolegami z Pulkovského observatória vybral za pozorovacie stanovište mestecko Ura Tjube v nadmorskej výške 1 000 m. Expedícia nezískala nijaké plánované výsledky, pretoze bolo zamracené a snezilo.
Aj dalšie expedície do severnej Afriky, na Tahiti a do Ekvádoru podnikol Štefánik s podporou Akadémie vied aj prostredníctvom vedeckého ústavu pre výskum vo všetkých odvetviach astronómie a ich aplikácie v zemepise, námorníctve, geofyzike Bureau des Longitudes so sídlom v Parízi, ktorý poskytoval aj potrebný vedecký materiál hydrografickým a námorno-obchodným školám. Výsledky týchto expedícií sú opísané v clánkoch:
- Observation de l´éclipse totale de Soleil à l´ile Vavau (Archipel Tonga), le 28 avril 1911. In: Comtes Rendus 154, s. 565 (1912) – Pozorovanie úplného zatmenia Slnka na ostrove Vavau.
Pred expedíciou do Ázie bol naplánovaný a v Štefánikových zápiskoch zaznamenaný vedecký program. Obdobný program mali aj dalšie expedície do Brazílie a na ostrov Vavau:
- urcenie kontaktov zatmenia, cas, ked sa Mesiac zdanlivo „dotkne“ Slnka, ktoré sa vyuzívali na spresnovanie pohybu Mesiaca okolo Zeme, zmeny rotácie Zeme, alebo spresnovali polohu daného miesta na zemskom povrchu, to, co dnes robí GPS (Global Positioning System) pomocou umelých druzíc Zeme,
- fotografovat bleskové spektrum,
- pomocou spektrografu pozorovat zelenú korónu (530,3 nm), urcit jej svietivost a výšku, do akej sa zelená koróna môze pozorovat nad slnecným okrajom,
- po pootocení mriezky hladat spektrálne ciary koróny v infracervenej oblasti,
- pozorovat tvar, štruktúru a farbu bielej koróny pomocou druhého dalekohladu,
- zistit, ci pocas úplného zatmenia je mozné pozorovat v okolí Slnka hviezdy, a ak áno, urcit ich magnitúdu,
- skúmat štruktúru protuberancií,
- pozorovat a fotograficky zaznamenat tzv. letiace tiene – tienové pruhy vytvárané na nehomogenitách zemskej atmosféry svetlom úzkej casti Slnka tesne pred alebo po zatmení.
Pocas svojich expedícií sa Štefánik nevenoval výhradne len astronómii, robil aj meteorologické pozorovania. Okrem toho napr. cielom cesty do Afriky bolo aj skúmanie vhodných podmienok na výstavbu hvezdárne. S tým bolo spojené aj zabezpecovanie, testovanie a zostavovanie potrebného prístrojového vybavenia. V tejto oblasti Štefánik dlhodobo úzko spolupracoval so Schaerom, výrobcom optických prístrojov,
Výprava na Tahiti mala byt obohatená o pozorovanie Halleyho kométy pred Slnkom. Štefánik tam mal v úmysle, v prípade priaznivých astronomických podmienok, vybudovat stálu hvezdáren a zalozit siet meteorologických staníc, aby bolo mozné pravidelne pozorovat fyzikálne prvky zemskej atmosféry (tlak, teplotu vzduchu, vlhkost, rýchlost a smer vetra, zrázky a pod.). Pozorovanie kométy zmarilo nepriaznivé pocasie, ale Štefánik pokracoval na Tahiti vo výstavbe provizórneho observatória s priemerom kupoly 8 m a zalozil osem základní pre siet meteorologických staníc.
Vo februári 1911 odcestoval Štefánik z Tahiti na ostrov Vavau v súostroví Tonga. Odtial pozoroval hlavne štruktúru koróny pocas zatmenia, ktoré nastalo 28. apríla. Okrem priaznivého pocasia bola podmienkou úspešného vedeckého pozorovania aj presná registrácia casu pomocou chronometra.
„Zóna totality tohto zatmenia sa zacala v Austrálii, severovýchodne od Melbourne, o 8 hod. 50 min. stredoeurópskeho parízskeho casu a smerovala k ostrovu Norfolk, súostroviu Tonga, k Dangerským ostrovom a k americkému súostroviu Samoa, aby sa nakoniec skoncila blízko brehov Mexika okolo 12 hod. 17. min. Ostrov Vavau, z rovnomennej skupiny ostrovov, poskytoval znacné výhody blízkostou k centrálnej ciare zatmenia a pravidelným spojením s vonkajším svetom.“
V tomto clánku Štefánik opisuje a oznacuje také štruktúry a prvky koronárnej hmoty, ktoré boli neskôr s iným prístrojovým vybavením, napr. na základe pozorovaní koróny v röntgenovej oblasti speakra, ked sa zacala koróna pozorovat pred slnecným diskom (od roku 1973), potvrdené a podrobnejšie preskúmané.
