Rok 2018 bol vynimocny vdaka viacerym vyrociam. Jednym z nich bolo i ste vyrocie vzniku CSR. Pri tejto prilezitosti MSVVaS SR a Mission du Centenaire v marci 2018 vyhlasili projekt ,,Slovensko-francuzska vyzva 2018 - I. svetova vojna a osobnost generala M. R. Stefanika", do ktoreho sa zapojili aj ucitelia a ziaci bilingvalnej, slovensko-francuzskej, sekcie Gymnazia, Metodova 2, Bratislava.
Vzhladom na to, ze jednou z podmienok schvalenia projektu bola jeho bilateralnost a medzipredmetovost, zucastnila som sa eTwinningoveho stretnutia v Poitiers s cielom najst francuzskeho projektoveho partnera. Na stretnuti bol pritomny aj kolega vyucujuci fyziku a chemiu z Lycee polyvalent regional Georges Leygues, Villeneuve sur Lot, ktoreho projektova tema velmi zaujala, a tak sme hladali moznosti prepojenia predmetov fyzika, chemia, dejepis a francuzsky jazyk a literatura. Jednou z najvacsich vyziev bolo pre nas zapracovanie postavy generala M. R. Stefanika do projektu tak, aby sme nevyratuvali iba chronologicky najdolezitejsie momenty jeho zivota. To sa nam nakoniec podarilo v zaujimavej teme projektu: ,,Male Curie" ako nastroje zachrany zivotov vojakov pocas bojov I. svetovej vojny.
,,Male Curie" - pojazdne ambulancie - zastupuju fyzikalnu cast projektu, pretoze zenou, ktora prispela k ich vytvoreniu, je samotna Marie Curie-Sklodowska, znama fyzicka a chemicka. Historicka stranka projektu je pokryta pritomnostou ceskoslovenskych legii bojujucich na zapadnom fronte, postavou generala M. R. Stefanika ako ich spoluzakladatela a nemenej ako predstavitela diplomatickeho sveta vo Francuzsku. Samozrejme, kedze projekt bol bilateralny, predmet francuzsky jazyk a literatura mal svoje nepopieratelne zastupenie prave po jazykovej stranke. Cela komunikacia prebiehala vo francuzstine a aj finalny produkt - vystava - bol prezentovany v oboch jazykoch - slovenskom a francuzskom.
Kedze som v skolskom roku 2017/2018 ucila francuzsky jazyk v tretom rocniku bilingvalnej sekcie, do projektu sa zapojili ziaci oboch tried. Nasledne pokracovali v praci na projekte aj ako stvrtaci. Jednotlivymi temami projektu sme sa zaoberali pocas hodin francuzskeho jazyka a literatury, konverzacii vo francuzskom jazyku, dejepisu, ale i fyziky. Okrem toho ziaci venovali projektu aj svoj volny cas ci uz priamo v skole, alebo doma. Slovenski a francuzski ziaci a ucitelia komunikovali cez platformu eTwinning pocas celej doby trvania projektu, na ktorej si vymienali informacie, ukladali dokumenty, fotografie a vysledky svojej prace.
V prvej faze projektu sme pomocou brainstormingu a myslienkovych map objavovali a definovali jednotlive podtemy projektu. Tie boli pre nas zakladom na vytvorenie pracovnych skupin 1. Tvorba loga, 2. Geograficka stranka projektu - mapy, najdolezitejsie boje na zapadnom fronte, 3. Ceskoslovenske legie - propagacia, 4. Uniformy, 5. Postava Marie Curie a jej objavy, 6. M. R. Stefanik a jeho uloha pri vyvarani ceskoslovenskych legii vo Francuzsku.
Kedze tema ceskoslovenskych legii nie je prilis znama gymnazistom v tretom rocniku studia, na besedu do skoly sme pozvali PhDr. Ferdinanda Vrabela z Ustavu politickych vied SAV. Tejto teme sa venuje uz dlhe roky, preto bola jeho prednaska velmi obohacujuca, priniesla ziakom nove poznatky nielen o ceskoslovenskych legiach na zapadnom a vychodnom fronte, ale aj o najdolezitejsich bitkach prvej svetovej vojny, ako aj o ulohe M. R. Stefanika v politickom a diplomatickom svete tohto obdobia.
Od septembra 2018 prebiehala realizacna faza projektu, ktora sa nezaobisla bez navstevy roznych kniznic ci internetovych portalov. Praca pokracovala rychlym tempom, pretoze zaverecna faza projektu - vystava - bola naplanovana na 12. novembra 2018. O jednotlivych pokrokoch sa skupiny vzajomne pravidelne informovali na vyucovacich hodinach, ale aj cez eTwinning.