- Observation de l´éclipse de Soleil du 17 avril 1912. In: Comtes Rendus 154, s. 1064 (1912) – Pozorovanie zatmenia Slnka 17. apríla 1912.
Vo svojej poslednej vedeckej práci Štefánik publikoval výsledky, ktoré získal ako clen Bigourdanovej výpravy z pozorovania prstencovo úplného zatmenia Slnka v Cormeilles pri Parízi. Úplné zatmenie na mieste pozorovania trvalo len 3,6 s.
Z expedície v Ekvádore, ktorá bola nielen vedeckou, ale uz aj politickou misiou, neboli prezentované vedecké clánky. Zachovali sa len Štefánikove podklady, listy a poznámky z prípravy expedície a denníky s poznámkami o pozorovaniach.
Hoci ide len o poznámky, z pohladu dnešnej vedy sú významné a je škoda, ze neboli publikované v niektorom vedeckom casopise. Napríklad v Zápiskoch Dr. M. R. Štefánika z Ecuadoru z r. 1913 je pravdepodobne prvá zmienka o variácii svietivosti (ohranicenia) zvieratníkového svetla v závislosti od slnecnej aktivity, vzhladom na to, ze ide o poznámku z viacnásobného pozorovania 24. – 26. septembra.
„26. septembra 1913. Zodiakálne svetlo málo poznat vzdor priezracnosti podobnej ako vcera. Snád pozorovanie juznej línie mohlo by slúzit na urcenie menlivosti svetelnej, ktorá pravdepodobne súvisí s aktivitou slnecnou, jako som na to upozornil Bureau des Longitudes v roku 1911 po svojom návrate z Vavau. Existuje pravdepodobne fluktuácia denná (škvrny?) a fluktuácia nocná.“
V roku 1914 Štefánika zaviedla vedecká práca ešte do Maroka, kde bolo jeho poslaním študovat podmienky na vybudovanie hvezdárne. Tu ho zastihla správa o udelení Radu rytiera Cestnej légie za diplomatickú cinnost v prospech Francúzska v Ekvádore, aj správa o vypuknutí 1. svetovej vojny.
Aj tento krátky prehlad Štefánikovej vedeckej práce a ukázky jej výsledkov nás vedú k zamysleniu na tým, ako sa nám dnes darí vyuzívat potenciál jeho osobnosti a pôsobenia na podporu prírodovedného vzdelávania. Štefánikova práca je názorným príkladom „medzipredmetových vztahov“.
Na prípravu a realizáciu expedícií, pozorovaní vyuzíval a rozvíjal svoje poznatky z matematiky, fyziky, geografie, techniky, ale aj výtvarné zrucnosti pri zakreslovaní a ilustrovaní svojich pozorovaní. Dokumentácia jeho vedeckej práce je dobrým zdrojom námetov a príkladom na naplnanie cielov vzdelávacej oblasti clovek a príroda v rámci inovovaného ŠVP pre ISCED 2 a 3, napr.:
- aplikujú empirické metódy práce – pozorovanie, experimentovanie, meranie a spracovanie nameraných hodnôt fyzikálnych velicín pri skúmaní fyzikálnych javov,
Štefánikove zápisky sú príkladom toho, ako sa dá robit zápis pozorovania, potreby opakovania meraní a prípravy experimentu vrátane zabezpecenia vhodných podmienok a technických zariadení.
- vysvetlujú vybrané fyzikálne javy v bezprostrednom okolí a navrhujú metódy overenia svojich
vysvetlení,
V publikovaných clánkoch sú nielen opisy pozorovaní, ale aj formulácie predpokladov a záverov.
- rozumejú historickému vývoju poznania vo fyzike ako vede a vplyvu technického vývoja na rozvoj poznania a spolocnosti,
Porovnanie Štefánikových zistení a predpokladov s dnešnými poznatkami a spôsobmi ich overovania.
- posudzujú uzitocnost vedeckých poznatkov a technických vynálezov pre rozvoj spolocnosti a tiez problémy spojené s ich vyuzitím pre cloveka a zivotné prostredie,
- nadobudnú otvorenost k novým objavom vo fyzike a technike,
V publikovaných clánkoch, práci a zápisoch Štefánika vzdy vystupuje do popredia praktická stránka, vyuzitelnost a význam vedeckého skúmania. Vylepšenia technického zariadenia a jeho patenty dokumentujú zameranie na praktické vyuzitie poznatkov z vedeckého bádania.
- získajú pozitívny vztah k ochrane svojho zdravia a zivotného prostredia,
Opísané podmienky astronomických pozorovaní, meteorologické merania a osobné zápisky o zdravotných problémoch Štefánika sú východiskom k diskusiám o osobnej a spolocenskej zodpovednosti pri kazdej cinnosti cloveka, napr. aj v otázke svetelného smogu.
Rozvoj kompetencie ucit sa ucit môzeme podporit ucebnou cinnostou s publikáciou M. R. Štefánik slovenský astronóm (V. Rušin, 1991.) Ziakom umozníme dozvediet sa nové poznatky nie sprostredkovane od ucitela, ale aktívnou ucebnou cinnostou, pri ktorej bude ich úlohou dostupné informácie, ich zdroj kriticky zhodnotit, tvorivo ich spracovat a prakticky vyuzit. Na inšpiráciu uvádzame návrh dvoch aktivít (A. Šurinová, MPC DP ZA, 2019):
Aktivita 1 - Titulná strana
Ziaci vyuzívajú informácie z publikácie M. R. Štefánik slovenský astronóm (V. Rušin, 1991, s. 52 - 58), ucebný text pripraví ucitel dopredu. Cielom aktivity je vybrat podstatné informácie z textu a pripravit návrh titulnej strany školského casopisu, zameraného na výrocie M. R. Štefánika.
Túto aktivitu je vhodné realizovat v triede s menšíme skupinami. Clenovia riešia úlohu v niekolkých fázach: cítanie textu, hodnotenie a výber informácií z hladiska moznosti ich vyuzitia na titulnej strane casopisu, gramatickú a štylistickú úpravu, výber a doplnenie obrazového materiálu, grafická úprava, finálny návrh titulnej strany. Návrhy z jednotlivých skupín prezentujú ich zástupcovia.
Hodnotenie: Výsledok a výstup práce skupín hodnotí ucitel podla kritérií zadania. Na hodnotenie práce skupín je mozné vyuzit hodnotiace hárky s otázkami: Pracovali všetci clenovia skupiny? Mali sme v skupine problém s komunikáciou? (Ak áno, ako sme problém vyriešili.) Vedel kazdý, co má robit? Som spokojný s odvedenou prácou pre skupinu? Co sme mohli urobit inác, preco?
Aktivita 2 - Rotujúci prehlad – ucenie na stanovištiach:
Ucitel na realizáciu aktivity pripraví okrem uvedenej publikácie aj iný dostupný materiál vo forme publikácii, encyklopédií, clánkov z casopisov a internetu napr. http://www.uski.sk/files/2012-5-Rusin-Vojtech-Milan-Rastislav-Stefanik.pdf; http://www.fyzickageografia.sk/geovedy/texty/kele.pdf; http://www.vhu.sk/data/files/208.pdf, zaujímavých informácií týkajúcich sa osobnosti M. R. Štefánika. Okrem ucebných materiálov pripraví ucitel pre ziakov ucebné úlohy na prácu s textom, týkajúce sa témy vyucovacej hodiny, na ktorej sa realizuje. S vyuzitím niektorej z citatelských stratégii napr. KWL, PROR, PLAN alebo SQ4R, kazdú na osobitný papier väcšieho formátu. Pocet pripravených úloh zodpovedá poctu vytvorených ziackych skupín. Pripravený študijný materiál aj papiere s úlohami sú rozmiestnené na 4 stanovištiach v priestore triedy, kazdá skupina pracuje na jednej úlohe, poznámky zaznamenáva na papier. Ucitel musí mat naplánovaný cas, ktorý skupiny strávia na jednotlivých stanovištiach a objasnit pravidlá práce skupín na stanovištiach. Na znamenie sa skupiny premiestnujú k dalšej úlohe. Precítajú si úlohu aj poznámky, ktoré tam napísala predchádzajúca skupina. Komunikujú o úlohe aj uvedených informáciách, doplnia vlastné poznámky. Skupiny na stanovištiach môzu vyuzívat ponúknuté informacné zdroje. Týmto spôsobom skupiny vystriedajú všetky stanovišta a vrátia sa na svoje pôvodné miesto. Metóda rotujúci prehlad patrí k najefektívnejším v kooperatívnom ucení. Ziaci sa ucia prijímat a akceptovat názory ostatných spoluziakov, riešit úlohy formou tímovej spolupráce, analyzovat, dosiahnutím konsenzu dôjst k spolocnému záveru a spracovat pozadované výstupy. Okrem spolupráce ziaci hodnotia vlastné cinnosti aj cinnosti ostatných spoluziakov. Pracujú samostatne, vyuzívajú získané vedomosti, vyhodnocujú, hladajú spolocné riešenia. Metódu je mozné zaradit aj do vyucovania nových tém.