Vzhladom na prepojenie viacerych tem sme sa rozhodli vytvorit logo nasho projektu. V tejto skupine pracovali najma ziaci, ktori radi kreslia, zaujimaju sa o vytvarne umenie a maju aj umelecke citenie. Logo navrhli a nakreslili sami, inspirovali sa informaciami, ktore ziskali od ostatnych skupin, a vybrali si take elementy, ktore podla nich najlepsie vystihuju obsah celeho projektu. Logo sme nasledne pouzili aj pri vyrobe odznakov.
Skupina, ktora sa zaoberala geografickou strankou projektu, spracuvala informacie o najdolezitejsich bojiskach na zapadnom fronte pocas prvej svetovej vojny, na ktorych bojovali aj ceskoslovenski legionari. Vlastnorucne vytvorili mapu Europy, na ktorej farebne odlisili krajiny Dohody a Trojspolku. Na dalsej, zmensenej mape Francuzska vyznacili jednotlive bojiska, ku ktorym pridali strucne informacie o priebehu bojov v oboch jazykoch.
Dalsia skupina mala za ulohu zistit, ake formy propagacie sa pouzivali na regrutovanie Slovakov a Cechov do zahranicnych legii. Vsimali si najma hesla a ich prepojenie s obrazovym vyhotovenim (zdroj: http://slovenskezahranicie.org/index.php/node/148), jednotlive symboly (zdroj: https://aukro.cz/propaganda-vojak-ceskoslovenske-armady-ve-francii-6941894824), retoriku (zdroj: https://aukro.cz/legie-kdo-jste-bozi-bojovnici-c-s-armada-ve-fra-6932881406), ako aj sluby dane pri verbovani a ich naslednu realnu formu v podobe zivota na fronte, tazkych podmienok a dlhotrvajucej zakopovej vojny. Spracuvali aj informacie, ktore nasli vo francuzskych periodikach, a vsimali si jednotlive dokumenty suvisiace s ceskoslovenskymi legiami vo Francuzsku.
Pokladali sme za dolezite oboznamit verejnost aj s vyvojom uniforiem ceskoslovenskych legionarov. Prechadzali totiz viacerymi zmenami, lisili sa vzhladom v zavislosti od toho, ci slo o legionara na zapadnom alebo vychodnom fronte. Na vystave sme vytvorili interaktivnu fotografiu csl. legionara - prilepili sme na nu vzorku roznych materialov (koza, latka a pod.) ci gombik, aby navstevnici vystavy mohli ,,skusit", aku strukturu mala uniforma nasich legionarov.
Marie Curie a jej objavy boli jednou z najdolezitejsich casti projektu. Marie Curie ako vedkynu mnohi poznaju. Malokto vie, ze vdaka svojim objavom vytvorila ambulanciu, ktorej sa hovorilo ,,male Curie" - vozidlo, v ktorom sa mohla vykonavat primitivna radiologia (zdroj: http://benjaminstrickler.blogspot.com/2013/09/la-petite-curie.html). Vdaka nej boli zachranene zivoty mnohych vojakov pocas prvej svetovej vojny (lahsie sa lokalizovali ulomky granatov v tele, nedochadzalo k prilis castym a casto aj nevhodnym amputaciam koncatin a pod.). Marie Curie dokonca tieto ambulancie aj sama riadila (zdroj: http://www.medarus.org/Medecins/MedecinsImages/MedecinsPortraits/Curie/)
a skolila zdravotnicky personal, ako ma zaobchadzat so zariadenim ambulancii. Ziaci pracujuci v tejto skupine sa rozhodli priblizit zivot Marie Curie a jej vedecke objavy, ako aj pojem ,,male Curie" formou interview - fiktivneho rozhovoru medzi novinarom a Marie Curie. Pouzili na to aj vlastne karikatury oboch protagonistov.
Milan Rastislav Stefanik, jeho diplomaticke posobenie a uloha pri zakladani ceskoslovenskych legii tvorili najdolezitejsiu cast projektu. Skupina, ktora sa zaoberala touto podtemou, sa zaroven snazila postavou M. R. Stefanika ,,prepojit" vsetky ostatne casti. Hladali informacie o jeho zivote, posobeni vo Francuzsku, vytvarali si zaroven predstavu o slovensko-francuzskej spolupraci, ktora nie je intenzivna iba v sucasnosti, ale vdaka generalovi Stefanikovi takouto bola aj pred viac ako 100 rokmi. (Zdroj: https://sk.wikipedia.org/wiki/Milan_Rastislav_%C5%A0tef%C3%A1nik)
Zaverecnou spolocnou pracou vsetkych skupin bolo pisanie listu fiktivneho vojaka ceskoslovenskych legii svojim rodicom. Hlavnym cielom tejto casti projektu bolo umoznit ziakom zrealnenie podmienok, v akych zili vojaci pocas prvej svetovej vojny, vcitenie sa do pozicie vojaka, aby si este viac uvedomili potrebu mieru, pokoja, tolerancie a vzajomnej pomoci. List bol napisany vo francuzskom jazyku a nasledne prelozeny do slovenciny. V pripravnej faze pred napisanim listu ziakom posluzili autenticke denniky viacerych vojakov, ktore si precitali (napr. Pameti Bohuslava Prudila (1935), rodinny archiv A. Malaskove, nepublikovano).
Zaverecnou fazou a zaroven vyvrcholenim celeho projektu bola vystava, ktora sa uskutocnila v nasej skole 12. novembra 2018. Datum nebol vybrany nahodne, snazili sme sa co najviac priblizit ku dnu 100. vyrocia ukoncenia prvej svetovej vojny. Na jej otvorenie sme pozvali pana velvyslanca Francuzskej republiky, Jeho Excelenciu p. Christopha Leonziho, ako aj predstavitelov Francuzskeho institutu v Bratislave, zastupcov MSVVaS SR, MPC, SPU, PhDr. Ferdinanda Vrabela. Boli sme velmi poteseni, ze vsetci nase pozvanie prijali. Hostom sme na pamiatku odovzdali aj odznak s logom projektu. Vdaka pritomnosti medii sa informacia o vystave ,,Male Curie" ako nastroje zachrany zivotov vojakov pocas bojov 1. svetovej vojny dostala aj do povedomia sirsej verejnosti. Vystava bola v nasej skole instalovana zhruba 6 tyzdnov, aby si ju okrem ziakov a ucitelov nasej skoly mohli pozriet aj navstevnici Dna otvorenych dveri v decembri 2018.
,,Nas" list legionara:
Mili rodicia, moja najdrahsia a milena,
bitka prepukla pri Verdune. Podmienky, v ktorych zijeme, nie su vobec take, ako nam slubovali v novinach. Je to tu strasne. Mame coraz menej jedla, prezivame len vdaka potkanom, ktorymi sa sytime. Mrtve tela su vsade, pokryvaju celu zem.
Vcera zomrel moj priatel. Chcel by som to dat vediet jeho rodine, lebo si to, podla mna, zasluzia.
Nemci nam do zakopu pustili bojovy plyn a iba zopar nas prezilo. Nikdy som nic take nevidel a nezazil. Bohuzial, nic nove, opat tisicky mrtvych po zasahu Nemcov.
Napriek tomu sme mali zopar pokojnych dni a pomaly sme si vsetci zacali mysliet, ze tato strasna bitka sa skonci. Ale nie, ona pokracuje a je este horsia, ako predtym.
Ked boli zakopy zamorene bojovym plynom, bol som na bojovom poli. Zranil ma granat, ktory vybuchol v mojej blizkosti. Prezil som ako jediny a to vdaka uplne zvlastnemu autu, ktoremu vdacim za svoj zivot. To, ako vyzera, je neopisatelne. V jeho vnutri su lekari a sestricky, ktori sa o mna postarali. Nasadili si take zvlastne, velke okuliare, ktore vyzerali ako z ineho sveta. A cez ne sa pozerali do vnutra mojho tela! Nemohol som vidiet nic viac, lebo som cely cas lezal, ale jedna zo sestriciek vyzerala, ze kontroluje silu toho, vdaka comu do mna videli. Viem, ze pre vas musi byt velmi tazke toto vsetko si predstavit, ale zda sa mi, ze vdaka tomu mohli vidiet kusky granatu, ktore sa nachadzali v mojej nohe. Nanestastie bolo prilis neskoro, aby ju zachranili...
Nikdy by som si nepomyslel, ze sme schopni takeho vedeckeho pokroku. To auto sa vola ,,male Curie" a nesie meno po matke sestricky, ktora ma osetrovala.
Za svoj zivot, tak ako mnoho inych vojakov, vdacim tomuto pristroju.
Netusim, kedy sa vojna priblizi ku svojmu koncu, ale pevne verim, ze vas vsetkych coskoro vezmem do svojho narucia.
S laskou
Jozef