Hodnotenie: Formou spolocnej diskusie clenovia jednotlivých skupín vyhodnocujú výsledok, výstup a efektivitu skupinovej spolupráce v pracovnej i sociálnej oblasti, spoluprácu, riešenie konfliktov v skupine, vyuzívanie informacných zdrojov a vlastný pokrok po skoncení jednotlivých aktivít. Na zistenie osvojenia si pozadovaných vedomostí môze slúzit autotest, alebo kvíz.
Inšpiráciu môzeme nájst aj na portáli DIKDA.eu, kde sú v elektronickej podobe zverejnené materiály, ktoré v roku 2015 pri prílezitosti 135. výrocia narodenia M. R. Štefánika pripravila Slovenská národná kniznica (dalej SNK) v rámci projektu Týzden Štefánikových osláv. S vyuzitím archívnych dokumentov ponúkla SNK moznost aktívne si pripomenút Štefánika, významného vedca a politika, ktorý sa uz v období 1. Ceskoslovenskej republiky stal súcastou ucebných osnov, aj v súcasnej škole v rôznych vzdelávacích oblastiach. Na portáli boli zverejnované dokumenty, výroky a fotografie spolu s príbehmi zo zivota M. R. Štefánika a okrem toho aj autentické úlohy pre ziakov meštianskych a ludových škôl v 1. polovici 20. storocia z metodickej prírucky A. Zbavitela Týzden Štefánikových osláv z roku 1933. Ponúknuté ucebné úlohy z predmetov mluvnice a pravopis, pocty, merba a rysovanie, obcianska náuka a výchova, zemepis boli pripravené tak, aby ziaci na základe poznatkov o Štefánikovi, informácií z jeho zápiskov a publikovaných clánkov mohli: „... rozoberat zemepisné súradnice miest, kde Štefánik pozoroval lietavice, pocítat rýchlost jeho lietadla, zoznamovat sa s faunou a flórou exotických ostrovov i polárnych oblastí, absolvovat tréning ducha i tela v štýle kalokagatie a obcianskych cností.“
Úlohy z fyziky, ktorá je dnes v štátnom vzdelávacom programe súcastou vzdelávacej oblasti clovek a príroda, boli uvedené pod názvom Prírodospyt.
ZBAVITEL, Alojz. 1933. Týzden Štefánikových osláv. Zilina: O. Trávnicek, s. 68.
V texte navrhnutých úloh sa dozvieme aj to, ze Milan Rastislav Štefánik ako správny vedec veril výsledkom vedeckého bádania a snazil sa o ich uplatnenie v praxi. Preto napríklad aj jeho lietadlo bolo vzdy vybavené meteorologickými prístrojmi.
„Hviezdy riadia môj zivot. Hviezdy mi privolávajú: Slúz kráse, šír štastie...“
Štefánikov pohlad astronóma bol vzdy upretý nahor, do výšky k Slnku, co mu azda tiez pomohlo prekonat prekázky a vzdialenosti na Zemi pri naplnaní svojich cielov. Bol pracovitý, vytrvalý, spolahlivý a cielavedomý, co sú vlastnosti, ktoré stojí za to pestovat aj v dnešnej generácii. Ved o pár rokov budú náš zivot a spolocnost riadit tí, ktorých si dnes v školách vychováme.
Citáty prevzaté z literatúry uvedenej v zozname bibliografických odkazov.
ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV:
POLÍVKA, V. Zápisník Dr. M.R. Štefánika z Ecuadoru z r. 1913. 2. vyd. Banská Bystrica (1933). In: RUŠIN, V., 2009. Astronóm Milan Rastislav Štefánik. Bratislava: VEDA, vydavatelstvo SAV.
RUŠIN, V., 2009. Astronóm Milan Rastislav Štefánik. Bratislava: VEDA, vydavatelstvo SAV.
ZBAVITEL, A., 1933. Týzden Štefánikových osláv. Zilina: O. Trávnicek. s. 68.
Internetový zdroj:
Inovovaný štátny vzdelávací program, 2014 [online]. [cit. 29-04-2019]. Bratislava: ŠPÚ. Dostupné z: http://www.statpedu.sk/files/articles/dokumenty/inovovany-statny-vzdelavaci-program/